Životy známych osobností sú často sledované pod drobnohľadom verejnosti, no aj napriek tomu dokážu cesty sŕdc byť nevyspytateľné a ukrývať prekvapenia. Nie je to výnimkou ani v prípade našich celebrít, ktoré neodolali zvodom zakázaného ovocia a výsledkom ich vášne bol ľavoboček. Tieto príbehy, plné tajomstiev, osobných drám a niekedy aj verejných priznaní, odhaľujú komplexnosť súkromného života v tieni slávy. Pozrieme sa na známe tváre a ich nemanželské deti, ktoré často žili v utajení, no napokon ich osud vyplával na povrch.
Jozef Adamovič: Medzi slávou, kozami a rodinnými tajomstvami
Legendárny herec Jozef Adamovič (†74) prežil s herečkou Božidarou Turzonovovou 51 rokov trvajúce manželstvo, ktoré prešlo mnohými skúškami. Okrem spoločných dcér Andrey a Lucie sa mu však, keď mal 56 rokov, „pritrafila“ aj tretia dcéra Jozefína. Tú splodil s vtedy len 24-ročnou hotelovou recepčnou Miroslavou. Ich stretnutie sa odohralo v Hriňovej, kde Miroslava pracovala v roku 1995 na recepcii v hoteli, ktorý často navštevoval aj Jozef Adamovič.„Často s ňou flirtoval, pozýval ju na kávičku, no a potom to prepuklo. O ich vzťahu vedelo celé mesto,“ spomínal si na túto zakázanú lásku dvojice jej rodák. Po niekoľkých mesiacoch bolo všetkým v Mirkinom rodisku jasné, že bude mamičkou, zväčšujúce sa bruško prezrádzalo, že na svet sa pomaly pýta plod lásky herca a recepčnej. „Pán Adamovič často za Mirkou chodil, staral sa o ňu. Môžem potvrdiť, že bol k nej veľmi slušný a galantný,“ dodáva pracovník miestneho mestského úradu.
Miroslava priznala, že „z mojej strany to bola láska, nikto nemá dôvod myslieť si iné. Jozef bol starší o tridsať rokov, imponoval mi, a osud chcel, aby sme sa dali dokopy.“ Počas tehotenstva žil Adamovič s o 32 rokov mladšou milenkou v podnájme v Nitre. Miroslava spomína: „Jedného dňa mi zostalo zle, večer som musela zájsť na pohotovosť. Lekári zistili, že som tehotná, šlo o rizikový stav a museli ma hospitalizovať. Musela som sa rozhodnúť, či si dieťa nechám, a priznávam, že som mala zmiešané pocity… Nakoniec som sa rozhodla, že sa matkou stanem. Oznámila som to Jozefovi, pričom som mu jasne povedala, že rozhodnutie, ako sa zachová, nechám len na ňom. Po mesiaci som sa vrátila domov a Jozef ma čakal v mojom podnájme, do ktorého sa aj nasťahoval.“ Podľa nej nemusel sa jej ujať, ale sám si vybral túto cestu. Dva týždne pred pôrodom sa Miroslava vrátila do Hriňovej k svojej mame, aby jej mal kto pomôcť.
Spočiatku bol Adamovič z Jozefínky nadšený a narodením dcéry Jozefíny sa dokonca chválil. Prišiel do Hriňovej, na matrike priznal otcovstvo a dcére dal svoje priezvisko. „Zároveň ho zmenil aj mne, aby sme to nemali v budúcnosti komplikované,“ spomínala Miroslava Adamovičová. Všetko bolo v poriadku, dokonca o dieťati povedal svojej rodine. Šťastný otecko dievčatko kočíkoval, prebaľoval, zobúdzal sa i vstával s ňou a svoju milú zahŕňal darmi. Ilúzia šťastného vzťahu sa však rozplynula po dvoch mesiacoch od narodenia Jozefínky. Znenazdajky Adamovič z prenajatého bytu v Nitre bez vysvetlenia odišiel. „Keď odchádzal do Bratislavy, tak mi povedal, že sa ozve, ale už sme ho viac nevideli,“ priznala po rokoch Miroslava.
