Pre mnohých rodičov nie je nič horšie, ako keď sa nenapĺňajú ich očakávania a predstavy o spánku bábätka. Intenzita starostlivosti o bábätko po jeho narodení často zaskočí až šokuje. Vyčerpaní a unavení rodičia hľadajú čokoľvek, čo by im pomohlo spať viac a dlhšie, a majú strach, ako dlho to celé bude trvať a či to takto nebude večne, ak niečo nespravia. Obzvlášť v období okolo šiestich mesiacov, kedy dieťa prechádza intenzívnym vývojom, sa plač pri zaspávaní môže stať frustrujúcou výzvou. V nasledujúcom článku sa pozrieme na biologické základy spánku bábätiek, rôzne pohľady na spánkové „regresie“ a ponúkneme praktické rady, ako podporiť pokojný spánok dieťaťa aj rodičov. Budeme sa snažiť pochopiť, čo nám bábätko plačom pri zaspávaní chce povedať, a aké faktory môžu ovplyvňovať jeho spánok v tomto dôležitom období.
Biologické hodiny bábätiek a vývoj spánkových cyklov
Mýtus, že malé bábätká spia 22 hodín denne, čiže v podstate stále, je pred narodením bábätka často hlboko zakorenený. Realita je však taká, že bábätká spia inak ako dospelí ľudia. Každý človek spí v takzvaných spánkových cykloch, ktoré majú niekoľko fáz a počas noci sa opakujú. U bábätiek sú tieto cykly odlišné. Novorodenec do tretieho mesiaca najskôr vstupuje do ľahkého REM spánku, je v ňom približne 15-20 minút. V tom REM spánku bábätkom trhá a myká. Potom prechádza do hlbokého spánku, čo je veľmi veľký rozdiel oproti spánku po štvrtom mesiaci, kedy sa spánok dieťaťa mení a pomaly sa začína približovať viac tomu nášmu.
Zuzana Guzmická, priekopníčka v oblasti poradenstva pri problémoch detského spánku na Slovensku, zdôrazňuje, že je dôležité rozlišovať u bábätiek spánok do tretieho mesiaca a od tretieho mesiaca. V prvých mesiacoch života dieťaťa nastáva masívny rozvoj a rast mozgu, ktorý je sprevádzaný ľahkým spánkom a budením. Spánok v noci je čas, keď mozog intenzívne pracuje. Budenie navyše dáva rodičom šancu na skontrolovanie bábätka, podvedomú kontrolu jeho dýchania, teploty či zdravotného stavu. Toto je pre malé bábätko nesmierne dôležité.
Okolo tretieho až štvrtého mesiaca sa spánok detí vekom mení. Bábätkám dozrejú a dovivíjajú sa biologické hodiny. Začnú sa im tvoriť spánkové cykly. Spánok sa stáva ľahším, s ľahkým spánkom sa spája viac prebudení a bábätko potrebuje viac pomoci od rodiča, aby opäť zaspalo. Rodičia sa teda potrebujú o bábätko v noci začať starať inak a intenzívnejšie.
Spánkové "regresie": Prirodzený vývoj alebo dôvod na obavy?
Termín „spánková regresia“ sa často objavuje v diskusiách o detskom spánku. Úryvok, ktorý uviedla jedna matka do online poradne, hovoril, že prvá regresia sa vraj objavuje v 3-4 mesiacoch a údajne jedine táto regresia neprejde sama od seba, ale je dôležité naučiť bábätko zaspávať tak, aby po každom prechode do iného spánkového cyklu vedelo zaspať samé. Ak maminka uspáva pri dojčení, vždy, keď sa dcéra preberie, vyžaduje znova tento spôsob uspatia. Tento prístup tvrdí, že pokiaľ maminka (rodič) nepodnikne určité kroky, 4-mesačná regresia sama od seba neodíde ešte mesiace a roky. Zároveň však ten istý text uvádza, že „regresia je výsledkom správneho neurologického vývinu bábätka“ a „je prirodzená“.
