Tiky predstavujú fenomén, ktorý dokáže rodičov 14-mesačného dieťaťa značne zaskočiť a vyvolať v nich obavy. Vnímanie mimovoľných pohybov či zvukov u takého malého dieťaťa je prirodzene spojené s otázkami o zdraví a budúcnosti dieťaťa. Aby sme pochopili, čo sa deje, musíme sa na problematiku pozrieť optikou modernej medicíny a psychológie, ktorá oddeľuje mýty od faktov.
Podstata tikov: Čo sú a ako ich rozoznať
Niekedy sa nasilu mračíme, aby sme dali najavo, že sa nám niečo nepáči, inokedy na niekoho priateľsky mrkneme. Čo však vtedy, keď robíme veci, ktoré robiť nechceme? Presne v tom spočívajú tiky. Sú to náhle, rýchle, opakujúce sa, nerytmické, vôľou čiastočne ovplyvniteľné, stereotypné pohyby alebo hlasové prejavy, ktoré neslúžia žiadnemu zrejmému účelu.
V prvom rade si ujasnime, čo tiky nie sú. Napríklad o samovoľné zášklby v okolí oka, tiky v oku sú prejavom únavy, nedostatku horčíka, či preťaženia očí. Tiky sa odlišujú aj od iných motorických porúch, ktoré sprevádzajú určité neurologické poruchy, ako napríklad epilepsia. Tiky, o ktorých hovoríme, sú bezúčelné, čiže neslúžia žiadnej očividnej funkcii. Objavujú sa mimovoľne a náhle, vo forme stereotypných pohybov alebo zvukov. Postihnutý človek cíti nutkanie tik uskutočniť, pretože mu to prináša uvoľnenie vnútorného napätia.
Pre tikovú poruchu sú typické predovšetkým pohybové tiky, najčastejšie mrkanie, trhanie hlavou a končatinami, rôzne grimasy a pod. Pri tikovej poruche sa vyskytujú mimovoľné prejavy aj v oblasti mimického svalstva a viečok.
Klasifikácia tikov a ich klinické formy
Tiky delíme podľa náročnosti a prejavov, pričom ich intenzita sa v čase môže meniť:
- Jednoduché tiky svalov: Väčšinou trvajú krátko, asi okolo 1 sekundy. Ide o krátkodobé pohyby, grimasy alebo zvuky. Zapája sa len jedna svalová skupina, najčastejšie na tvári - mrkanie očami (žmurkanie u detí), šklbanie obočím, krčenie nosa, škrípanie zubami.
- Komplexné tiky v tele: Sú intenzívnejšie a vyžadujú súhru viacerých svalových skupín. Vyskytujú sa vo vlnách, medzi ktorými sú krátke prestávky. Pohyby sú zložitejšie, koordinované, zahŕňajú napr. kopropraxiu - nevhodnú gestikuláciu.
Z hľadiska diagnostických kategórií rozlišujeme:
- Prechodnú tikovú poruchu: Najčastejšia a najľahšia tiková porucha. Objavuje sa už v detstve, a to približne u 5 - 20 % detí. Ide o jednoduché pohybové alebo zvukové tiky, ktorých frekvencia je premenlivá. Za priaznivých okolností má tento stav spontánnu ustupujúcu tendenciu - príznaky do roka miznú.
- Chronickú motorickú alebo hlasovú tikovú poruchu: Ak tiková porucha pretrváva dlhšie ako 1 rok, hovoríme o chronickej tikovej poruche. Spravidla sa vyznačuje jedným pohybovým alebo zvukovým tikom, pričom celkový priebeh je stabilný a intenzita rovnaká.
- Tourettov syndróm: Ide o najzávažnejšiu tikovú poruchu. Tourettov syndróm sa vyznačuje chronickými, mnohopočetnými, zväčša komplexnými tikmi v motorickej aj vokálnej podobe. Porucha začína obvykle v detstve okolo 7. roku života.
Príčiny vzniku u 14-mesačného dieťaťa
Hoci sú tiky zriedkavé u dojčiat, môžu sa vyskytnúť aj u 14-mesačných detí. Základná príčina tikov zostáva neznáma. Donedávna vládlo presvedčenie, že tiky sú symptómom neurózy, v súčasnosti tvorí tiková porucha samostatnú diagnostickú kategóriu, ktorú vnímame ako interakciu genetických faktorov, neurobiologického podkladu a vonkajších rizikových faktorov.
U 14-mesačného dieťaťa môžeme uvažovať o týchto faktoroch:
- Idiopatické tiky: Vo väčšine prípadov sú tiky idiopatické, čo znamená, že nemajú známu príčinu. Tieto tiky sú zvyčajne prechodné a zmiznú samé od seba.
