Kruhy pod očami, rozstrapatené vlasy, neprítomný pohľad a zmätené správanie. Mnohí rodičia sa v týchto opisoch nájdu, keďže rána či dopoludnia veľa mamičiek vyzerajú takto. Zase sa nevyspali, pretože ich dieťa celú noc vyčíňalo či plakalo. Túžba po nerušenom spánku je pre rodičov pochopiteľná, no často sa zabúda, že schopnosť dieťaťa prespať celú noc sa mylne považuje za znak vyspelosti dieťaťa. V skutočnosti nejde o nič iné ako o pohodlie rodiča, ktorý sa chce konečne nerušene vyspať. Je totiž úplne prirodzené, že sa deti v noci budia, dokonca ešte aj keď chodia do školy. Vnímanie budenia ako prirodzeného javu môže byť pre nejednu mamičku veľmi oslobodzujúce. Sledovanie elektroniky pred spaním kvalitu spánku znižuje, rovnako sťažuje i samotné zaspávanie. V nasledujúcom článku sa pozrieme na to, ako môžeme bábätkám a starším deťom pomôcť k pokojnejšiemu a súvislejšiemu spánku, pričom sa zbavíme mýtov, historiek a porovnávania a zameriame sa na overené tipy a rady.
Porozumenie detskému spánku: Odhaľovanie bežných mýtov
Ľudský spánok sa delí na mnoho hlbších či plytších fáz, pri ktorých sa prebúdzate (aj keď si to nie vždy pamätáte), a bábätká ich majú ešte viac. Rovnako ani my dospelí nespíme celú noc; po každom spánkovom cykle sa prebudíme, môžeme sa otočiť na druhý bok, dôjsť si na záchod, napiť sa, ale ráno si to nepamätáme. Mladšie deti skrátka spať na želanie nebudú a deti skrátka potrebujú blízkosť rodiča a pomoc so zaspaním. Okrem toho im do spánku a zaspávania vstupuje množstvo podnetov, a preto ani kaša na noc nie je riešením, pretože hlad je len jedným z dôvodov budenia. Môže sa dokonca stať, že bábätko spí do troch alebo aj do šiestich mesiacov s minimom prebudenia a zrazu sa začne veľmi budiť. Dôvodov budenia je veľké množstvo a niekedy nie je ľahké ich rozkľúčovať. Je však dobré vedieť, že existujú aj iné dôvody budenia, než hlad, ako nás nabádajú babičky.
Deti sa v noci budia z rôznych dôvodov. Aj keď si pri bábätkách myslíme, že je to hlad či smäd, najčastejšie je to, rovnako ako i vo vyššom veku, skôr potreba kontaktu s rodičom a kontrola, či je nablízku. Niekedy to, čo dieťa v noci ruší, je nielen hlad či smäd alebo mokrá plienka, ale aj túžba po vašej blízkosti. Niekedy sa jednoducho stačí iba vžiť do pocitov dieťaťa. Jedným z významných faktorov, ktorý vplýva na nočné budenie, je aj separačná úzkosť, ktorá sa často objavuje okolo ôsmeho mesiaca. Je bežné, že deti čakajú na otecka, kým príde z práce, a keď nie je celá rodina pokope, môžu mať nepokojný spánok, lebo budú očakávať, kedy sa otvoria dvere. Takisto tlak okolia môže byť v oblasti spania detí veľký. Ideálne, aby už od narodenia spali celú noc vo svojej postieľke, vo svojej izbe a aj cez deň zaspali kdekoľvek a kedykoľvek, podľa toho ako my potrebujeme. Lenže takto to nie je prirodzené.
