Nie každá mamina má šťastie na malého papkáča, ktorý už od úplného malinka sedí pekne pri jedení za stolom a ochotne zje každý náš zdravý výmysel. Väčšina rodičov nejaký problém súvisiaci so stravou rieši, či už je to prieberčivosť, odmietanie zeleniny alebo pitie sladených nápojov. Tieto výzvy sú v ranom detstve bežné a dokážu mamičky občas poriadne vyľakať. Je totiž pravda, že nechutenstvo môže byť signálom ochorení alebo nejakých začínajúcich problémov, no zároveň treba vedieť, že nechuť do jedla sa môže objaviť aj u celkom zdravých detí. Mnohé tieto chyby majú pritom pôvod už v ranom detstve a môžu byť aj následkom nesprávnej výchovy. Na najčastejšie „papkacie“ problémy a hlavne ich riešenie sme sa pýtali odborníčky na detské stravovanie, lektorky a nutričnej poradkyne, RNDr. Barbary Svieženej, PhD., ktorá sa s nimi stretáva bežne vo svojej praxi. A náprava možno nebude až taká náročná, ako sme si mysleli. Veríme, že dostanete odpoveď na otázku, ktorá vás trápi.
Prečo 3-ročné dieťa odmieta jesť? Rozmanitosť príčin nechutenstva
Detský apetít dokáže rodičov poriadne potrápiť. V pondelok je ich najobľúbenejším jedlom čistý rožok, v utorok ho nemôžu ani cítiť a celý deň by jedli iba banány. Kolísanie apetítu u detí je prirodzené a stretávajú sa s tým aj dospelí. U detí je bežné, že jeden deň si neustále pýtajú niečo na jedenie a hneď nasledujúci deň od seba odsunú všetko, čo im naservírujete. Mnohí rodičia sa však trápia s nechutenstvom v špecifickom veku od jedného do troch rokov. Obdobie batoľaťa so sebou prináša rôzne úskalia a odmietanie jedla je jedným z nich. Je jasné, že s dieťaťom, ktoré odrazu odmieta jesť, niečo nie je v poriadku. Nechutí mu, niečo ho bolí alebo trápi? Poďme sa pozrieť na hlavné príčiny, ktoré môžu viesť k nechutenstvu u batoliat.
Fyziologické a vývojové príčiny
Rýchly vývoj a objavovanie sveta: Deti v ranom veku sa vyvíjajú bleskovou rýchlosťou, čo môže občas spôsobiť nechutenstvo. Jednoducho nemajú čas najesť sa, pretože svet je taký obrovský a času na objavovanie zdanlivo málo. Pohyb a interakcia s okolím sa pre nich stávajú primárnou aktivitou, ktorá prebíja záujem o jedlo.
Zmyslový zážitok z jedla: Jedenie je zmyslový zážitok, a pre batoľa obzvlášť. Preto mu možno nechutí práve kvôli tomu, že ponúkané jedlo je príliš chrumkavé, nadmieru rozmixované (alebo, naopak, nedostatočne rozmixované), zapácha, má zvláštnu farbu, je studené alebo horúce a podobne. Citlivosť na textúru, chuť a vôňu môže byť u batoliat výrazne zvýšená.
Únava a preťaženie: Po dlhom a aktívnom dni, ale aj po náročnej noci môže byť dieťa príliš unavené na to, aby sa najedlo. Ak je organizmus vyčerpaný, aj tá najatraktívnejšia ponuka jedla sa môže stretnúť s odmietnutím. Je dôležité sledovať signály únavy a prispôsobiť tomu režim stravovania.
Prerezávanie zubov: Prerezávanie zubov je samostatná kapitola, ktorú majú všetci rodičia veľmi dobre prečítanú. V tomto období deti často plačú, sú unavené, ubolené a, hádate správne, nechutí im. Keď 2-ročné dieťa nechce jesť, možno ho stále trápi práve rast prvých zúbkov. Dôvodom k nechutenstvu je najčastejšie bolesť ďasien, ale nájdu sa aj deti, ktorým spočiatku papanie so zúbkami prekáža a na tento nový pocit si musia zvyknúť.
