Rozvod alebo rozchod rodičov je mimoriadne náročná situácia, ktorá zasahuje do života všetkých zúčastnených, najmä však detí. Vzťah dieťaťa s oboma rodičmi je kľúčový pre jeho zdravý psychický a fyzický vývin, a preto je dôležité venovať zvýšenú pozornosť tomu, ako zabezpečiť jeho optimálne fungovanie aj po rozdelení rodiny. Tento článok sa zameriava na problematiku stretávania maloletého dieťaťa s otcom po rozchode rodičov, s dôrazom na citlivé psychologické aspekty a právne možnosti na Slovensku, pričom zvláštnu pozornosť venuje deťom vo veku okolo jedného roka.
Špecifiká styku s dieťaťom vo veku do jedného roka
Často sa stáva, že rodičia sa rozchádzajú práve v období, keď sú ich deti ešte veľmi malé, niekedy dokonca len päťtýždňové, šesťmesačné, osemmesačné alebo desaťmesačné. V takýchto prípadoch sa vynára otázka, ako by mal vyzerať styk otca s takto malým dieťaťom, najmä ak na neho nie je zvyknuté alebo sa s ním nevie postarať.
Jednou z konkrétnych situácií je prípad, keď matka päťtýždňovej dcéry podala na súd návrh na zverenie do jej výhradnej starostlivosti. Zisťovala, či je možné, že súd povolí, aby si otec bral takéto malé bábätko na celý deň bez dozoru matky, pričom sa o ňu nevie vôbec postarať. Päťtýždňové dieťa je naozaj veľmi malé a aj biologicky je ešte stále naviazané primárne na matku. Preto v takýchto prípadoch platí, že súdy berú ohľad na vek dieťaťa, jeho potreby a zdravotný stav, vždy rozhodujú tak, aby to bolo v záujme maloletého dieťaťa. U desaťmesačného dieťaťa súdy spravidla upravujú styk otca s maloletým dieťaťom za prítomnosti matky maloletého.
Podobne, ak má matka ročnú dcéru s ex-priateľom, s ktorým nežili v spoločnej domácnosti ani po narodení dcéry a stretávajú sa len raz za dva až tri mesiace, pričom otec ju chce brávať k sebe na návštevu bez prítomnosti matky, a dieťa ho v podstate nepozná, nie je na neho zvyknuté a plače, keď ho vezme na ruky, je pochopiteľné, že matka si nevie predstaviť, ako by s ním mohla zostať sama. V podobných prípadoch väčšinu času súdy rozhodujú tak, že určia styk za prítomnosti aj druhého rodiča, aby si dieťa zvyklo, a až následne pristúpia k styku bez prítomnosti druhého rodiča. Matka môže otcovi takto vysvetliť, že dcéra si najprv potrebuje zvyknúť a pomôže tomu, ak bude pri styku prítomná, a že takto to vnímajú aj súdy.
Jednoduché spôsoby, ako si vytvoriť puto s vaším dieťaťom 💗 Rodičovské rady od licencovaného terapeuta
Právny rámec styku rodiča s dieťaťom
Táto citlivá oblasť je ukotvená v právnom poriadku Slovenskej republiky a medzinárodných dohovoroch, ktoré zdôrazňujú právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k obom rodičom. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nie je dovolené stýkať sa alebo len tak zriedka, že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi vzniknúť.
Ústavné a medzinárodné základy
Právo styku vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, keď v zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR „starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa v blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života.“ Je chránené článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb.
Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že „je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov a má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“.
Zákon o rodine a princíp najlepšieho záujmu dieťaťa
Slovenská legislatíva, konkrétne Zákon o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z.), zaručuje obom rodičom rovnaké práva a povinnosti vo vzťahu k dieťaťu. To znamená, že aj po rozvode majú obaja rodičia právo podieľať sa na výchove a stretávať sa s dieťaťom. Zákon uprednostňuje dohodu rodičov o spôsobe výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa rodičia nevedia dohodnúť, rozhodne o úprave styku súd, pričom vždy prihliada na najlepší záujem dieťaťa.