V skutočnosti sa v období okolo troch až štyroch mesiacov menia spánkové cykly bábätka; spánok sa začína podobať spánku dospelých, avšak dieťa ešte nevie plynulo prechádzať medzi spánkovými cyklami a zvykne sa v prechode medzi fázami budiť. Hoggová vo svojej knihe spomína, že deti sa môžu prestať budiť s plačom, rovnako ako sme to spozorovali pri našom synovi. Môže za to prostredie, ktoré pozná. „Ak vám dieťa zaspí na rukách (…) a potom sa zobudí vo svojej postieľke, je to, akoby vám posteľ premiestnili do záhrady, kým ste spali. Zobudíte sa a čudujete sa: kde to som? Ako som sa sem dostal?“ píše v knihe Hoggová. „Je to rovnaké aj u detí, až na to, že tomu nemôžu rozumieť - aha, určite ma sem niekto položil, kým som spal. Namiesto toho sú dezorientované, dokonca vydesené.“ Vedzte, že všetky tabuľky a normy, podľa ktorých naše deti hodnotíme, sú len približné. Vaše dieťa je unikátne. Počúvajte inštinkt a preferujte svoje skúsenosti pred cudzími.
Optimalizácia prostredia pre zdravý detský spánok
Na kvalitu spánku však vplýva aj samotné prostredie, v ktorom dieťa spí. Nevhodne zvolená posteľ, príliš mäkký alebo tvrdý matrac, nevhodný paplón či vankúš môžu spôsobovať nepohodlie a častejšie budenie. Pre kvalitný spánok je nevyhnutné pohodlné prostredie: pohodlná postieľka, mäkké pyžamko a pokojná atmosféra. Všetky deti by mali spať na rovnom tvrdom povrchu, ktorý je pokrytý matracom určeným pre detské postieľky, rozhodne nie príliš vysokým a mäkkým. Pamätajte na to, že vankúš do postieľky bábätka nepatrí a že by sa všetky deti mali pokladať na chrbátik, aby sa znížilo riziko syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS). Odporúčame tiež použiť monitor dychu.
Izba by mala byť vyvetraná, uprataná, bez zbytočných povykladaných vecí, ktoré pôsobia rušivo. Aj keď niekto môže argumentovať, že veď v spánku má predsa človek zatvorené oči, prostredie, v ktorom sme, vplýva na to, ako sa cítime. V spálni by nemalo byť prekúrené, naopak, na noc to pokojne môže byť najchladnejšia miestnosť v byte. Je dobré spať pri otvorenom okne, sú štúdie potvrdzujúce, že spánok je kvalitnejší a človek následne odolnejší a zdravší. Ak je v izbe príliš teplo alebo chladno, bábätko sa môže budiť. Je dôležité zistiť, aká teplota mu vyhovuje a koľko vrstiev oblečenia potrebuje na príjemný spánok. Dieťatko príliš neobliekajte a používajte ideálne prírodné materiály. Tiež mu nachystajte jeho obľúbenú plyšovú hračku. Hračka, s ktorou dieťa spáva, nie je len obyčajnou hračkou, ale pre dieťa symbolizuje bezpečie a pokoj. Je to objekt, ktorý dáva pocit bezpečia dieťaťu i vtedy, keď s ním nie sme. Je dôležité, aby sme túto hračku používali vždy v pozitívnych situáciách, keď sa s dieťatkom maznáme, alebo ho utešujeme.
Okolo troch rokov veku dieťaťa je čas vymeniť postieľku za komfortnejšie detské lôžko. Myslite na bezpečnosť svojho drobca. Našťastie je pre mamičky v dnešnej dobe k dispozícii mnoho príslušenstva, ktoré ochránia ich dieťa pred pádom z postele alebo narazením do steny. Zaobstarajte na jeho lôžko bočnicu. Aj keď bude vo sne bojovať s drakmi, zostane bezpečne v posteli. Okolo múru mu rozprestrite vankúše alebo plyšovú hračku. Môže sa však stať, že ich v spánku rozhádže. Predškolské deti potrebujú okrem postele tiež kvalitný matrac pre zdravý rast ich kostí.
