Samovoľný potrat patrí medzi častejšie komplikácie skorého tehotenstva a pre mnohé ženy prichádza nečakane. Hoci ide o citlivú tému, je dôležité vedieť rozpoznať varovné príznaky, vedieť, kedy vyhľadať pomoc, a zároveň si pripomenúť, že vo väčšine prípadov nejde o zlyhanie ženy. Samovoľný potrat je strata tehotenstva bez vonkajšieho zásahu. V praxi sa často používa aj označenie spontánny potrat. Stratou tehotenstva sa končí približne 10 až 20 % známych tehotenstiev, pričom mnoho strát nastane ešte skôr, než žena zistí, že je tehotná. Tieto štatistiky zdôrazňujú, že hoci je táto skúsenosť nesmierne bolestivá, nie je ojedinelá. Pochopenie aspektov samovoľného potratu, obzvlášť v pokročilejších štádiách ako je 18. týždeň tehotenstva, je kľúčové pre informovanosť a podporu žien a ich rodín.
Život v 18. týždni tehotenstva: Intenzívny vývoj bábätka a zmeny u matky
Osemnásty týždeň tehotenstva predstavuje fascinujúce obdobie v živote nastávajúcej matky a jej dieťaťa. Ide o 18. týždeň od poslednej menštruácie, čo zodpovedá 16. týždňu vývoja plodu. V tomto štádiu tehotenstva dieťa intenzívne rastie a zdokonaľuje svoje systémy. Môže dosahovať dĺžku 18 - 21 cm a vážiť okolo 230 gramov.
Jeho mozog prudko rastie. V tomto týždni tehotenstva sú už všetky hlavné oblasti diferencované - začína sa formovať mozgová kôra, ktorá riadi špecifické funkcie mozgu. Plod môže dokonca ukázať znaky primitívnej reči tela v maternici - napríklad cúvnuť, keď sa k nemu blíži ihla pri amniocentéze. Pokračuje spevňujúci proces v kostiach. Ultrazvukom sa dajú pozorovať jednotlivé časti srdiečka, čo je dôležité pre kontrolu jeho správnej funkcie. V pľúcach sa formujú malé vzduchové kapsičky, tzv. alveoly, ktoré onedlho začnú fungovať a pripravia dieťa na dýchanie mimo maternice. V hrdielku sú pripravené hlasivky. Dieťatko už vie i prehĺtať a občerstvuje sa denne aj jedným litrom plodovej vody. Začína vnímať okolité zvuky, pričom ho najmä tlkot vášho srdca upokojuje. Oči dieťaťa dokonca vnímajú svetlo a tmu. Všetky orgány bábätku fungujú a je mu vo vašom brušku naozaj dobre. Cíti sa bezpečne a vy sa nemusíte obávať.
U matky sa v tomto období tiež dejú výrazné zmeny. Maternica siaha asi dva prsty pod pupok, čo je viditeľné aj na zväčšujúcom sa brušku. Miernou komplikáciou v tomto období môže byť pálenie záhy. Príčinou je návrat žalúdočnej kyseliny do pažeráka, čo spôsobuje pocit pálenia. Pálenie záhy sa častejšie vyskytuje v 2. a 3. trimestri tehotenstva. Spôsobuje ho neustále rastúca maternica, ktorá tlačí na žalúdok. Zásluhu na tomto diskomforte majú i hormóny vylučované v tehotenstve, ktoré spomaľujú tráviace procesy. Na druhej strane je ale cieľom tohto spomalenia poskytnúť živinám dosť času na to, aby sa dostali k dieťatku. Niekoľkonásobne sa zvyšuje objem plodovej vody, čo sa prejaví na veľkosti vášho bruška. Zvyšovanie hmotnosti je namieste, avšak žiadne extrémne prírastky nie sú vhodné. Pohyby dieťatka už začínajú cítiť hlavne druhorodičky. Prvorodičky cítia pohyby o niečo neskôr. V tomto období vplyvom hormonálnych zmien sa môžu vytvárať pigmentové škvrny na tele, hlavne na častiach vystavených priamemu slnku. Občasné bolesti v podbrušku môžu byť dôsledkom zväčšujúcej sa maternice a jej ťahom na svaly a okolité štruktúry.