Hoci na dcéru finančne prispieval - mesačne 2 000 Sk (66,39 €) - do konca života ju zapieral. Jeho odmietavý postoj sa vyostril, keď si Miroslava v roku 2001 súdne zažiadala o zvýšenie výživného na dcéru. Herec Jozef Adamovič deväť rokov ukrýval veľké tajomstvo, ktoré malo zostať pred svetom navždy utajené. Päť rokov sa herec vykrúcal, že ako dôchodca nemá na alimenty a ešte čelí aj exekúciám. Súd však zvýšil alimenty na 3 500 Sk (116,18 €). Navyše ich musel spätne doplatiť, a to ho vyšlo na takmer 70-tisíc korún (2 324 €).Po prehratom súdnom spore sa Adamovič začal negatívne vyjadrovať aj na adresu svojej bývalej milenky: „Robila u mňa vo firme, pretože som sa nad ňou zľutoval. Nechcem ju zhadzovať, ale nebol som jediný, s kým bola,“ prezentoval pred rokmi svoju verziu.
Miroslava však nikdy neľutovala, že sa stala matkou. „Musela som sa obracať, zostala som sama s malým dieťaťom. V tom čase som žila len z 2 700 korún, nedostávala som ani rodinné prídavky, pretože som musela dokladovať príjem otca. Toho však bolo ťažké zohnať. Naháňala som ho, nikdy nebol ochotný spolupracovať, takže som bola donútená požiadať o výživné súdnou cestou. Dva roky po narodení Jozefky som sa konečne výživného dočkala,“ opisuje udalosti.Miroslava sama priznáva, že viac ako peniaze chcela, aby Jozefka mala so svojím biologickým otcom kontakt. Snažila sa, aby sa aspoň poznali, veď ona za nič nemohla. No keď mala Jozefka tri roky, herec jej do telefónu položil otázku, čo vlastne od neho stále chce, veď je v dôchodkovom veku! Vtedy Miroslave došlo, že sa vlastne ponižovala. Súčasne verí, že ak Jozef pochybuje o otcovstve, má veľa možností, ako sa o tom presvedčiť, napríklad krvnou skúškou.
Samotná Jozefína sa s otcom nikdy osobne nestretla. „Nepamätám si ho, neviem ani, ako vyzerá, poznám ho len z novín. Vlastne sa mi ani nepáči,“ povedala s detskou úprimnosťou, keď mala desať rokov. „Cítim sa ako normálne dieťa, nikto mi otca nezávidí,“ dodala mladá slečna, ktorú vtedy zaujímal vesmír a túžila sa stať kozmonautkou. Jozefína má po otcovi aj niektoré fyzické črty - ploché nohy a typický úškrnok.„Viem, kto je môj otec, čítam noviny. Keby k nám prišiel, čo nepríde, predstavila by som sa mu: Som Jozefína. Čo by bolo ďalej, neviem. V podstate mi je to jedno, ale viem si predstaviť, ako by som mu otvorila dvere,“ smiala sa Jozefína, pričom jej meno, mimochodom, sa jej nepáči. V jednej situácii v škole, keď katechét zistil, že jej otec je Jozef Adamovič, sa zarazil a vrátil sa s cukríkom, a odvtedy si ju pamätá.
Keď Adamovič v roku 2013 zomrel, matka jeho nemanželskej dcéry povedala, že na pohreb s Jozefínou neprídu, no v tichosti sa s ním rozlúčia neskôr pri hrobe. „Aj tak nás verejne od seba odvrhol, takže nebudeme sa nikde teatrálne predvádzať,“ vyhlásila. Po Adamovičovej smrti však rodina jeho nemanželskú dcéru uznala ako právoplatného dediča. Dediť však údajne nebolo už čo.