Dieťa má právo na styk s oboma rodičmi, čo vyplýva z § 24 ods. 4 Zákona o rodine. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Dôležitým kritériom je, aby stretávanie bolo v záujme maloletého dieťaťa a neohrozilo jeho zdravý psychický a fyzický vývin.
Rozsah a obsah práva styku
Právo stretávania sa s dieťaťom zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas stretávania, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali v osobe oprávneného. Náhrada za čas stretávania znamená, ak je dieťa choré a nemôže sa v danom čase stretnúť s druhým rodičom, alebo ak rodič bráni stretnutiu, tak by tento čas mal byť nahradením novými stretnutiami naviac. Pri úprave styku by mala byť zachovaná proporcionalita rozloženia pri rešpektovaní rovnakých práv každého z rodičov a úprava stretávania pod tento rozsah v prípade, ak má rodič záujem o stretávanie v normálnom rozsahu.
Ak je oprávnený rodič schopný sa o svoje dieťa riadne postarať po celú dobu stretávania a má na to vytvorené všetky podmienky, potom niet žiadneho zákonného dôvodu na to, aby bol tento styk akokoľvek obmedzovaný. Zásadne nemožno obmedzenie alebo zákaz styku vysloviť v prípade, ak uvádzané dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi, a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Takisto nemôže byť dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku len ničím neodôvodnená nechuť dieťaťa, najmä vtedy, ak indície smerujú k zámernému pôsobeniu preferenčného rodiča s cieľom vyvolať takéto správanie dieťaťa.
Súdne konanie a rozhodovanie o styku
Ak sa rodičia nevedia dohodnúť na úprave styku s dieťaťom, je potrebné obrátiť sa na súd. Súdne konanie začína podaním návrhu a je vedené s prioritou najlepšieho záujmu dieťaťa.
Návrh na úpravu styku a neodkladné opatrenia
Ak Vám matka styk neumožňuje a zlyhala aj možnosť dohody s ňou, bude zrejme najlepším riešením podať na súd návrh na úpravu styku s dieťaťom. V návrhu popíšete okolnosti, vzťah k dieťaťu a Vašu túžbu sa s ním stretávať častejšie. Odporúčam tiež uviesť, že si riadnym spôsobom plníte svoje rodičovské povinnosti. Ak nie ste zapísaný ako otec, najprv je potrebné určiť otcovstvo - buď súhlasným vyhlásením rodičov na matrike, alebo súdnou cestou. V prípade, ak Vám matka neumožňuje styk s dieťaťom a nedá sa s ňou dohodnúť, tak bude potrebné podať návrh na súd, aby rozhodol autoritatívnym spôsobom a určil styk. V návrhu bude potrebné popísať aktuálnu situáciu ako aj Vami navrhovaný styk. Prípadne môžete navrhnúť aj zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti.
Ak matka styk neumožňuje, možno podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že matka styk v súčasnosti neumožňuje, a žiadať upraviť styk, prípadne žiadať striedavú starostlivosť. Je dôležité poukázať na to, že Váš vzťah s dcérou je týmto negatívne ovplyvnený, nakoľko bola doteraz zvyknutá s Vami tráviť veľa času. Podľa ust. § 326 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že by bolo ohrozené vykonanie súdneho rozhodnutia.
Faktory ovplyvňujúce súdne rozhodnutie
Súd pri rozhodovaní o úprave styku s dieťaťom zvažuje rôzne faktory, ako napríklad:
- Vek dieťaťa: U veľmi malých detí, napríklad desaťmesačných, súdy spravidla upravujú styk otca s dieťaťom za prítomnosti matky. Je to z dôvodu silnej väzby dieťaťa na matku v tomto veku a potreby zabezpečiť jeho pocit bezpečia.
- Väzba dieťaťa na rodičov: Súd berie do úvahy, ako veľmi je dieťa naviazané na oboch rodičov a ako často s nimi trávi čas.
- Potreby dieťaťa: Súd prihliada na individuálne potreby dieťaťa, ako sú jeho zdravotný stav, záujmy a zvyklosti.
- Schopnosť rodičov dohodnúť sa: Ak sú rodičia schopní konštruktívne komunikovať a dohodnúť sa v záujme dieťaťa, súd to zohľadní.