V tomto období by ste už mali mať k dispozícii výsledky vyšetrení naberaných v 16. týždni. Niekedy výsledky testov nemusia vyjsť presne podľa tabuliek. Preto je pre váš pocit istoty vhodné popremýšľať nad ďalšími možnosťami vyšetrení, ktoré vás môžu zbaviť pochybností. Okrem amniocentézy existuje tiež CVS vyšetrenie. Ide o odobratie vzorky choriových klkov - malej vzorky tkaniva placenty. Odber sa môže podobne ako pri amniocentéze vykonať cez brušnú stenu alebo pomocou ihly zavedenej krčkom maternice do maternice. Celý proces sa kontroluje pod ultrazvukom, aby sa znížilo existujúce riziko spontánneho potratu.
Príznaky a rozpoznanie samovoľného potratu v pokročilejšom štádiu tehotenstva
Mnohé ženy sa zľaknú pri prvom špinení, no nie každé krvácanie v tehotenstve znamená potrat. Je dôležité vedieť, že špinenie sa môže objaviť aj pri tehotenstve, ktoré pokračuje normálne. Najmä na začiatku gravidity sa môže objaviť slabé krvácanie alebo pobolievanie podbruška bez toho, aby išlo o stratu tehotenstva. V raných štádiách tehotenstva sú príznaky samovoľného potratu podobné menštruácii. Niektoré ženy tak ani nemusia zistiť, že boli tehotné a namiesto klasickej menštruácie prekonali potrat.
Vo vyšších stupňoch tehotenstva, ako je 18. týždeň, však môžu byť príznaky samovoľného potratu výraznejšie a alarmujúcejšie. Môže ho sprevádzať silné krvácanie, kŕče v podbruší, bolesť v chrbte, výtok tkaniva alebo zrazenín z pošvy a zmiznutie tehotenských príznakov, ako je nevoľnosť alebo bolesť pŕs. Tieto príznaky sú pre potrat bežné, avšak nemusia nutne znamenať stratu bábätka. Vaginálne krvácanie sa môže objaviť aj počas normálneho tehotenstva, bez toho aby signalizovalo problém. Napriek tomu, ak sa u vás vyskytnú tieto príznaky, treba ísť k lekárovi čo najskôr.
Občas sa stane aj tzv. zamlknutý potrat, pri ktorom sa vývin embrya zastaví, ale krvácanie sa neobjaví hneď. Plod odíde v tichosti, bez príznakov, a smutnú novinu žene oznámi lekár až pri vyšetrení. Takéto situácie podčiarkujú dôležitosť pravidelných prehliadok počas tehotenstva.
Príčiny samovoľného potratu: Prečo sa to deje?
Samovoľný potrat je udalosť, ktorá prináša na rad otázky a často aj pocity viny. Avšak sebaobviňovanie nie je na mieste, pretože väčšina príčin spontánneho potratu sa nedá ovplyvniť. Vo všeobecnosti sa príčiny delia na tie, ktoré sú na strane matky, plodu a placentárne či pupočníkové príčiny. Podľa odborníkov sa v 20-50% prípadov príčina potratu či úmrtia plodu počas tehotenstva nezistí.
Najčastejšie príčiny v I. trimestri:Väčšina samovoľných alebo spontánnych potratov (cca 80 %) nastáva v prvom trimestri, teda do 13. týždňa tehotenstva. Najčastejšie ide o náhodné chyby vo vývine embrya, najmä v prvom trimestri. Pri genetickej analýze potratených plodov sa často nájdu poruchy chromozómov, dokážu sa asi v 46% potratených plodov. Tieto genetické anomálie v embryu bránia jeho ďalšiemu rozvoju.