Jozef Adamovič: Cesta k hereckej sláve a osobné boje
Jozef Adamovič sa narodil 23. apríla 1939 v Trnave. Po maturite v roku 1956 začal v Bratislave študovať herectvo na Vysokej škole múzických umení, ktorú ukončil v roku 1960. V tom istom roku sa stal členom činohry Slovenského národného divadla, kde pôsobil až do roku 1991. Už v roku 1960 ho obsadili do českého filmu Valčík pro milión režiséra Josefa Macha. Snímka bola veľmi populárna a zaznamenala obrovský úspech napríklad na Kube, kde vraj z Adamoviča ctiteľky strhli košeľu. Film treba chápať v kontexte doby a oceniť, čo znamenal po práve uplynulom období 50. rokov. Už tam neboli zväzácke košele, ale sexi sukne so spodničkami a chlapci mali kovbojské kockované košele, čo prinieslo do kinematografie novú, uvoľnenejšiu atmosféru.Tento prudký filmový úspech mohol aj negatívne poznačiť kariéru mladého divadelného herca, Adamoviča to však nepostihlo. Stal sa členom Činohry SND (od roku 1961) a odohral množstvo významných úloh. Bol žiakom K. L. Zachara a hral s dôrazom na psychologické vykreslenie charakteru, vytváral komplikované postavy vo svetových drámach, ale aj bystrých fešákov zo slovenskej klasiky - napríklad v hrách Inkognito, Hamlet, Sen noci svätojánskej, Učiteľ tanca, Najdúch, Cyrano z Bergeracu (kde hral Christiana), Tanec nad plačom, Cid, Kým kohút nezaspieva, Kto sa bojí Virginie Woolfovej, Pokus o lietanie, Kráľ Lear, Médeia, Geľo Sebechlebský. Adamovič si užil časy, keď bolo divadlo v centre kultúry, ovplyvňovalo umelecký vkus, myslenie a provokovalo režim. S tým súviseli aj tzv. televízne pondelky, v ktorých tiež často účinkoval.
Jeho medzinárodný úspech mu priniesla postava grófa Mórica Beňovského vo výpravnom televíznom seriáli Vivat Beňovský! z roku 1975. „Seriál bol predaný aj do zahraničia a zarobil televízii nemalé peniaze. Na Madagaskare, kde sme taktiež nakrúcali, som bol prvým Slovákom po Móricovi Beňovskom, ktorý sa tam ocitol,“ spomínal herec. Táto rola ho však aj poznamenala, lebo dodnes ho ľudia často volajú Beňovský. Od konca 70. rokov minulého storočia sa na filmovom plátne objavoval už iba príležitostne.
Manželstvo s Božidarou Turzonovovou a životné skúšky
Jozef Adamovič a Božidara Turzonovová boli výnimočný pár zjavom aj vzťahom, ktorý z ich dvojice vyžaroval. Mali štátny obrad a neskôr aj cirkevnú svadbu, aby, ako Adamovič spomínal, „naša Andrejka nebola pohanom“. Ich manželstvo nebolo len o filmovej romantike, ale aj o prekonávaní životných nástrah. Božidara Turzonovová sa manželovi za pol storočia ani raz neotočila chrbtom. Prežili stratu bábätiek, jeho neveru a nemanželské dieťa, ale aj to, keď známy herec trikrát čelil smrti.Prvé vážne skúšky osudu prišli už v 60. rokoch, keď sa Jozef Adamovič stal obeťou vážnej autonehody počas búrky. Na tvári mu ostala jazva a kratšia noha. O pätnásť rokov neskôr, v roku 1975, prežil dramatickú leteckú nehodu. Lietadlo, ktorým sa vracal z Ruska, začalo nad Poľskom horieť. Sám opísal túto udalosť slovami: „Pozrel som sa von a videl plamienok. Spýtal som sa dámy predo mnou: ‚Milosťpani, nehoríme náhodou?‘ O pár minút už bol poplach.“Do tretice sa do Adamoviča zahryzla rakovina v 90. rokoch. Boj s touto zákernou chorobou však rodinu finančne zruinoval. Farma na Gemeri, kde Adamovič choval kozy, skrachovala a manželia museli predať takmer všetok svoj majetok. „Predali sme chatu, autá, všetko, čo sa dalo,“ spomínal. Túto chorobu prekonal aj pitím kozieho mlieka a debakterizovanej a demineralizovanej vody.