Tento rozpor poukazuje na časté nedorozumenie. Z pohľadu o. z. MAMILA je paradoxné, že úryvok tvrdí, že regresia je výsledkom správneho neurologického vývinu bábätka a že je prirodzená, a napriek tomu, že sa spánok bábätka nenávratne zmenil, táto regresia sama od seba neodíde ešte mesiace a roky. Tento odsek je príkladom protichodných informácií a je postavený na strašení rodičov, „ak nepodniknú určité kroky“. A je pomerne predvídateľné, že „určité kroky“ zahŕňajú nejakú formu „naučenia bábätka“, aby v noci nič nepotrebovalo, nič nepožadovalo, aby celú noc spalo a aby sa eliminovala jeho potreba zaspávať na prsníku a dojčiť sa v noci.
V skutočnosti, ako uvádza MAMILA, bábätká spia v rozličnom veku rôzne. „Spánková regresia“ je termín, ktorý sa díva na spánok len z pohľadu toho, ako situáciu vníma rodič - ako na boj rodiča s dieťaťom. Hovorí, že doteraz dieťa spalo dobre a teraz, keď sa budí viac, tak namiesto toho, aby sa vyvíjalo smerom vpred, tak sa vracia vo vývine dozadu. A zároveň označuje návrat vo vývine za „správny neurologický vývin“. Tak ide o správny vývin alebo ide o návrat a krok späť?
Zuzana Guzmická ďalej dopĺňa, že spánkové regresie prichádzajú okolo veľkých psychomotorických míľnikov ako štvornožkovanie, chodenie, rozprávanie. Vtedy sa spánok dočasne naruší. Tieto zmeny sú normálnou súčasťou vývoja dieťaťa a nie sú dôvodom na obavy, pokiaľ sú chápané v kontexte celkového vývoja. Namiesto regresie ide teda o zmenu v tom, ako bábätko spí, jeho spánok sa stáva ľahším a potrebuje viac pomoci od rodiča.
Dojčenie a spánok: Neoddeliteľná harmónia
Spánok a uspávanie dojčeného dieťaťa sa deje na podklade dojčenia. Materské mlieko reguluje spánok bábätka, jeho spánkové cykly ako aj cykly bdenia. Neobsahuje len živiny, ale aj látky, ktoré bábätko pripravujú na spánok a uspávajú ho. Tieto látky regulujú celý jeho deň a noc. Satie na prsníku pri dojčení (bez ohľadu na materské mlieko) má za úlohu bábätko uspať. Zaspávanie na prsníku nie je zlozvyk či nesprávna spánková asociácia, ale normálna súčasť biológie spánku dojčeného dieťaťa. Dojčenie a spoločné spanie a uspávanie na prsníku sa vzájomne podporujú a udržiavajú tvorbu mlieka. Bábätko v noci vypije významnú časť materského mlieka a zároveň dojčenie bábätku poskytuje úľavu od bolesti, strachu, neistoty a upokojuje ho. Pomáha mu prekonávať rozličné obdobia, ktoré sa v jeho živote objavujú: významný rast a rozvoj mozgu, rast zúbkov, nárast motorických schopností, rozvoj reči, ochorenia a podobne.
Prípad 3,5-mesačnej dcéry Ivety, ktorá zažíva neuveriteľný plač pri dennom a večernom zaspávaní, je typickým príkladom situácie, kde môže byť dojčenie kľúčové. Dcérka je ospalá, šúcha si očká a vidno na nej, že chce spať, ale nevie sa uložiť, čo postupne prejde do neskutočného kriku. Vždy sa ju nakoniec podarí upokojiť a zaspí, ale za akú cenu. Keď jej cumlík vypadne, keď je ešte len v takom povrchnom spánku, rozplače sa. Hneď ako jej ho dá späť, je ticho a pokračuje v spánku. Na prso sa jej vtedy nechce prisať vôbec, s plačom sa odťahuje. Takéto správanie súvisí s reakciou na tok mlieka, ktorý bábätko vníma ako nedostatočný.
