Vývin malých detí je fascinujúca cesta plná objavov a neustálych zmien. Od narodenia zhruba do tretích narodenín prejdú dlhú cestu, počas ktorej sa všeličo naučia, zdokonalia a vypestujú si rôzne návyky. Rodičia často s napätím sledujú každý nový pokrok svojho dieťatka, najmä tie najväčšie vývojové míľniky, ako je sedenie, štvornožkovanie a predovšetkým samostatná chôdza. Hoci je prirodzené, že každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom, existujú určité orientačné míľniky, ktoré by dieťatko do určitého veku malo zvládnuť. Ak sa stane, že dieťa vo veku 18 mesiacov ešte stále nechodí samostatne, môže to u rodičov vyvolať obavy a otázky, či je všetko v poriadku a kedy je potrebné vyhľadať odbornú pomoc. Tento článok sa zameriava na pochopenie vývoja chôdze u detí, individuálne tempo, prípadné príčiny oneskorenia a poskytuje rady a informácie, ktoré môžu pomôcť podporiť vývoj dieťaťa.
Širšia vývinová norma a individuálne tempo
Vo vývine malých detí sú isté míľniky, ktoré by dieťatko do určitého veku malo zvládnuť. Avšak, tento ich vývin nebeží rovnomerne, ani rovnako. Hovoríme o takzvanej širšej vývinovej norme, čo znamená, že na každý stupienok vo vývine dieťatka je isté obdobie, aby na pomyselný schodík dieťa vyliezlo a dokonale ho ovládlo. Napríklad, hoci máte doma viacero detí, pravdepodobne každé začne rozprávať, chodiť, odplienkuje sa v inom veku. To je úplne v poriadku.
Je dôležité si uvedomiť, že porovnávanie detí nie je vždy prospešné, pretože každé dieťa má svoj vlastný harmonogram vývoja. Kým niektoré deti sa postavia a odvážia na prvé krôčky už v ôsmom-deviatom mesiaci života, iné potrebujú viac času a samostatnú chôdzu zvládnu až okolo 14. až 16. mesiaca. V období okolo 16 mesiacov sa deti zvyčajne pohybujú rôznymi spôsobmi. Niektoré už samostatne chodia, iné sa držia nábytku, štvornôžkujú, poskakujú na zadku alebo sa posúvajú po zemi. Dôležité je sledovať celkový psychomotorický vývoj dieťaťa, nielen izolovaný aspekt chôdze. Napriek individuálnym rozdielom však existujú určité "červené vlajočky", na ktoré je dobré si dávať pozor.
Kľúčové míľniky vo vývoji chôdze: Kedy sú prvé kroky očakávané?
Prvé míľniky dieťatka v každej mamičke vyvolajú nával citov, stačí si spomenúť. Prvý úsmev, prevrátenie sa, sedenie, plazenie, štvornožkovanie a potom príde ten najväčší z vývojových míľnikov: chôdza. Po 12 mesiacoch už vaše dieťa nie je dojča, ale stáva sa mladším dieťaťom. Všimnete si, že sa intenzívne pohybuje - bude všade! Vaše dieťa pokračuje v zdokonaľovaní predtým nadobudnutých zručností. Ak vaše dieťa neurobilo prvé kroky počas prvého roka, pravdepodobne tak urobí krátko po svojich prvých narodeninách. Odhaduje sa, že do 18 mesiacov by malo začať samostatne chodiť.
Hneď ako sa budú cítiť isté na svojich nohách, začnú trénovať rýchlejšie pohyby. Koncom druhého roka už nielen chodia, ale aj behajú, skáču a lezú. Zvyčajne chodia po schodoch, aj keď stále opatrne, po jednom kroku. Od ukončeného 12. mesiaca do konca druhého roka dieťa zvyčajne dokáže: chodiť, behať, skákať a šmýkať sa - a to pomerne rýchlo, pričom udržiava rovnováhu. Rytmicky tancovať na svoju obľúbenú melódiu, pričom skáče a tlieska rukami. Postaviť sa na špičky a energicky liezť - dokonca dokážu samy vyliezť z postieľky, aj keď je matrac na najnižšej úrovni. Niekedy tiež dokážu samostatne vystupovať po schodoch bez toho, aby sa držali zábradlia, ale postupne, pričom najprv položia jednu nohu a potom druhú.