Podnikanie a učiteľstvo
Keď dosiahol vek zrelosti, začal byť Jozef Adamovič nespokojný a hľadal si nové cesty. Rozhodol sa študovať réžiu, a to na umeleckých školách v Moskve (GITIS, GOSKINO, aj u Andreja Tarkovského). Réžiu si vyskúšal potom aj v praxi. Zároveň si Jozef Adamovič našiel iný svet v prírode a v podnikaní. „Dnes je celkom normálne, a vonku je to tak už dávno, že umelec musí mať ešte nejakú ,trafiku‘, ktorá ho živí. Viacerým umelcom sa to podarilo aj u nás, mne to však prekazila závisť,“ uviedol.Adamovič zostane v mysli Slovákov zapísaný nielen ako výborný herec, ale aj ako najväčší chovateľ kôz. Bol ním krátko, dáke dva-tri roky, keď sa v prvej polovici 90. rokov pokúšal chovať kozy na farme bývalého Štátneho majetku v Ratkovej, v zabudnutej vieske Rimavskosobotského okresu. K chovu kôz ho viedla ušľachtilá myšlienka, liečiť ľudí kozím mliekom. Začiatok 90. rokov sa niesol v znamení podnikateľskej eufórie, ktorá sa zmocnila aj Adamoviča. Ako známej tvári mu vyšli v ústrety mnohí ľudia, medzi nimi napríklad Lóra Nedelčeva, dlhoročná redaktorka Roľníckych novín, rodáčka z Bulharska, ktorá pomohla hercovi pri nákupe kôz až z bulharských Rodop.Na papieri to mal herec dobre premyslené. Chcel vybudovať mliekareň, kde sa budú vyrábať kozie syry. Rokoval a po Ratkovej vodil prezidenta francúzskej mliekarenskej spoločnosti Saugnon Eurial. Lenže zakrátko sa ukázalo, že praktické podnikanie je nad jeho sily. Adamovič bol človek dobromyseľný a v podnikaní rozšafný až ľahkovážny. V jednom rozhovore sa posťažoval, že na výplaty si popožičiaval peniaze, musel predať dom, tri autá… Až príliš dôveroval niektorým ľuďom, ktorí ho obklopovali a vyjedali. Nečudo, že jeho podnik skrachoval. Veľkolepo skoncipovanému projektu spoločnosti Gemersan dala poslednú ranu z milosti Q horúčka kôz. Adamovič musel kozy presťahovať z Ratkovej doliny do Jedľových Kostolian pri Zlatých Moravciach. Mnoho zvierat zahynulo, mnohé mu jednoducho rozkradli.Hoci ho podnikanie inštinktívne priťahovalo, nezvládol ho. Vždy bol lepší herec ako podnikateľ. No dokázal nadchnúť mnohých ľudí k tomu, aby začali chovať kozy. Dvadsať rokov po Adamovičom kozom prvovýstupe sa na Slovensku predávajú konečne vlastné kozie syry či jogurty.
