Sledovať, ako vaše bábätko rastie a každý deň sa učí niečo nové, patrí medzi najkrajšie rodičovské zážitky. Psychomotorický vývoj dieťaťa je komplexný proces zahŕňajúci fyzický, emocionálny, sociálny a kognitívny rozvoj, ktorý prebieha v priebehu prvých troch rokov života. Tento vývin sa líši od dieťaťa k dieťaťu, avšak existujú určité vývinové míľniky, ktoré nám môžu poskytnúť prehľad o typických etapách, ktorými prechádza. Psychomotorický vývoj bábätka je fascinujúci proces, pri ktorom sa prepája fyzický pohyb s duševným rastom - motorika s psychikou. Tieto dve oblasti sa navzájom ovplyvňujú a podporujú. Napríklad, keď bábätko zvládne štvornožkovanie, rozvíja nielen svaly a koordináciu, ale aj priestorovú orientáciu, vnímanie vzdialeností a nezávislosť.
Počiatočné míľniky: Od narodenia do šiestich mesiacov
Počas prvého mesiaca života sa dieťa adaptuje na nové prostredie mimo maternice. Toto obdobie je kľúčové pre tvorbu základných reflexov a budovanie vzťahu s rodičmi. Už mesačné bábätko reaguje na jeho prostredie: prestane plakať, keď je zdvihnuté, pozerá sa do tváre osoby, ktorá na neho hovorí alebo ho kŕmi, otáča tváričku za svetlom, sleduje hračku pohľadom. Motorika dieťaťa prejavuje silný sací reflex a začína zdvíhať hlavu, keď je položené na bruchu. Zameriava svoj pohľad na blízke objekty, najmä na tváre. Novorodenec by mal dokázať otočiť hlavičku z jednej strany a položiť ju na druhú, hoci ju nemusí dvíhať vysoko, len natoľko, aby ju dokázalo pretočiť. Rúčky má väčšinou zovreté v päsť a palček schovaný. Sociálne a emocionálne správanie dieťaťa sa prejavuje schopnosťou rozpoznať hlas matky a reaguje upokojením pri jej dotyku alebo zvuku. Plač zostáva jeho hlavným komunikačným nástrojom.
V druhom mesiaci života je bábätko ešte veľmi malé, ale už robí prvé pokroky. Dojča si už v obmedzenej miere kontroluje pohyby rúk a nôh, vie už chvíľu udržať malý predmet a na niekoľko sekúnd udrží aj hlavu nad matracom, čo znamená, že čoraz lepšie ovláda krk. Keď rodič alebo niekto iný drží dojča, čiastočne už udrží hlavičku, ale to neznamená, že ju netreba pridržiavať. Postupne miznú jednotlivé reflexy - úchopový a Morov, tzv. úľakový, kedy dieťatko na náhly podnet v rýchlosti rozhodí a vystrie ruky a nohy a môže začať plakať. V druhom mesiaci života sú dlane bábätka väčšinou otvorené a prsty sú ohybnejšie, dieťa si ich viac sleduje a hrá sa s rukami. V polohe na brušku sa dieťatko opiera o lakte (ktoré má pred telom), symfýzu, čiže spoj panvy, a hornú plochu stehien. Hlavičku udrží nad podložkou, voľne ju otáča do oboch strán bez súhybu trupu, ruky sú voľné (môžu byť ešte päste, ale nie tuhé) a nohy ležia voľne na podložke. V polohe na chrbte si chytá ručičky a začína prvý cielený úchop v stredovej línii. V druhom až treťom mesiaci začína dieťa objavovať svoje telo a výraznejšie interagovať s prostredím. Motorika stabilizuje polohu hlavy, keď leží na bruchu, a otáča hlavu smerom k zvukom. Pokúša sa uchopiť predmety v blízkosti, hoci ešte s nepresnosťou. Okolo dvoch až troch mesiacov začína bábätko s vrkaním alebo mrnčaním, čo je špecifická reč bábätka. Sociálne a emocionálne správanie zahŕňa reakciu úsmevom na rodičov a napodobňovanie ich mimiky. Dieťa vydáva zvuky, ako napríklad hrkútanie, čím komunikuje s okolím.