AKO VYBRAŤ SPRÁVNY MATRAC. Úvod do výberu matraca | 1. ČASŤ
A čo tma či svetlo? Sú deti, ktoré sa boja tmy, na druhej strane však tma kvalitu spánku zvyšuje. Nie je dobré popierať detský strach z tmy, ani ich nútiť k „odvahe“. Ak si žiadajú svetlo, nechajte zažaté, dbajte však, aby to bolo naozaj len mierne, upokojujúce svetlo, ktorého intenzitu postupne znižujte. Ak si tiež kladiete stále dokola otázku, či by v miestnosti, kde dieťa spí, malo byť radšej úplné ticho alebo je lepšie bábätko zvykať na určitú úroveň hluku, vedzte, že jednoznačná odpoveď na túto otázku neexistuje. Prostredie, v ktorom zaspáva, by malo byť rovnaké ako v noci. Tentokrát narážame najmä na svetlo v miestnosti a hluk. Ak uspávame dieťa v ruchu a pri dennom alebo umelom svetle, je veľmi pravdepodobné, že keď sa v noci zobudí v tme a tichu, bude mať problémy samo zaspať. Je teda vhodné, aby sme už pri uspávaní vytvorili v izbe tmu, alebo i na noc nechali svietiť malé slabé nočné svetlo a pri uspávaní dodržali ticho v domácnosti.
Dôležitosť predvídateľných rituálov a denných aktivít
Jednou z najdôležitejších vecí, vedúcich k pokojnému a rýchlemu zaspávaniu dieťaťa, je pravidelný rituál, ktorý spánku predchádza. Ideálna je rutina, teda sled činností, ktoré predchádzajú spánku (napr. večera, čistenie zúbkov, kúpanie, obliekanie do pyžamka, masáž, čítanie rozprávky, zaspávanie). Rituály, ktoré vždy pred spánkom opakujeme, dieťa naučia, že je čas ísť spať a pripravia ho na to. Rituál by sa nemal skladať z činností, ktoré vedú k zvýšeniu aktivity dieťaťa, ale naopak smerujú k jeho upokojeniu. Pred hlavným spaním môžete bábätko umyť, namasírovať a potom mu trebárs prečítať rozprávku. Ale pozor, sústreďte sa na už známe príbehy, aby dieťa nemuselo spracovávať nové podnety. Neodporúča sa pred spaním púšťať do žiadnych veľkých dobrodružstiev. Pre rodičov to znamená nastaviť večernú rutinu, ktorá by mala upokojiť každého. Je to relaxačný záver dňa, ktorý by mal trvať dvadsať až tridsať minút a netýka sa len malých bábätiek. Doprajte si dostatok času, aby ste sa nikam neponáhľali. Už samotná pravidelnosť bude pre dieťa upokojujúca.
Všímajte si, čo robí dieťa pred spaním. Má obľúbené hračky, s ktorými spí? Napráva si špeciálne vankúš? Skúste si všimnúť aj drobné detaily, ako napríklad tón hlasu. Vaším cieľom je, aby malo dieťa pocit, že sa nachádza na najbezpečnejšom mieste na svete. Dbajte na to, aby dieťa išlo vždy do postele v rovnakú hodinu. Všetko, čo dieťa potrebuje urobiť pred spánkom, by malo byť hotové. Aktivity, ktoré vaše dieťa vykonáva predtým, než ide do postele, by mali byť relaxujúce a nie stimulujúce. Môžete začať napríklad spoločnou večerou, po ktorej nasleduje sprcha, umývanie zubov, prečítanie rozprávky, pokojne to môže byť ale aj nejaký rozhovor, napríklad nech každý povie päť vecí, ktoré ho v ten deň potešili, a podobne. Je na vás, čo si vytvoríte, čo vám v domácnosti pomôže spomaliť, navodiť večernú pohodu, v ktorej sa môže dieťa začať chystať na spánok. Nech už je to čokoľvek, malo by to byť pre dieťa príjemné, nenáhlivé a bezstresové.