Neskôr začal učiť, pôsobil na umeleckých školách v Banskej Bystrici, v Košiciach, v Trnave. Mladí ho mali radi a on im mal čo dať. Sám sa vyjadril: „Keď ma ľudia na ulici zastavujú a hovoria mi, že ma videli v televízii, radšej utekám, lebo mám pocit, že stále otvárajú mŕtve stránky. Preto som sa aj obrátil do budúcnosti a energiu vkladám do mladej generácie. Vzniká totiž paradoxná situácia: je dosť mladých, povedzme aj štyridsaťročných, učiteľov, ale nemôžu učiť filmové herectvo, lebo v živote nehrali vo filme. Strácame identitu a zapadáme do hamburgerizmu. Pribúdajú televízie, ale to je samá reklama a publicistika.“ Zasa si získal obľubu a vážnosť vo svojej základnej profesii. Hoci sa jeho imidž zmenil - bol to už starší nenápadnejší pán - zostalo v ňom niečo chlapčenské, priateľské. Mladí mali Adamoviča radi - učil napríklad Igora Timka - a to sa nedá vynútiť. „Sú rovnako zvedaví, ako sme boli my,“ hovoril o študentoch. „Niekedy ma až prekvapia svojimi otázkami, pýtajú sa na celkom nečakané veci. Rád sa s nimi zhováram, ale - možno to z úst pedagóga vyznie paradoxne - rokmi som prišiel na to, že poznanie je neprenosné. Nedá sa vlastne nič podstatné odovzdať. Človek si ten svoj život musí odžiť - len tak sa o ňom niečo dozvie. Chcem teda skôr odblokovať talent, otvoriť toho človeka a nasmerovať ho, ako mu niečo konkrétne predvádzať či dokonca vnucovať.“V roku 1991 sa rozhodol definitívne odísť z divadla pre problémy so srdcom. Práve to ho zradilo, Jozef Adamovič zomrel 2. augusta 2013 po dlhodobých zdravotných ťažkostiach.
Utajené rodiny iných osobností
Príbehy nemanželských detí nie sú v životoch celebrít ojedinelé. Mnoho známych mien sa muselo vyrovnať s touto realitou, či už tajne, alebo napokon aj verejne.
Karel Gott: Cesta k prijatiu dcér a šepkanie o tajnom synovi
Dnes už nie je žiadnym tajomstvom, že nebohý Karel Gott († 80) mal ešte pred manželstvom s Ivanou dve dcéry. Tie však dlhé roky zatĺkal. Napríklad po romániku s tanečnicou Antóniou Zacpalovou, kedy sa stal v roku 1973 po prvý raz otcom, o tom nepovedal ani svojej mame. Stará pani Gottová zomrela v roku 1977 na infarkt a o vnučke Dominike sa nikdy nedozvedela.S pravdou vyšiel na povrch až nemecký časopis Das Goldene Blatt, ktorý ako prvý informoval o Dominike, to už mala Gottova dcérka deväť rokov. Vzápätí sa fotka zlatého Slávika s Dominikou objavila na titulke českého Mladého světa. Napriek tomu, že Gott sa s matkou svojej prvorodenej dcéry rozišiel, stretávali sa vždy na Vianoce pri štedrovečernom stole.Neskôr sa Gottovi narodila aj ďalšia dcéra. Luciu splodil s predavačkou bielizne Ivetou Kolářovou. Gott vraj bol po narodení druhej dcéry sklamaný, pretože túžil po synovi. Navyše mal pochybnosti, či je Lucie jeho, a tak trval na testoch otcovstva. Ani výsledky testov DNA, ktoré potvrdili otcovstvo na 99,9 %, Gotta spočiatku nepresvedčili. Až keď sa u nej prejavili spevákove črty, prijal ju za svoju. Svoju dcéru navštevoval v byte, ktorý jej a milenke Ivete kúpil. Lucie niekoľko rokov netušila, kto je jej otec. Vyučila sa za predavačku a v médiách sa nerada ukazovala. Dnes je mamou dvoch synov a žije spokojne mimo horúceho kotla šoubiznisu.