Okolo tretieho až štvrtého mesiaca života je dieťatko schopné nezávisle zdvíhať hlavičku a hrudník. Bábätko sa podporuje ručičkami a dvíha hlavičku. Položením bábätka na jeho bruško mu dávate príležitosť trénovať si svaly na svojom hrudníku a krku. V treťom mesiaci už bábätko dokáže zdvihnúť hlavičku a hrudník, pričom sa opiera o predlaktia. Rukami sa aktívne pohybuje, aj keď zatiaľ bez kontroly. Začína „rozprávať“ - vydáva zvuky, reaguje na oslovenie. Okolo tretieho mesiaca života bábätka dokáže držať veci, ktoré mu boli vložené do ručičiek.
Štvrtý mesiac prináša prvé väčšie zmeny v pohyblivosti. Dieťa dobre ovláda pohyby hlavy. V ľahu na chrbte ju vie zdvihnúť a aj zakloniť pozrieť sa hore. Hlavičku krásne drží a otáča ju na všetky strany. Zvládne aj ten najťažší pohyb - v ľahu na chrbte ju zdvihne a pritiahnutím brady k hrudi sa pozrie smerom k nôžkam. Bábätko sa začína pretáčať - väčšinou najprv z brucha na chrbát. Dokáže sa opierať o vystreté ruky a aktívne sa snaží dosiahnuť na hračky. Úchop je zatiaľ celou dlaňou (palmárny úchop). Úchop ruky opäť silnie, to znamená, že keď dieťaťu podáme prsty, tak ich chytí a udrží sa, ak ho ťaháme do sedu, ale dieťa v tomto veku nenechávame dlho sedieť. V ľahu na brušku sa učí siahať po rôznych predmetoch, ktoré vidí. Dokáže udržať váhu hlavy a hrudníka aj jednou rukou a druhú používa, aby dočiahlo na určitú hračku. Zosilňuje tak chrbtové a šijové svaly. Dieťa by sa už malo dokázať pretočiť z chrbta na bok a postupne na bruško.
V piatom mesiaci je dieťa obdobím aktívneho pretáčania oboma smermi. V ľahu na brušku dieťa dočahuje oboma rukami na hračku, ktorú vidí a hrá sa s ňou a zároveň drží zdvihnutú hlavu a hruď. Dojča dokáže v ľahu na bruško urobiť lietadielko - súčasne upaží obe ruky, nohy zanoží a hlavičku zdvihne vysoko, čím sa mu prehne chrbátik. Dieťa sa aktívne otočí z ľahu na chrbte do ľahu na brušku a už sa mu podarí niekedy aj pretočiť sa naspäť na chrbátik. Už dočiahne na nôžky rúčkami a strká si ich do úst. Dokáže prekladať predmety z jednej ruky do druhej a všetko si dáva do úst - to je jeho spôsob poznávania sveta. Začína sa zaujímať o príčinu a následok (napríklad keď pustí hračku, spadne).
Okolo šiesteho mesiaca života nastáva vedomé a plánované uchopenie. Pretáčanie sa z bruška na chrbátik a na druhú stranu je zručnosť, ktorú by sa malo bábätko naučiť okolo šiesteho mesiaca života. Na začiatku sa bábätko otáča veľmi nemotorne a je prekvapené zo zmeny pozície, ktorú samostatne vykonalo, neskôr túto činnosť používa vedome, napríklad na dosiahnutie vecí. Počas vývoja rečových orgánov okolo šiesteho mesiaca života bábätka sa vrkanie/mrnčanie premieňa na bľabotanie. Bábätko opakuje a napodobňuje zvuky okolo seba, vydáva zvuky, slabiky, experimentuje so zvukmi, ich melódiou a intenzitou zvuku. V šiestom mesiaci sa dieťa snaží sadnúť, často s pomocou alebo s oporou. Dokáže zdvihnúť predmety, prekladať ich a aktívne s nimi manipulovať. Emócie sú výraznejšie - bábätko vyjadruje radosť, ale aj nespokojnosť. Dokáže sa otočiť na brucho a je opreté o vystreté horné končatiny, dlane sú rozvinuté. Väčšina detí sa dokáže sama pritiahnuť nielen do sedu, ale aj do stoja. Ak podáme dieťaťu prsty, dokáže sa pritiahnuť do stoja tým, že sa prehne a prechádza rovno z ľahu do stoja na nohách. Niektoré detičky sú tak silné, že sa naučia aj plaziť, najmä za pomoci rúk.