Ďalšou príčinou môžu byť niektoré infekcie, najčastejšie sa udáva bakteriálna vaginóza, brucelóza, chlamydióza, herpes genitalis, cytomegalovírus, parvovírus B19, adenoasociované vírusy aj koronavírusy. Aj niektoré materské ochorenia ako antifosfolipidový syndróm a znížená funkcia štítnej žľazy zvyšujú riziko spontánneho potratu. Menej významným rizikovým faktorom môžu byť vrodené vývojové chyby maternice alebo prítomnosť častého nezhubného nádoru - myómu.
Rizikové faktory spojené s vekom a životným štýlom:Riziko potratu závisí od veku ženy a tiež od toho, či prekonala potrat v minulosti. Vo veku 20-29 rokov je riziko potratu 12% a vo veku 45 rokov a viac stúpa na 65%. Vek ako rizikový faktor je spojený predovšetkým so vzostupom genetických anomálií u plodov, predovšetkým trizómií (napr. 13. chromozómu - Patauov syndróm, 18. chromozómu - Edwardsov syndróm a 21. chromozómu - Downov syndróm).Riziko potratu zvyšuje aj vyšší vek otca dieťaťa nad 40 rokov. Obezita matky sa podľa viacerých štúdií ako jednoznačný rizikový faktor potratu nepotvrdila, no naopak riziko spontánneho potratu podľa štúdií zvyšujú práve faktory životného štýlu ako fajčenie, konzumácia alkoholu a kofeínu. A nezabúdajme ani na nočnú prácu a chronický stres. Mnohé ženy si po strate tehotenstva vyčíta bežné denné aktivity. Samotný samovoľný potrat však zvyčajne nespôsobí obyčajný pohyb, bežná práca, sex ani jednorazový stres.
Príčiny potratu/úmrtia plodu v II. a III. trimestri:V druhom trimestri je riziko úmrtia plodu v maternici výrazne nižšie. Ženy, ktoré v minulosti potratili, majú často potraty práve v II. trimestri, vrátane pôrodu mŕtveho plodu. Za tehotenské straty v tomto trimestri môžu stáť zdravotné problémy a ochorenia matky, placentárne príčiny (poruchy funkcie placenty, napr. abrupcia placenty, placenta praevia) a ochorenia plodu (genetické príčiny, chromozómové anomálie, rôzne vrodené vývojové vady alebo získané ochorenia plodu - napr. celkový opuch plodu s následkom zlyhania srdca).
V III. trimestri zostáva príčina nevysvetlená aj po dôkladnom vyhodnotení pozostatkov plodu u významnej časti mŕtvonarodených detí. Medzi hlavné príčiny patrí spomalenie alebo obmedzenie rastu plodu, čo významne zvyšuje riziko mŕtvorodenosti. Najviac ohrozené sú plody s hmotnosťou, ktorá sa pohybuje pod úrovňou 2,5 percentilu. Najčastejšie ho pozorujeme pri plodoch, ktoré majú chromozómové abnormality, prekonávajú alebo prekonali infekciu, u matiek, ktoré fajčia alebo majú vysoký krvný tlak, autoimunitné ochorenia, trpia nadváhou alebo cukrovkou. Ostatné príčiny môžu byť spojené s predčasným odlúčením placenty (časté u matiek narkomaniek), môže sprevádzať matky s hypertenziou či preeklampsiou.
Často diskutovanou témou medzi budúcimi mamičkami je aj téma pupočnej šnúry ako potenciálneho pôvodcu komplikácií v prípade jej otočenia okolo krku plodu alebo prítomnosti uzla. Napriek tomu, že u mnohých mŕtvorodených detí pozorujeme vyššie uvedené uloženie pupočnej šnúry či uzol, s touto diagnózou je treba narábať opatrne. Abnormality pupočnej šnúry, vrátane pupočníka okolo krku, totiž pozorujeme aj u približne 25-30 % normálnych pôrodov. Môže sa teda jednať o náhodný nález.