Infekcie a choroby: Nechutenstvo u batoľaťa môže spôsobiť celý rad infekcií od nepríjemnej infekcie uší až po obyčajnú nádchu. Chuť do jedla potláčajú najmä infekcie spôsobujúce bolesť hrdla, horúčka alebo celková malátnosť. Ak dieťa odrazu odmieta jesť a pridajú sa aj iné príznaky, je namieste konzultácia s lekárom.
Zdravotné dôvody a alergie: Zdravotné dôvody, ako je napríklad bolesť bruška po najedení, treba hneď vylúčiť alebo potvrdiť u pediatra. Dieťa môže mať napríklad alergiu na nejakú potravinu, ktorá bolesť spôsobuje. V niektorých prípadoch môže byť nechutenstvo spojené aj s nedostatkom niektorých minerálov, napríklad zinku, alebo s nízkou hladinou železa, ako to naznačuje prípad rodiča, ktorého dieťaťu bolo zistené nízke železo a užíva Maltofer. Ak dieťa odmieta mäso, ktoré rozzuje a vypluje, alebo sa dokonca zadávi, je to signál na podrobnejšie vyšetrenie, prípadne na gastro vyšetrenie, aby sa vylúčil akýkoľvek fyzický problém.
The Top 7 Mistakes That Make Picky Eating Worse (And 7 Simple Fixes)
Psychologické a environmentálne faktory
Skúšanie hraníc a formovanie osobnosti: Každodenné zápasy počas kŕmenia sú u batoliat vo veku okolo 1,5 roka úplne bežné. Rozvíja sa totiž ich osobnosť, uvedomujú si svoju individualitu a skúšajú hranice toho, čo mamka a ocko vydržia. Môže sa tak stať, že dieťa zrazu odmieta aj jedlo, ktoré patrilo predtým k jeho obľúbeným. Dieťa skúša a snaží sa rozšíriť svoje hranice, čo si môže dovoliť a pokiaľ môže zájsť.
Stresujúce prostredie: U väčších detí môže byť dôvodom k nechutenstvu aj stresujúce, nevyrovnané prostredie, v ktorom žijú. Práve na toto je nutné zamerať svoju pozornosť, ak dieťa trpí nechutenstvom dlhodobo. Stres môže ovplyvniť trávenie a chuť do jedla rôznymi spôsobmi.
Vplyv rodičov a nesprávne návyky: Svojho drobca k slabému jedeniu môžete dohnať aj vy, ak nedbáte na jeho životosprávu. Starostlivé mamičky sa napríklad mylne domnievajú, že oproti dojčenskému veku ich batoľatá zrazu málo priberajú na váhe, a preto im začnú stravu prilepšovať. Na desiatu im namiesto ovocia dajú praženicu, o dve hodiny neskôr plnotučný jogurt a už zakrátko ich nútia jesť obed. Takýto nadmerný nátlak a príliš veľké porcie môžu viesť k odporu k jedlu. Prieberčivosť dieťaťa môže byť vážnejší problém ovplyvnený aj prílišným tlakom rodiny (matky) na jedenie dieťaťa, nalomením pocitu sýtivosti, istou formou manipulácie zo strany rodiny alebo dieťaťa a podobne.
Depresia u detí: Hoci je to zriedkavé a pre 3-ročné dieťa menej typické ako pre staršie deti, aj deti môžu trpieť depresiou, ktorá sa môže prejaviť nechutenstvom. Je to vážny stav, ktorý si vyžaduje odbornú pomoc.
Bežné stravovacie problémy a ich riešenia
Okrem všeobecných príčin sa rodičia často stretávajú so špecifickými problémami pri stolovaní a stravovaní svojich detí. RNDr. Barbara Sviežená, PhD. poskytuje cenné rady k najčastejším z nich.
Jedlo a digitálne technológie: Rušivý element pri stole
Dnes sa stretávame veľmi často s javom, kedy deti pri prežúvaní jedla sústreďujú svoju pozornosť na sledovanie programu v televízii či na tablete/mobile. Takéto jedenie vyvoláva úplne inú fyziologickú a hormonálnu reakciu tela v porovnaní so štandardným jedením. Deti, ktoré sa sústredia na pozeranie rozprávky, nevnímajú jedlo, jeho chuť, vôňu, konzistenciu a majú plne odpútanú pozornosť. Nedokážu správne vyhodnotiť pocit nasýtenia a je tu vyššia pravdepodobnosť nadváhy a obezity vo vyššom veku. Taktiež nevnímajú, aké jedlo vkladajú do úst a v akom množstve. Znižuje sa počet prežutí a majú tendenciu rýchlejšie prehĺtať väčšie sústa, čo môže sťažiť trávenie jedla a vyvolávať problémy s tráviacim traktom.