Prečo niektoré deti chodia neskôr? Povaha, odvaha a fyzická pripravenosť
Ak 18-mesačné dieťa ešte nechodí samostatne, môžu za tým stáť rôzne faktory. Jednou z častých príčin je povaha a odvaha dieťaťa. Niektore deti sú skrátka opatrnejšie a 3x si rozmyslia, nech niečo spravia. Hoci štvornôžkujú a chodia popri nábytku, samé sa skrátka neodvážia urobiť prvé nezávislé kroky do priestoru. Rehabilitacna lekarka mi potvrdila, že ak dieťa štvornožkuje a stojí, nie je dôvod, aby nechodilo, len sa musí samé rozhodnúť. Môžete sa postaviť na hlavu, kým sa dieťa nerozhodne samé, nedonútite ho.
Okrem psychického charakteru, ako je strach či opatrnosť, môžu byť dôvody oneskorenej chôdze aj fyzické. Dieťa potrebuje nacvičiť si niektoré pohyby, posilniť svaly alebo nabrať odvahu. Niekedy môže ísť aj o miernu hypotóniu (nízky svalový tonus), s ktorou sa dieťa narodilo. V takýchto prípadoch sa často rieši fyzioterapia už od útleho veku, napríklad od 8. týždňa. Aj keď dieťa chodí po kolenách, chodí okolo nábytku a stien a samostatne sa posadí až neskôr, neurologické vyšetrenia môžu ukázať, že je všetko v poriadku. Vtedy je dôležité pokračovať v terapii, ako sú napríklad Bobath alebo Vojtova metóda, ktoré môžu pomôcť s posilňovaním a správnym nastavením pohybových vzorcov. Ak dieťa vie chodiť za ruku a má zrejme všetky pohybové vzorce v poriadku, lekár vám s tým nepomôže, lebo ho chodiť nedonúti tiež, ale môže posúdiť celkový stav.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc? Pomyselné červené vlajočky
Vo vývine malých detí sú však isté míľniky, ktoré by dieťatko do určitého veku malo zvládnuť. A pokiaľ nie, mali by rodičia túto skutočnosť konzultovať s pediatrom. Prípadne sa obrátiť na centrum včasnej intervencie. Aj do ambulancií sa občas dostanú rodičia, ktorí si nevšimli, že dieťa niečo „nerobí,“ neprikladali tomu význam alebo im to neprišlo dôležité. Neupozornil ich na to ani pediater, napriek tomu, že v prvom roku života sú pravidelné poradne u pediatra pomerne časté. Vysvetlenie je jednoduché: Rodičia nemusia mať dostatok informácií o vývine dieťaťa a pediater nemusí počas 15-minútovej prehliadky odhaliť všetko, s ohľadom na čas, ktorý má k dispozícii. Preto by rodičia mali sami pediatra upozorniť, ak sa im čokoľvek nezdá v poriadku.
Vo všeobecnosti sa odporúča upozorniť pediatra, ak dieťa nezačne samostatne chodiť do veku 18 mesiacov. Vtedy je už dôležité pátrať po príčinách. Dôležité je zhodnotiť, či zaostáva aj v iných funkciách alebo nie - napríklad v jemnej motorike, rečovom vývine. Ak v iných oblastiach dieťa dosahuje vývinové míľniky, zvyčajne nejde o vážny problém. Pre pokoj svojej duše môžete lekárovi zavolať, že riešite takýto problém, či je nutné sa prísť ukázať, aby ste sa tam netrepali zbytočne, ale podľa názorov vám často povie to isté - že je to otázka času.
Ak teda čokoľvek z nižšie uvedeného vaše dieťa nerobí alebo ste si uňho všimli náhlu „stratu zručností“, neváhajte to konzultovať s vašim pediatrom. Môže sa jednať o oneskorenia vo vývine, ale aj o iné problémy, ktoré je vhodné u detí zachytiť čo najskôr, aby dieťatko dostalo primeranú intervenciu a mohlo sa ďalej rozvíjať primerane svojim možnostiam.
Míľniky vo vývine detí od narodenia do 4. mesiaca (príklady červených vlajočiek pre kontext):
- Dieťa má problém s pohybom očí.
- Dieťa nereaguje na hlasné zvuky, neotočí sa za nimi.
- Nezačne si „objavovať vlastné rúčky“ (cca 2. mesiac).
- Očami nesleduje pohybujúce sa objekty/hračky (do 3. mesiaca).
- Nenaťahuje sa za predmetmi (do 3. mesiaca).