Diagnostika a možnosti riešenia po strate tehotenstva
Ak dôjde k diagnóze samovoľného potratu alebo úmrtia plodu, závisí spôsob a načasovanie pôrodu mŕtveho plodu od gestačného veku, v ktorom došlo k úmrtiu, predchádzajúcej jazvy na maternici u matky a počtu predchádzajúcich pôrodov. Väčšina pacientiek aj lekárov či lekárok preferuje čo najrýchlejšie načasovanie pôrodu, teda hospitalizáciu. Pri potratoch do 12. týždňa je vhodné vyčkať 14 dní od diagnostikovania potratu, pretože môže dôjsť k spontánnemu vypudeniu plodu. Uvedené obdobie a následná ultrazvuková kontrola môžu významným spôsobom prispieť k zmenšeniu pochybností pacientky o vyrieknutej diagnóze. Zároveň to predstavuje čas, kedy sa môžu rodičia vysporiadať s realitou úmrtia plodu. No čo sa týka komplikácií, predlžovanie prítomnosti mŕtveho plodu v maternici môže predstavovať zvýšené riziko poruchy zrážania krvi, aj keď veľmi zriedkavé. Preto je zdôrazňované rýchle porodenie alebo potratenie plodu v rámci zabránenia hemokoagulačným komplikáciám.
U tehotnej s mŕtvym plodom sa vykonajú nasledovné vyšetrenia: tlak krvi, pulz, telesná teplota, pôrodnícke vyšetrenie, odbery na krvný obraz, kompletné parametre krvnej zrážanlivosti, vrátane D-diméru, biochemické vyšetrenie, ultrazvukové, diagnostiku infekcií (CRP, kultivácie, krvná skupina a Rh faktor, Rh protilátky).
V I. trimestri sa aplikujú lieky do pošvy alebo cez ústa s cieľom vypudiť plod z dutiny maternice. Ak by tento proces zlyhal, rovnako ako v II. trimestri to môže vyústiť do chirurgického odstránenia plodu z dutiny maternice cez dilatáciu kŕčku maternice a následnú chirurgickú evakuáciu plodu. Pacientky však musia byť informované, že uvedené spôsoby môžu obmedziť schopnosť vyšetriť alebo pitvať plod, prípadne zhodnotiť prípadné abnormality. Vyvolanie pôrodu je vhodné v neskoršom období tehotenstva. Pred 28. tt sa vaginálne aplikuje liek misoprostol, prípadne sa podá liek na vyvolanie kontrakcií v infúzii - oxytocín. Po 28. tt by vyvolanie pôrodu malo prebiehať podľa bežného pôrodníckeho protokolu.
Cisárskemu rezu sa lekári a lekárky snažia vyhnúť. Cisársky rez je metódou voľby u stavov bezprostredne ohrozujúcich život ženy a u absolútnych kontraindikácií k vaginálnemu pôrodu. Ak by nastala pri vaginálnom vedení pôrodu urgentná situácia, napríklad silné krvácanie, vtedy je potrebné vykonať cisársky rez. Pôrod cisárskym rezom je vyhradený pre neobvyklé okolnosti, pretože je spojený s potenciálnym zhoršením zdravia matky či prípadným nepriaznivým ovplyvnením plodnosti v budúcnosti.
Pitva a následné vyšetrenia sú dôležité - pre budúcnosťJe nutné odoslať plod, placentu aj pupočník na patologicko-anatomickú pitvu na zistenie príčiny úmrtia. Zarmútení rodičia môžu nezriedka nesúhlasiť s odoslaním dieťaťa na pitvu, ich rozhodnutie sa rešpektuje. Rodičia však bývajú informovaní o dôvodoch pitvy či iných vyšetrení, ktoré môžu priniesť zásadné informácie o dôvodoch úmrtia. Aj keď pozostalí nemusia chcieť tieto informácie počuť ihneď, je namieste pokúsiť sa o diskusiu opakovane - výsledky vyšetrení môžu byť užitočné pre pacientku a jej rodinu pri plánovaní budúceho tehotenstva. Ak rodina namieta proti štandardnej pitve, mala by byť informovaná aspoň o možnosti čiastočnej diagnostiky formou odobratia malej vzorky tkaniva či krvi, prípadne zhotovenia röntgenových snímok. Môžu napomôcť identifikovať niektoré ochorenia (syndrómy) alebo chromozómové abnormality aj bez úplných údajov z pitvy.
