Naučiť sa sedieť je jedným z najdôležitejších míľnikov v živote dieťaťa, príležitosťou preskúmať svet z úplne inej perspektívy a zároveň kľúčovým krokom na ceste k samostatnému pohybu. Tento vývojový stupeň prináša nielen novú slobodu pre dieťa, ale aj nové výzvy pre rodičov, ktorí hľadajú najlepší spôsob, ako svoje ratolesti podporiť. V tomto článku sa dozviete tipy a triky, ktorými vytvoríte pre svoje dieťa vhodné prostredie na učenie sa a podporíte ho v správnych pohybových návykoch, pričom sa vyvarujete bežným chybám a mýtom, ktoré môžu mať dlhodobé negatívne následky. Sedenie je totiž zručnosť, ktorá by mala prísť prirodzene a bez umelého urýchľovania.
Psychomotorický vývin dieťaťa - Komplexný proces
Psychomotorický vývin je komplexný a predurčený ontogenetický rozvoj dieťaťa, ktorý je daný genetickými predpokladmi. Ontogenéza je definovaná ako individuálny vývin organizmu od oplodneného vajíčka až po smrť, tiež zvaný „základný plán“. Tento individuálny vývin je hlboko zakorenený v genetickej výbave každého jedinca, no zároveň je dynamicky ovplyvňovaný mnohými vonkajšími faktormi. Okrem dedičnosti na nás vplývajú aj iné faktory, konkrétne výchova, prostredie a vlastná aktivita dieťaťa. Tieto zložky sa vzájomne prelínajú a formujú jedinečnú cestu vývoja každého dieťaťa.
Dieťa prirodzene prechádza rôznymi fázami vývoja pohybu a psychiky, počas ktorých nadobúda rôzne zručnosti, aby mohlo časom fungovať samostatne. Sedenie je jednou z nich a je na mieste zdôrazniť, že pohyb sa u dieťaťa rozvíja prirodzene, nie je nutné dieťa vyslovene učiť, ako sedieť alebo chodiť. Zdravo sa vyvíjajúce dieťa netreba NIČ učiť, ani s ničím mu pomáhať! Pre zdravý vývoj dieťaťa a vzťahu k nemu sa odporúča nepočúvať rady rodičov a starých rodičov, ktoré sa často opierajú o zastarané názory a praktiky. Odporúčania spred 30 a viac rokov nemusia zodpovedať súčasným poznatkom o detskom vývoji. Ako poznamenala jedna z matiek, „ak je dieťa zdravé, neostane ležať na zemi. Sadne si, postaví sa, začne chodiť.“
Avšak je dobré dieťa stimulovať správnym spôsobom, ktorý jeho vývin podporí, alebo v prípade, že vývin nenapreduje spôsobom, akým by mal, ho možno mierne korigovať, ideálne po konzultácii s pediatrom alebo fyzioterapeutom. V tomto článku sa dozviete, ako vyzerá ideálny psychomotorický vývin dieťaťa a ako svoje dieťa podporiť, aby si už od začiatku budovalo správne pohybové vzorce, ktoré mu v dospelosti môžu ušetriť mnohé problémy a bolesti pohybového aparátu. Urýchľovanie psychomotorického vývinu dieťaťa posadením dieťaťa do stoličky alebo postavenie dieťaťa do chodáka, aby sa rýchlejšie naučilo chodiť, je zastaralá a nevhodná metóda, ktorá môže v dospelosti u takýchto detí vyvolať mnoho problémov s pohybovým aparátom. Mali by sme si uvedomiť, že to, čo sa naučíme ako deti, nás mnohokrát formuje už na celý život, a preúčať sa pohybové vzorce naučené v detstve neskôr v dospelosti nie je práve najjednoduchšie.
Kľúčové míľniky vo vývoji pohybu dieťaťa
Vývoj dieťaťa v ideálnom prípade prebieha v predvídateľnej sekvencii, pričom každá fáza je základom pre tú nasledujúcu. Je dôležité si uvedomiť, že toto je tzv. tabuľkový alebo štatistický vývoj, a to, že sa vaše dieťa rozvíja rýchlejšie alebo naopak pomalšie, nemusí nutne znamenať, že sa niečo deje nesprávne. Každé dieťa je individuálne a má svoje vlastné tempo. Avšak, poznanie týchto míľnikov nám pomôže lepšie rozumieť tomu, čo dieťa potrebuje a ako ho efektívne podporiť.