Ako sa vyhnúť negatívnym dôsledkom:
- Spoločné stolovanie: Snažme sa stravovať spoločne s aspoň jedným rodinným členom pri stole. Spoločné jedlo je rituál, ktorý posilňuje rodinné väzby.
- Komunikácia namiesto obrazovky: Komunikujte s dieťaťom, namiesto rozprávky v elektronickom médiu si hovorme rozprávky vzájomne. Rozvíja to slovnú zásobu a pozornosť.
- Atraktívne jedlo a príbehy: Pripravujte jedlo zaujímavo a atraktívne tak, aby sme si mohli hovoriť o jednotlivých potravinách rozprávky/príbehy. Môžete napríklad rozprávať o tom, odkiaľ mrkva pochádza alebo akú farbu má.
- Vysvetlenie pre väčšie deti: Vysvetlite dieťaťu (ak je už väčšie), čo sa deje s jeho telom, keď nevníma čo je. Pomáha to budovať ich uvedomenie o vlastnom tele.
- Rodinná dohoda: Dohodnite sa v rámci celej rodiny, že pri stolovaní sa mobily, tablety a notebooky zatvárajú či prenesú do inej miestnosti a nebudeme reagovať na žiadne pípnutia, správy či hovory. Čas obeda či večere je proste čas na rodinu a lásku. Jediné, čo si deti môžu priniesť k stolu, je obľúbený plyšák, bez ktorého neurobia ani krok, poprípade bábika alebo plyšový maznáčik.
Dojčenie a nízky príjem tuhej stravy
Dojčenie je proces ovplyvnený hormonálne (endokrinne) a neskôr autokrinne. Niečo ako slabé materské mlieko alebo nedostatok mlieka neexistuje. Množstvo a vypudzovanie mlieka je ovplyvnené vylučovaním hormónu prolaktínu z adenohypofýzy a oxytocínu z neurohypofýzy. Ak dieťa plače, málokedy to súvisí s nedostatkom mlieka, ale skôr so psychickým nastavením mamičky alebo s jej skladbou stravy. Mnohé batoľatá po materskom mlieku odmietajú jesť čokoľvek iné, prípadne prijímajú len niektoré potraviny. Vtedy treba vydržať a byť trpezlivý. Postupný prechod z mixovanej na klasickú stravu, najmä ak dieťa nechce mäso a treba mu ho mixovať, si vyžaduje trpezlivosť a postupné vystavovanie novým textúram.
Prieberčivosť a neofóbia: Strach z nového jedla
Prieberčivosť dieťaťa môže byť vážnejší problém ovplyvnený niektorými faktormi - ako je vnímanie jedla, rozvoj svalov v oblasti tváre a sánky, spojenie jedenia s bolesťami po prekonanej chorobe (hnačky, bolesti brucha a podobne), prípadne aj nedostatkom niektorých minerálov (napr. zinok). Na druhej strane môže byť prieberčivosť spôsobená aj prílišným tlakom rodiny (matky) na jedenie dieťaťa, nalomením pocitu sýtivosti, istou formou manipulácie zo strany rodiny alebo dieťaťa a podobne. Keď dieťa jedlo ani neochutná, nie je všetkým dňom koniec. Možno ho ochutná nabudúce, alebo potom, čo uvidí, ako si na ňom pochutnáva iný člen rodiny. Napodobňovanie robí divy!
Ako pomôcť prieberčivým deťom:
- Nenásilná pozornosť: Dieťaťu treba venovať viac nenásilnej pozornosti. Jedlo nie je to najdôležitejšie, čomu sa máme venovať a nemá byť stredobodom nášho záujmu. Jeme, aby sme žili a nie naopak.