Používanie cumlíka, fľaše a klobúčikov pri dojčení môže výrazne ovplyvniť spôsob, akým sa bábätko prisáva a môže viesť k postupnému znižovaniu tvorby mlieka. Aj občasné dokrmovanie umelým mliekom, ktoré poskytuje rýchly a stabilný tok, môže spôsobiť, že dieťatko je zvyknuté na rýchly tok a na spomalený tok materského mlieka reaguje nespokojnosťou, plačom, saje si pästičku, hnevá sa pri dojčení a odťahuje sa. Umelé mlieko v tejto situácii neprináša riešenie. Vo veku šesť mesiacov je omnoho vhodnejšie zaviesť príkrmy ako čerstvé jedlo, ktoré je vhodnejšie než umelé mlieko. Podávanie akejkoľvek tekutiny fľašou môže navyše postupne ešte viac zhoršovať dojčenie. V tomto prípade je veľmi dôležité snažiť sa pozrieť spoločne s poradkyňou pri dojčení na konkrétnu situáciu a pokúsiť sa nájsť iné riešenia pre situácie, v ktorých sa používa cumlík.
Plač ako forma komunikácie: Rozlišovanie signálov
Pre rodičov je plač dieťaťa často zdrojom úzkosti a snahy o okamžité utíšenie. Plač je však istá forma komunikácie. Rovnako ako smiech, časom rozprávanie, aj plač je niečo, na čo má bábätko právo. Nie každý plač vylučuje stresový hormón a nie každý plač je pre psychiku a zdravie zaručene ohrozujúcim stresom. Na to, aby bol plač a z neho vyplývajúci stres škodlivý, musel by trvať veľmi dlho, deň aj noc, počas niekoľkých rokov. Keďže pre naše deti do veku 18 mesiacov je plač jednou z mála foriem komunikácie, nie je dôvod, prečo by sme mali bábätko za každú cenu chcieť „umlčať“, len aby neplakalo. Plačom nám chce totiž niečo povedať.
Maminky sa často stretávajú s myšlienkou, že dieťa, ktoré neplače, je dobré. Avšak neexistujú lepšie a horšie deti. Krátkodobý stres, ktorý sprevádza plač, zvyšuje síce kortizol a adrenalín, avšak to spôsobuje zvýšenie imunity a zlepšuje pamäť. Krátkodobý stres dokonca učí deti lepšie zvládať stres v budúcnosti. Preto strašenie tým, že krátkodobý plač dieťatku uškodí, je vedecky ani nijak inak nepodložené.
Je dôležité rozlišovať medzi „vyplakaním“ (totálnym ignorovaním dieťaťa až kým nezaspí/nezobudí sa) a niekoľkými minútami plaču v prítomnosti rodiča. Reálne však nie je pravda, že plač v takejto miere dieťatku škodí. Ono má schopnosť od určitého momentu situáciu rozpoznať a jeho mozog prestáva vydávať informáciu, že sa jedná o stres, aj napriek tomu, že dieťa napríklad plače.
Bábätká sa rodia len so schopnosťou plakať a nie sú pri narodení neurologicky schopné sa len tak bez pomoci upokojiť, ak sa veľmi rozplačú. Aj preto nie je vhodné malé bábätká (0-4 mesiace) nechávať bez tíšenia plakať. Od 4. do 6. mesiaca je mozog bábätka natoľko vyvinutý, že svoje správanie aj interakciu začína kontrolovať, samozrejme so svojimi limitmi. Plač má aj liečivé účinky. Pri spracúvaní krátkodobej stresovej situácie či frustrácii, práve plač dieťatku pomáha danú situáciu lepšie spracovať a vyrovnať sa s ňou.
Praktické tipy pre pokojné zaspávanie 6-mesačného dieťaťa
V období šiestich mesiacov prichádzajú nové zručnosti, zážitky a objavy, ale aj nové výzvy, vrátane spánku. Hoci sa vám možno zdá, že vaše 6-mesačné dieťatko je neúnavné, dostatok kvalitného spánku je pre neho stále nevyhnutný. Krátke denné spánky sú v tomto veku normálne; 6-mesačné bábätká by mali spať cez deň 2-3 krát. V tomto období sa dieťa učí nové zručnosti, ako je otáčanie, chytanie predmetov, sedenie a plazenie. To môže byť pre neho veľmi stimulujúce a narúšať spánok.