2-3 mesiace: Dvíhanie hlavičky na bruškuV tomto období dieťa leží na bruchu a začína dvíhať hlavičku. Tento pohyb je kľúčový pre posilňovanie šijového a chrbtového svalstva, ktoré je nevyhnutné pre budúce sedenie. Dieťa sa snaží orientovať v priestore a zaostruje zrak na okolie. Poloha na brušku je v tomto veku mimoriadne dôležitá a mala by sa deťom ponúkať viackrát denne na krátke intervaly, aby si na ňu zvykli a posilňovali sa.
3-5 mesiacov: Stabilizácia hlavy a pretáčanieDieťa dvíha hlavu vyššie, opiera sa o predlaktia a začína sa pretáčať z bruška na chrbát. V ľahu na chrbte by malo byť v osi, to znamená, nos, hrudná kosť a lonová kosť by mali byť v jednej línii bez odchýlok, čo signalizuje správnu aktiváciu svalov trupu a symetrický vývin. Schopnosť udržať hlavu stabilne je predpokladom pre všetky ďalšie vertikálne polohy.
6-8 mesiacov: Vzopretie sa a šikmý sedV tomto veku sa dieťa vzoprie na vystretých rukách a bruško je nadvihnuté od zeme, opiera sa o prednú stranu stehien. Tento silný vzpor je dôležitý pre posilnenie ramenného pletenca a svalov trupu. Z chrbta na bruško sa pretáča nie švihom a záklonom hlavy, ale tak, že si pritiahne kolená k bruchu a pretočí sa pomocou brušných svalov. Pretáčať by sa malo vedieť na obe strany, aby si vybudovalo funkčné svalové reťazce. Existuje takisto takzvaná pilotácia, kedy sa dieťatko v polohe na bruchu otáča ako hodiny do oboch strán - napravo i naľavo. Z tejto zručnosti vzniká ďalšia, a to šikmý sed, kedy sa dieťa opiera o lakeť (tzv. opaľovanie sa). Táto asymetrická poloha je často prvým náznakom snahy o sedenie a predstavuje dôležitú prechodnú fázu.
8-10 mesiacov: Samostatný vzpriamený sedV tomto období sa dieťa prirodzene posadí. Jedna noha je zvyčajne vpredu a druhá vzadu a chrbát je dokonale vystretý. Ak dieťa sedí zhrbene, je to znak, že svaly trupu ešte nie sú dostatočne silné a je potrebné ich ďalej posilňovať, napríklad predlžovaním času na brušku alebo podporou štvornožkovania. Odborníci zdôrazňujú, že "sedieť si má z polohy na štyroch", čo potvrdzuje dôležitosť predošlých fáz.
Psychomotorický vývoj dieťaťa - David Bartalos podcast 1 s fyzioterapeutom Róbertom Baumannom
10-11 mesiacov: ŠtvornožkovanieNastupuje symetrické a koordinované štvornožkovanie, pri ktorom sú ramená nad zápästiami, kolená pod bedrami a chrbátik je rovný. Ak je chrbát prehnutý, je to znak slabých brušných svalov. Štvornožkovanie by sa malo diať diagonálne, teda do kríža - pravá ruka a ľavá noha, ľavá ruka a pravá noha, pričom sa prepájajú obe mozgové hemisféry. Odporúča sa, aby dieťa štvornožkovalo aspoň 2 mesiace predtým, ako sa postaví a začne chodiť, kvôli dostatočnému spevneniu svalov a vytvoreniu komplexných pohybových vzorcov. Mnoho detí si práve vďaka štvornožkovaniu dostatočne spevní chrbtové svalstvo, ktoré je následne nevyhnutné pre stabilný a zdravý sed.
11-12 mesiacov: Postavenie s oporou a prvé krokyDieťa sa postaví s oporou cez polohu rytiera (vykročí jednou nohou dopredu) a začína postupne chodiť. S oporou znamená, že sa rukami drží nábytku a jednou nohou vykročí dopredu. Je dobré odsledovať, akým spôsobom dieťa kladie nohu pred seba, a v prípade potreby mu ju jemne napraviť. Noha by nemala byť vybočená do strany, špička by mala smerovať rovno dopredu a koleno je približne nad členkom. Tento postupný proces buduje stabilitu a sebadôveru.