- Hravé zoznamovanie s jedlom: S dieťaťom nakupujme, hrajme sa s potravinami a vysvetľujme mu, čo pre nás znamenajú, čo nám prinášajú a vďaka ktorým sme zdraví. Napríklad, z ovocia alebo zeleniny sa dajú krásne vytvarovať rôzne zvieratká či dopravné prostriedky. Cestoviny poslúžia ako rozličné doplnky.
- Pravidelnosť a obmedzený repertoár: Nesiľme dieťa do extrémne veľkého repertoára, ponúkajme zdravé jedlá, ale nie v širokej palete potravín. Dieťa v troch rokoch prechádza neofóbiou, strachom z nového, a mnohé potraviny odmieta práve z toho dôvodu, že sa s nimi ešte nezoznámilo. Batoľatá často potrebujú ochutnať novú potravinu aj viac než 10-krát, než si získaj ich dôveru - buďte trpezliví.
- Žiadne nútenie a pozitívna atmosféra: Ak dieťa prejaví nechuť, akonáhle mu určitý pokrm ponúknete, bez rozčuľovania ho odneste a pokračujte v ďalších chodoch, aby spoločný rituál hladko odsýpal a nestal sa pre dieťa len zdrojom stresu a výčitiek. Riešte hlavne chvíle, kedy dieťa papá, než keď nepapá, a veľa chváľte. Nenúťte dieťa do jedla a zároveň mu na tanier nenakladajte príliš veľa jedla. Neúplacajte dieťa za to, že bude jesť. Neprehovárajte ho a hlavne ho nenúťte.
- Ponúknite alternatívy, ale nie neustále: Skúste mu tiež navrhnúť iný variant a ono si vyberie, čo zje, respektíve len ochutná. Neponúkajte deťom v každej takejto situácii niečo iné, pretože tak stratia motiváciu jesť to, čo majú pred sebou a budú neustále vymýšľať.
Dieťa nevydrží sedieť pri stole
Naháňanie dieťaťa nikam nevedie a je jednou z častých chýb pri stravovaní malých detí. Predstavte si, že v škôlke deti pekne sedia za stolíkmi a nikto ich nemusí naháňať, zaujímavé že?
Riešenie tohto problému:
- Pevné pravidlá: Dieťaťu vysvetlite, že sa je len v kuchyni za stolom a nikde inde. Dodržiavajte to však celá rodina.
- Dôslednosť a rešpekt: Ak dieťa nevydrží a odbehne, nechajte mu ešte chvíľu tanier na stole, kým sa naje celá rodina a potom to odložte na neskôr. Neponúkajte mu žiadne jedlo medzitým.
- Špeciálne príležitosti: Dohodnite sa, že raz za čas si spolu urobíte piknik v prírode, na záhrade alebo len na balkóne, prípadne v zimnom období aj v jeho izbe na deke - ale okrem týchto prípadov budete jesť vždy pri stole.
Odmietanie zeleniny: Ako ju nenásilne zapracovať do jedálnička
Deti majú často problém s čerstvou zeleninou. Netreba podceňovať varenú, dusenú, blanšírovanú či pečenú zeleninu. Ak neje čerstvú, existuje množstvo spôsobov ako vitamíny doplniť varenou. Taká dobrá hustá zeleninová polievka, zeleninové kroketky pečené v rúre, či zeleninové nátierky sú taktiež dobrým zdrojom potrebných vitamínov a minerálov. Dokonca je možné zeleninu „prepašovať“ do jedálnička rôznymi kreatívnymi spôsobmi, napríklad maskovaním v omáčkach, fašírkach alebo koláčoch.
Neustála chuť na jedlo po večeri alebo po umytí zubov
Opäť treba zvážiť, či v tomto prípade ide o skutočný hlad, alebo len chuť či istú formu manipulácie kvôli nedostatku pozornosti. Zamyslime sa nad tým, koľko dieťa reálne je, aké porcie má, či má dostatok všetkých živín a v akom pomere. Skúsme si niekoľko dní podrobne písať, čo všetko dieťa zje a či v strave nemá príliš veľa jednoduchých sacharidov, cukrov či škrobu, v kombinácii s tukmi. Sladkosti, slané či sladké pochutiny, biela ryža, biele cestoviny, biele pečivo, zemiaková kaša - to všetko môžeme zaradiť k potravinám s vysokým glykemickým indexom (GI), ktoré zbytočne provokujú inzulín. Pri takejto strave môže dochádzať k rozpojeniu metabolických a fyziologických dráh, dokonca až k vzniku leptínovej rezistencie, kedy má dieťa chuť jesť, pretože nesprávne vyhodnocuje vlastný apetít.