1. Optimálne prostredie na spanie:Spálňa by mala byť tmavá, tichá a vyvetraná. Tma podporuje tvorbu melatonínu, hormónu spánku. Použite závesy alebo rolety, ktoré zabránia prenikaniu svetla zvonku, ale aj zvnútra (napríklad svetlo z chodby). Ideálna teplota v spálni je okolo 18-20°C. Dieťa by nemalo byť ani príliš teplo, ani príliš chladno. Prehriatie alebo prechladnutie môže viesť k častému budeniu. Okrem tichého prostredia môžete použiť aj biely šum, ktorý napodobňuje zvuky, ktoré dieťa počulo v brušku, a môže mu pomôcť rýchlejšie zaspať a spať pokojnejšie. Novorodenci zbožňujú zvuk bieleho šumu, pomáha im to spať.
2. Večerný rituál a režim:Vytvorenie stabilnej a predvídateľnej spánkovej rutiny a láska rodičov sú základom. Kúpeľ, masáž (napríklad s levanduľovým olejom, ktorá podporuje spánok), tichá hra alebo čítanie rozprávky pomôžu dieťaťu ukľudniť sa a pripraviť sa na spánok. Dôležitá je predvídateľnosť a opakovanie rovnakých činností každý večer, aby dieťa presne vedelo, čo môže očakávať. Pravidelnosť denného režimu je veľmi dôležitá. Snažte sa nabehnúť na pravidelný režim a dávajte pozor, aby vaše dieťatko nešlo do postele príliš neskoro. Odsledujte si tiež používanie elektroniky a pozeranie televízie pred spaním. Prvotný režim pravidelných spánkov sa odporúča od piateho - šiesteho mesiaca.
3. Podpora samostatného zaspávania:Pokiaľ vytvoríte u dieťaťa podmienený reflex (napríklad uspávanie v náručí a spievanie), bude veľmi zložité ho odnaučiť. Detskí psychológovia tvrdia, že za plačúcim dieťaťom je väčšinou chyba jeho matky, ktorá spája zaspávanie dieťaťa s určitými rituálmi. Ak je to možné, skúste dieťa ukladať do postieľky ešte bdúce. Tak sa naučí zaspávať samé a nebude potrebovať vašu pomoc pri každom prebudení. Samostatné zaspávanie neznamená, že rodič odíde a dieťa necháva vyplakať. Rodič môže byť v miestnosti a pomáhať dieťaťu sa upokojiť. Akceptujte, že niekedy sa na nás naše deti aj hnevajú. Odmietnutie prsníka zakaždým na uspatie môže dieťa naučiť, že zaspať sa dá aj inak, a pomôže mu spať dlhšie a zdravšie. V drvivej väčšine prípadov je možné zlepšiť spánok, a ozaj sa dostať z desiatich budení za noc na dve-tri, čo je veku primerané.
Riešenie bežných problémov: Plač, cumlík a nepokojné dojčenie
Prípad Ivety a jej 3,5-mesačnej dcérky ukázal, ako sa môžu problémy so spánkom prepojiť s problémami dojčenia a používaním cumlíka. Pre Ivety dcérku bolo typické, že vydržala hore len veľmi krátko, napapala sa (max 3 minúty, potom sa odtiahla a nechcela), prebalila sa a už ukazovala známky ospalosti. Tento cyklus naznačuje možný problém s nedostatočným tokom mlieka, ktorý bábätko vníma.
1. Cumlík a fľaša:Z pohľadu spánku je cumlík rušivý návyk, lebo dieťa ho v prvých mesiacoch nevie nájsť, tým pádom sa často budí. Mnohé teórie často pripúšťajú, že bábätká potrebujú niečo sať, ale cumlík sa im zdá byť lepší ako prsník. Pripúšťajú, že bábätká sa potrebujú k niečomu pritúliť, ale plyšák sa im zdá byť lepší ako telo matky. Takéto prístupy presúvajú upokojovanie dieťaťa na predmety, namiesto prirodzenej prítomnosti rodiča. Ak sa dieťa naučí zaspávať s cumlíkom, pri jeho vypadnutí sa prebudí a vyžaduje ho späť.