Štvornožkovanie a plazenie - Základy pre pevný sed
K dosiahnutiu samostatného a zdravého sedu často predchádza komplexný vývoj plazenia a štvornožkovania. Tieto fázy sú kľúčové pre posilnenie svalstva trupu a pre rozvoj koordinácie, ktorá je nevyhnutná pre ďalšie pohybové míľniky.
Plazenie ako prípravná fázaŠtvornožkovaniu často predchádza plazenie. Aj pri ňom je potrebné sledovať, ako dieťa plazí, a je vhodné podporiť dieťa v symetrickom plazení, teda do kríža. Symetrické plazenie, pri ktorom sa striedajú končatiny v diagonálnom vzorci, je ideálne pre správny rozvoj svalových reťazcov. Ak sa dieťa pri plazení iba ťahá rúčkami, prípadne iba jednou, no nohy ťahá za sebou (často nazývané "vojak"), je nutné ho naučiť vnímať kolená, aby začalo čím skôr štvornožkovať. V prípade, že si dieťa zvykne plaziť asymetricky, môžu sa u neho vytvoriť svalové dysbalancie, ktoré ho bude nutné neskôr preučiť, čo je omnoho náročnejšie. Hoci plazenie môže dieťa aj vynechať, pretože nejde o vrcholnú zručnosť v rozvoji dieťaťa, jeho správne prevedenie výrazne prispieva k rozvoju trupového svalstva.
Význam štvornožkovaniaŠtvornožkovanie je považované za mimoriadne dôležitý míľnik, ktorý predchádza samostatnému sedu a chôdzi. Posilňuje všetky potrebné svalové skupiny - brušné, chrbtové, ramenné a stehenné - a zároveň trénuje koordináciu a rovnováhu. Práve prostredníctvom štvornožkovania si deti budujú silné svalstvo potrebné na udržanie vzpriamenej polohy. Ako poznamenala jedna z matiek, jej syn „lozil po štyroch od tých cca 9 - 10 mesiacov, ale sedieť nevedel“, čo len potvrdzuje, že to sú prepojené, no nie totožné procesy. Iná matka zase uviedla: „Moji synovia si sadli zo štvornožkovania,“ čo je veľmi typický a správny spôsob.
Ako podporiť štvornožkovanie?Štvornožkovanie podporíme aj tým, že dieťatku na hladký povrch podlahy položíme koberec, alebo prekážky (napríklad vankúše, nízke tunely), ktoré ho donútia vymyslieť novú pohybovú stratégiu, prípadne mu odsunieme hračky ďalej, aby si po ne muselo ísť samé. Tým sa motivuje k aktívnemu pohybu a objavovaniu. Podstatné je vytvoriť prostredie, ktoré dieťa stimuluje k prirodzenému pohybu bez toho, aby sme ho nútene polohovali.
Kedy si dieťa sadne samostatne? Signály pripravenosti
Často čítané otázky či komentáre mamín na fórach, a predsa akoby odpoveď nebola dostatočne jasne počutá. Rodičia často hľadajú presný vek, kedy si dieťa sadne, no treba si uvedomiť, že vývoj každého dieťaťa je individuálny a jednotlivé stupne vývoja môžu trvať rôzne dlho. Preto buďte trpezliví a vytvorte pre svoje dieťa bezpečné a komfortné prostredie, v ktorom sa bude učiť tempom, ktorý mu najviac vyhovuje.
Zvyčajne si dieťa sadne samé v období medzi 6. a 9. mesiacom, u väčšiny detí je to okolo 8. mesiaca. Ak dieťatko dobre napreduje v psychomotorickom vývine (čo sleduje váš pediater na pravidelných poradniach), obvykle si samo sadne v tomto rozmedzí. Na to, aby sa to udialo, je nutné, aby boli jeho svaly krku a chrbta dostatočne spevnené a pripravené. Svaly krku, chrbta ako aj brucha, respektíve trupu si dieťatko posilňuje postupne tým, že ho k pohybu motivuje okolie a hračky. Dieťatko sa obzerá za zvukmi a zrak je takisto veľmi dôležitým faktorom v rozvoji pohybu u dieťaťa. Postupne dvíha hlavu, otáča sa z chrbta na bruško a zapiera sa rukami - to všetko prispieva k posilneniu svalstva potrebného na samostatný sed, v ktorom sa dieťa udrží bez opory. Dalo by sa povedať, že to, čo u bábätka vyzerá ako nevinná hra, je v skutočnosti celodenný tréningový program.
