Prvé roky v živote detí sú pre rozvoj a formovanie citového sveta najdôležitejšie. Emócie sú veľmi dôležitou súčasťou každodenného života a pôsobia na vás a vaše deti, aj keď si ich prítomnosť neuvedomujete. Emócie podnecujú k správaniu, konaniu a sú hybnou silou, preto je nevyhnutné, aby sa deti naučili regulovať svoje emócie. Predškolský vek, trvajúci od 3. do 6. roka života, predstavuje obdobie, v ktorom dieťa dosahuje kľúčové míľniky v oblasti emocionálnej inteligencie, pričom toto obdobie vrcholí nástupom do školy.
Komponenty emocionálnej inteligencie u detí
Emocionálna inteligencia nie je vrodená, ale vyvíja sa v interakcii s prostredím. Jej zložky nemožno chápať izolovane, pretože spolu bezprostredne súvisia, nadväzujú na seba a jedna vychádza z druhej.
1. Sebauvedomenie: Poznávanie vlastných emócií
Sebauvedomenie zahŕňa vnímanie, uvedomovanie si seba samého a porozumenie vnútorným stavom. Schopnosť dieťaťa vyjadriť emócie slovami je nevyhnutnou súčasťou uspokojenia jeho základných potrieb. V rodine, kde sa emócie vyjadrujú a otvorene sa o nich hovorí, si dieťa vytvára slovník, pomocou ktorého môže o svojich citoch uvažovať.
2. Zvládanie a regulácia emócií
Táto zložka znamená schopnosť primerane konať a reagovať. Schopnosť detí ovládať svoje emócie narastá po treťom roku života. V tomto veku už deti vedia lepšie slovami vyjadriť svoju nespokojnosť alebo radosť. Postupne ustupuje impulzívnosť a zlepšuje sa sebaovládanie, citová oblasť sa dostáva viac pod kontrolu mozgu, tzn. citová a rozumová stránka sa vyrovnáva.
3. Sebamotivácia: Túžba po poznaní
Už od raného veku majú deti v sebe túžbu po poznaní a objavovaní. Deti majú väčšiu sebadôveru, ak im poskytujete príležitosti k aktívnemu zvládaniu rôznych situácií, napríklad keď sa podieľajú na rozhodovaní. Vedomie, že dieťa je pánom situácie a môže sa samostatne rozhodovať, je dôležitým motivačným znakom. Deti, ktoré sa dokážu samé motivovať, očakávajú, že budú úspešné a nerobí im problém stanoviť si vlastné ciele.
4. Empatia: Vnímanie emócií druhých
Empatia je základnou „ľudskou kvalitou“ a znamená schopnosť vcítiť sa do prežívania inej osoby. Pramení zo sebauvedomenia - čím je dieťa otvorenejšie k vlastným emóciám, tým lepšie dokáže rozoznávať a chápať pocity ostatných. Deti majú prirodzenú túžbu pomáhať a myslieť na druhých.
5. Umenie medziľudských vzťahov
Malé deti sa musia naučiť regulovať svoje emócie tak, aby sa úspešne dohodli v medziľudských vzťahoch. Formovanie týchto zručností im umožňuje udržiavať zvedavosť a nadšenie adekvátne k veku a nadväzovať uspokojivejšie vzťahy s rovesníkmi.
Dynamika vývinu citového života
V období medzi 3. - 6. rokom sa kvalita citového života dieťaťa mení. Už medzi 2. - 3. rokom dieťa získava skúsenosti s komplexom pocitov viny, hanby, hrdosti, ale aj so schopnosťou byť voči druhým empatické. Správanie dieťaťa stále do značnej miery určujú city, ktoré sú bezprostredné a intenzívne.
Okolo 6. roku sa dieťa stáva vyrovnanejšie, zmenšuje sa jeho dráždivosť a city sú stálejšie. Formujú sa intelektuálne, estetické, morálne a sociálne city. Rodinný život predstavuje prvú školu emócií. V tomto prostredí sa deti učia, čo majú cítiť sami k sebe a čo k ostatným, ako majú prejavovať svoj strach alebo nádej. Takéto citové vzdelávanie nezahŕňa len to, ako sa rodičia správajú k svojim deťom, ale predovšetkým to, ako sa rodičia správajú k vlastným a partnerovým citom.