Vzdelávací obsah, od oplodnenia až po pôrod | 3D lekárska animácia | od tímu Dandelion
Deviaty mesiac: Obdobie výrazného pokroku
V deviatom mesiaci prejde vaše dieťa veľkým pokrokom. Za relatívne krátku dobu (troch až štyroch týždňov) sa vaše dieťa zvládne naučiť mnohým zručnostiam. Vaše bábätko by už nemalo zotrvávať v ľahu na chrbte alebo na brušku, ak sa chce hrať. Jeho mentálny vývoj postupuje míľovými krokmi. Dieťatko v tomto období je stále výraznejšia osobnosť a vie dokonale (primerane svojmu veku) vyjadriť svoje emócie a nálady. Môže to byť "Niečo sa mi nepáči - plačem a kričím!" alebo "Niečo sa mi páči - smejem sa a kričím!" či "Niečo chcem - kričím!". V 9. mesiaci dieťa už vie sedieť a rovnako sa môže v sede predkláňať, ukláňať, otáčať a podobne.
Motorický vývoj v 9. mesiaci: Od lozenia k prvým krôčikom
Motorika je v tomto období asi najvýraznejšia aktivita. Dieťa sa najčastejšie objavuje v polohe na brušku, z ktorej sa dokáže obratne otočiť na chrbát. Je rado na kolienkach, pohojdáva sa a nechýba aj samostatný sed a lozenie, či pokusy oň. Deväťmesačné dieťa už dokáže sedieť vzpriamene, kľačať a dokonca liezť po štyroch. Navyše zvládne aj pritiahnutie do stoja.
Často plazenie predchádza (okolo šiesteho - ôsmeho mesiaca), je to pohyb, ktorým dieťa využíva silu jeho rúk, aby potlačil telo. Mali by ste sa uistiť, že na tejto fáze nezostane, ale prejde do fáze štvornožkovania (ôsmy - deviaty mesiac), čo je alternatívna práca rúk a nôh. Medzi siedmym a deviatym mesiacom deti postupne ovládajú štvornožkovanie (lozenie) - pohyb na štyroch končatinách. Tým sa dramaticky zvyšuje ich mobilita a nezávislosť. Plazenie je v tomto prípade pre dieťa demotivujúce, pretože pri ňom dieťa vynakladá príliš veľa práce s pomalým efektom. Snaha dosiahnuť na hračku, na ktorú síce vidí, ale nedosiahne na ňu, pretože je príliš ďaleko, ho bude motivovať k riešeniu, ako sa najrýchlejšie a s čo najmenšou námahou dostať k vytúženému cieľu. Veľkým hnacím motorom vo vývoji pohybu vpred je fakt, že sa mamička či iná blízka osoba vzdialila príliš rýchlo a veľmi ďaleko. Ak dieťa v 9. mesiaci ešte len lozí po brušku, tak sa naučí samostatne liezť po štyroch. Ak sa dieťa ešte len učí liezť, hovoríme o tzv. nezrelom lezení, ktoré si môže dovoliť každé dieťa, ak sa ešte len učí. Tzv. zrelé lezenie nadväzuje na nezrelé, ide prakticky o lepšiu koordináciu nezrelého lezenia.