Čo musí dieťa zvládnuť predtým, ako sa začne učiť sedieť:
- Zdvíhanie a otáčanie hlavy: Kontrola hlavy je základom pre stabilný trup.
- Dostatočná sila hornej časti tela: Schopnosť oprieť sa o ruky a vzoprieť sa.
- Držanie tela: Schopnosť ovládať svaly trupu a udržiavať os tela.
- Statická rovnováha: Udržanie stabilnej polohy bez pohybu.
- Dynamická rovnováha: Udržanie rovnováhy počas pohybu, napríklad pri presúvaní ťažiska.
- Symetrické rozloženie váhy v dolných končatinách: Dôležité pre správne sedenie a neskoršiu chôdzu.
Nezávislé sedenie si vyžaduje nadobudnutie mnohých komplexných schopností vrátane koordinácie, rovnováhy, sily a uvedomovania si tela a bezpečnosti, a tiež nebezpečenstva pádu. Prečo je tak dôležité nechať dieťa, aby sa k sedu dopracovalo samo, potvrdzujú aj rodičia. „Dieťa si sadne, keď bude dostatočne fyzicky pripravené aj bez tvojej pomoci. Spoľahni sa,“ znie jedna z mnohých rád. Iná mamina dodáva: „Nič iné nepočúvam len tie nevyžiadané rady o tom, ako ju dávať sedieť nasilu. Naučila sa to pekne sama ako 9,5 mesačná.“
Pasívne sedenie - Mýtus a jeho negatívne dôsledky
Napriek jasným odporúčaniam odborníkov sa stále často stretávame so zastaralým názorom, že v 6. mesiaci by už každé dieťa malo vedieť sedieť. Rodičia sú často pod tlakom okolia - „Koľko má? Šesť mesiacov? A už sedí?“, „Bude mať rok a ešte nechodí?“ - pri ktorom nejednu mamičku ostro pichne pri srdci. Takéto komentáre a „dobre mienené rady“ vytvárajú nezmyselný tlak na rodičov, ktorý často vrcholí snahou urýchliť psychomotorický vývin dieťaťa. Jednou z najčastejších snáh je posádzanie dieťatka s oporou vankúšov, udržiavanie v sede na kolenách alebo posádzanie v športovom kočíku či detskej stoličke v čase, keď ešte dieťa fyzicky zjavne nie je pripravené sedieť. Hovoríme o tzv. pasívnom sedení.
Negatívny vplyv pasívneho sedenia:Pasívne sedenie, teda také, keď dieťa do sedu posadíme my, no samé to ešte nevie, má preukázateľne negatívny dopad na celkové zdravie i samotný vývin.
- Poškodenie chrbtice: Keďže svaly chrbta nie sú ešte na sed pripravené, môže sa u dieťaťa vyvinúť skolióza, pretože dieťa sa pri pasívnom sede hrbí, predsúva hlavičku dopredu, čím sa zaťažujú kĺby chrbtice, väzy a svaly popri chrbtici. Dieťa väčšinou sedí stočené do jednej strany, čo môže viesť k asymetrickému zaťaženiu. Kosti a väzy sú v tomto veku ešte mäkké a foremné a môžu sa pri predčasnom a pasívnom sede ľahko poškodiť v dôsledku nadmerného tlaku a ťahu, pretože hlavička dieťaťa je pomerne ťažká oproti krehkému krku. Predčasné posádzanie dieťatka môže viesť k vážnym problémom s chrbticou v neskoršom veku.
- Vplyv na vnútorné orgány: Tlak hlavy a hornej časti hrudníka na vnútorné orgány môže mať negatívny vplyv na vývoj srdca a pľúc a spôsobiť aj poruchy dýchania.
- Zablokovanie psychomotorického vývinu: Ak dieťa posadíme skôr, ako sa naučí loziť, alebo nelozí dostatočne dlho, vynecháva sa postupné spevňovanie svalov a nevytvoria sa dostatočné prepojenia svalových reťazcov, ktoré sú neskôr nutné pre chôdzu a pohyb vo všeobecnosti. Ako upozorňujú odborníci, „sed je cieľ celého vývoja a lezenie je cesta k nemu. Ak ste dieťa posadili predčasne, posadili ste ho ‚do cieľa‘.“ Preskočením niektorého z krokov sa môže zablokovať psychomotorický vývin dieťaťa.