Problémové správanie ako signál
Správanie detí častokrát prekvapí rodičov a oni nevedia, čo robiť a ako im pomôcť. Ak chcú rodičia svojim deťom pomôcť, mali by predovšetkým pochopiť to, na čo sa ich snažia deti upozorniť. Nech sa dieťa správa akokoľvek, vždy chce, aby bolo niečo videné a pochopené. Problémové správanie - ako je vzdor, agresivita, úzkosť či zlozvyky - býva často skrytou podvedomou túžbou dieťaťa pomôcť alebo signalizovať, že mu v rodinnej dynamike niečo chýba.
Dôležité je, že práve vy, rodičia, môžete tieto emócie zmeniť tým, že vyriešite svoje staré strachy, smútky a hnevy vo svojom vnútri. Áno, najprv si svoje strachy a traumy musia vyriešiť rodičia, aby pomohli svojim deťom.
Rešpektujúca výchova v praxi
Rešpektujúca výchova vychádza z presvedčenia, že si deti zaslúžia rovnaký rešpekt a úctu ako dospelí. Nejde len o absenciu fyzických trestov, ale o aktívne budovanie vzťahu.
- Pozitívne zameranie: Zdôrazňujte silné stránky dieťaťa namiesto poukazovania na nedostatky.
- Signály: Váš verbálny prejav, mimika či gestikulácia sú signály, ktoré pre dieťa znamenajú najvyššiu pravdu.
- Učenie otázkami: Nepoužívajte príkazy, ale pýtajte sa, čo si dieťa myslí a cíti. Otázky začínajúce slovom „ako“ alebo „čo“ rozvíjajú analytické a kritické myslenie.
- Počúvanie: Všetko, čo vám chcú deti povedať, je pre ne dôležité. Ak si nájdete čas, deti nadobudnú pocit sebadôvery a bezpečia.
- Vzor: Vaše deti prijímajú správanie, jazyk a postoje podľa vás.
Kladná disciplína a hranice
Kladná disciplína využíva premyslené, predvídateľné a veku dieťaťa zodpovedajúce metódy.
- Stanovte jasné pravidlá: Držte sa ich a v prípade potreby ich majte aj zapísané.
- Predchádzajte problémom: Eliminuje podnety, ktoré spúšťajú nevhodné správanie.
- Prirodzené dôsledky: Nechajte dieťa, aby zakúsilo logické dôsledky svojho správania, čím pochopí, prečo sú pravidlá dôležité.
- Dôslednosť: Keď je porušené pravidlo, mal by okamžite nasledovať primeraný trest, ktorý zodpovedá prečinu.
Pamätajte, že snaha uchrániť deti pred každou prekážkou ich iba ochudobní o skúsenosti dôležité na ľahšie zvládanie náročných situácií v dospelosti. Otvorená komunikácia a prijatie zo strany dospelých sú predpokladom, že dieťa bude s vami spolupracovať.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú. Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena stavu pretrváva dlhšie obdobie a ovplyvňuje bežnú rutinu. Spozornieť treba pri častých plačoch bez zjavného dôvodu, izolácii, nechuti k aktivitám, nočných desoch, psychosomatických ťažkostiach (bolesti bruška, astma) či tikoch. Psychoterapia formou hry a nenásilnej diskusie je najdôležitejšou súčasťou liečby, ktorá pomáha dieťaťu spracovať ťažkosti v bezpečnom prostredí.
Vývin reči a komunikácia v predškolskom veku
Po treťom roku nastáva „rečový boom“. Dieťa začína používať súvetia a rozprávať gramaticky správne. Dôležité je dieťa nenútiť k reči, pokiaľ nie je naladené, a radšej mu poskytovať správny vzor (opakovanie jeho vety v správnom tvare). Vyhnite sa posadeniu dieťaťa pred tablet alebo televízor, pretože digitálne médiá nenahradia obohacujúcu ľudskú interakciu a reálnu komunikáciu, ktorá je nevyhnutná pre emočný a sociálny rozvoj.
tags: #3 #5 #rocne #dieta #a #emocie