Tak, a je to tu. Z malého dieťaťa sa stáva školák. Nástup do školy je dôležitým medzníkom vo vývine dieťaťa a znamená veľkú zmenu pre neho aj pre jeho rodičov. Škola sa stáva veľmi dôležitou súčasťou života dieťaťa. V nej dieťa získava nové a niekedy úplne rozdielne skúsenosti, aké si prináša z rodiny. V škole sa stretáva s novými ľuďmi, sú na neho kladené nové - zvýšené požiadavky, ktoré môže, ale nemusí byť schopné plniť. Spolu so vstupom do školy a vlastnými očakávaniami dieťaťa sa začínajú objavovať očakávania rodičov a učiteľov, ktoré určitým spôsobom tiež ovplyvňujú dieťa.
Vysoké nároky rodiča alebo učiteľa a nepochopenie prípadného neúspechu, či zameranie sa najmä na výkon v zvýšenej miere neurotizujú dieťa. Zlyhanie alebo neúspech v škole sú často rozhodujúce pre ďalšie smerovanie dieťaťa. Problémy sa môžu vyskytnúť ako vo vzdelávacej, tak aj vo výchovnej a spoločenskej oblasti, čo má významný vplyv na rozvoj sebahodnotenia a sebavedomia dieťaťa.
Domáca príprava a vytvorenie zázemia
Ešte pred vstupom do školy je potrebné pripraviť dieťaťu jeho vlastný učebný kútik - písací stôl, stoličku, poličku na knihy - ktorý by využívalo len na prácu. Malo by to byť stabilné miesto, kde si má dieťa postupne zvykať pracovať. Tiež je veľmi dobre, ak si rodičia ešte pred vstupom dieťaťa do školy vyhradia určitý čas na to - stačí aj 20 minút denne - aby spolu s dieťaťom robili rozvíjajúce cvičenia - podobné ako v materskej škole. Najlepšie by bolo, keby to bolo v stabilnú hodinu - čo najbližšie sa približujúcu k reálnej hodine, kedy sa dieťa neskôr bude učiť. Tu opäť zohráva veľkú rolu individualita dieťaťa - niektoré deti sú samostatné a schopné pracovať samy, niektoré potrebujú nad sebou „dozor“.
Psychický a motorický vývin v mladšom školskom veku
Dieťa v období mladšieho školského veku začína uvažovať iným spôsobom ako predtým. V jeho myslení sa objavujú zmeny, ktoré mu umožňujú zvládnuť požiadavky, ktoré na neho škola kladie. Ale stále musíme pamätať na to, že duševné operácie ešte nemôžu prebiehať čisto len v mysli dieťaťa - dôležitá je fyzická prítomnosť a konkrétnosť predmetov, s ktorými dieťa manipuluje. Dieťa vychádza zo skutočnosti a z vlastnej skúsenosti. Najviac si zapamätá a získava, keď má konkrétnu skúsenosť s predmetmi a javmi. V tomto období sa chce samo presvedčiť o všetkom, čo sa mu povie a potrebuje názorné pomôcky na overenie si skutočnosti. Deti už začínajú uvažovať logicky a začínajú pritom rešpektovať objektívnu skúsenosť.
Obdobie medzi 6. - 7. rokom života je obdobím výrazného rozvíjania schopností a zručností dieťaťa. Je to obdobie, kedy za relatívne krátky čas si osvojuje množstvo nových vedomostí a zlepšuje sa jeho motorická zručnosť. Po motorickej stránke sa pohyby dieťaťa zvláčňujú. Oproti predchádzajúcemu obdobiu sa jeho postava zoštíhľuje a stráca detské zaoblené tvary. Stále je pohybovo veľmi zdatné - priam neúnavné a neposedné. Deti všeobecne nevydržia dlho v pokoji a neustále majú potrebu sa niečím zaoberať. V tomto období by malo dieťa - ak nezačalo už predtým - začať pestovať nejaký šport. Organizovaný a riadený pohyb pomáha dieťaťu „vybiť“ energiu a neumožní byť roztopašným a „zlým“.
Pri vstupe do školy by už reč dieťaťa mala byť čistá a bez chyby. Slovná zásoba je takmer taká veľká ako u dospelých. Reč je spojená s bohatou mimikou a gestikuláciou. Vonkajšia reč sa mení na vnútornú - dieťa už necíti potrebu hovoriť vždy a všade všetko. Vyjadrovanie odzrkadľuje sociálne prostredie dieťaťa, v ktorom žije a pohybuje sa. Stále viac a častejšie využíva abstraktné pojmy.