2. Nedostatočné dojčenie:Ako bolo spomenuté, nedostatočný tok mlieka môže viesť k plaču a odmietaniu prsníka, aj keď dieťa potrebuje jesť. Je kľúčové v takomto prípade vyhľadať poradkyňu pri dojčení, ktorá pomôže s optimalizáciou prisatia a tvorby mlieka. Umelé mlieko nie je dlhodobým riešením a môže dojčenie ešte viac zhoršiť. Vo veku šesť mesiacov je vhodné zvážiť zavedenie príkrmov ako alternatívu k umelému mlieku, čo má mnohé výhody.
3. Rozpoznávanie signálov únavy:Naučte sa rozpoznávať signály svojho dieťaťa a ukladajte ho spať, keď je unavené, nie až keď je preťažené. Medzi typické signály únavy patria trenie očí, zívanie, ťahanie sa za ušami a zvýšená podráždenosť. Niekedy trvá niekoľko dní alebo týždňov, kým sa dieťa prispôsobí novému režimu alebo rituálu.
4. Ostatné príčiny plaču:Každé dieťa môže občas preplakať celú noc. Častou príčinou môže byť nafúknutie, pri ktorom bruško bolí, neskoršie i predierajúce sa zúbky. U dojčiat môže byť príčinou gastroesofageálny reflux, čiže návrat žalúdočnej šťavy do pažeráka. Prebudenia sú v tomto prípade previazané neutíšiteľným plačom, ktorý neustáva ani pri vašej prítomnosti, dieťa niekedy môže počas dňa aj zvracať. Intenzívny nočný plač, ale môže tiež znamenať nástup a rozvoj infekcie. Vždy, keď začne inak pokojné dieťa intenzívne plakať, je dobré zvážiť konzultáciu s lekárom, zvlášť, keď pribudne i zvýšená teplota. Opakované nočné záchvaty plaču a kriku môžu tiež súvisieť s rôznymi nočnými morami. Pri nich dieťa spí, má zavreté oči a hlasno plače a kričí. Vyzerá to tak, akoby s niekým zápasilo, niekomu sa bránilo a podobne. Ak to situácia dovolí, dieťa radšej nebuďte, ale počkajte, až prestane plakať samo, pretože nie je plne pri vedomí. Moro reflex, ktorý sa objavuje u bábätiek, môže rušiť ich spánok a budiť ich už po desiatich minútach.
Pohľad na vyčerpaných rodičov a spoločenské očakávania
K reálnej únave rodičov sa často pridáva strach z rozmaznanosti a spánkových porúch. Mnohí rodičia vychádzajú z myšlienky, že malé bábätká spia 22 hodín denne, a sú potom zaskočení realitou. Sú rodičia, ktorí sa priznajú, že starať sa o maličké bábätko je náročnejšie ako akékoľvek náročné zamestnanie, ktoré v živote mali. Ich intuíciu nahlodávajú skúsenosti a názory okolia či generácie, ktorá vychovávala deti kŕmené umelým mliekom a spiace samostatne v postieľkach a pre ktorú bolo ideálom heslo: "Uložiť do postieľky, zavrieť dvere a spať."
S tým, ako sa v 20. storočí objavilo vysoké percento nedojčených detí kŕmených umelým mliekom a dojčenie takmer vymizlo, a zároveň s tým, ako psychológovia - muži začali experimentovať s paradigmami, ktoré sa sústreďovali na „samostatnosť“, „celonočný spánok“, „nezávislosť“, sa objavil aj „neprerušovaný nočný spánok“ ako hodnota a cieľ, ktoré je potrebné dosiahnuť na to, aby boli rodičia dobrými a úspešnými rodičmi. Potreby dieťaťa začali byť vnímané ako nepohodlné a nepríjemné a biológia spánku bábätiek a malých detí bola odignorovaná. Mnohé teórie o spánku bábätiek kladú potreby bábätka do protikladu s potrebami rodičov, predstavujú spánok ako „boj“ medzi rodičmi a deťmi, ktorý majú rodičia za povinnosť vyhrať. Inak bude mať dieťa do konca života zlé spánkové návyky. Tieto teórie často zneužívajú strach rodičov, ktorí nemajú dosť skúseností, a strašia ich, že musia niečo urobiť, inak sa ich deti nenaučia spať ani zaspávať.