Okolo ôsmeho až deviateho mesiaca života sa bábätko učí sedieť. Táto pozícia je pre dieťatko veľmi atraktívna, pretože jeho ručičky sú voľné na hranie, môže objavovať okolité veci, ktoré sa, samozrejme, bude snažiť dosiahnuť. Správny sed by mal byť s rovným chrbátikom. Dieťa sa často hrbí, predsúva hlavičku a preťažuje tak drobné kĺby na chrbtici, väzy a svaly v oblasti celej chrbtice, ak je posádzané pasívne. Celý kostný a väzivový systém dieťaťa je veľmi mäkký a ľahko dôjde k jeho štrukturálnemu poškodeniu vplyvom neadekvátneho tlaku či ťahu vyvíjaného na tento pohybový systém. Správny vzpriamený sed môže dieťa zvládnuť zo šikmého sedu. Stačí málo, aby dieťa prenieslo váhu z jednej polovice panvy na celý zadoček. Počiatky takéhoto vzpriameného sedu samozrejme sprevádzajú aj nedokonalosti v podobe ohnutého chrbátika (dieťa sa hrbí), ramienka sú vysoko pri ušiek, v sede je dieťa nestabilné a má tendenciu padať. Len čo uvidíte, že vaše dieťa dokáže v vzpriamenom sede zdvihnúť obe ručičky nad horizont (napríklad pre hračku), je to znak správneho vývoja.
Postaviť sa s oporou o nábytok je ďalší častý míľnik. Obvykle sa 9-mesačnému dieťaťu darí občas sa postaviť na obe nohy do vzpriameného stoja prichytením sa nábytku alebo ohrádky. Zvládnuť postavenie pri nábytku môže dieťa zo vzporu kľačmo, kedy prilezie k objektu (úchyt zásuvky, stoličky, konferenčný stolík…). Vytiahnutie sa hore a postavenie sa o nábytok, ktorý je hlavným piliérom, je cvičením pripravujúcim bábätko na chodenie. Rodičia to väčšinou správne chápu ako signál, že dieťa čoskoro začne chodiť. Deti by nemali mať na nohách hneď topánky pri týchto prvých krôčikoch. Pre zdravý rozvoj klenby je dobré nechať ich behať bosé alebo v ponožkách, aby sa naučili správne našľapovať a došľapovať až na päty. Dbáme na bezpečnosť detí - to znamená, aby sa na dlážke neporanili alebo nepošmykli na dlažbe či koberci. Je vhodné dočasne odstrániť drobné koberčeky, o ktoré by dieťa mohlo zakopnúť a spadnúť. V deviatom mesiaci vyhasína reakcia u posledného tzv. primitívneho reflexu. Mizne teda tzv. úchopový reflex nohy a to z toho dôvodu, že sa dieťa učí stavať a čoskoro sa bude učiť chodiť.
Podliezaním, preliezaním, vyliezaním a zliezaním si dieťa precvičuje celé telo. Niektoré detičky dávajú pred lozením prednosť plazeniu sa po brušku alebo prevaľovaniu sa, iné sa vyťahujú rovno do stoja a majú tendenciu „chodiť“. Doprajte dieťaťu dostatok priestoru na lozenie, plazenie, kĺzanie sa na bezpečných molitanových maxikockách, na minišmykľavke či v preliezacom tuneli z ľahko udržiavateľného materiálu. V tomto období je potrebné dopriať dieťaťu čo najviac spontánneho pohybu vo voľnom priestore.
Jemná motorika a objavovanie sveta prstami
Jemná motorika v 9. mesiaci sa ďalej rozvíja. V deviatom mesiaci by dieťa malo samostatne zvládnuť používať ukazovák na ruke. Môžete tak pozorovať, že dieťa ukazuje vzpriameným prstom na predmet alebo obrázok v knižke. Ak ukazuje na vzdialenejší predmet niekoľko metrov od seba, nemusí smer prsta zodpovedať smeru daného predmetu. Dieťa teda ukazuje nad seba či na stranu, hoci sa pozerá vpred.