AKO VYBRAŤ SPRÁVNY MATRAC. Úvod do výberu matraca | 1. ČASŤ
Cez deň dieťa zamestnajte. Pokiaľ sa bude od rána do večera dobre baviť, unaví sa a v dôsledku zaspí ľahšie a tvrdšie. Dôležitý je aj pohyb. Dieťa by však malo mať počas dňa dostatok pohybu, najlepšie na čerstvom vzduchu. Ak ste to z nejakých dôvodov zanedbali, skúste to napraviť aspoň dvadsaťminútovou prechádzkou pred večernými rituálmi. Pozor, nebehajte ani necvičte, veľká fyzická námaha krátko pred spaním organizmus nabudí a k lepšiemu spánku nepomáha. Batolivé dieťa potrebuje v priemere štrnásť hodín spánku denne. V noci desať až dvanásť hodín, pričom počas dňa sú to dve hodiny. Poobedňajší spánok netreba vynechať ani vtedy, keď dieťa protestuje, že nechce spať. Potreba spánku závisí aj od denných aktivít. Ideálny čas na uloženie dieťaťa je medzi osemnástou a dvadsiatou hodinou. Skoré zaspávanie umožňuje, aby bábätko spalo jedenásť až trinásť hodín bez prerušenia.
Stop elektronike. Aj keď tu máme roky zaužívané večerníčky a iné rozprávky „na dobrú noc“, najlepšie sú tie čítané, prípadne počúvané. Sledovanie elektroniky pred spaním kvalitu spánku znižuje, rovnako sťažuje i samotné zaspávanie. S časom pred obrazovkou sa to nemá preháňať, naopak, žiaduce je jeho minimalizovanie, a hodinku-dve pred spaním by už dieťa nemalo sledovať žiaden monitor. Mnohé mamičky sa sťažujú, že ich dieťa nevie pokojne zaspať a budí sa, pretože ešte stále neprišiel domov otec a stalo sa, že prišiel v čase, keď zaspávalo. Zo skúseností vieme, však, že nie je nič horšie, ako keď po hodine uspávania niekto vyruší už zaspávajúce dieťa… Ak je to možné, dohodnite sa s partnerom, či inými členmi rodiny, aby v čase uspávania dodržiavali pokoj a otecko, ak nemôže prísť pred uspávaním - nech radšej príde o polhodinku neskôr, keď už bude dieťatko tvrdšie spať.
Spánkový tréning a podpora samostatného zaspávania
Najjednoduchšou, ale pre mnohých emotívne problematickou možnosťou je naučiť dieťa spať samé. Ideálne je, keď to necháte plynúť a keď na to bude dieťa zrelé, tak začne spať celú noc. Tréning spánku je náročný pre dieťa aj rodičov, jeho výsledkom je však pokojný spánok a pohoda celej rodiny. Odborníci poukazujú na to, že dôvodom problémov môžu byť okolnosti spánku v čase, keď dieťa zaspáva. Na to, aby dieťa po prebudení v noci dokázalo samo zaspať, totiž opäť potrebuje také podmienky, pri akých je zvyknuté zaspávať, a tak sa domáha matkinho prsníka, uspávanky, cmúľania prsta alebo cumlíka, hojdania a podobne. Stephanie Zandieh z Valley Hospital, riaditeľka centra zaoberajúceho sa detskou nespavosťou, poruchami spánku detí a apnoe, tvrdí, že ak sme naučili dieťa zaspávať v našej prítomnosti a pri intenzívnej starostlivosti, je logické, že rovnakú starostlivosť vyžaduje i pri prebudení v noci a má veľké problémy samo nezávisle zaspať, keď sa prebudí.