Avšak, ako zdôrazňuje o. z. MAMILA, namiesto toho, aby sa zo spánku stal boj medzi rodičmi a deťmi, sa dá pri pochopení biológie spánku pozrieť na spánok ako na nočnú harmóniu medzi rodičmi a deťmi, ktorá napĺňa aj potreby detí a aj potreby rodičov. Tieto dva záujmy nie sú v konflikte.
Nedostatok spánku bábätka prispieva k zvýšenému stresu a podráždeniu rodiča. Zároveň nedostatok spánku dieťatku dlhodobo zvyšuje stresový hormón kortizol. Naopak, stres matky a jej depresia negatívne vplývajú na dieťa a jeho spánok, a tak sa rodiny mnohokrát dostávajú do začarovaného kruhu. Unavená, vyčerpaná a deprimovaná matka často len počúva z okolia „treba to vydržať“, „z toho vyrastie“, „dieťaťu plač spôsobí psychickú traumu“.
Podľa Zuzany Guzmickej, viacero štúdií sledujúcich deti, ktoré prešli behaviorálnymi spánkovými intervenciami, nepotvrdilo narušenie vzácnej väzby matka - dieťa. Naopak, potvrdili, že sú efektívne pri riešení detskej behaviorálnej insomnie a sú absolútne bezpečné. Učenie spať je v zahraničí bežné. Žiadna väzba sa tým nenarušuje, práve naopak. Ak nevyspatá mamina dostane popôrodnú depresiu, môže sa stať, že sa nevládze o dieťatko poriadne starať alebo sa mu dostatočne nevenuje. Psychika maminky aj rodinné vzťahy zohrávajú veľkú úlohu.
Podpora pre rodičov:Starostlivosť o bábätko je náročná a vyčerpávajúca. Snažte sa nájsť si čas aj na seba, aby ste mali dostatok energie a trpezlivosti pre svoje dieťa. Oddýchnutí a spokojní rodičia sú základom pre šťastné a pokojné bábätko. Doprajte si dostatok spánku, zdravú stravu a pravidelný pohyb. Nezabúdajte ani na svoj partnerský vzťah a venujte si navzájom dostatok pozornosti.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Ak máte obavy o spánok svojho dieťaťa alebo ak sa vám nedarí problémy so spánkom vyriešiť, je vhodné navštíviť lekára alebo spánkového poradcu. Môžu vám pomôcť identifikovať príčinu problémov a nájsť vhodné riešenie. Lekárska konzultácia je dôležitá, najmä ak sa objavia iné príznaky ako zvýšená teplota, zvracanie, alebo ak plač neutícha ani pri vašej prítomnosti a máte podozrenie na zdravotný problém, ako je reflux alebo infekcia. Každý prípad je potrebné individuálne zanalyzovať. Nie je na mieste ignorovať pritom iné veci, ako je nepokojné dojčenie, reflux, alergie. Odborník sa pozerá na to, či dieťa dýcha nosom alebo ústami, či často nezvracia, či je pri dojčení pokojné.
Pamätajte, že každé dieťa je iné a to, čo funguje u jedného, nemusí fungovať u druhého. Buďte trpezliví, láskaví a dôverujte svojej intuícii. Deti a dospelí, ktorí majú dostatok spánku, dokážu lepšie regulovať svoje emócie. Spánkové problémy a nedostatok spánku v útlom veku môžu viesť k problémom v správaní v staršom veku. Alfou a omegou je individuálna forma poradenstva pre rodičov. Niekedy totiž ciele rodičov nie sú primerané a spoločne sa ich snažia prispôsobiť veku dieťaťa. Spoločne sa vyberá spôsob, ako dieťa naučiť zaspať bez pomoci dojčenia, keď má napríklad už 12 mesiacov a inak nezaspí. Nie je považované za zásadné, aby rodič nebol v miestnosti a vo väčšine prípadov je po celý čas pri dieťati, nepotrebujeme, aby zaspávalo bez neho.
tags: #6 #mesacne #dieta #pri #zaspavani #place