- Stres a úzkosť: Stresujúce udalosti alebo úzkostné prostredie môžu u citlivých detí vyvolať tiky. U 14-mesačného dieťaťa môže byť stres spôsobený napríklad zmenou prostredia, odlúčením od rodičov alebo novými skúsenosťami. Psychická nepohoda obvykle zhoršuje intenzitu tikov.
- Genetická predispozícia: Ticky sa môžu vyskytovať častejšie v rodinách, kde sa už predtým vyskytli tikové poruchy.
- Infekcie: V zriedkavých prípadoch môžu byť tiky spôsobené infekciami, ako je napríklad streptokoková infekcia, ktorá môže viesť k autoimunitnej reakcii ovplyvňujúcej mozog.
Sprievodné javy a diferenciálna diagnostika
K tikovým poruchám sa pridáva aj problémové správanie, ktoré toto ochorenie sprevádza. Najčastejšie je to nepokoj, nesústredenie, neposednosť, nutkavé správanie a myšlienky, puntičkárstvo, uskutočňovanie rôznych rituálov, výbušnosť, agresivita, prípadne aj sebapoškodzovanie. Tieto príznaky však nemusia byť vždy prítomné. Na inteligenciu nemá tiková porucha žiaden vplyv, no určité sprievodné javy môžu značne ovplyvniť prospech v škole.
Je dôležité si uvedomiť, že tiky v oblasti očí, ako napríklad časté žmurkanie, môžu byť niekedy zamieňané s očnými chorobami alebo môžu byť s nimi spojené. Medzi očné choroby, ktoré sa môžu vyskytnúť u detí, patria:
- Zápal spojiviek: Spôsobuje začervenanie, svrbenie a slzenie očí, čo môže viesť k častému žmurkaniu.
- Jačmeň: Zápal mazovej žľazy na okraji viečka, ktorý spôsobuje bolesť, opuch a začervenanie.
Manažment a podpora dieťaťa
Ak sa u dieťaťa objavia prejavy tikovej poruchy, treba čo najskôr vyhľadať odborníka, v tomto prípade pedopsychiatra. Okamžité nasadenie liekov, konkrétne antipsychotík, väčšinou nie je nutné. Vždy však treba túto cestu zvážiť, pretože antipsychotiká majú rôzne nežiaduce účinky. Navyše, žiaden liek nezaručuje úplné a trvalé odstránenie tikov.
Vhodnejším variantom je psychoterapia, kde sa pracuje na príčinách tikov. Rodičia by mali vedieť, že dieťa za svoje tiky nemôže, preto je absolútne nevhodné, aby ho napomínali, či dokonca trestali.
Možnosti riešenia zahŕňajú:
- Zníženie stresu: Vytvorenie pokojného a stabilného prostredia pre dieťa môže pomôcť znížiť stres a úzkosť, ktoré môžu tiky vyvolávať.
- Podpora zdravého životného štýlu: Zabezpečenie dostatku spánku, zdravej stravy a pravidelnej fyzickej aktivity môže prispieť k celkovej pohode dieťaťa a znížiť výskyt tikov.
- Sledovanie vnímania okolia: Dieťa s tikovou poruchou obvykle čelí výsmechu rovesníkov, čomu je veľmi ťažko zabrániť. Bohužiaľ, tiky môžu byť nesprávne interpretované ako neslušné správanie, nedostatok disciplíny či dokonca provokácia, čo môže viesť k neoprávnenému disciplinárnemu postihu dieťaťa.
Hlavne silná sústredenosť na nejaký vonkajší podnet, či pracovná činnosť pomáha zmierňovať tiky. Na druhej strane, u niekoho sa tiky prejavujú častejšie v pokoji, keď stres už odznel, teda vo chvíľach uvoľnenia. Aj nedostatok podnetov, resp. zmena prostredia, môžu hrať rolu pri intenzite týchto prejavov.
Kedy vyhľadať lekársku pomoc:
- Ak sú tiky časté, intenzívne alebo rušivé.
- Ak tiky spôsobujú dieťaťu stres alebo úzkosť.
- Ak sú tiky sprevádzané inými príznakmi, ako sú napríklad bolesti hlavy, poruchy spánku alebo zmeny v správaní.
- Ak máte obavy o zdravie svojho dieťaťa.
V prípade potreby môže lekár vykonať vyšetrenie a zistiť, či sú tiky spôsobené nejakým základným zdravotným problémom, a v prípade potreby môže dieťa odoslať k špecialistovi, ako je neurológ alebo psychológ. Cieľom nie je vždy úplné odstránenie, ale naučiť sa s tým fungovať, čo je cesta, ktorou sa tiky zvyknú úplne zmierniť.
tags: #14 #mesacne #dieta #ma #tiky