Prakticky od raného detstva sa najlepšie osvedčilo, keď mamička unavené dieťa po pravidelných rituáloch uloží do postieľky a z izby odíde. Tým mu dá najavo, že už musí spinkať, a keď sa v noci zobudí, bude vedieť zaspať aj samo. Bábätko, ktoré zaspí samo, je bábätko, ktoré bez problémov zaspí znova samo aj potom, čo sa prebudí zo spánku v noci. A to je vytúžený cieľ všetkých rodičov. Ak totiž naučíme dieťa zaspávať pri hojdaní či dokonca počas jazdy autom, bude vyžadovať to isté aj v prípade prebudenia počas noci. O jednej hodine, o tretej alebo o piatej hodine ráno. Ak chcete, aby dieťa rýchlo zaspalo a dobre spalo, nekŕmte ho tesne pred spaním. Skúste bábätko tiež udržať hore po dobu kŕmenia, pretože ak si raz zvykne na zaspávanie pri prsníku alebo s fľašou, bude to vyžadovať aj v prípade, že sa v noci prebudí. V šestich mesiacoch sa ale situácia mení. Deti začínajú oveľa viac vnímať svet okolo seba a je možné do ich spánkových návykov konečne tak trochu šťuchnúť.
Na internete je veľa návodov na to, ako naučiť dieťa spať celú noc. Tracy Hoggová, britská zdravotná sestra, odporúča rodičom sledovať na dieťati príznaky únavy, po ktorých ho majú postupne pripraviť na spánok. Kľúčové je zívanie, zastretý pohľad alebo zatváranie očí. Pred spaním by rodičia mali s dieťaťom robiť pravidelne tie isté činnosti, napríklad ho okúpať, zaspievať mu uspávanku alebo prečítať rozprávku. „Takýmito pravidelnými rituálmi sa svet bábätiek postupne stáva predvídateľným a nastavujeme ich očakávania. Pomáhajú aj zaspávaniu a spánku,“ vysvetľuje Jana Zemandl, detská psychologička a spoluautorka bestselleru Psychológia pre milujúcich rodičov. Metóda Tracy Hoggovej je kompromisom medzi Ferberom a zaspávaním podľa Williama Searsa. „Deti podľa mňa treba naučiť, ako majú zaspať, potrebujú sa vo svojich postieľkach cítiť bezpečne.“ Britská zdravotná sestra odporúča dieťa po klasickom večernom rituáli uložiť do postieľky a vzdialiť sa, aby rodiča nevidelo. Keď začne plakať, rodič by mal pristúpiť k postieľke, vziať dieťa na ruky a utíšiť ho. Po upokojení by mal rodič dieťa položiť späť do postieľky a vzdialiť sa. Hoggová vo svojej knihe uvádza príklad dievčaťa, ktoré vedelo zaspať len na hrudi. „Musela som ju vziať a položiť do postieľky 126-krát prvú noc, 30-krát druhú a 4-krát tretiu.“
AKO VYBRAŤ SPRÁVNY MATRAC. Úvod do výberu matraca | 1. ČASŤ
Tracy Hoggová vo svojej knihe neuvádza, že detský spánok bez nočných prestávok môže byť vedľajším efektom tohto učenia. Spomína však, že deti sa môžu prestať budiť s plačom, rovnako ako sme to spozorovali pri našom synovi. Ak bábätko spí samo vo svojej vlastnej izbe, nechajte mu v blízkosti niečo, čo vonia ako vy. Vašu nervozitu a podráždenosť bude cítiť a bude sa mu ťažko zaspávať. Je dôležité, aby ste neboli v izbe, keď dieťa zaspí. Tento moment musí dieťa zažiť samé. V priebehu niekoľkých nocí by si dieťa malo zvyknúť na spánok osamote. Vďaka týmto pravidlám a návyku upokojiť sa samé, bude podľa psychológov dieťa schopné zaspať vo vlastnej posteli aj pokiaľ sa zobudí uprostred noci.
