Schopnosť ľudí navzájom sa dorozumievať rečou je jedným z jedinečných darov, ktoré sú dané len človeku. Komunikáciu chápeme ako spôsob dorozumievania sa medzi ľuďmi, pri ktorom dochádza k výmene informácií. Reč slúži ako prostriedok, vďaka ktorému môžeme vyjadriť svoje názory, pocity a vyjadriť svoje potreby. Umožňuje nám dorozumievať sa medzi sebou navzájom a je základným nástrojom sociálneho prispôsobenia sa. V prípade, že tento prirodzený komunikačný kanál nefunguje správne, alebo je z rôznych príčin absentujúci, dieťa čelí vážnym vývinovým výzvam, ktoré si vyžadujú citlivý a odborný prístup.
Elektívny mutizmus: Keď mlčanie nie je voľbou
Možno ste sa aj vy niekedy stretli s deťmi, ktoré za určitých podmienok komunikujú a za iných nie. Ak dieťa nemá poškodený centrálny nervový systém a ani rečové orgány a aj napriek tomuto faktu a svojej veľkej snahe nie je schopné komunikovať so svojím okolím, hovoríme o elektívnom mutizme. Elektívny mutizmus sa zaraďuje medzi poruchy sociálnych vzťahov.
V prípade spomínaného tzv. elektívneho mutizmu deti relatívne bez ťažkostí komunikujú v známom, najčastejšie v rodinnom prostredí, len čo sa však dostanú do nového, neznámeho prostredia, ktoré im nie je blízke, rečovú schopnosť strácajú. Ak však dieťa pomerne plynulo rozpráva v akomkoľvek prostredí okrem prostredia rodinného, v takomto prípade sa často jedná o problémovú či nefunkčnú rodinu. Zvyčajne sa objavuje pred piatym rokom. Dieťa sa prejavuje ako utiahnuté a kvôli tomu sa niekedy ťažšie rozpozná, skôr až po nástupe do školy. Štatisticky častejšie sa elektívny mutizmus vyskytuje u dievčat.
Niektoré príznaky elektívneho mutizmu majú aj deti trpiace autizmom, aspergerovým syndrómom, schizofréniou, mentálnym postihnutím, sociálnou fóbiou, depresiou, poruchou opozičného vzdoru alebo úzkostnou poruchou. Ak sa u dieťaťa elektívny mutizmus objaví, je vysoko pravdepodobné, že nie je jediným členom rodiny trpiacim touto poruchou. Časové trvanie spomínanej poruchy je individuálne, vo všeobecnosti sa však dá povedať, že zanedbanie takéhoto stavu u dieťaťa môže viesť k jej prehĺbeniu, časovému predĺženiu ako aj k následným ťažkostiam pri jej eliminácii.
Neodporúča sa neustále nátlakovo nabádať dieťa ku komunikácii, nakoľko výsledný efekt takéhoto prístupu je presne opačný, ako sa pôvodne očakávalo a situáciu obvykle len zhorší. U detí, ktoré trpia elektívnym mutizmom často zisťujeme rezervovanosť, hanblivosť, nesamostatnosť, prílišnú viazanosť na rodiča.
Kedy vyhľadať odborníka a identifikovať problém
U detí sa vo všeobecnosti často stretávame so situáciami, v rámci ktorých sa nevyhnú kontaktu s cudzími ľuďmi aj v neznámom prostredí mimo domova, ktorí ich nabádajú ku komunikácii. A tak sa pomerne ľahko môže stať, že dieťa nie je schopné odpovedať na otázky. Avšak u dieťaťa so zdravým vývinom sa po istom čase pocit neistoty prirodzene stráca, verbálne prejavy dieťaťa sa stávajú suverénnejšími a smelšími a pomerne plynulá až zvedavá konverzácia na seba obvykle nenechá dlho čakať. O elektívnom mutizme však môžeme hovoriť zväčša v prípade, ak súvislá mlčanlivosť pretrváva dlhšie ako mesiac po adaptácii na nové prostredie. V takomto prípade sa odporúča návšteva psychológa, ktorý navrhne ďalší individuálny postup.
Špecifiká vývinovej dysfázie
Dysfáziou trpí 4 až 7 percent populácie. Ide o narušenie komunikačnej schopnosti. V klinickej praxi sa častejšie vyskytuje u chlapcov ako u dievčat. Vývinová dysfázia sa prejavuje tým, že dieťa má zníženú schopnosť naučiť sa verbálne komunikovať aj keď podmienky na rozvoj reči sú primerané. Častou príčinou dysfázie býva mozgová dysfunkcia alebo jemné poškodenie mozgových štruktúr rečových zón ľavej hemisféry. Toto poškodenie býva zapríčinené väčšinou nedostatočným prísunom kyslíka do mozgu pred alebo počas pôrodu.