Pri manipulácii s predmetmi sa dieťa učí nesúmerným pohybom, pri ktorých každá ručička robí iný pohyb. Napríklad, manipuluje s malými predmetmi, ako sú zrnká hrachu alebo obilných vločiek, a chytať ich medzi palec a ukazováčik, čo je pinzetový úchop. Dieťa ešte väčšinou nepúšťa predmet zámerne - predmet mu skôr z neho vypadne. Vedomé púšťanie uchopených predmetov pri určitom držaní ruky a v určitú chvíľu je pre deti veľmi dlho ťažké. Koncom 9. mesiaca nám dieťa podá hračku, ale nepustí ju. Neznamená to, ako sa rodičia často domnievajú, že dieťa nám ju nechce dať, často krát ešte v 11. mesiaci života má s tým problém. Deti predmety nielen chytajú do rúk, ale priam zbožňujú nimi hádzať a sledovať, kam letia. Tiež naschvál hádžu hračky na zem, aby mohli pozorovať, ako padajú, a potom ich hľadať. Dieťa je zvedavé, akým spôsobom môže ovplyvňovať predmety vo svojom okolí. V tomto veku takmer každé dieťa s chuťou hádže veci na zem a udiera jednu o druhú. Vaše príkazy „Nono!“, „Toto nesmieš!“ sa neraz míňajú účinku. Možno máte pocit, že vás nepočúva a všetko len demoluje. No mýlite sa! Len zvedavo skúma vlastnosti predmetov a pozoruje, ako fungujú.
Kognitívny vývoj: Riešenie problémov a objavovanie príčin a následkov
Rozumový vývin v 9. mesiaci prináša dôležité míľniky. Deti si už uvedomujú, že predmet existuje, aj keď ho nevidia (objektová stálosť). Ak schováme nejakú hračku, dieťa najskôr len sleduje miesto, kde predmet zmizol a chvíľu čaká, či sa objaví. Neskôr sa pokúša predmet samo nájsť napríklad pod dekou alebo prísť na to, ako dať kocku do škatule a zase ju vybrať. Začína chápať, že komunikácia mu môže pomôcť riešiť problémy a priania.
Dieťa si začína uvedomovať tvar predmetov a to, že môže vyzerať inak v závislosti od uhla pohľadu. Dieťa úmyselne a zámerne vyvoláva účinok, ktorý spočiatku bol náhodný alebo dodatočný. Začína používať predmety v ruke ako nástroje, aby nimi pôsobilo na iný predmet. Po 9. mesiaci už začína používať predmety na to, aby sa zmocnilo iných - napríklad pritiahne si hračku pomocou obrusu, na ktorom leží. Pri hre dieťaťa môžeme vidieť, že rieši jednoduché problémy okľukou - ako rébus. Pre neho je veľkou motiváciou dosiahnuť na hračku, ktorá je položená napríklad na stoličke alebo nižšom stole.
Rozvoj reči a komunikácie: Prvé slová a porozumenie
Rozvoj reči v 9. mesiaci je dynamický. Vo veku 9 mesiacov už môže „vypadnúť“ z ústočiek aj prvé slovo. Najčastejšie to býva „mama“, „tata“, či citoslovce, ktoré dieťa správne spojí s danou vecou, činnosťou, napríklad „ham“ pri kŕmení, „bác“ - keď niečo spadne a pod. Postupne bude takýchto slovíčok pribúdať, no u niektorých detičiek si rodičia musia na prvé slovko počkať dlhšie. Je to individuálne. Často vývoj prebieha v skokoch, napríklad dieťa výraznejšie napreduje pohybovo a rečovo sa prejavuje menej, no po čase sa to môže otočiť.
Dieťa sa učí, že vďaka komunikácii môže získať, čo si praje, napríklad obľúbenú hračku alebo jedlo. Bude rozumieť gestu „poď sem“, bez toho, že by pri tom muselo počuť slová. V tomto veku sa z neho tiež stáva expert na bľabotanie. Niektoré deti začínajú opakovať jeden rovnaký zvuk stále dokola. Reagovať na jednoduché pokyny, napríklad „Daj mamičke hračku“, je už v tomto veku možné.