Odborníci tvrdia, že menej časté kontroly fungujú najlepšie, dôležité však je, aby rodič prišiel za dieťaťom vždy, keď plače. Inak by sa nedokázalo upokojiť. Ak dieťa plače, choďte za ním. Nie je dobré nechať dieťa v noci dlho plakať a tváriť sa, že to nepočujete. Naopak, je dôležité, ísť sa pozrieť, či je všetko v poriadku, či niečo nepotrebuje. Dieťa sa tým, že vás vidí, naučí, že je v bezpečí, pretože vždy prídete a upokojí sa. Takéto kontroly by však nemali zahŕňať žiadne zábavné aktivity - dieťaťu musíte dať najavo, že je noc. Taktiež by nemali trvať dlhšie ako minútu, ak majú byť efektívne. Náš večerný rituál tvorí pohojdávanie syna na rukách pri pokojnej piesni, kúpanie a kŕmenie. „Nechať dieťa v tomto veku dlho a intenzívne plakať bez toho, aby sme zareagovali, vnímam ako problematické,“ hovorí Zemandl. „Plač je u bábätiek komunikačný nástroj a typicky sa rodič počas dňa usiluje na plač reagovať. Vytvárajú si tak vzťah dôvery, ktorý je tým najzásadnejším a má aj intenzívny dosah na celý život. Dieťa v tomto veku ešte nemá rozumové nástroje na to, aby pochopilo, že by malo prestať plakať a zaspať, lebo rodičia neprídu.“
Riešenie spánkových problémov u starších detí: Prekonávanie strachu a úzkosti
Mnohé deti zostávajú až do školského veku v posteli rodičov. Niektorým to vôbec neprekáža, ale sú aj takí, ktorí by boli radšej, ak by sa deti v pravý čas odobrali do svojich izbičiek. Čeliť vlastným strachom osamote je pre mnohé deti v ranom detstve niečo nepredstaviteľné. Úzkosť, ktorú večer prežívajú, nedokážu racionálne vysvetliť, no je tu a jediné, čo im pomáha, sú rodičia v bezprostrednej blízkosti. Tí ich zväčša príjmu do svojej spálne v nádeji, že pôjde o krátku epizódu ich života. Stále bežnejšie však býva, že tu deti zostanú celé roky. Meri Wallace LCSW, americká odborníčka na výchovu a detská terapeutka, je presvedčená, že deti rodičov počas noci nepotrebujú. Aj rodičia potrebujú mať svoje súkromie a mnohí by po nejakom čase privítali, aby sa život dostal opäť do normálu. Sú však aj takí, ktorí sa v spaní s deťmi zacyklili - spálňu im okupujú školopovinné deti a rodičia nevedia, ako z toho von, aby im neublížili.
Problém s tým, prečo deti nechcú spať samy, je u detí veľmi bežný, nezávisle od toho, či majú sedem, deväť alebo dvanásť rokov. Ako deti rastú, spolu s nimi rastie aj ich predstavivosť, vrátane schopnosti predstaviť si rôzne potenciálne nebezpečenstvá. Takéto predstavy môžu vyústiť do uvedomenia si skutočnosti, ako veľmi sú vo svete zraniteľné. A práve v spánku si vôbec nie sú vedomé toho, čo sa okolo nich deje. Problém mohol vzniknúť bezprostredne potom, ako si dieťa pozrelo strašidelný film, videlo niečo zlé v správach, mali ste autonehodu alebo počulo reálny tragický príbeh niekoho, koho osobne pozná. Rodič o tom ani nemusí vedieť, no dieťa tieto prijaté informácie nemusí vedieť spracovať a tam sa všetko začne. Racionálna diskusia v takých chvíľach nepomáha a prirodzeným detským riešením problémov je vždy hľadať ochranu rodičov. Mozog dospelého človeka je iný ako detský mozog. Stále sa riadi základnými inštinktmi. A ten mu v noci, počas neistoty, šepká, že musí prežiť. V minulosti deti vždy spávali s rodičmi alebo v ich blízkosti. Bolo prirodzené, lebo potrebovali skutočne ochranu. Takto mali deti väčšiu šancu na prežitie a pred tisíckami rokov im v noci hrozilo reálne nebezpečenstvo. No detský mozog takto funguje stále, hoci je tento ich prirodzený inštinkt v dnešnej dobe väčšinou nesprávny a žiadne reálne nebezpečenstvo už deťom nehrozí.