- Vynechanie kľúčových fáz: Mnohé pasívne posadzované deti nelozia alebo len veľmi krátko, čím im chýba dôležitá fáza pre posilnenie svalstva a rozvoj koordinácie.
- Nebezpečenstvo pádu a strata sebadôvery: Dieťa, ktoré je pasívne posadzované, si neuvedomuje svoje vlastné limity a nemá natrénované bezpečné pády, čo môže viesť k úrazom a následne k strachu z pohybu.
Odborníci upozorňujú, že ak si dieťa sadne zo zvýšenej polohy - napríklad pri sede v autosedačke či polohovacom lehátku, alebo v kočiari, ide tiež o pasívny sed, ak dieťa ešte nemá dostatočne spevnené svalstvo na samostatné udržanie. Rodičia by si mali uvedomiť, že posádzanie dojčaťa v čase, keď na to nie je pripravené, jeho vývin nijako neurýchli. Naopak, snahy umelo urýchliť motorický vývin dieťaťa sú nielen zbytočné, ale aj kontraproduktívne.
Psychomotorický vývoj dieťaťa - David Bartalos podcast 1 s fyzioterapeutom Róbertom Baumannom
Ako to trefne zhrnula jedna z matiek: „Kto tvrdí, že dieťa treba obkladať vankúšmi?? Daj aspoň jeden hodnoverný zdroj, nie suseda, babka, jedna tetka povedala… Dieťa sa sedieť naučí samo!! Až bude mať dostatočne vyvinuté svalstvo, chrbticu a všetko okolo tohto. Obkladanie vankúšmi, podopieraním a pasívnym sedením nasilu mu akurát tak privodíš problém.“ Iná pridáva: „Deti sa učili sedieť naposledy v 80tych tokoch. Odvtedy doba pokročila a všetci vedia, že mu môžeš akurát tak zničiť chrbát.“
Ako vyzerá správny a zdravý sed
Keď sa dieťa posadí samé v momente, keď je jeho telo na to pripravené, bude mať nôžky natiahnuté rovno pred sebou alebo jednu nohu vpredu a druhú vzadu, ramená budú voľne spustené od uší a hlava bude nad úrovňou hrudníka bez predsunutia. Chrbtica je prirodzene vzpriamená a dieťa dokáže aktívne používať svaly trupu na udržanie tejto polohy.
Na začiatku môže byť sed ešte nedokonalý - dieťa môže mať mierne ohnutý chrbátik a občasný pád je takisto bežný. Toto obdobie by však malo trvať cca 10-14 dní, a potom sa to zvykne upraviť. Dieťa je následne schopné sa v sede udržať a dokonca i natiahnuť rukami nad hlavu alebo dopredu či do strán, napríklad za hračkou. Schopnosť zdvihnúť obe ruky nad horizontálu v sede je dôležitým indikátorom dostatočnej sily trupového svalstva a stability. Ak uvidíte, že vaše dieťatko vie v sede zodvihnúť obe ruky nad horizontálu - teda napríklad natiahnuť po hračku, je to dôkaz jeho pripravenosti a silného jadra.
Ak si aj všimnete odchýlky v rozvoji pohybu u svojho dieťatka, skúste jeho pohyb stimulovať sami doma, avšak bez núteného polohovania. Niektoré vaše korekcie mu môžu spôsobiť plač, ale nemusíte sa ľakať, pokiaľ mu nespôsobujete bolesť, dieťa môže plakať len z dôvodu diskomfortu alebo prekvapenia novou polohou. Dôležité je vždy dbať na jemnosť a rešpektovať individuálne reakcie dieťaťa.
Rola rodiča: Podpora, nie urýchľovanie
Zodpovednosť rodičov spočíva v tom, že vytvoria vhodné podmienky pre prirodzený vývin dieťaťa, podporia ho v jeho objavovaní sveta, ale určite nie je vhodné snažiť sa prirodzený proces u dieťaťa umelo zrýchľovať, napríklad tým, že ho budete do sedu usádzať, alebo ho podopierať pomôckami. Ako zdôraznila psychologička z CPR KVAPKA: „Mali by ste len vytvárať vhodné podmienky na to, aby dieťa mohlo dostatočne cvičiť a posilňovať svoje telíčko a všetky vývinové fázy zvládlo samo.“
Ako správne podporovať vývin smerom k sedu:
- Dostatok času na rovnej podložke: Na to, aby sa to dialo prirodzene, potrebuje bábätko vhodné prostredie, podmienky a stimuly. Vhodné je nechávať dieťatko čo najviac času na pevnej rovnej podložke, kde má možnosť bezpečne si trénovať prvé pohyby. To umožňuje dieťaťu voľne sa pohybovať, pretáčať a experimentovať s vlastným telom.