Malo by nasledovať aj podrobné a komplexné zisťovanie potrebných údajov o zdravotnom stave matky, otca dieťaťa i ostatných rodinných príslušníkov, podrobné zhodnotenie priebehu gravidity, vyšetrenie mŕtveho plodu novorodeneckým lekárom - ide o štandardný postup. Všetky uvedené vyšetrenia majú za cieľ napomôcť zistiť príčinu a poskytnúť vhodné poradenstvo rodičom. Najlepšie výsledky môže dosiahnuť tím zložený z pôrodníkov a pôrodníčok, pediatrov či pediatričiek alebo neonatológov/ičiek, patológov/ičiek a genetikov/čiek. Genetické vyšetrenie a výsledky pitvy môžu pomôcť koordinovať v budúcnosti potrebné opatrenia a prípadnú liečbu, ak je možná.
Po pôrode mŕtveho plodu závisí čas zotavenia mamičky od mnohých faktorov. Zvyčajne sa pohybuje v rozmedzí 6-8 týždňov a viac. Hovoríme však o fyzickom zotavovaní, psychické môže trvať oveľa dlhšie, keďže ide o tragickú a často emocionálne traumatizujúcu skúsenosť. Ženám sa po ukončení tehotenstva môže spustiť proces laktácie, placenta totiž aktivovala hormóny, ktoré štartujú produkciu mlieka v prsníkoch. Lekári a lekárky vám navrhnú zastavenie laktácie užívaním na to určených liekov.
Psychická podpora a uzdravenie po strate tehotenstva
Strata tehotenstva je aj psychická strata. Pocity viny, smútku, hnevu či prázdna sú bežné. Po spontánnom potrate nastupuje emočne náročné obdobie, počas ktorého sa žena vyrovnáva s týmto zážitkom. Univerzálny návod neexistuje, je ale dobré sa obklopiť ľuďmi, ktorí vás podporujú. Či už je to partner, rodina, priatelia či odborníci. Starostlivosť o seba je v tomto období kľúčová. Proces zotavovania má svoj čas a pre fyzický organizmus zvyčajne trvá niekoľko týždňov. Iné to je po psychologickej stránke - ide o individuálnu záležitosť. Pri komunikácii s rodinou mŕtvonarodeného či potrateného dieťaťa je potrebná maximálna citlivosť.
Ak rodičia dali dieťaťu meno, v praxi sa odborníci snažia o dieťati hovoriť použitím jeho mena. Ak si želajú rodičia po pôrode vidieť či podržať dieťa v náručí a aktuálny stav dieťaťa (telesná integrita) a klinický stav matky to umožňujú, má im byť táto možnosť ponúknutá. Niektorí rodičia v procese rozlúčky, vyrovnania sa so stratou, uzavretiu bolestnej kapitoly či duchovného povzbudenia siahajú aj po vyhotovení pamiatky na dieťa v podobe fotografií, odtlačkov rúk či nožičiek alebo odstrihnutia vláskov dieťatka, ak je to možné.
Klinické pracoviská na Slovensku zväčša vedia zabezpečiť psychológa/čku, v prípade vážnych reaktívnych porúch aj psychiatra/čku. Tu je nevyhnutné spomenúť, že pacientky by mali mať možnosť využiť aj duchovnú službu, ak o takú požiadajú. Pomoc môžu rodičia nájsť aj v ďalších centrách na Slovensku na to určených, ako sú napríklad Poradňa Alexis, Ráchelina vinica, či OZ Tanana.
Právo na dôstojnú rozlúčku: Pozostatky dieťaťa a pohreb
Mnohí rodičia netušia, že si v ktoromkoľvek trimestri môžu vyžiadať pozostatky dieťaťa na dôstojnú rozlúčku, čo je dôležitá súčasť trúchlenia. Právna úprava umožňuje vyžiadanie telesných pozostatkov v ktorejkoľvek fáze tehotenstva a ich následné pochovanie. Zásadná je informácia, že začína plynúť lehota 96 hodín na rozhodnutie, či matka alebo rodičia chcú svoje dieťa pochovať.