- Záujem dieťaťa: Súd sa snaží zistiť názor dieťaťa, ak je to s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť možné. Pri každom dieťati je to individuálne, nedá sa presne určiť kedy sa môže otec stretávať s polročným dieťaťom a kedy s ročným dieťaťom. Všetko bude závisieť od toho, či je otec schopný sa o dieťa postarať napríklad aj sám. Či má vytvorené podmienky na to, aby si dieťa mohol vziať napríklad na noc a pod. Pri deťoch cca okolo 1 roka môže súd schváliť aj styk otca s dieťaťom na viac dní v týždni, prípadne aj na noc.
Manipulácia dieťaťa a jej dôsledky
Veľmi znepokojujúcim problémom je manipulácia dieťaťa jedným rodičom proti druhému. Napríklad matka dcéry, ktorá je už dva roky rozvedená, má dcéru zverenú do jej osobnej starostlivosti a exmanžel má právo sa s dcérou stretávať bez časového obmedzenia. Na začiatku to fungovalo, ale asi pred rokom si začal brávať dcéru na týždeň, teda sa striedali po týždni. Od tej doby sa správanie dcéry voči matke veľmi zmenilo. Neposlúcha ju, neváži si ju, pretože sa jej v náznakoch objavilo, že ona mu ublížila, že ju nemá rada, že sa o ňu nestará a že je zlá matka. Vždy, keď príde od exmanžela, počuje len, že je klamárka, je tá zlá a on je dobrý. Matka má pocit, že ju exmanžel úplne zmanipuloval proti nej.
Ak súd nezistí také okolnosti v správaní oprávneného rodiča, ktoré by mohli viesť k zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, nemôže byť odmietanie dieťaťa samé osebe dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku. Práve naopak, v takomto prípade musí súd zvážiť širší záujem dieťaťa, ktorým je naplnenie cieľov jeho riadnej výchovy a urobiť všetky kroky smerujúce k tomu, aby sa eventuálne narušený vzťah medzi rodičom a dieťaťom obnovil, resp. prehĺbil. V prípade, ak má súd za preukázané, že príčinou odmietania je správanie preferenčného rodiča, potom by súd mal bez návrhu riešiť postoj tohto rodiča a nariadiť mu odborné poradenstvo podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine. Súd je povinný poučiť preferenčného rodiča o následkoch jeho pôsobenia na dieťa a ďalšie právne prostriedky, ktoré môže použiť, aby zabezpečil pre dieťa riadne naplnenie jeho práv, vrátane zmeny zverenia podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine.
Košický krajský súd vo svojom osvietenom rozhodnutí č. k. 8CoP 183/2015-260 z 30. septembra 2015, ktoré potvrdil aj Ústavný súd SR dňa 7. júla 2016 v konaní I. ÚS 422/2016-14, uviedol všetky princípy spravodlivého súdneho konania voči deťom. Súd prvého stupňa správne rozhodol o potrebe zmeniť predchádzajúcu úpravu styku otca s maloletou a správne určil aj rozsah styku zodpovedajúci súčasným potrebám maloletej a jej otca, ktorý v prípade ponechania styku v doterajšej podobe by bol znevýhodňovaný a obmedzovaný v realizácii rodičovských práv a maloletá by bola obmedzovaná v rozpore s jej záujmom pri rozvíjaní a prehlbovaní svojich väzieb k otcovi. Výklad zákonov nerobia súdy len individuálne, ale aj - a najmä - v súlade s bežnou súdnou praxou, ktorú predstavujú judikáty a nálezy ústavných súdov.