Jednoznačne sa dá potvrdiť najskôr až medzi tretím a štvrtým rokom dieťaťa. Deti bývajú diagnostikované spravidla okolo piateho až siedmeho roku, niekedy aj neskôr. Veľmi dôležitou súčasťou diagnostiky je spolupráca logopéda a psychológa. Logopéd vyšetruje porozumenie reči, rozbor gramatiky, výslovnosť dieťaťa. Psychológ vyšetruje neverbálne schopnosti dieťaťa a porovnáva ich s úrovňou výkonu dieťaťa vo verbálnych úlohách. Práve výraznejší rozdiel medzi verbálnym a neverbálnym skóre v teste v prospech neverbálneho, býva dôležitým potvrdením diagnózy vývinovej dysfázie.
Narušená komunikačná schopnosť: Kompetencie logopéda
V logopedickej praxi sa ešte stále stáva, že ambulanciu navštívi do krvi urazený rodič, ktorého upozornil pediater, učiteľka v materskej škole alebo niektorý príbuzný či známy, že by mal so svojou ratolesťou navštíviť logopéda. Urazený je väčšinou preto, lebo obsah pojmu „logopéd“ chápe len veľmi nepresne alebo vôbec. Cieľom logopédie je rozvíjanie správneho vývinu reči z hľadiska formu aj obsahu, predchádzanie vzniku porúch a chýb reči a odstraňovanie už vzniknutých porúch a chýb reči. Zhrňujúci názov pre všetky chyby a poruchy reči je pojem „narušená komunikačná schopnosť“.
Komunikačná schopnosť človeka je narušená vtedy, keď niektorá rovina jeho jazykových prejavov (príp. niekoľko jazykových rovín súčasne) pôsobí interferenčne vzhľadom na jeho komunikačný zámer. Zjednodušene povedané - ak cítime, že reč nášho komunikačného partnera (hovoriaceho tým istým jazykom ako my) sa v niečom líši od normy, odhliadnuc od jeho nárečia a sociálneho prostredia, z ktorého pochádza.
Do kompetencie logopéda patrí široké spektrum porúch:
- Narušenie článkovania reči (dyslália, dyzartria)
- Narušenie plynulosti reči (zajakavosť, brblavosť)
- Narušený vývin reči (vývinová dysfázia)
- Získaná neurotická bezrečnosť (mutizmus, elektívny mutizmus)
- Narušenie grafickej podoby reči (dyslexia, dysgrafia, dysortografia, dyskalkúlia)
- Poruchy hlasu
Bariéry v komunikácii medzi rodičom a dieťaťom
Komunikácia medzi rodičom a dieťaťom zohráva kľúčovú úlohu vo formovaní zdravého vzťahu, emocionálneho vývinu a celkovej psychickej pohody dieťaťa. Napriek tomu, že ide o jeden z najprirodzenejších vzťahov, v ktorom by mala byť otvorená komunikácia samozrejmosťou, v praxi často narážame na rôzne bariéry, ktoré efektívnu komunikáciu sťažujú.
Medzi najčastejšie komunikačné prekážky patrí:
- Konštruktívna kritika: Rodič, ktorý dieťa často kritizuje, je presvedčený o tom, že by sa dieťa bez jeho kritiky nezlepšilo. Nevhodná forma kritiky v dieťati vyvoláva vzdor alebo úzkosť.
- Nálepkovanie: Priradenie stereotypného pojmu („Ty si taký lenivec!“) ovplyvňuje, ako dieťa vnímame a ako sa dieťa začne správať.
- Nevhodná pochvala: Nadmerná alebo manipulatívna pochvala môže viesť k závislosti na uznaní druhých namiesto potešenia dieťaťa z vlastného napredovania.
- Autoritatívne príkazy: Prehlbujú pocit nerovnosti a podradenosti, čo môže vyvolať odpor alebo hnev.
- Hrozby: Vynucujú poslušnosť prostredníctvom strachu, čo vedie k zníženiu dôvery a narušeniu vzťahu.
- Moralizovanie: Mentorská forma vysvetľovania často nevedie k zmene správania, ale k pocitu hanby.