Spevák všetkých fanúšikov prekvapil, keď sa začiatkom roka 2008 zosobášil s Ivanou Macháčkovou. To už mala dvojica dvojročnú dcérku Charlottu Ellu a onedlho sa im narodila Nelly Sofie. Hoci dovtedy staršie dcéry prijal za svoje a trávil s nimi všetky sviatky, po svadbe s Ivanou začali hrať druhé husle. Gott mal doma manželku, dve malé dcérky, ktorým sa bolo treba venovať.So situáciou sa ťažko zmierovala najmä staršia z nemanželských dcér Dominika. Tá bola na otca silno naviazaná, a to aj napriek tomu, že v posledných rokoch ich vzťah nebol najlepší, lebo bola závislá od alkoholu a od liekov. Navyše žije ďaleko vo Fínsku spolu s manželom Timom, ktorý trpí maniodepresívnou psychózou. O to viac bol „božský táta“ pre Dominiku stredobodom vesmíru, ťažko sa však asi vyrovnávala s tým, že zatiaľ čo ona sa trápi, on si žije šťastný život so svojou Ivanou a s malými dcérkami.Ranu priamo do srdca dostali Dominika a Lucie na zádušnej omši za svojho otca v Chráme sv. Víta, kde sa herečka Jiřina Bohdalová v príhovore obrátila len na vdovu a jej dve dcéry Charlottku a Nelly. Staršie Gottove dcéry akoby neexistovali. „Veľkým sklamaním bol prejav Jiřiny Bohdalovej, ktorá hovorila o dvoch dcérach, ale ja a Lucie sme tiež jeho deti. Úplne na nás zabudla. Premýšľala som potom, že nie sme brané ako rodina. S Luckou sme to síce neriešili, ale mám pocit, že ju to tiež zasiahlo. Bolo mi to vážne ľúto a bolelo ma to,“ priznala Blesku Dominika.
Aby toho nebolo dosť, olej do ohňa prilial Dominikin manžel Tim. Len pár dní po pohrebe vyhlásil, že sa chystajú kvôli dedičstvu žalovať vdovu Ivanu. Dominika, hoci sa cíti odvrhnutá, to však dementovala. „Nikdy som nič také nepovedala. Je to chorý výplod fantázie môjho chorého manžela,“ dušovala sa. Potvrdila, že sa ešte za otcovho života zriekla dedičského práva. „Áno, niečo som oteckovi podpísala, ale už neviem, čo to bolo. Rozhodne si v tejto chvíli nič nenárokujem a počkám na klasické dedičské konanie. Ani s Ivanou som o ničom nehovorila a nič s ňou okolo dedičstva neriešila.“ Či vdova Ivana zoberie Dominiku aj jej nevlastnú sestru Luciu do rodiny, ukáže až čas.Po Gottovej smrti sa začali vynárať na svetlo sveta iné tajomstvá a jedným z nich bolo, že mal aj utajeného syna Huga, ktorý vraj podobu so spevákom nezaprie. Vyrukovala s tým najstaršia Dominika ešte v roku 2020 s tým, že má mladšieho brata. Či je to však naozaj pravda, nikto doposiaľ nepotvrdil. Chlapec má byť ešte neplnoletý, to znamená, že sa zrejme narodil počas manželstva s Ivanou. Dvojica sa totiž zosobášila v januári 2008.
Oldřich Kaiser: Neskoré priznanie otcovstva
Rozprávanie o neverníkoch začíname najčerstvejšou správou. Český herec Oldřich Kaiser (69) totiž priznal existenciu nemanželskej dcéry len pred pár dňami. Presnejšie pochválil sa s ňou na premiére filmu Záhradníkov rok. Dcéru Elizabeth splodil s jednou zo svojich fanúšičiek počas manželstva s Naďou Konvalinkovou. Kaiser dcéru, ktorá žije a pracuje v Holandsku, po prvýkrát verejne „predviedol“ len nedávno, keď oslavovala tridsiate narodeniny. Vraj to bolo jej narodeninové želanie a on ho splnil. Tento krok vyvolal pozornosť médií a verejnosti, ukazujúc, že aj po rokoch môžu rodinné tajomstvá vyjsť najavo a zmeniť vnímanie známych osobností.
Jan Kraus: Vianočné prekvapenie v podobe syna
Herec a moderátor Jan Kraus (70) má tiež čo-to za ušami a dozvedel sa to naozaj nezvyčajne. Pred rokmi dostal na Vianoce nečakaný dopis. Ako písal portál prezeny, napísal mu vtedy 25-ročný Marek s tým, že je jeho syn a aby tomu Kraus uveril, poslal mu aj svoju fotografiu. Samozrejme, moderátor nechcel jeho tvrdeniu spočiatku veriť, ale podoba oboch mužov bola neodškriepiteľná. Kraus s veľkou pravdepodobnosťou naozaj pred rokmi, teda ešte keď bol slobodný, splodil so svojou fanúšičkou dieťa. Napriek podobe si však dal urobiť testy DNA a tie potvrdili, že mladík mal pravdu. Jan Kraus a jeho rodina potom prijali mladého muža medzi seba, čo svedčí o otvorenosti a schopnosti rodiny prijať nového člena aj za takýchto neobvyklých okolností.