Náklady spojené so stykom
Otázka rozdelenia nákladov na preberanie a odovzdávanie dieťaťa je častým predmetom sporov, najmä ak rodičia žijú na rôznych miestach. Ak otec žije 90 km od bydliska matky a dieťaťa, pričom má súdom upravený styk každý druhý víkend, pýtal sa, či má byť rozdelenie preberania a odovzdávania dieťaťa približne rovnako medzi oboch rodičov. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 5Cdo 53/2021) je správny právny názor, že na nákladoch spojených so stykom rodiča s dieťaťom by sa mali podieľať obaja rodičia, keďže právo na osobný styk je právom dieťaťa podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine. Súd by mal tieto náklady zohľadniť pri rozhodovaní o výživnom, najmä ak sú preukázané a nie sú zanedbateľné. Ak matka má objektívnu možnosť podieľať sa na preberaní, keďže vlastní auto a pravidelne navštevuje miesto bydliska otca, súd by to mal zohľadniť. Ak je rozhodnutie súdu už právoplatné, musí sa podať návrh na zmenu úpravy styku podľa § 25 Zákona o rodine, kde sa môže žiadať, aby si otec vyzdvihol dieťa u matky a matka si ho po skončení styku vyzdvihla u otca. Takéto rozdelenie je v praxi bežné a zodpovedá princípu rovnosti rodičov.
Výkon a zmena súdneho rozhodnutia
Aj po vydaní súdneho rozhodnutia môže nastať situácia, že jeden z rodičov ho nedodržiava, alebo sa zmenia okolnosti, ktoré si vyžadujú novú úpravu.
Rešpektovanie súdnych rozhodnutí a ich vynútiteľnosť
Ak má rodič súdom stanovený styk s maloletým dieťaťom, je dôležité ho rešpektovať. Bez súhlasu druhého rodiča by sa nemal meniť dohodnutý čas a miesto styku. I keď by dieťaťu predĺžený víkend zrejme urobil radosť, porušenie súdneho rozhodnutia by mohlo viesť k právnym dôsledkom.
V prípade, ak rodič bráni v styku s dieťaťom v rozpore so súdnym rozhodnutím, môže to viesť k právnym krokom. Matka môže odopierať otcovi styk s dieťaťom. Ak matka neprimerane snaží obmedziť styk so synom, najlepším riešením by bolo podať návrh na súd, aby autoritatívne upravil styk so synom. Súd môže rozhodnúť o úprave styku. V prípade, že existuje už súdne rozhodnutie a matka ho nerešpektuje, možno podať návrh na výkon rozhodnutia. Ak zatiaľ žiadne rozhodnutie neexistuje, je potrebné podať návrh na úpravu styku s maloletými deťmi na okresný súd podľa bydliska detí, prípadne aj návrh na neodkladné opatrenie, ak je situácia naliehavá.
Odporúča sa zdokumentovať tieto skutočnosti (napríklad záznamom na polícii alebo Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny). Nie je potrebné sa s matkou hádať alebo robiť scény, dôležité je, aby bola upozornená na to, že koná protiprávne a že to beriete ako odmietnutie realizácie jeho styku s dieťaťom. Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, súd môže uložiť povinnému pokutu do 1 000 eur, a to aj opakovane za každé porušenie jej povinností, na čo ju možno upozorniť, čo vyplýva z ust. § 382 Civilného mimosporového poriadku.
Zmena pomerov a návrh na zmenu styku
Rozhodnutia o úprave práv a povinností k maloletým deťom je možné zmeniť vždy, ak sa zmenia pomery. Ak má napríklad matka dve deti v starostlivosti a styk s otcom nie je presne definovaný, pričom jedno dieťa chodí do internátnej školy vzdialenej 300 km a otec nemá záujem za ním dochádzať a nárokuje si, aby matka dieťa privážala domov (čo pre matku znamená cestovať 1200 km), môže podať návrh na určenie styku. V ňom môže žiadať, aby súd styk otca s dcérou, ktorá navštevuje internátnu školu, určil tak, že tento bude prebiehať tam, resp. že miestom prevzatia dcéry na stretnutie s otcom bude práve internátna škola.
Ak si rodič želá rozšíriť styk so synom, ale ex-partnerka mu to nechce dobrovoľne dovoliť, môže podať na súd návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu v časti úpravy styku. V tomto návrhu uvedie, že by chcel styk so synom rozšíriť na viac dní. Ak má so synom blízky citový vzťah, súd by návrhu nemal nevyhovieť.