Vzdelávací obsah, od oplodnenia až po pôrod | 3D lekárska animácia | od tímu Dandelion
Sociálny a emocionálny vývoj: Formovanie osobnosti
Vaše dieťa už vie dokonale (no stále primerane svojmu veku) vyjadriť svoje emócie a nálady. Môžete byť prekvapení, keď zistíte, že dieťatko začína prejavovať aj také vlastnosti, ktoré nemalo od koho odpozorovať, a predsa sa uňho objavujú, napríklad žiarlivosť (ak mama vezme na ruky iné bábo, alebo sa tomu svojmu nevenuje dostatočne…). Je to prirodzené, pretože tak, ako sa vaše dieťa vyvíja fyzicky, dozrieva aj jeho psychika a emócie. Pozná sa v zrkadle a inštinktívne sa pohojdáva v rytme hudby. Otáča sa v kruhu vďaka pokročilejšej schopnosti koordinácie a stále silnejším svalom. Ukazuje a dotýka sa vecí ukazováčikom - je to známka rastúcej zvedavosti.
Výživa a spánok v 9. mesiaci
V 9. mesiaci meria dieťa približne 74 centimetrov a váži 8 200 až 8 900 gramov. Celkovo priberie v poslednej tretine 1. roka len okolo 300 gramov mesačne a narastie približne o 1,5 centimetra. Veľkosť oblečenia je 68 až 74 centimetrov.
V tomto veku už dokáže hrýzť menšie kúsky tuhej stravy a dokonca si ich aj samo dávať do úst (čo je znak ďalšieho rozvoja jemnej motoriky). V 9. - 10. mesiaci života dieťaťa by sa jedálniček mal stále viac rozširovať o ďalšie druhy zeleniny, ovocia i mäsa a pozostávať z 5 jedál - raňajky, desiata, obed, olovrant a večera. Netreba však zabúdať na to, že dieťa sa učí jesť postupne. Netreba ho do jedla nútiť, rodičia by mu mali dovoliť jedlo ochutnať, obliznúť.
Drobček spí v 9. mesiaci približne 11 až 14 hodín denne. Spánok si zvyčajne rozloží na krátke zdriemnutia počas dňa a na dlhšie fázy v noci. Dieťa v noci spravidla ešte stále potrebuje mliečnu výživu a blízkosť rodičov. Na spánok, ktorý bude trvať viac ako 6 hodín, si asi ešte budete musieť chvíľu počkať. Môže mať trocha nepokojný spánok, čo môže byť spôsobené tým, že sa mu začínajú zdať sny.
Podpora psychomotorického vývoja dieťaťa: Praktické rady pre rodičov
Neustála mobilita bábätka je nepretržitým tréningom pre jeho svaly. Preto je dôležité podľa možnosti trénovať s dieťatkom rôzne skupiny svalov pomocou jeho pokladania do rôznych pozícií.
- Nedávajte dieťa do sedacej polohy násilne: Jedno z najdôležitejších pravidiel. Dieťa by sa malo naučiť sadnúť samo, keď na to bude telesne pripravené. Ak je predčasne posádzané dieťa, ktoré na túto zručnosť ešte nedospelo, môže u neho dôjsť nielen k poškodeniu väzov, ale aj stavby kostí. Až keď dieťa zvláda zručnosť samo, je aj aparát natoľko silný, aby váhu dieťaťa uniesol.
- Zabezpečte tvrdý a stabilný povrch: Príliš mäkké podložky alebo matrace nie sú vhodné na cvičenie. Hracie deky sú základnou pomôckou pre každé bábätko. Poskytujú bezpečný, čistý a stabilný povrch na cvičenie.
- Dostatok voľného pohybu: Minimalizujte čas strávený v sedačkách, lehátkách alebo detských stoličkách.
- Motivácia, nie nátlak: Položte hračku tesne mimo dosahu, aby sa dieťa muselo natiahnuť alebo pohnúť. Rodičia by mali dieťa lákať k rôznym pohybovým hrám na zemi, aby sa samo postupne učilo pohybovať v priestore. No nie je správne dieťa do pohybu nútiť, ale ani mu stavať prekážky.
- Pozitívne povzbudenie: Chváľte každý malý pokrok, usmievajte sa, tlieskajte. Slovná motivácia, pochvala, pohladenie dieťa ubezpečujú, že to, čo robí, je správne a podporujú ho v pokračovaní v činnosti.