Pokiaľ má dieťa dobrú zdravú stravu s dostatkom komplexných sacharidov a vlákniny, nie je dôvod sa obávať, že nám po večernom umytí zomrie hladom :-). Iné je to v období rastového skoku, v období dospievania, kedy je druhá večera na mieste, opäť však v správnom čase a s dostatočným odstupom pred spánkom.
Trvalá chuť na sladké
Ak má dieťa neustále chuť na sladké, treba zvážiť, či nejde o vážnejší problém, alebo či jeho strava nie je plná jednoduchých sacharidov, cukrov či škrobu, v kombinácii s tukmi. Sladkosti, slané či sladké pochutiny, biela ryža, biele cestoviny, biele pečivo, zemiaková kaša - to všetko môžeme zaradiť k potravinám s vysokým GI, ktoré zbytočne provokujú inzulín. Neustály príjem takýchto potravín vedie k výkyvom hladiny cukru v krvi a udržiava chuť na sladké.
Ako uspokojiť chuť na sladké zdravo:
- Zdravé alternatívy: Chuť na sladké vieme upokojiť ovocím, sušeným ovocím v bio kvalite, horkou čokoládou, sladkými, ale zdravými jedlami (obilninové kaše, jogurt s medom, placky či palacinky v zdravej verzii).
- Komplexné riešenie: Ak napriek zaradeniu aj zdravých sladkých jedál má dieťa chuť na sladké, musíme situáciu riešiť komplexnejšie, napríklad konzultáciou s odborníkom na detskú výživu.
Vplyv starých rodičov na stravovacie návyky
Záleží od toho, nakoľko sú ochotní s nami starí rodičia komunikovať, diskutovať o problematike zdravej výživy a čo my považujeme za nezdravé veci. Pokiaľ dieťaťu starí rodičia pripravia domáci koláč s cukrom alebo parené buchty, rozhodne by sme to tak mali nechať, ak je to skôr sporadické a súčasť špeciálnych príležitostí. Pokiaľ mu však ponúkajú kupované sladkosti a priemyselne spracované pochutiny, skúsme sa s nimi porozprávať a nájsť spoločný kompromis - teda radšej ten domáci koláč ako horalky. Argumentujme logicky, bez hnevu, poďakujme sa, ale v záujme zdravia dieťaťa trvajme na svojom rozhodnutí. Vysvetlite im, aký dopad má nadmerný cukor a spracované potraviny na zdravie dieťaťa.
Pocit prejedania: Keď dieťa nepozná mieru
"Zdravé dieťa sa neprejedá!" - hovorí RNDr. Barbara Sviežená. Zdravé dieťa, s dobre vyvinutou reguláciou príjmu potravy, má vnútorné nastavenie naladené na svoje vlastné potreby. To znamená, že vie koľko, čo a kedy jesť. Táto schopnosť, s ktorou sa dieťa rodí, môže byť narušená:
- ak bolo dieťa prikrmované alebo kŕmené umelou formulou v pravidelných intervaloch a s rovnakým objemom mlieka,
- ak sme v batolivom období dieťa nútili dojedať celé porcie,
- ak sme dieťa nútili do jedenia vo všeobecnosti,
- ak sme používali zavádzanie či manipuláciu na to, aby sme dieťa prinútili jesť,
- ak dieťa žije v stresujúcom prostredí,
- ak je dieťa pod veľkým tlakom/nátlakom alebo prežíva emocionálne ťaživé obdobie.
Pokiaľ máme pocit, že dieťa je veľa:
- Vedenie záznamov: Píšme si presné záznamy stravovania, jeho aktivity, spánok, pitný režim a aj vyprázdňovanie. Všímajme si všetko, čo nie je v súlade s našou predstavou.
- Konzultácia s odborníkom: Poraďme sa potom s odborníkom a predložme tieto záznamy, alebo si skúsme reálne spočítať koľko vlastne zjedlo. V období rastových špurtov môže dieťa zjesť viac, inokedy je menej. Sledujme aj čas, obdobie, kedy sa to deje a dĺžku trvania takého obdobia.