Postup pri nerešpektovaní styku
Ak sa rodičia nevedia dohodnúť na úprave styku s maloletým, treba podať návrh na súd, aby upravil rodičovské práva a povinnosti záväzným spôsobom. Ak dohodu s matkou rodič neuzavrie a bude si plniť výživné, pričom matka maloleté dieťa nebude chcieť na styk dať, jedinou cestou, ako sa ho domôcť, bude podanie návrhu na určenie výkonu rodičovských práv a povinností v časti styku s maloletým dieťaťom. Tu platí vyššie uvedené, styk s dieťaťom v návrhu treba dobre špecifikovať na konkrétne dni a časy počas kalendárneho roka. Súd by začal na podklade návrhu konanie vo veci určenia styku, tento by určil rozsudkom, ktorý by bola matka povinná rešpektovať. Ak by ho nerešpektovala, styku s maloletým dieťaťom by sa mohlo domáhať návrhom na výkon rozhodnutia, na podklade ktorého by súd styk s maloletým vykonával.
Dojčenie ako faktor pri úprave styku
Otázka dojčenia je obzvlášť citlivá pri úprave styku, najmä u veľmi malých detí. Čoraz častejšie sa rodičia rozchádzajú práve v období, keď sú ich deti ešte dojčené. V praxi však nie je výnimočné, že dojčené bývajú aj trojročné a aj päťročné deti. Ide o veľmi citlivú problematiku a aj súdy ju riešia pomerne opatrne. Dojčenie je nepochybne dôležité - podporuje imunitu dieťaťa a vytvára jedinečné puto s matkou.
Írsky Najvyšší súd vo veci C.N. v. Q.G. (2016) síce rozhodoval o pomerne malom dieťati, no vyslovil právny záver: dojčenie - najmä vo vyššom veku dieťaťa - samo osebe nemôže byť dôvodom na vylúčenie či výrazné obmedzenie styku s otcom, ak existujú rozumné spôsoby, ako kontakt zorganizovať (napr. styk za prítomnosti matky, flexibilný časový harmonogram, prispôsobenie miest styku). K tejto otázke existuje málo rozhodnutí slovenských súdov, no za pozornosť stojí rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 24CoP/97/2023 z roku 2024. Súd v ňom pri trojročnom dieťati konštatoval, že rešpektuje prirodzené právo dieťaťa na výživu a jedinečnú väzbu s matkou, ktorá sa dojčením vytvára. Zároveň však poukázal na odporúčania WHO, podľa ktorých potreba dojčenia vo vyššom veku (cca 3 roky) ustupuje do úzadia.
Striedavá starostlivosť a jej úskalia
Striedavá starostlivosť je forma starostlivosti o dieťa po rozvode rodičov, pri ktorej sa obaja rodičia v rovnakej miere podieľajú na výchove a starostlivosti o dieťa. Dieťa striedavo žije u oboch rodičov, pričom sa pravidelne presúva medzi ich domovmi.
Názory odborníkov na striedavú starostlivosť sa rôznia. Niektorí ju považujú za ideálnu formu starostlivosti, ktorá zabezpečuje dieťaťu kontakt s oboma rodičami a umožňuje im podieľať sa na jeho výchove. Iní odborníci sú skeptickí a upozorňujú na možné negatívne dopady striedavej starostlivosti na dieťa, ako napríklad:
- Nestabilita: Neustále presúvanie medzi dvoma domovmi môže byť pre dieťa stresujúce a môže narušiť jeho pocit bezpečia.
- Konflikty medzi rodičmi: Ak medzi rodičmi existujú konflikty, striedavá starostlivosť môže tieto konflikty ešte viac vyhrotiť a negatívne ovplyvniť dieťa.
- Narušenie sociálnych väzieb: Presúvanie medzi dvoma domovmi môže dieťaťu sťažiť vytváranie a udržiavanie sociálnych väzieb s kamarátmi a inými ľuďmi.
U veľmi malých detí, ako je napríklad desaťmesačné alebo ročné dieťa, je nariadenie striedavej starostlivosti málo pravdepodobné, práve pre ich silnú naviazanosť na jedného rodiča (väčšinou matku) a potrebu stability. Súd posudzuje záujem dieťaťa individuálne.
Osobitné situácie a odporúčania
Rodičovské práva a povinnosti sú komplexné a v praxi sa môžu vyskytnúť rôzne špecifické situácie, ktoré si vyžadujú individuálny prístup.