- Motivácia k pohybu: Ponúkajte mu podnety (napr. hračky, farebné predmety), za ktorými sa musí plaziť, otáčať alebo loziť. Zrak je takisto veľmi dôležitým faktorom v rozvoji pohybu u dieťaťa. Motivácia zvonka je kľúčová pre aktiváciu svalstva.
- Tummy time (čas na brušku): Je to základný kameň pre posilnenie krku, chrbta a ramien. Dávajte dieťatko na bruško pravidelne, postupne predlžujte čas, keď je v tejto polohe. To posilňuje svaly potrebné k vzpriameniu trupu.
- Podpora druhej vzpriamenosti, pivotovania, pretáčania a šikmého sedu: Tieto fázy sú dôležitými prechodmi k samostatnému sedu. Povzbudzujte dieťa k týmto pohybom, napríklad ukladaním hračiek tak, aby sa za nimi muselo otáčať celým telom.
- Vyhnite sa vertikálnym polohám bez pripravenosti: Počas manipulácie pri nosení sa snažte dieťa nedávať do vertikálnej polohy, ak na ňu ešte nie je pripravené.
- Ignorovanie zastaraných rád: Nepočúvajte rady typu „treba deti obkladať vankúšmi a podobne“, ani „ťahaním do sedu nasilu“. Tieto metódy sú škodlivé. „Žiadne obkladanie vankúšmi, prosím. Kto ti toto poradí, ihneď mu odporuč množstvo článkov, ktoré sú dostupné na webe a vysvetľujú to,“ znie jednoznačná rada rodičov.
- Žiadne chodítka a vodenie za ruku: Rovnako ako pri sedení, ani pri chôdzi by sme nemali vývin urýchľovať pomocou chodítok alebo vodením za ruku. Dieťa potrebuje samé prísť na to, ako sa hýbať, keď jeho svalstvo a telo budú pripravené. Zdravé dieťatko sa niekedy v období medzi 7. a 12. mesiacom samo s oporou postaví. To znamená, že sa chytí nábytku, okraja postieľky alebo čohokoľvek pevného a zodvihne sa do vzpriamenej polohy. Potom mu nejaký čas trvá, kým začne nábytok obchádzať. Ak ho necháte, naučí sa dve veci. Spoliehať sa samo na seba, čo znamená, že nebude čakať, že mama bude vždy nablízku a zachráni ho, a naučí sa padať. Dieťa, ktoré sa prirodzene vyvíja, spadne v tomto období veľakrát. Vždy však bezpečne, na zadok. Postupne si pri obchádzaní nábytku natrénuje stabilitu, posilní svaly a prepracuje sa až k samostatnej chôdzi.
- Dôvera v dieťa: Dôverujte svojmu dieťaťu, že sa naučí sedieť samo, keď na to bude jeho telo pripravené. „Nepotrebuješ ho učiť si sadnúť. Dieťa si sadne samé, keď príde jeho pravý čas,“ hovoria skúsení rodičia.
- Konzultácia s odborníkom: Ak máte obavy o vývin svojho dieťaťa, napríklad ak dieťa v roku nesedí alebo v 1.5 roku nechodí, je vhodné ísť k fyzioterapeutovi. Pediater na pravidelných poradniach sleduje psychomotorický vývin a v prípade potreby vás usmerní.
Pamätajte, že žiadny stupeň vo vývine pohybu vášho dieťaťa by ste nemali urýchľovať. Dôležité je len vytvárať vhodné podmienky na to, aby dieťa mohlo dostatočne cvičiť a posilňovať svoje telíčko a všetky vývinové fázy zvládlo samo. Ako povedala jedna z mám: „Všetko príde, keď bude pripravené. A nevyžiadané rady púšťať jedným uchom dnu, druhým von. Tvoje dieťa, tvoja starostlivosť, tvoja zodpovednosť.“
tags: #aby #sa #dieta #naucilo #si #samo