- Neusmieva sa na ľudí (do 3. mesiaca).
- Nedrží hlavu bez opory (cca 3. mesiac).
- Nezačne hrkútať, vydávať zvuky (agúú ..) alebo napodobňovať zvuky (do 4. mesiaca).
- Nevkladá si hračky/predmety do úst (do 4. mesiaca).
- Ak ho podržíte v zvislej polohe, neodráža sa nožičkami od podložky (do 4. mesiaca).
Čo sledovať vo vývine bábätka od 5. do 7. mesiaca (príklady červených vlajočiek):
- Telo dieťatka sa zdá veľmi tuhé, s pevnými svalmi, alebo naopak veľmi poddajné, ako handrová bábika.
- Ak dieťatko za ruky vytiahnete z ľahu do sedu, hlava stále padá dozadu.
- Za predmetmi/hračkami sa naťahuje len jednou rukou.
- Dieťatko odmieta maznanie, k osobe, ktorá sa oň stará, neprejavuje emócie.
- Má neprestajne mokré, akoby uslzené oči a zdá sa byť citlivé na svetlo.
- Len s ťažkosťami si vkladá predmety do úst.
- Neprevaľuje sa zboka na bok ani v jednom smere (cca 5. mesiac).
- Nedokáže sedieť s oporou (cca 6. mesiac).
- Nesmeje sa, ani nevydáva výskavé zvuky (cca 6. mesiac).
Odchýlky vo vývine detí od 8. do 12. mesiaca - najneskôr okolo 1. narodenín (príklady červených vlajočiek):
- Dieťatko neštvornožkuje, ani pri plazení nepriťahuje jednu stranu tela.
- Nestojí s oporou.
- Nehľadá predmety, ktoré sme mu ukázali a potom skryli.
- Nehovorí ani jedno slovo.
- Nepoužíva gestá (namiesto slov), ani základné gesto pre NIE - nepokrúti hlavou zľava doprava, ak chce vyjadriť NIE.
- Neukazuje prstom na obrázky, či predmety/hračky.
Na čo dávať pozor, aby dieťa „zvládlo“ do 2. narodenín (priamo súvisiace s 18 mesiacmi):
- Nechodí samostatne (do 18. mesiaca).
- Aj po niekoľkých mesiacoch samostatnej chôdze stále špičkuje (chodí po špičkách).
- Nepoužíva aspoň 15 slov.
- Nepoužíva vety zložené z 2 slov (slová nemusia byť jasne zrozumiteľné, napr. Auto jazdí. Musia to však byť slová/zvuky, o ktorých opatrovateľ/mama/otec jasne vedia, že ich dieťa konzistentne používa na označenie tej istej veci. Dieťa napr. hovorí: ato brrrrrrrrrrm (auto jazdí), mao haa (macko hajá/spinká).
- Dieťa nesleduje jednoduché inštrukcie (akoby ignoruje, čo sa mu povie) - prines knižku, poď papať.
- Dieťa nevie tlačiť hračku, ktoré má kolieska.
Čo môže signalizovať na problém vo vývine v troch rokoch (ďalší kontext):
- Dieťa často padá a má problém chodiť do a zo schodov.
- Reč dieťaťa je stále veľmi nejasná.
- Nevie postaviť vežu z viac než 4 kociek.
- Má problém narábať s malými objektami/hračkami (mozaiky, puzzle …).
- Nevie pri kreslení napodobniť kruh/elipsu.
- Nekomunikuje v krátkych frázach.
- V jeho hre sa neobjavuje „hra na niečo“.
- Nerozumie jednoduchým inštrukciám.
- Nejaví záujem o iné deti.
- Má slabý očný kontakt.
- Má malý záujem o hračky (vo všeobecnosti).
Neurologické vyšetrenie a možnosti podpory: Vojtova metóda a Bobath koncept
V prípade, že vaše dieťa stále nechodí, môže pediater odporučiť neurologické vyšetrenie, ktorého sa tiež netreba obávať. Cieľom tohto vyšetrenia je vylúčiť prípadné neurovývinové alebo svalové poruchy. Neurológ pátra po neurovývinových a svalových poruchách v rodine, prezrie dieťatko a urobí vyšetrenia, aby vylúčil organickú príčinu. Vďaka moderným metódam je možné zachytiť a diagnostikovať mnohé problémy už v ranom veku, čo umožňuje včasnú intervenciu.