Právo vyžiadať si telo dieťaťa na pochovanie vyplýva zo Zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve:
- Podľa Paragrafu 3, odseku 8 Zákona: „Rodič potrateného alebo predčasne odňatého ľudského plodu môže písomne požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o jeho vydanie na pochovanie.“
- Podľa Paragrafu 5, odseku 2, písmena f) Zákona: „Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je ďalej povinný vydať bezodkladne na požiadanie potratený alebo predčasne odňatý ľudský plod rodičovi, ktorý o jeho vydanie požiada, alebo ním poverenej pohrebnej službe na pochovanie.“
Rodičom sa myslí ako matka, tak aj otec. Ak k vyžiadaniu nedôjde, potratené či predčasne odňaté ľudské plody sa musia spopolniť v spaľovni (paragraf 3, odsek 5 Zákona).
Je potrebné poznamenať, že odlišné pravidlá sa vzťahujú na vydávanie pozostatkov pri pôrode mŕtveho dieťaťa - dieťa sa totiž zapisuje do matriky - knihy narodení a ustanovenia o práve rodičov na vydanie potrateného plodu sa neaplikujú, žiadosť teda nie je potrebná. Pochovanie mŕtvonarodeného dieťatka je nevyhnutné zabezpečiť priamo na základe zákona o pohrebníctve rovnako, ako tomu je pri úmrtí napríklad dospelého človeka.
Prevencia a plánovanie budúceho tehotenstva po potrate
Úplne zabrániť potratu sa, žiaľ, vždy nedá, pretože mnohé spontánne potraty majú genetické príčiny, ktoré žena nemôže ovplyvniť. Ako sme spomínali vyššie, v 20-50% prípadov sa príčina úmrtia plodu či potratu vôbec nezistí. Napriek tomu existujú kroky, ktoré môžu prispieť k zníženiu rizika a podpore zdravého tehotenstva v budúcnosti.
Ak sa samovoľný potrat zopakuje viackrát po sebe, netreba čakať príliš dlho s odbornou konzultáciou. Na mieste je nielen štandardné lekárske vyšetrenie, ale tiež genetické testy a laboratórne analýzy pre vás i vášho partnera. V prípade, že je príčina potratu genetická, je najlepšou prevenciou práve genetické vyšetrenie ženy i muža. To môže odhaliť príčinu a vďaka moderným metódam asistovanej reprodukcie môžu odborníci páru účelne pomôcť.
Všeobecne by sa ale pár snažiaci sa o bábätko mal vyhýbať alkoholu, tabaku a drogám. Obaja by tiež mali udržovať zdravú hmotnosť a dodržiavať správnu životosprávu.
Jeden samovoľný potrat ešte automaticky neznamená problém s ďalším otehotnením. Mnoho žien následne donosí zdravé dieťa. Po spontánnom potrate nastupuje emočne náročné obdobie, počas ktorého sa žena vyrovnáva s týmto zážitkom. Túžba po dieťatku však ostáva i naďalej. Pokiaľ neviete, či sa do otehotnenia môžete pustiť ihneď znova, poraďte sa s lekárom. Odporučenia sa líšia v závislosti na individuálnej situácii, ale zvyčajne sa odporúča počkať jeden až niekoľko menštruačných cyklov, než sa pokúsite otehotnieť znovu. Zvyčajne sa odporúča krátka pauza (cca 3 mesiace), aby si telo oddýchlo, ale nič nie je stratené. Vašu situáciu by ale vždy mal posúdiť lekár. Jeden či dva samovoľné potraty nie sú nič, čoho by sa bolo treba výraznejšie obávať. Ak sa však samovoľné potraty opakujú častejšie, je dôležité začať hľadať príčinu. Samovoľné potraty sa môžu vyskytnúť aj po asistovanej reprodukcii. Riziko sa líši v závislosti na individuálnych okolnostiach, veku a špecifických zdravotných podmienkach. Ak tiež bojujete s opakujúcimi sa samovoľnými potratmi, neváhajte obrátiť sa na odborníkov, ktorí vám na ceste k bábätku môžu pomôcť.