Odmietanie čistej vody
Odmietanie pitia čistej vody je častým problémom, najmä ak sú deti zvyknuté na sladké nápoje. Ak dieťa neustále odmieta piť čistú vodu, je dôležité zvážiť, či ste ho príliš skoro nezvykli na sladené nápoje. Bohužiaľ si mnohí neuvedomujú, že v 1 dcl sladeného nápoja sa skrývajú 2 - 3 kocky cukru. Naopak rôzne koly, ľadové čaje a sladené vody neobsahujú takmer žiadne živiny ani vitamíny. Majú len veľa farbiacich a konzervačných látok („éčiek“), umelé arómy a množstvo prázdnych kalórií, ktoré navyše v kombinácii s bublinkami navodia falošný pocit sýtosti. Sladké nápoje navyše ani neuhasia smäd, len dodajú rýchlu cukrovú energiu. Nemôžete potom čakať od dieťaťa, ktoré vypilo pred obedom kalorickú bombu v podobe sladeného nápoja alebo džúsu, že poslušne zje čo pred neho postavíte a tíško zaspí. Cukry, ktoré vypilo, mu to nedovolia. Ak ho však nútite, bude takéto dieťa vzdorovité a často aj agresívne, pretože nevie, čo s nahromadenou energiou. Až 75 percent rodičov nechá dieťa, aby si vybralo svoje pitie samo - no a to neomylne siahne po niečom farebnom a sladučkom. Sýtené limonády si podľa prieskumov pravidelne dopraje takmer štvrtina detí. Pritom najprirodzenejším nápojom, a teda aj najvhodnejším nápojom (nielen) pre detský organizmus je neochutená voda. Najvhodnejšie je zvoliť si dojčenskú vodu, prispôsobenú detskému organizmu, ktorý sa vyvíja a je citlivejší na príjem rôznych cudzích látok. Mamičky preferujú najmä vody so zníženým obsahom minerálov a dusičnanov, kde sú na druhej strane dôležité minerály ako vápnik a horčík dostatočne zastúpené.
Ako naučiť dieťa piť čistú vodu:
- Postupné zmeny: Ponúkajte mu ovocné čaje so sladkastou príchuťou, bylinné čaje jemne dosladené medom, odšťavené šťavy riedené vodou. Vyhnite sa akýmkoľvek sladeným nápojom alebo cukrom osladenému čaju. Postupne rieďte viac vodou, dávajte menej medu. Prechod zo sladkých nápojov na vodu môže trvať aj niekoľko mesiacov, uvedené typy sú však vhodnou alternatívou k čistej vode.
- Prevencia: Najlepšie preto je, čo najdlhšie ich v detstve od sladených vôd chrániť, zbytočne im nepridávať cukor do čaju a podobne. Čím neskôr sa dieťa stretne so sladenými nápojmi, tým lepšie. Nebude tak zvyknuté na atraktívne sladké chute nápojov a chuť vody sa mu bude zdať prirodzená.
- Pravidelný pitný režim: Nezabúdajte, že dieťa by malo mať pravidelný prísun tekutín. Nárazové pitie veľkého množstva vody nie je zdravé. Najlepšie je podávať dieťaťu vodu v pravidelných intervaloch a s pitným režimom začať hneď ráno. Pohár vody naštartuje metabolické procesy v tele, vzpruží orgány a vyplaví z organizmu škodlivé látky. Vhodné je taktiež piť medzi hlavnými jedlami dňa, avšak nie bezprostredne pred jedlom.
Dôležité zásady pre zdravé stravovanie a riešenie nechutenstva
Hoci sa to zdá ako nemožné, nechutenstvo u detí je vo veľkej väčšine prípadov iba prechodná fáza, ktorú spolu dokážete prekonať. Veríme, že dostanete odpoveď na otázku, ktorá vás trápi.
Nastavenie prostredia a rituálov
- Pravidelné stolovanie: Jedzte vždy v rovnakom čase. Raňajky, obedy, večere, ale aj desiate a olovranty si naplánujte vždy na rovnaký čas a snažte sa takisto dodržiavať pravidelné intervaly medzi jedlami. Možno bol olovrant vášho dieťaťa veľmi skoro po výdatnom obede a drobec jednoducho nemá chuť.