- Hračky a stimulácia: V prvých mesiacoch života sú pre bábätko dôležité kontrastné hračky, ktoré stimulujú zrakové vnímanie. Hrkálky a závesné kolotoče podporujú sluchové vnímanie a koordináciu ruka-oko. Drevené kocky, vkladačky a prvé hračky sú ideálne pre rozvoj jemnej motoriky. Lopty, autíčka a ťahacie hračky motivujú k pohybu, lozeniu a neskoršej chôdzi.
- Podpora reči: Pretože je tento mesiac veľmi dôležitý pre vývoj reči, pochváľte dieťa vždy, keď sa pokúsi rozprávať. Naďalej mu spievajte, opakujte mu jednoduché a zvučné riekanky, púšťajte hudbu a hovorte naň. Na bľabotanie reagujte úsmevom a odpovedzte mu naň. Nechajte dieťa, aby si povedalo o rôzne veci pomocou zvukov a gest. Opakujte pomenovania pre rôzne veci, aby sa dieťa naučilo nové slová. Podporíte tým vývoj verbálnych i neverbálnych komunikačných zručností. Deti majú rady riekanky a rytmické básničky, ktoré sú spojené s ukazovaním, tancovaním a rady opakujú. Napríklad ide vláčik, šišiši alebo ťap, ťap, ťapušky, sú to najlepšie, čo môžete dieťaťu v tomto veku ponúknuť. Nezabúdajte ani na prstové hry, pri ktorých sa kladie dôraz na jemnú motoriku, napríklad varila myšička kašičku či išla babka z kopečka. Drobčeka fascinujú aj hry s maňuškami na ruke.
- Knihy a čítanie: Ak ste doposiaľ knihy obchádzali, je najvyšší čas nájsť si k nim cestu. Detské knižky, leporelá, zvukové (interaktívne) knihy by nemali chýbať v žiadnej detskej izbičke. Vezmite si dieťa do lona a spoločne vyberajte. Spočiatku by mali byť knihy maximálne tri, adekvátne veku dieťaťa. Komentujte, čo je na obrázkoch, ukazujte prstom a motivujte dieťa, aby tiež ukazovalo prštekom, čo sa mu páči. Napodobňujte zvieratká, ktoré na obrázkoch vidíte. Postupne tak uvidíte, ako sa pravidelným čítaním dieťaťu rozširuje pasívna slovná zásoba (slová, ktoré pozná, ale ešte ich nemusí vedieť vysloviť), čo bude mať vplyv aj na to, že sa postupne rozrozpráva.
- Vyhýbajte sa chodítkam: Tie môžu narušiť prirodzený vývoj. Akékoľvek pokusy o urýchlenie ako sú chodítka, chodenie za ruku a pod., môžu preťažiť kostné kĺby, poškodiť väzivá a kĺby, čo môže v budúcnosti vyžadovať ortopedickú pomoc.
Kedy hľadať odbornú pomoc? Rozpoznanie varovných signálov
Hoci každé dieťa má svoje tempo, existujú určité varovné signály, ktoré by rodičia nemali ignorovať. Výrazné oneskorenie míľnikov, napríklad, ak nesedí ani s oporou po 9. mesiaci, nestojí s oporou po 12. mesiaci, nechodí ani po 18. mesiaci. Ak spozorujete ktorýkoľvek z týchto signálov, neváhajte a obráťte sa na odborníka. Skorá intervencia je kľúčom k úspechu.
V rozpätí 9. - 10. mesiaca je opäť čas na kontrolu u pediatričky, ktorá zhodnotí zdravotný stav dieťatka od minulej prehliadky. Okrem fyzického vývoja ju určite bude zaujímať aj psychický - či sa dieťaťu vyvíja správny úchop prstov, ako sa rozvíja jeho reč. Mamičky sa môžu s pani doktorkou poradiť o dojčení či podávaní umelej formuly (ak dojčenie už nie je možné) a tiež o tom, ako dieťatko reaguje na príkrmy. Ak aj po prečítaní tohto článku máte stále pochybnosti o pohybovom vývoji svojho dieťaťa, kontaktujte odborníka na hodnotenie psychomotorického vývoja detí. Môžete tiež začať s dieťaťom cvičiť (môže sa jednať napríklad len o jemnú stimuláciu). Pamätajte, že každé bábätko je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom. Nemajte preto obavy, ak všetky uvedené schopnosti vaše bábätko nerobí, skôr či neskôr k tomu určite dôjde. Neuponáhľajte vývoj svojho dieťaťa a doprajte mu, aby k jednotlivým zručnostiam dospelo samo, bez vašej pomoci.