Často sa deťom s oneskoreným vývojom chôdze odporúča Vojtova metóda, odborná Vojtova reflexná rehabilitácia. To však záleží od výsledkov vyšetrenia a odporúčania lekára. Niektoré deti, ktoré sa nevedeli postaviť alebo sa báli pustiť nábytku, začali po Vojtovej metóde štvornožkovať a neskôr aj chodiť. Okrem Vojtovej metódy je ďalšou uznávanou fyzioterapeutickou metódou aj Bobath koncept, ktorý sa zameriava na prácu s celým telom a podporu prirodzených pohybových vzorcov. Tieto terapeutické prístupy sú navrhnuté tak, aby pomohli dieťaťu posilniť potrebné svaly a osvojiť si správne pohybové návyky.
Ako efektívne podporiť vývoj chôdze u dieťaťa?
Pri podpore vývoja chôdze je kľúčové nerobiť nič nasilu. Ak dieťa ešte nechodí, sú na to dôvody. Môžu byť psychického charakteru (strach, opatrnosť), ale aj fyzické - potrebuje si nacvičiť niektoré pohyby, posilniť svaly alebo nabrať odvahu. Ak budete na dieťa tlačiť, výsledok môže byť ešte horší. V každom prípade ho však môžete podporiť, keď vidíte jeho snahu a chuť chodiť.
Vytvorenie bezpečného priestoru
Vytvorte okolo dieťaťa bezpečný priestor, kde sa mu ani pri pokusoch o chôdzu nemôže nič stať. Podlaha by nemala byť príliš mäkká ani pružná, preto nie je vhodné cvičiť na posteli, žinenkách či matracoch, ale na klasickej dlážke. Zabezpečte, aby malo dieťa okolo seba bezpečné možnosti, ako sa chytiť, oprieť a pridržať. Obzvlášť si dajte pozor na nábytok, ktorý by mohol spadnúť. Je dôležité, aby sa dieťa cítilo bezpečne a malo slobodu skúšať nové pohyby bez strachu z úrazu.
Pomoc pri chôdzi a motivácia
Pri chôdzi môžete dieťa pridŕžať, ale nikdy to nerobte tak, aby bolo v neprirodzenej polohe. Veľa rodičov drží deti za obe ruky tak, že ich majú vysoko dohora alebo dokonca ešte aj sklonené dozadu, čo vytvára absolútne neprirodzené držanie tela, ktoré im rozhodne pri samostatnej chôdzi nepomáha. Optimálne je, ak sa môže pridržiavať v prirodzenej výške svojich ramien, čo pre nás znamená ohnutý bolestivý chrbát. Dobrou pomôckou sú rôzne zábradlia alebo stabilné predmety, o ktoré sa dieťa môže oprieť. Môžete dieťa podporovať pri chôdzi popri nábytku alebo stene. Počas prechádzky sa dieťa môže držať kočíka, ale pozor, aby nebolo naň zvalené. Niektoré deti sa osvedčili aj aktivity ako lepenie a odlepovanie farebných nálepiek zo steny, čo ich motivovalo k pohybu.
Pozitívna motivácia je kľúčová. Chváľte dieťa za každý úspech, ktorý v chôdzi dosiahne. Buďte trpezliví a láskaví, z chodenia urobte zábavnú a príjemnú aktivitu. Rozhodne nie je vhodné deti strašiť, čo všetko sa im môže stať, alebo híkať, keď padnú na zadoček. Pamätajte, že každý pokus je dôležitý krok vpred. Ukazujte, rozprávajte, zapojte dieťa do všetkého, čo robíte.
Najrýchlejší spôsob, ako naučiť svoje dieťa chodiť (metóda Cruise)
Komplexný vývoj 18-mesačného dieťaťa: Hrubá a jemná motorika, reč a osobnosť
Vo veku 18 mesiacov prebieha u dieťaťa intenzívny vývoj nielen v oblasti chôdze, ale aj v mnohých ďalších sférach. Celkový psychomotorický vývoj je prepojený a pokroky v jednej oblasti často ovplyvňujú aj ostatné.