- Spoločné jedlo ako rodina: Podporujte u nich už od útleho veku zdravé stravovacie návyky a stolujte spolu ako rodina. Vaše dieťa vás a vašu rodinu stále ešte kopíruje. Navyše malé deti si stále poriadne neuvedomujú pocit hladu, takže je pre nich spoločné a pravidelné zasadnutie k stolu jasným signálom, že je čas papať.
- Zapojenie detí do prípravy: Dovoľte deťom vybrať taniere, poháre a príbory a naučte ich pripraviť stôl. Radosť z jedla môže priniesť aj detský riad a príbor, ktorý bude len a len ich. Počas jedla sa rozprávajte a užívajte si tieto chvíle.
- Bez rozptyľovania: Keď sa je, tak sa je. Počas jedla odložte bokom všetky tablety, telefóny, hračky a vypnite aj televízor. Nerozptyľujte ich.
Trpezlivosť a pozitívny prístup
- Žiadne nútenie a primerané porcie: Nenúťte dieťa do jedla a zároveň mu na tanier nenakladajte príliš veľa jedla. Je veľmi nepravdepodobné, aby sa dieťa samo vyhladovalo na smrť.
- Podpora fyzickej aktivity: Deti spravidla milujú pohyb, či už ide o skákanie, tanec, beh, plávanie, jazdenie na odrážadle alebo kolobežke… pohyb je pre ne jednoducho prirodzený a na vás je, aby ste ho podporovali. Fyzická aktivita prirodzene zvyšuje apetít.
- Akceptácia výkyvov: Nemusíte sa báť, že by dieťa malo denne zjesť určitý počet kalórií, oveľa dôležitejšia je vaša „celotýždenná úspešnosť“, kedy sa obvykle denné výkyvy vyrovnajú.
- Buďte trpezliví: Verte, že batoľa nakoniec z odmietavej fáze vyrastie, a to oveľa rýchlejšie, keď okolo seba uvidí rodinu, ktorá si spoločné jedlo a jeho jednotlivé zložky vychutnáva. Základnou radou je zachovať pokoj, ďalej malému ponúkať pestrý a vyvážený jedálniček a neustupovať smerom k nezdravým dobrotám, ktoré by do seba dieťa najradšej ládovalo celý deň.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Nechutenstvo u detí spôsobuje rodičom vrásky, a to hlavne vtedy, keď už trvá pridlho. Keď 4-ročné dieťa nechce jesť, ale očividne je v úplnom poriadku, možno je iba prejedené alebo má s jedlom krátkodobý osobný problém. Niekedy sa však k nechutenstvu pridajú aj iné príznaky, a vtedy je načase vyhľadať lekára. V prípade, že sa u vášho drobca nevyskytujú žiadne z týchto ťažkostí, no aj tak už niekoľko dní odmieta jesť, poraďte sa s lekárom. Ak by ste predsa len mali podozrenie, že za nechutenstvom vášho batoľaťa môže byť niečo vážnejšie, určite sa obráťte na svojho pediatra. Pediatrička môže odporučiť krvný obraz na zistenie nedostatku železa alebo iných minerálov a v prípade potreby aj konzultáciu s gastroentrológom, aby sa vylúčili fyzické problémy tráviaceho traktu, alebo s nutričným poradcom.
Našla si medzi vyššie uvedenými aj svoj prípad? Daj nám vedieť, či ti naše tipy pomohli, prípadne, či si riešila v detskom stravovaní niečo iné a čo ti pomohlo. Ako učiť deti už od malička zdravej strave? Skús to už od prvých príkrmov, v našej knihe Zdraví papkáči nájdeš vyše 100 receptov pre detičky: RNDr. Barbara Sviežená, PhD. sa výžive intenzívne venuje od narodenia prvého dieťaťa - teda 15 rokov. Pôvodne sa zaoberala genetikou, v tejto oblasti aj pracovala, čo jej pomohlo k lepšiemu uchopeniu epigenetiky a vplyvom významne ovplyvňujúcich náš život a zdravie. Pred šiestimi rokmi založila Winštitút, ktorého hlavným posolstvom je vzdelávať o výžive ľudskou rečou avšak na báze odborných znalostí.
tags: #3 #rocne #dieta #nechce #jest