Keď otec odmieta kontakt alebo je nebezpečný
Ak otec odmieta kontakt s dieťaťom, ako napríklad otec, ktorý žije v Maďarsku a oficiálne oznámil, že nechce byť v kontakte s dcérou, zákon ho k tomu nemôže donútiť, pokiaľ nejde o povinnosť stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktorú môže určiť súd. Avšak, pokiaľ ide o dedičské právo, podľa slovenského práva má dieťa - teda aj dcéra - zo zákona vždy postavenie neopomenuteľného dediča po svojom rodičovi, bez ohľadu na to, či s ním udržiava kontakt alebo nie. Tento nárok jej patrí automaticky zo zákona, pokiaľ by nebola výslovne vydedená v zmysle § 469a Občianskeho zákonníka.
Na druhej strane, ak otec dieťaťa, ktorý platí výživné, sa doteraz o dieťa nestaral, nezaujímal sa, nepomáhal a nemal záujem o maloletého syna, pričom sa párkrát do roka prišiel na pár hodín pozrieť na malého, kde mu dával neadekvátnu výchovu (dieťa rozčúlil), pýta sa matka, či je nejaká šanca zamedziť prístup alebo stanoviť zákaz styku otca s dieťaťom. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. Zakázať styk môže súd len v skutočne vážnych prípadoch, ohrozujúcich záujem dieťaťa. Aj z dikcie tohto ustanovenia vyplýva priorita obmedzenia styku pred úplným zákazom.
Ak sa otec dieťaťa vyhráža, často pije a obťažuje matku správami alebo telefonátmi v noci, a matka má z neho strach, je možné dosiahnuť na súde minimalizovanie alebo úplné obmedzenie stretávania sa s dieťaťom. V návrhu na súd treba uviesť, že sa otec dieťaťa začal vyhrážať, že začal vo väčšom množstve konzumovať alkoholické nápoje a že Vás obťažuje, a tieto tvrdenia podložte aj dôkazmi. Súd bude pri takomto konaní vyhodnocovať aj jeho vhodnosť ako rodiča, čo zahŕňa preverenie všetkých relevantných faktov vrátane jeho trestnej minulosti, záujmu o dieťa a celkovej schopnosti sa o dieťa postarať. Ak bude pre dieťa predstavovať hrozbu, súd jeho styk s maloletým dieťaťom môže obmedziť alebo dokonca aj zakázať.
Rodičia v rôznych mestách a cezhraničné situácie
Vzdialenosť medzi bydliskami rodičov môže komplikovať úpravu styku. Ak rodičia žijú na rôznych miestach, napríklad 90 km od seba, otázka rozdelenia preberania a odovzdávania dieťaťa by mala byť riešená proporčne. Ak otec už má súdne rozhodnutie o výživnom a má záujem o úpravu styku tak, aby si otec vyzdvihol dieťa u matky a po skončení styku si ho matka vyzdvihla v mieste bydliska otca, odporúča sa podať návrh na zmenu úpravy styku podľa § 25 Zákona o rodine. Takéto rozdelenie je v praxi bežné a zodpovedá princípu rovnosti rodičov.
Cezhraničné situácie, ako napríklad otec žijúci v Čechách alebo v Maďarsku, prinášajú ďalšie výzvy. Ak otec dieťaťa pracuje v Čechách a nie je možné, aby sa stretával s dieťaťom podľa súdom určených termínov, matka, ktorá mu napriek tomu umožňovala stretávanie aj mimo určených termínov, pokiaľ bolo dieťa zdravé, koná správne. Aj keby otec dieťaťa dal vec na výkon rozhodnutia, tento by dôvodný nebol, ak matka dodržiava rozhodnutie a nad rámec toho umožňuje otcovi styky podľa jeho možností.
Právo na styk starých rodičov a iných príbuzných
Styk s dieťaťom nemajú len rodičia. Ak je styk otca s trojročným synom určený súdom len za prítomnosti matky a táto odmieta pustiť k synovi iných členov otcovej rodiny, vzniká otázka právneho riešenia pre starých rodičov. V takomto prípade, okrem návrhu na úpravu styku zo strany otca, môžu aj starí rodičia podať návrh na súd, aby im bolo priznané právo stýkať sa s vnúčikom. Musia však v návrhu uviesť, že sa s ním stretávali a tiež to podložiť dôkazmi.