Rozdiel medzi samovoľným potratom a umelým ukončením tehotenstva
Je dôležité rozlišovať medzi samovoľným potratom a umelým ukončením tehotenstva (interrupciou), hoci oba vedú k strate plodu. Potrat (umelé ukončenie tehotenstva) je proces odstránenia plodového vajíčka, prípadne už plodu z dutiny maternice. Tehotenstvo možno ukončiť na žiadosť pacientky alebo zo zdravotných dôvodov.
Ukončenie tehotenstva na žiadosť pacientky:Ak sa pacientka rozhodne pre umelé ukončenie tehotenstva, musí tak urobiť do 12. týždňa tehotenstva. Pri žiadosti o ukončenie tehotenstva do daného týždňa nie je potrebné udávať dôvod, ide o vlastné rozhodnutie pacientky. Medzi časté faktory, ktoré ženu vedú k ukončeniu tehotenstva, patrí nízky vek, zlá finančná situácia, nestabilný partnerský vzťah, prípadne situácia, keď tehotenstvo je následkom trestného činu. Interrupcia je ambulantný výkon, ktorý sa vykonáva do 45. dňa tehotenstva u žien, ktoré nerodili, a do 55. dňa u ostatných žien. Výkon prebieha pri tlmení bolesti, prípadne v celkovej anestéze. Pomocou kyrety sa vykoná revízia dutiny maternice a odčerpá sa jej obsah. Po výkone je potrebná hospitalizácia približne na 2 hodiny. Pri plode staršom ako 8 týždňov je výkon možný len pri hospitalizácii pacientky. Farmakologické ukončenie tehotenstva je možné do 12. týždňa tehotenstva. Spočíva v podaní troch tabliet, ktoré sú viazané na lekársky predpis. Ide o užitie antiprogesterónových tabletiek a následné podanie prostaglandínu, ktoré vedú k vyvolaniu kontrakcií a vypudeniu plodu a placenty. Prejaví sa to kŕčovitou bolesťou a krvácaním z rodidiel. Po liekoch je nutné gynekologické a ultrazvukové vyšetrenie. Inštrumentálna revízia dutiny maternice väčšinou nie je potrebná.
Ukončenie tehotenstva zo zdravotných dôvodov:Umelé ukončenie zo zdravotných dôvodov možno vykonať aj po 12. týždni tehotenstva, ak je ohrozený život ženy, alebo bol preukázaný plod neschopný života, prípadne je ťažko poškodený - v týchto prípadoch potrat nie je časovo ohraničený. Do 24. týždňa tehotenstva je potrat možný pri preukázaní závažnej genetickej poruchy plodu, ktorá bola diagnostikovaná ultrazvukovým skríningom, prípadne genetickým vyšetrením z plodovej vody, krvi matky alebo z placenty. Ak tehotná žena ešte nedovŕšila v čase tehotenstva vek 16 rokov, musí o prerušenie tehotenstva požiadať jej zákonný zástupca. Pri ukončení tehotenstva v druhom trimestri možno využiť medikamentóznu terapiu, ktorá vedie k samovoľnému potratu.
Riziká umelého ukončenia tehotenstva:Každý potrat predstavuje riziko vzniku komplikácií. Medzi ne patrí poranenie hrdla maternice pri nešetrnom rozširovaní, ktoré môže spôsobovať problém pri následnom tehotenstve. Ďalšou komplikáciou je zápal sprevádzaný horúčkou, krvácaním, prípadne výtokom z pošvy. Po niektorých potratoch môže v maternici ostať časť plodového vajíčka. Prejaví sa to bolesťou v podbruší, krvácaním a rozvojom zápalovej reakcie. Ak sa zistí, že v maternici zostala časť plodového vajíčka, je opätovne nutné vykonať revíziu dutiny maternice v kombinácii s antibiotickou terapiou.
tags: #18 #tyzden #tehotenstva #potrat