Teľatá sú najcitlivejšou kategóriou dobytka, sú veľmi vnímavé na ochorenia, pretože ich imunitný systém nie je ešte úplne vyvinutý. Zo zle odchovaného teľaťa nikdy nevyrastie špičková dojnica. Táto skutočnosť kladie obrovské nároky na chovateľov, ktorí musia dbať na analýzu vybraných kritických bodov života teliat ovplyvňujúcich úroveň ich zdravia, pohody a bezpečnosti. Prevencia a ochrana zdravia teliat sa začína už v období inseminácie matiek, pokračuje v období gravidity končiacej otelením a v nasledujúcom období odchovu teliat až do odstavu.
Mechanizmy vzniku ochorení a genetické predispozície
Teľa ochorie vtedy, ak dôjde k narušeniu dynamickej rovnováhy medzi úrovňou imunity jeho organizmu, patogénom, výživou a prostredím. Hoci mnohé problémy v chove sú spôsobené vonkajšími vplyvmi, čoraz častejšie sa stretávame aj s geneticky podmienenými abnormalitami.
V USA objavili nový genetický defekt holštajnského dobytka. Teľatá, ktoré nesú defekt homozygotne, sa často nedokážu postaviť. Hovorí sa, že pri holštajnských teľatách existuje nový genetický defekt, ktorý sa nazýva Calf Recumbency. Teľatá sa vyznačujú tým, že nevedia stáť, resp. nevyvinuté končatiny alebo neschopnosť ich plného využitia sú kľúčovým symptómom.
Genetický defekt je však ťažké identifikovať. Pretože nie všetci homozygotní nositelia génového defektu vykazujú syndróm alebo sa to prejavuje vo veľmi odlišných formách. V odbornom žargóne sa tomu hovorí „neúplná penetrácia“. Niektoré teľatá sa s touto chorobou narodili, pri niektorých sa choroba vyvinula v priebehu niekoľkých týždňov po narodení a ďalšie sa zotavili. Vedci z amerického ministerstva poľnohospodárstva USDA vystopovali rodokmeň postihnutých teliat. Teľatá pochádzajú z býka Roylane Socra Robust a jeho syna Seagull-Bay Supersire.
Podľa CDCB (Rada pre chov dojného dobytka) existujú v súčasnosti len dve laboratóriá v USA, ktoré ponúkajú genetický test na ležiace teľatá. „Bohužiaľ, v súčasnosti sa viac diskutuje, než by boli k dispozícii fakty o ležiacich teľatách," potvrdzuje Dr. Stefan Rensing z United Information Systems Animal Husbandry (vit). V porovnaní s nemeckou holštajnskou populáciou zohrávajú menšiu úlohu spomínané plemená v USA, o ktorých sa hovorí, že sú zodpovedné najmä za rozšírenie tamojšej populácie. Zatiaľ nie je jasné, či už nemecké chovateľské organizácie dali v USA vyšetriť inseminačné býky.
Prevencia bežných ochorení a úhynov v chovoch
Kým genetické defekty predstavujú špecifický problém, bežná prevádzka farmy musí čeliť každodenným rizikám. Medzi najčastejšie príčiny strát teliat (70 - 80 %) patrí hnačka a ochorenie dýchacieho aparátu. Hnačkové ochorenia sú hlavnou príčinou spomalenia rastu a úhynov teliat v prvom mesiaci života. V našich chovoch postihuje hnačka 10 až 90 % teliat s 3 až 10 % mortalitou, v problémových chovoch dokonca až 30 %. Najčastejšími pôvodcami hnačkových ochorení teliat sú rotavírusy, coronavírusy, E. coli.
Medzi 8. a 20. týždňom veku sa u teliat vyskytujú najmä respiračné ochorenia s 80 % morbiditou a 20 % mortalitou. Najčastejšími pôvodcami respiračných ochorení teliat sú vírusy a baktérie. Úspešný chovateľ však dokáže tieto straty výrazne minimalizovať, ako ukazuje príklad z nemeckého Beratzhausenu.
Anton Schmaußer chová so svojím otcom 200 dojníc a 170 teliat. Straty teliat na farme dosahujú v priemere 2 percentá, vrátane mŕtvo narodených. Na porovnanie, v Bavorsku sa straty teliat pohybujú medzi 6 až 10 percentami. „Musí sa dbať na niekoľko vecí. Po pôrode je matke dovolené teliatko olizovať, potom pôjde do iglu. Tam stojí na podstielke zmiešanej zo slamy a vápna. Nestojí tam však samé, ale vždy po dvoch,“ hovorí 32-ročný chovateľ. „Ak jedno z teliat pije, druhé chce piť tiež. Je to akoby závisť. Ak je však jedno z teliat separované, napríklad keď je choré, potom nastane veľký krik. Jedno teľa volá na druhé. V iglu majú teľatá dostatok priestoru, okolo 4 m², vrátane výbehu."
Optimalizácia prostredia a výživy ako kľúč k zdraviu
Zabezpečenie správneho vývoja teliat vyžaduje systematický prístup. Farmár dbá na to, aby boli spolu len rovnako silné teľatá, pretože inak silnejšie teľa vypije mlieko slabšiemu. Pravidlom je podávať dostatok mledziva. Platí, že čím viac, tým lepšie. V prvých troch hodinách po narodení dostane teľa z fľaše najmenej 3 litre mledziva ako ochranu proti infekciám.
Prvých 14 dní po narodení dostávajú teľatá veľa piť; dvakrát denne z vedra s cumľom asi 7 l okysleného mlieka z prvých piatich laktačných dní kravy. Aj v zime, keď je mlieko vo vedre studené, nemajú teľatá tráviace problémy. Okrem mledziva zabezpečuje zdravý vývoj zvierat aj kvalitná mliečna náhradka (MAT). Správna mliečna výživa v kombinácii s čistým prostredím a adekvátnou sociálnou väzbou medzi teľatami tvorí základ, na ktorom možno stavať úspešný chov, a to aj v prípadoch, keď sa chovateľ stretne s nečakanými biologickými či genetickými komplikáciami. Neustále monitorovanie zdravotného stavu a využívanie moderných diagnostických metód na včasnú detekciu genetických odchýlok je v súčasnosti jedinou cestou, ako zabezpečiť udržateľnosť a konkurencieschopnosť v modernom chove dobytka.
tags: #abnormality #u #narodeni #teliat #nevyvinute #koncatiny