Vo veľmi výnimočných prípadoch môže mať podľa odborníkov úzkosť dieťaťa pôvod aj vo všeobecnej neistote, úzkosti či dokonca až depresii, avšak takéto prípady sú veľmi zriedkavé. Väčšinou je to znakom závislosti dieťaťa na rodičoch, ktorí ho dokážu ľahko upokojiť. Psychológovia Susan a David O´Grady však upozorňujú, že schopnosť upokojiť sa samostatne nutne potrebujeme všetci. A tá sa nedá získať len tak, ale učíme sa ju práve skúsenosťami. Dokázať sa spoľahnúť sám na seba je niečo, čo deti potrebujú trénovať. Stres v škole, hádky doma, obavy zo zlyhania, strach z filmov a správ, to všetko je to, čo dnes vyvoláva u detí úzkosť a môže podporovať závislosť na rodičoch. Psychológovia pripúšťajú, že mnoho rodičov sa v tejto téme cíti neisto a sami majú problém so separáciou. Chcú, aby sa ich dieťa cítilo v bezpečí. Nedokážu uniesť predstavu, že ich dieťa je vystrašené a obávajú sa, že ak prinútia spať dieťa samo, ak nie je pripravené, emocionálne alebo psychicky mu ublížia. Potom sú takí rodičia, ktorí tvrdia, že chcú, aby ich dieťa spalo samo, ale už nevedia, čo viac by preň mohli urobiť. Snažili sa dieťa uisťovať, vysvetľovať, ale ich dieťa je stále v noci rozrušené a nevie sa upokojiť. Problém vidia v tom, že rodičia nedôverujú svojim deťom, že dokážu tieto situácie zvládnuť. Veria, že tento strach je na ich plecia priveľa a nedokážu pevne nastavovať dieťaťu hranice.
AKO VYBRAŤ SPRÁVNY MATRAC. Úvod do výberu matraca | 1. ČASŤ
Úloha rodičov v rozvoji samostatného spánku
Rodičia sú tí, ktorí dokážu zmierniť strach a neistotu dieťaťa. Ich úlohou je byť dieťaťu oporou, ale pomôcť mu vyvinúť aj jeho vlastnú schopnosť bojovať so svojím strachom. Ako teda viesť dieťa k tomu, aby bolo schopné časom spávať samo? Je podstatné, aby bolo dieťa ukladané do jeho postele v rovnaký čas, rovnakým spôsobom - zaspievaním pesničky, prečítaním rozprávky, atď. Keď sa začne dieťa v noci budiť, prehadzovať, položte na neho svoju ruku a opakujte slová alebo zvuky, ktoré používate, keď dieťa ukladáte spať. Nedávajte z neho ruku dole, kým opäť nezaspí. Počas toho, ako sa dieťa bude učiť spať samé, môžu sa vyskytnúť viaceré problémy. Ak má dieťa obavy z nejakej udalosti na druhý deň, pomôžte mu sa upokojiť. Zľahčovanie typu: „To nič nie je, netráp sa, bude to v poriadku,“ dieťaťu príliš nepomáha. Vhodnejšie je povedať: „Ak k tomu príde, zvládneme to spolu. Nemusíš počúvať svoj strach. Je v poriadku, ako sa cítiš,“ a podobne.
Dajte deťom pravidlá. Aj keď to deti nikdy nepriznajú, potrebujú pravidlá, pretože tie im dávajú pocit bezpečia. Jasne ich teda dieťaťu odkomunikujte, aby vedelo, čo od neho očakávate, čo je dovolené a čo nie. Dieťa musí zostať v posteli celú noc. Nie je dovolené z postele vstávať. Dieťa musí zaspávať samo. Môžete byť pri ňom, môžete pri ňom sedieť, ale nemôžete pri ňom ležať. Zhasnuté svetlá a žiadny plač. Dieťa na vás nesmie volať, ani si vás žiadať mimo pravidelných časov na kontrolu. Môžete dieťaťu poskytnúť uistenie objatím, ale len vtedy, ak je dieťa v posteli. Môžete sa s dieťaťom dohodnúť na pravidle, že sa každých desať minút vrátite do izby skontrolovať a uistiť ho, že ste tam stále, až pokým nezaspí. Nehovorte s ním viac ako dve minúty, toľko krát, koľko je to potrebné, až pokiaľ nezaspí. Snažte sa vyhnúť konverzáciám o pravidlách, strachu a neférovosti, ktoré by trvali dlhšiu dobu. Toto už nie je čas na debatu. Nehnevajte sa na dieťa za to, že si vyžaduje vašu prítomnosť a hovorte s ním láskavým tónom.