Hrubá motorika
Po 12 mesiacoch vaše dieťa začne behať, skákať a dokonca sa plaziť. Medzi 19. a 21. mesiacom sa vaše dieťa postupne naučí zdvihnúť hračku zo zeme bez toho, aby spadlo. Ľahko si poradí s chôdzou vzad a dokáže chodiť po schodoch len s prísunom jednej nohy, bez toho, aby sa muselo pridržiavať zábradlia. Pri chôdzi sa zvládne rýchlo zastaviť, otočiť a zvládne aj ľahšie kopanie do lopty, pričom musí krátkodobo udržať rovnováhu na jednej nohe. Vo veku 2 rokov dieťa vie behať (nevie však ešte spomaliť a zatočiť v behu) a ľahko dokáže urobiť drep a znovu sa postaviť. V tomto veku dieťa začína chápať rytmus. Pravdepodobne ste predtým pozorovali, že vaše dieťa rado tancuje či hrá na akýkoľvek nástroj. V súčasnej dobe začínajú mať jeho tanečné pohyby a vydávané melódie rytmus. Vďaka tancu, ktorý väčšina detí miluje, dochádza k rozvoju pohybových schopností dieťaťa. Podporujte ho v tanci a aj vy sa s ním pohybujte v rytme hudby. Jednak dieťa "kopíruje" pohyby od vás a zároveň spolu trávite aj príjemné chvíle.
Jemná motorika
Ich prsty sú tiež oveľa obratnejšie. Do 12 mesiacov sa naučia samostatne obliekať a vyzliekať niektoré časti oblečenia, umývať si ruky (s minimálnou pomocou), stavať veže z kociek a držať pastelku, aby mohli kresliť jednoduché, ale štruktúrované čiary. Vo veku 2 rokov by malo dieťa zvládnuť prevracať v knižke jemné stránky jednu po druhej. Malo by sa naučiť obliecť si ponožky, čiapku alebo nohavice v páse na gumičku. Zvládne otočiť kľučkou, tak aby si samo otvorilo dvere (ľahšie je otváranie smerom od seba). Malo by dokázať postaviť vežu zo 4 kociek. S vašou pomocou tričko alebo sveter zvládne natiahnuť cez hlavu, ale orientácia predného a zadného dielu stále zostáva na vás, rovnako tak ako aj prevlečenie rúk cez rukávy. Tiež zvládne viesť jazdec po zipse - zapnúť a rozopnúť ho, ale zapínanie gombíkov je stále veľmi ťažké.
Rečový vývin
Medzi 12. a 23. mesiacom sa vývoj jazyka vášho dieťaťa rýchlo zrýchľuje. Začína rozumieť a používať viac slov a jeho slovná zásoba sa do konca druhého roka rozšíri z niekoľkých slov na 50 a viac slov. V tomto štádiu začína hovoriť jednoduché slová ako „mama“, „dada“ a názvy známych predmetov alebo ľudí. Do 18 mesiacov zvyčajne dokážu povedať niekoľko slov a môžu dokonca začať tvoriť základné dvojslovné vety, ako napríklad „chcem sušienku“ alebo „veľké nákladné auto“. Začínajú tiež lepšie napodobňovať zvuky a slová, ktoré počujú okolo seba. Je dôležité zapojiť dieťa do rozhovoru, aj keď ešte nie je úplne verbálne, pretože to pomáha rozvíjať jeho jazykové schopnosti. Ak ich budete povzbudzovať, aby opakovali slová a odpovedali na otázky, podporíte tým rozvoj ich reči v tomto vzrušujúcom období rastu.
Medzi 19. a 21. mesiacom sa reč stáva ucelenejšia a náročnejšia. Slovná zásoba je veľmi variabilná. Niektoré deti v dvoch rokoch používajú aktívne približne 30 slov, iné deti skladajú jednoduché vety alebo súvetia a ich aktívna slovná zásoba siaha k 100 slovíčkam. Do dvoch rokov by ale všetky deti mali klásť jednoduché otázky: "Kam ideš?" a dávať jednoslovnú či dvojslovnú odpoveď: "Tam". Často používajú dvojslovné spojenia. Chápu pojem "moje" a "nemôžem". U mnohých detí je koordinácia jazyka a artikulácie hovoridiel ešte nevyvinutá, preto často dieťaťu rozumejú len jeho najbližší, ktorí majú výslovnosť dieťaťa dobre "napočúvanú". Ak dieťa nepovie ani slovo, alebo povie len "mama", "tata", "baba" a potom prestane, a zároveň ho nič nezaujíma, prelistuje knižky a zahodí ich, hoci inak rozumie veľa, je to dôvod na konzultáciu. Niektoré deti začnú pekne rozprávať až od 2 rokov, ale je dôležité sledovať, či dieťa rozumie a či sa mu venujete s podnetmi.