Jednoduché spôsoby, ako si vytvoriť puto s vaším dieťaťom 💗 Rodičovské rady od licencovaného terapeuta
Psychologické aspekty stretávania sa s otcom u ročného dieťaťa
U ročného dieťaťa je veľmi dôležitá stabilita a pocit bezpečia. Dieťa v tomto veku je silne naviazané na matku, ktorá je preň hlavnou osobou, ktorá sa oň stará a uspokojuje jeho potreby. Stretávanie s otcom by malo prebiehať citlivo a postupne, aby sa dieťa cítilo komfortne a bezpečne.
Postupná adaptácia
Je vhodné, aby prvé stretnutia prebiehali v prítomnosti matky, aby si dieťa zvyklo na otca a jeho prítomnosť. Postupne sa môže čas strávený s otcom predlžovať a matka sa môže postupne vzdialiť, aby si dieťa zvyklo na otca aj bez jej prítomnosti. Dôležité je, aby otec rešpektoval potreby a tempo dieťaťa a aby sa s ním hral a venoval mu pozornosť. Keď sa dieťa s otcom hrá, ani si nevšimne, že ste preč. Čo sa týka otázky prespávania, toto je individuálne. Sú známe prípady, kedy aj jeden a pol ročné dieťa prespí celý víkend u druhého rodiča. Bude to závisieť od toho, ako si bude dieťa zvykať na postupnú neprítomnosť matky. Keď dieťa vydrží s otcom šesť až osem hodín osamote, bude možné uvažovať nad prípadným prespávaním.
Vytváranie vzťahu
Otec by sa mal snažiť vytvoriť si s dieťaťom pozitívny vzťah. Môže sa s ním hrať, spievať mu, čítať mu rozprávky alebo ho kočíkovať. Dôležité je, aby bol trpezlivý a láskavý a aby rešpektoval potreby dieťaťa. Otec by sa mal oboznámiť s návykmi dieťaťa, vedieť, kedy obvykle chodí spať, čo má rada na jedlo, a vedieť ho obliecť a správne prebaliť.
Komunikácia s matkou
Je dôležité, aby otec komunikoval s matkou o priebehu stretávaní a o potrebách dieťaťa. Spolupráca a dohoda rodičov je kľúčová pre zabezpečenie optimálneho vývinu dieťaťa. Kým rodičia vedia spolu komunikovať a dohodnúť sa na postupe v prospech maloletého dieťaťa, nie je nutné styk vždy riešiť prostredníctvom súdu. Táto potreba vyvstáva najmä ak sa rodičia nevedia dohodnúť.
Riešenie problémov pri odmietaní stretávania
Niekedy sa môže stať, že dieťa odmieta stretávať sa s otcom. V takom prípade je dôležité zistiť príčinu tohto odmietania. Príčiny odmietania môžu byť rôzne:
- Strach z otca: Dieťa sa môže báť otca, ak s ním nemá dobré skúsenosti alebo ak je otec príliš prísny alebo nepredvídateľný.
- Vplyv matky: Matka môže dieťa ovplyvňovať negatívne voči otcovi, čo môže viesť k tomu, že dieťa odmieta stretávať sa s ním.
- Nedostatok spoločných záujmov: Dieťa sa môže nudiť s otcom, ak si nemajú čo povedať alebo ak otec nevie, ako sa s ním hrať.
Ak dieťa odmieta stretávať sa s otcom, je dôležité:
- Zistiť príčinu odmietania: Rozhovor s dieťaťom a s matkou môže pomôcť odhaliť príčinu odmietania.
- Zabezpečiť odbornú pomoc: Detský psychológ môže pomôcť dieťaťu spracovať jeho emócie a nájsť spôsob, ako sa s otcom lepšie zblížiť.
- Zmeniť spôsob stretávania: Je možné zmeniť miesto, čas alebo spôsob stretávania, aby sa dieťa cítilo komfortnejšie.
- Trpezlivosť a láskavosť: Otec by mal byť trpezlivý a láskavý a nemal by dieťa nútiť do stretávania, ak to dieťa odmieta.
tags: #1 #rocne #dieta #a #stretavanie #s