- Priveľa otázok: Ak rodič dieťa neustále spovedá, môže dieťa stratiť chuť zdieľať veci prirodzene a cítiť sa pod kontrolou.
- Neschopnosť zotrvať v ťažkej téme: Rodičia často presmerujú rozhovor z obáv alebo neistoty, čím dieťa stráca bezpečný priestor na riešenie strachu či smútku.
- Bagatelizovanie: Minimalizovanie pocitov dieťaťa („Prestaň plakať“) môže viesť k emocionálnemu odcudzeniu.
- Nedostatok pozornosti: Ak rodič nereaguje alebo je duchom „neprítomný“, dieťa nadobúda pocit, že je menej hodnotné.
Výchovné tipy na sebadôveru a ako komunikovať s dieťaťom
Stratégie podpory a rola autonómie
V rôznych obmenách sa v rešpektujúcom rodičovstve vyskytuje myšlienka, že deti všeobecne CHCÚ spolupracovať, ale niekedy jednoducho NEVEDIA A NEMÔŽU spolupracovať, lebo im v tom v danom momente niečo bráni. Ak dieťa v situácii nespolupracuje, často si napĺňa potrebu autonómie, ktorú máme tendenciu prehliadať alebo ju označíme za vzdor či truc.
Pri hľadaní cesty z komunikačnej bariéry je vhodné:
- Prebrať zodpovednosť: Nedávajte za vinu dieťaťu, že nie je schopné spolupracovať, ale preberte iniciatívu.
- Komunikovať jasne: Povedzte dieťaťu, čo sa bude diať: „Vidím, že je dnes pre teba veľmi dôležité, aby si rozhodol sám… a zároveň ja chcem prísť do práce včas.“
- Empatia: Uznajte pocity dieťaťa, aj keď trváte na svojom rozhodnutí. „Počujem, že sa ti to nepáči, že ti obúvam topánky.“
Význam ranej intervencie a logopedických aktivít
Ak dieťa nespĺňa niekoľko vývojových medzníkov za sebou a vývoj reči stagnuje dlhšiu dobu, je potrebné to preskúmať. V súčasnosti sa zvyšuje počet detí, ktoré hovoria neskoro. Ak dieťa do dvoch rokov nepoužíva 50 slov a nezačne ich spájať, hovoríme o jazykovom oneskorení. Dôležité je včasné posúdenie stavu, pretože vo vývoji jazyka nastáva citlivé obdobie.
V logopedickej prevencii je kľúčové:
- Vypnúť rušivé pozadie (televízor, rádio), aby sa dieťa sústredilo.
- Udržiavať očný kontakt a priblížiť sa k dieťaťu fyzicky.
- Dopriať dieťaťu čas na spracovanie otázky a reakciu.
- Vytvárať prirodzené situácie, kde dieťa musí požiadať o pomoc alebo o pokračovanie v hre.
- Buďte dieťaťu správnym rečovým vzorom namiesto nútenia do opakovania zložitých slov.
Škola a integračné procesy
Deti so spomínanou poruchou môžu byť často intelektovo na pomerne vysokej úrovni, ak majú snahu a motiváciu, ľahko si osvojujú školské učivo. Ak problém u dieťaťa pretrváva, môže riaditeľ školy, ak má na to vhodné podmienky, po konzultácii s rodičom a splnení podmienok, pristúpiť k integrácii takéhoto dieťaťa ako žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
V školskom prostredí sa odporúča oboznámiť spolužiakov s jeho situáciou, nenútiť dieťa k verbálnej komunikácii a tým pádom k ústnej odpovedi, ale zamerať sa predovšetkým na jeho písomný prejav. Prospech dieťaťa tak môže byť dobrý, ale faktom zostáva, že jeho sociálny vývin zaostáva. Nevie sa presadiť medzi spolužiakmi, poprosiť niekoho o pomoc, či vybaviť záležitosti každodenného života mimo rodinného prostredia. V škole môže byť taktiež nápomocná pravidelná spolupráca so špeciálnym pedagógom a školským psychológom, ktorý pomôže usmerniť spolužiakov ako aj jeho pedagógov. Práca so žiakom si vyžaduje citlivý prístup, spočiatku môže byť vhodné využívanie uzavretých otázok, na ktoré môže dieťa odpovedať neverbálne. Pomôcť môže aj grafická hra, pri ktorej rodič aj dieťa striedavo kreslia a využívajú farebné ceruzky na vyvolanie vzájomnej reakcie.
tags: #2 #ake #dosledky #na #dieta #moze