Výhľad do budúcnosti: Od desiateho mesiaca k samostatnej chôdzi
Celý 10. mesiac bude dieťa precvičovať svoje novo nadobudnuté zložité zručnosti, ako je lezenie vo vzpore kľačmo, vzpriamený sed a postavovanie pri nábytku. Tieto nové schopnosti sú natoľko koordinačne zložité, že môže trvať aj časť 11. mesiaca.Dieťa sa šplhá po nábytku, snaží sa ho obkračovať - je to prvá chôdza vo vertikále a je veľmi dôležité, aby túto fázu nepreskočilo - to je tzv. vertikalizácia. V takýto čas rodičia a hlavne starí rodičia veľmi s obľubou chytajú detičky za ruky a snažia sa s nimi chodiť dopredu. Je to úplne zbytočné a navyše nesprávne.
Po desiatom mesiaci sa deti začínajú pripravovať na chôdzu. Najprv chodia pozdĺž nábytku s oporou, potom robia prvé kroky s pridržaním a nakoniec sa odvážia na samostatné kroky. Chôdza sa začína vyvíjať, keď dieťa v stoji prenáša váhu tela z nohy na nohu. Na začiatku robí drobné úkroky vpravo a vľavo - takže prešľapuje takmer na mieste. Ku koncu 9. a v 10. mesiaci dieťa robí opakovane úkrok jednou a prisúva druhú nohu súčasne s prehmatávaním.
V 11. mesiaci v polohe v stoji vydrží dieťa už oveľa dlhšie a zvládne sa držať aj jednou rukou a druhou sa hrať alebo sa kŕmiť. Dieťa sa pokúša o prvé krôčiky, pridržiava sa pritom zábradlia postieľky alebo ohrádky a robí úkroky do boku. Niektoré detičky môžu ale robiť prvé kroky aj bez opory. Radi napodobňujú svoje okolie. V tomto období sa dieťa púšťa postupne do priestoru - samostatná bipedálna chôdza. Ešte tu nie sú prítomné súhyby horných končatín, používa ich skôr na vyvažovanie. Osvojenie si chôdze sa môže z časového intervalu mimoriadne líšiť.
Prvá samostatná chôdza sa najčastejšie objavuje medzi 11. a 15. mesiacom. Ročné dieťa začína reagovať na svoje meno. Rozumie jednoduchým príkazom, najmä takým, ktoré sú podporované špecifickým kontextom. V tomto období sa výrazne rozvíja aj reč. Dieťa začína používať prvé slová s významom, rozumie jednoduchým príkazom („daj mi“, „poď sem“) a komunikuje gestikuláciou. Chôdza je zručnosť, ktorá je rodičmi pravdepodobne najviac očakávaná. Avšak nemalo by sa s ňou ponáhľať. Mali by ste vedieť, že časový úsek pre učenie sa chodiť je veľmi široký, od dvanásteho do osemnásteho mesiaca života.V tomto období dieťa skúša prvé kroky, pričom sa opiera o nábytok alebo pomocné predmety. Motorika sa učí stáť s oporou a vykonáva prvé kroky s pomocou. Sociálne a emocionálne správanie dieťaťa začína používať jednoduché slová ako „mama“ alebo „tata“ a chápe základné pokyny.
Deti v tomto období začínajú robiť prvé samostatné kroky a objavujú svet novými spôsobmi. Dieťa dokáže chodiť s malou oporou alebo samostatne. Stáva sa sebavedomejším, začína vyjadrovať svoje potreby slovami a je aktívne v interakciách s blízkymi.
tags: #9 #mesacne #dieta #vyvoj