Pozornosť, pamäť a emocionálne potreby
Pozornosť je v tomto období ešte stále prevažne mimovoľná. Dieťa sa ľahko nechá odpútať vedľajšími podnetmi a chýba mu vôľová kontrola. Tá sa rozvíja postupne. Preto v tomto období je pozornosť podmienená záujmom dieťaťa a tiež významnosťou objektu alebo činnosti pre dieťa. Pamäť sa postupne mení na úmyselné zapamätávanie - spočiatku prevažne mechanické. Fantázia detí v tomto období je veľmi živá a citovo podfarbená. Nie sú výnimkou ani tzv. konfabulácie. Jedná sa o rozprávanie vymyslených historiek, skresľovanie skutočnosti. Ale nie sú to klamstvá.
Vstupom do školy sa mení aj potreba dieťaťa v emocionálnom a sociálnom smere. Dieťa ešte stále potrebuje chválu a povzbudenie zo strany rodičov, ale už túži po spoločnosti rovesníkov a po uznaní z ich strany a zo strany učiteľa. Medzi 6. - 7. rokom ešte dieťa uprednostňuje vzťah k učiteľovi pred vzťahom k rovesníkom. V tomto období chápu deti morálku ako dodržiavanie pravidiel a zákonov iných ľudí - to znamená, že majú predstavu o ich nemennosti a potrebu striktne ich dodržiavať, pretože bude automaticky nasledovať trest. Čiže to, čo je správne a nesprávne, je určené odmenou a trestom. Morálne pravidlá nie sú v tomto období ešte zvnútornené.
Hra ako kľúč k rozvoju
Ani v tomto období nie je hra niečím zanedbateľným, čo je len pre „malé deti“. Práve hra by mala byť tou činnosťou, ktorá napomáha rozvíjať schopnosti a vedomosti dieťaťa. Najvhodnejšie sú stolové a spoločenské hry, kartové hry, či tvorivé aktivity. V tomto období máme možnosť u detí rozvíjať lásku ku knihám. Využívajte ilustrované knihy, nápadité s veľkými písmenami. Podnecujte dieťa, aby sa s vami rozprávalo o tom, čo si prečítalo, čo vidí na obrázkoch. Kresba a maľba, ručné práce, kreatívna činnosť sú všetko činnosti, ktoré rozvíjajú zručnosť a fantáziu vašich detí. Nechajte ich kresliť ich zážitky, spravte si výstavku z kresieb a malieb svojich detí.
Návod na jednoduché hry pro děti
Domácnosť je ďalším miestom pre rast. Nechajte deti, aby vám doma pomáhali. Dieťa v tomto období už má mať svoje „povinnosti“, za ktoré je zodpovedné a ktoré musí splniť. Napr. vysypávať smeti, či prestierať stôl, alebo odkladať umytý riad. Táto činnosť dieťa musí vykonávať a nemala by sa mu byť odpustiť bez príčiny. Je jasné, že by ste tú činnosť stihli sami za oveľa kratší čas, ale práve spoločne vykonávané činnosti vám poskytujú čas, ktorý môžete stráviť spolu s dieťaťom a priestor pre spoločné rozhovory.
Legislatívny rámec povinnej školskej dochádzky
Základná škola je prvým stupňom vzdelania, ktorý položí základy pre ďalšie štúdium žiaka, je kľúčovým prvkom vzdelávacieho systému. Povinná školská dochádzka na Slovensku trvá 10 rokov. Začína sa nástupom do základnej školy, štandardne začiatkom školského roka. Dieťa, ktoré do 31. augusta dovŕši šiesty rok života, je povinné nastúpiť na plnenie povinnej školskej dochádzky. Zákonný zástupca je zároveň povinný o tejto skutočnosti informovať aj riaditeľa základnej školy, do ktorej dieťa zapísal.
Ak dieťa nedosiahne školskú spôsobilosť ani po pokračovaní v materskej škole, začne plniť povinnú školskú dochádzku najneskôr 1. septembra, ktorý nasleduje po dni, v ktorom dieťa dovŕšilo siedmy rok života. Na základné vzdelávanie možno výnimočne prijať dieťa, ktoré k 31. augustu nedovŕšilo šiesty rok života, ak zákonný zástupca predloží súhlasné vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie a súhlasné vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast.
Zápis a výber správnej školy
Zápis na vzdelávanie v základnej škole sa koná od 1. apríla do 30. apríla. Zápis do školy sa koná za prítomnosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia a za prítomnosti dieťaťa. V niektorých prípadoch je možné zapísať dieťa aj dištančne prostredníctvom elektronických nástrojov. Ak má škola pochybnosti o pripravenosti dieťaťa, ak sa pri zápise objaví dôvodné podozrenie, že dieťa nemusí zvládnuť 1. ročník, škola odporučí odborné posúdenie v zariadení poradenstva a prevencie.