Osobnosť a sociálny vývoj
Druhý rok života sa vyznačuje rastúcou nezávislosťou. Vaše dieťa už chápe, že je osobnosť s vlastnými názormi, zámermi a očakávaniami. Ešte nemajú úplnú kontrolu nad svojimi emóciami, preto pre ne môže byť ťažké tieto pocity zvládať. Môžu reagovať hnevom, keď im niečo nedovolíte alebo keď sa im nejaká činnosť nepodarí. V tomto štádiu takejto pohyblivosti je však dôležité občas stanoviť hranice, aby ste zaistili ich bezpečnosť. Obdobie „terrible twos“ sú bežnou fázou vývoja okolo 18 mesiacov, keď si deti uvedomujú svoju nezávislosť a na obmedzenia reagujú hnevom.
Vaše dieťa bude chcieť pomáhať iným a robiť všetko za seba samo. Niektoré deti sa dokonca zlostia, ak čokoľvek chcete urobiť za nich, aj keď ide o činnosti, ktoré ešte samo nezvláda. Obrňte sa teda trpezlivosťou a mierumilovnosťou! V tomto veku začína byť povaha dieťaťa viac jasná. Môže byť vodcom či naopak dieťaťom, ktoré skôr počúva a hĺba nad vecami. Môže byť bezstarostné či starostlivé. Kritiku môže prijímať ľahko či so slzami. Ukážte svojmu dieťaťu, ako sa "popasovať" s problémami. Zahŕňajte dieťa viacerými zodpovednosťami, ktoré je schopné zvládnuť (napr. upratovanie plastového riadu z kuchynskej umývačky do skrinky, upratovanie hračiek pred spaním, apod). Nechajte batoľaťu dostatok času, aby sa mohlo sústrediť na dôležité veci a dokončiť svoju úlohu. Ak vás požiada o pomoc, vždy hneď pomôžte a neúspechy rozptýľte odvedením pozornosti inam či povzbudením, že nabudúce sa činnosť určite podarí. Batoľatá v tomto veku často milujú mojkanie, objímanie a spoločenskú hru, napríklad schovávačku. Radi majú aj ostatné deti, aj keď nemajú veľa príležitostí na stretnutia, čo je bežné u jedináčikov.
Význam hry a podnetov pre rozvoj
Hry pre dieťa nepredstavujú len zábavu, sú kľúčovým nástrojom pre rozvoj všetkých jeho zručností. Je dôležité ukazovať, rozprávať a zapájať dieťa do všetkého, čo robíte. Počas druhého roka života je vaše dieťa zvyčajne plné energie. Chce behať, skákať - jednoducho užívať si zručnosti, ktoré sa naučilo. Čo najčastejšie chodievajte so svojím juniorom na prechádzky. Často navštevujte detské ihriská, čo je prospešné nielen pre ich fyzický vývoj (napr. lezením po rebríku vedúcom na šmykľavku si precvičujú lezenie po schodoch), ale aj skvelou príležitosťou na socializáciu. Pomaly sa naučia spolupracovať s ostatnými deťmi a deliť sa o svoje hračky.
Batoľatá milujú aktivity spojené so spevom a s pohybom. Zvedavý a neposedný drobček sa zabaví aj so skladačkami a vkladačkami, pri ktorých musí dostať rôzne dieliky do vopred určených zhodných otvorov, s drevenými kockami alebo plastovými stavebnicami. Obľubujú aj jednoduché hudobné nástroje, ako sú činely, triangel, bubienok, xylofón (nemusia to však byť len hračky z obchodu, ale aj obyčajné hrnce, pokrievky, drevené varechy). Taktiež kuchynské pomôcky a iné predmety dennej potreby, ktoré dieťa vyberá zo zásuviek a škatúľ, skúma a opätovne ukladá späť. Veľmi radi sa hrajú s prírodnými materiálmi, ako sú kamene, piesok, konáre, palice, listy.
Juniorky často milujú manuálne činnosti - kreslenie, hru s pieskom a prvé pokusy o modelovanie z hliny. Ak u svojho dieťaťa spozorujete umelecké sklony - podporujte ich! Pozorujte ich preferencie: aké druhy hier ich bavia a čo ich nudí. Nezabúdajte, že aj keď ide o vaše dieťa, nemusí zdieľať vaše záujmy. Nevnucujte im svoje očakávania ani ich nenúťte, aby ich bavili rovnaké činnosti. Až vtedy, keď jeho mozog pochopí, čo sa od neho žiada, môžu prísť prvé výsledky. Priskoré experimenty môžu viesť aj k stresu a oddialiť žiadaný výsledný efekt.