Využite systém odmien, vyhnite sa trestom. Odmena vám pomôže dieťa motivovať, trest docieli pravý opak. Snažte sa dieťa pochváliť slovne, vezmite ho do kina, alebo si naplánujte rodinnú aktivitu. Avšak snažte sa, aby odmeny neboli priveľké, inak by ich dieťa mohlo začať vnímať ako úplatky. Odborníci z organizácie Anxiety Disorders Association of British Columbia, ktorá sa zaoberá rôznymi problémami v súvislosti s úzkosťou ľudí, odporúčajú, aby ste s dieťaťom absolvovali tzv. Rebrík strachu. Napríklad zavolajte kamaráta na návštevu k vám domov a dovoľte, aby s vaším dieťaťom strávil celý deň. Pozvite kamaráta na prespanie k vám domov. Pozvite prespať domov dvoch kamarátov. Choďte s dieťaťom ku kamarátovi na návštevu za účelom hrania, ale vy návštevu strávte v inej miestnosti ako dieťa. Pošlite dieťa na hraciu návštevu ku kamarátovi bez vás. Dieťa odchádza k priateľovi na prespanie bez vás. Ak prežíva úzkosť, môže vám raz zavolať. Najbližšie prespanie by už malo byť bez telefonátu.
AKO VYBRAŤ SPRÁVNY MATRAC. Úvod do výberu matraca | 1. ČASŤ
Nie ste aj vy súčasť pretrvávajúceho problému? Je možné, že nielen vaše dieťa, ale aj vy máte svoj podiel na probléme, s ktorým teraz bojujete. Rodičia sa často, hoci nepriamo, snažia vyhnúť tomu, aby dieťa zaťažovali. Zorganizujte si doma malé rodinné stretnutie, kde si prejdete, čo je problémom a ako ho riešiť. Zadajte si cieľ, nastavte pravidlá, a dajte si malú jednoduchú odmenu. Ak sa dieťa bojí, porozprávajte sa s ním o tom, čoho sa vlastne bojí. Snažte sa s dieťaťom sympatizovať a presunúť jeho pozornosť na niečo pozitívnejšie. Nesnažte sa problému vyhýbať a zľahčovať ho, naopak ho akceptujte. Využite humor a meditáciu. Ak ide o veľmi úzkostné dieťa, psychológovia odporúčajú, že strachu treba začať čeliť postupne. Znamená to, že rodič zostane v miestnosti, kde dieťa zaspáva. Niektorým mamičkám sa osvedčila táto metóda: Dieťa ukladajú v rovnakom čase po svojich rituáloch do postieľky v jeho izbe - nie v miestnosti, kde spia rodičia. Spočiatku dohliadajú na jeho zaspávanie sediac pri ňom blízko na stoličke.
Význam kvalitného spánku pre detský vývoj
Kvalitný nočný spánok je dôležitý pre každé dieťa - až do približne desiatich rokov. Spánok je pre detský vývoj dôležitý hneď z niekoľkých dôvodov. Kvalitný spánok je dôležitý aj pre dobrú náladu dieťaťa. Dieťa samozrejme nemôžeme prinútiť, aby prespalo celú noc. Dá sa mu pomôcť, aby k tomu postupne dospelo. Vo veku dvoch až troch rokov sa objavujú aj prvé problémy so zlými snami, čo súvisí s rozvojom fantázie. Tieto chvíle, keď sa k vám vaše dieťa pred spaním pritúli, o pár rokov pominú a vám budú ešte chýbať.
tags: #aby #dieta #spalo #celu #noc