Veľa rodičov vyberá školu podľa miesta bydliska, aby mali ráno jednoduché dochádzanie. Je to najjednoduchší spôsob a každá škola, ktorá má pôsobnosť v mieste Vášho bydliska je zo zákona povinná Vaše dieťa zobrať. Ak však chcete urobiť ešte o niečo viac, aby ste si boli istí, že Vaše dieťa sa bude cítiť vo svojej škole dobre, je dobré oboznámiť sa s filozofiou a atmosférou školy vopred. Dôležitý je aj Váš dojem, keď do školy prídete, ako sa ku Vám správajú zamestnanci, ako prezentuje škola svoje ciele, či sú v súlade s hodnotami, ktoré sú pre Vás z hľadiska výchovy Vášho dieťaťa dôležité, ako sa v nej celkovo cítite.
Školská zrelosť: Kľúč k úspešnému štartu
Školská zrelosť a pripravenosť je dôležitou podmienkou úspechu a dobrej adaptácie dieťaťa na školu. Týmto pojmom psychológovia ale aj pedagógovia označujú celkovú pripravenosť dieťaťa na nástup do školy. Zahŕňa v sebe výkonovú zložku, pri ktorej sa hodnotí napr. úroveň grafomotoriky (schopnosť napodobniť písaný tvar, kreslenie, obkresľovanie), táto je základom pre naučenie písania. Ďalej sa posudzuje úroveň matematických predstáv - tzn. akú má dieťa predstavu o množstve, tvare, veľkosti - či rozumie základným matematickým pojmom.
Veľmi dôležitá a niekedy ťažko zistiteľná je oblasť sociálno-emocionálna a táto je kľúčová pri správnom zaškolení. Zrelosť v tejto oblasti sa prejavuje tým, že dieťa prestáva byť hravé a vyhľadáva činnosti spojené s učením - napr. hry dostávajú podobu riadených scén, dieťa veľa kreslí, lúšti hádanky, vyhľadáva spoločnosť iných detí a vie sa zapojiť do skupinových aktivít aj na dlhšie ako len krátku chvíľu. Pri nezrelých deťoch sa práve táto hravosť, nízka schopnosť koncentrácie a neschopnosť plnohodnotne zvládnuť organizačné a sebaobslužné nároky školy podpisuje pod neúspech dieťaťa.
Je veľa prípadov, kedy boli zaškolené nezrelé deti, hoci často výkonovo šikovné a chápavé, ale ich centrálna nervová sústava ešte nebola zrelá a v škole tak nedosiahli úroveň výkonov, ktoré by mohli dosiahnuť o rok neskôr. V niektorých prípadoch sa stáva, že napriek tomu, že rodičia vnímajú, alebo inštinktívne cítia, že ich dieťa ešte nie je na školu pripravené, mienka okolia, často hlavne starší ľudia, teda starí rodičia, berú odklad školskej dochádzky ako zlyhanie dieťaťa a tlačia na rodičov, aby sa takejto „hanbe pred ľuďmi“ vyhli. Tento postoj nemôžeme označiť inak ako predsudky a v prvom rade ublíži najviac dieťaťu.
Sú však aj prípady, kedy je dieťa šikovné, zrelé, má všetky predpoklady na vstup do 1. ročníka, z akýchsi nostalgických dôvodov sa však rodičia rozhodnú nechať ho ešte v škôlke - veď nech si „užije detstvo“. Aj keď tento jav je v porovnaní s predčasným zaškolením oveľa zriedkavejší, má tiež nepriaznivé dôsledky na dieťa. Dieťa sa v škôlke potom nudí, podnety pre neho nie sú dostatočné, sociálne sa nevie včleniť medzi deti hravejšie a mladšie.
Spolupráca medzi rodinou a školou
Základným princípom úspešnosti dieťaťa v škole je fakt, že tam bude chodiť rado a učenie si obľúbi. Je potrebné, aby sme v zápale snahy dieťa naučiť čo najviac nepreťažovali a dbali na to, aby si ku škole a učeniu vytvorilo kladný vzťah. V predškolskom veku neučte dieťa nasilu, ak vnímate, že je to pre neho demotivujúce. Aj s nástupom do školy nesmieme zabudnúť na to, že máme doma stále ešte dieťa a že je veľmi potrebné, aby malo dostatočný priestor na hranie a mohlo sa vyvíjať šťastne a zdravo.
Nezabúdajte, že život školáka nie je len o číslach a písmenách. Je to proces adaptácie, v ktorom je podpora rodiča kľúčová. Počúvajte, čo vám vaše dieťa hovorí - aj keď sú to možno „hlúposti“ - pre neho to môžu byť životne dôležité veci. Doma mu poskytnite čo najväčší pocit bezpečia, podporu, lásku a pomoc. Buďte v kontakte s učiteľom a so školou, zostaňte informovaní, ako sa mu darí. Správna komunikácia a budovanie pozitívneho postoja k vzdelávaniu sú tými najlepšími investíciami, ktoré môžete do budúcnosti svojho dieťaťa vložiť.
tags: #6 #rocne #dieta #v #skole