Námety na hry: Čarovanie s bublinami a modelovanie
Deti vo veku okolo roka a pol začínajú fascinovať bubliny a nadšene do nich fúkajú. Ak by ste si chceli pre svoje batoľa vyrobiť "domáci" bublifuk, ponúkame jednoduchý recept: Rozpustite 180 ml tekutého pracieho prostriedku alebo detského šampónu v 1,8 litroch vody. Pridajte 240 ml glycerínu na zosilnenie steny bublín. Jednoduché vyfukovátko zostrojíte tak, že jeden koniec drôtika zatočíte do krúžku.
Na rozvoj jemnej motoriky ruky je vhodné napr. modelovanie. Ak ste zástancami toho, že dieťa by nemalo prísť do styku s ničím, čo by mohlo byť nevhodné na požitie, ponúkame recept na modelovacie cesto z potravín. Chutné pre dieťa síce nebude, ale aspoň máte istotu, že sa dieťaťu nič nestane, ak kúsok cesta ochutná. Hustota cesta a jeho tuhosť, záleží na vás, respektíve na tom, koľko vody do cesta pridáte. Pre menšie deti odporúčame skôr jemnejšie a mäkšie cesto. Ak je cesto príliš tuhé a dieťa z neho nemôže nič vymodelovať, prestáva ho hra baviť. U detí mladších ako 1,5 roka počítajte skôr s trhaním, stláčaním a podobným zoznamovaním sa s hmotou. Deti vo veku okolo 2 rokov dokážu s pomocou vytvoriť napr. slimáka tým, že vypracujú s vašou pomocou hada a na neho pritlačia ulitu, ktorú nájdete na prechádzke v prírode.
Výroba modelovacieho cesta pre deti: Vo veľkej mise zmiešajte 425 g múky, 120 ml oleja a 120 ml vody. Dobre prepracujte, a ak treba, pridajte vodu, aby sa hmota dobre spojila. Pre pestrosť môžete rozdeliť cesto na niekoľko častí, a tie potom zafarbiť rôznymi odtieňmi potravinárskej farby. Prajeme vám veľa radostnej zábavy pri hre s vašimi deťmi.
Výživa v druhom roku života
Ak ste svojmu dieťaťu dávali pokračovaciu výživu, nezabudnite, že okolo jeho prvých narodenín je čas na zmenu. Pre deti v tomto veku existuje upravená mliečna výživa s mierne odlišným zložením, ktorá spĺňa výživové potreby juniorov. Na etikete je označená číslom „3“ - ako BEBA COMFORT 3. Modifikovaná mliečna formula má zloženie lepšie vyhovujúce potrebám malých detí.
V druhom roku života podávajte juniorom naďalej výrobky určené pre najmenších, označené vekovými značkami. Tieto výrobky sú vyrobené zo zložiek s kvalitou vhodnou pre deti do troch rokov. Strava vášho juniora je rovnako pestrá ako vaša, ale jeho tráviaci systém a potreby sú stále odlišné od vašich, preto musí byť jeho strava starostlivo zostavená. Váš Junior však už vie dobre žuť a hrýzť väčšie kusy jedla a má vyvinuté chuťové preferencie. Môžete mu začať ponúkať zložitejšie jedlá - bohaté na zeleninu a obsahujúce kvalitné bielkoviny a sacharidy, napríklad ryžu, obilniny alebo cestoviny. Hotové jedlá v pohároch zabezpečujú, že porcie a výživová hodnota zodpovedajú potrebám energického dieťaťa v tomto veku. Poháre pre deti sú väčšie a recepty zložitejšie ako tie pre bábätká, navrhnuté tak, aby spĺňali potreby rastúcich brušiek! Rastúca samostatnosť vášho dieťaťa sa prejavuje aj pri jedle. Bielkovina je najcennejším stavebným kameňom našej stravy, je nevyhnutná pre správny rast, vývoj a obnovu organizmu. Cukor sa do nápojov často pridáva pod inou zámienkou, preto je dôležité kontrolovať zloženie.
Väčšina batoliat v 16 mesiacoch už vie používať lyžičku a lyžicu, niektoré dokonca narábajú aj s vidličkou. Jedenie rukami však zostáva spoľahlivejšou a rýchlejšou metódou, najmä ak je dieťa veľmi hladné. Často sa stáva, že dieťa pri jedení netrafí lyžicou do úst alebo rozleje nápoj. Je to prirodzené, jeho schopnosť koordinovať prácu ruky, úst a očí sa postupne zdokonaľuje. Batoľa sa intenzívne učí pozorovaním a napodobňovaním vzorov, preto je dôležité, aby ste mu ukázali, ako sa narába s príborom, nápojmi a potravinami. Dieťa v tomto veku však dlho neobsedí na jednom mieste. Túžba hýbať sa je oveľa silnejšia ako pokojné sedenie pri stole a spôsobné jedenie.
Spánok 18-mesačného dieťaťa
Spánok je pre správny vývoj dieťaťa mimoriadne dôležitý. Väčšina 16-mesačných batoliat spí prerušovane a pri zaspávaní stále potrebuje prítomnosť mamy či otca. Bez podpory blízkeho človeka prespí v kuse 6 hodín len málo detí v tomto veku. Dôležitý je predspánkový rituál spojený s čítaním knižky, so spievaním uspávaniek, s hladkaním a milými slovami na dobrú noc, u dojčeného batoľaťa prípadne stále s dojčením. V 16. mesiaci môže dieťa opätovne zatúžiť po blízkosti a bezpečí maminho či tatovho náručia, obzvlášť v noci. Na konci druhého roku života váži junior v priemere 10 až 16 kg. Ak chcete svojmu dieťaťu pomôcť lepšie spať, môžete sa riadiť niekoľkými užitočnými radami. Pred spaním sa uistite, že dieťa má výživné, ale nie ťažké jedlo. Večer dodržiavajte rituály svojich najmenších - po kúpaní ich v postieľke pritúľte, prečítajte im knižku alebo zaspievajte uspávanku. Ak sa spánok od narodenia do 13 mesiacov zlepšil a dieťa teraz prespí celú noc, je to znak pozitívneho vývoja.
Odplienkovanie a hygienické návyky
Odplienkovanie je ďalší významný míľnik, ktorý sa zvyčajne objavuje v druhom roku života. Je zmysluplnejšie počkať na jasné signály dieťaťa a postupne mu vytvárať dobré podmienky na odplienkovanie. Pri vykonávaní malej potreby nechávajte na záchode pootvorené dvere. Najlepšou motiváciou pre drobčeka je vidieť, že aj mamina a ocino chodia na záchod. Ideálny je vzor mama - dcéra, otec - syn. Dbajte na to, aby dieťa malo vždy k dispozícii nočník alebo detskú toaletnú dosku. Počítajte s tým, že tieto doplnky sa na istý čas stanú súčasťou vašej cestovnej výbavy v prípade, že pôjdete na návštevu alebo dovolenku. Vaše bábätko vám rastie pred očami, začína sa prejavovať jeho osobnosť. Dokáže si samo čistiť zúbky (vy ale musíte kvalitu vyčistenia po jeho snahe opraviť), umyť si ruky aj tvár. S vašou pomocou sa už zvládne obliecť aj vyzliecť, napriek tomu sú ešte úkony, ktoré mu budú robiť väčšie, či menšie problémy.
Očkovanie a preventívne prehliadky v druhom roku života
Preventívne prehliadky u pediatra sú kľúčové pre sledovanie celkového zdravia a vývoja dieťaťa. Podľa očkovacieho kalendára sa počas druhého roka života odporúča viacero očkovaní, ktoré sa rozložia do dvoch návštev. V 13 alebo 14 mesiacoch môže pediater navrhnúť očkovanie pre:
- Prvú dávku vakcíny proti príušniciam, osýpkam a ružienke (MMR).
- Pneumokokovú vakcínu (PCV).
Medzi 16. a 18. mesiacom sa odporúča nasledujúce očkovanie:
- Záškrt, čierny kašeľ a tetanus (DTP) - štvrtá dávka.
- Haemophilus influenzae typ b (Hib) - štvrtá dávka.
Tieto očkovania sú dôležité pre ochranu zdravia dieťaťa a sú súčasťou štandardného očkovacieho kalendára. Vždy sa poraďte so svojím pediatrom o aktuálnych odporúčaniach a kalendári očkovania.
tags: #18 #mesacne #dieta #nechodi