Michal David: Tajomstvo utajovaného syna
Verili by ste, že aj spevák Michal David (64) má ľavobočka? Mohla za to vraj jediná noc s fanúšičkou, aj keď je spevák už dlhé roky ženatý s Marcelou Davidovou, s ktorou má dve dcéry Michalu, ktorá žiaľ ako 9-ročná prehrala boj s leukémiou a Kláru. Michal David však dlhých 18 rokov tajil existenciu svojho syna Petra. Po jednom z koncertov sa s ňou stretol na diskotéke a strávil s ňou noc. Že je tehotná, mu oznámila, keď bola vo štvrtom mesiaci. Údajne však nechcela, aby nikto nevedel, kto je jeho otcom. Všetko sa prevalilo až na maturitnom večierku jeho nemanželského syna, kde mu zahral a zaspieval. Tento príbeh ukazuje, ako sa tajomstvá, hoci aj dlhé roky strážené, napokon môžu vyplaviť na povrch, často za dramatických okolností.
Vladimír Durdík: Posmrtné priznanie otcovstva
Žiadnym baránkom nebol pred rokmi ani herec Vladimír Durdík (†53). Po jeho smrti vyšlo najavo, že okrem dvoch detí Mareka a Dorotky, ktoré mal s manželkou Janou, bol aj otcom syna Vladka. Ten sa prostredníctvom svojej matky prihlásil o dedičstvo po otcovi. Vladimíra mal splodiť s milenkou Emíliou Bulkovou, s ktorou to ťahal celých osem rokov. Paradoxom je, že aj ten sa skončil práve vtedy, keď Emília otehotnela.Ťahanice okolo priznania otcovstva trvali tri roky. Durdík nakoniec syna uznal, ale verejne sa k nemu nikdy nehlásil, aj keď je otcovi veľmi podobný. Dokonca sa o ňom ani slovkom nezmienil v knihe, ktorá vyšla na sklonku hercovho života. „Vlado stále zapieral, že je to jeho syn,“ povedala po hercovej smrti vdova Jana Durdíková. „Nechcel sa stretávať so synom, nechcel mať s ním nič spoločné a ani so svojou bývalou milenkou. Z tej ženy mal hrôzu.“ Emília však tvrdila, že Durdík chodil za synom dvakrát do roka a pravidelne platil na jeho výchovu. Tajomstvo nemanželského dieťaťa však herca zjavne trápilo, no rozhodol sa tak, ako sa rozhodol. Podľa niektorých Durdíkových kolegov Vlada tajomstvo ťažilo a začal preto popíjať. Tento príbeh zdôrazňuje komplexnosť emócií a následkov, ktoré nemanželské deti prinášajú do života nielen otcov, ale aj ich rodín.
Jozef Kroner: Utajený syn a mlčanie
Ľavobočka mal aj legendárny herec Jozef Kroner († 73), ale nikdy sa k nemu tiež verejne nepriznal. Malo ísť o syna Martina, ktorého splodil s istou Hanou, tá však, keďže bola v tom čase vydatá a s manželom sa rozviedla až po narodení dieťaťa, o synovi, ktorého počala s hercom, taktne mlčala. Vraví sa, že o hercovom pošmyknutí vedela aj jeho manželka, herečka Terézia Kronerová-Hurbanová († 74), lebo na neho Kroner platil alimenty. Otcovstvo Kroner priznal až po tom, ako vyšli pozitívne testy DNA. Herec si však k synovi cestu nikdy nenašiel a po jeho smrti syn Martin ani nešiel na dedičské konanie. Tento prípad ilustruje, ako hlboko môžu byť rodinné tajomstvá zakorenené a ako môžu ovplyvňovať vzťahy aj po smrti rodiča.
Július Satinský: Nový člen rodiny po smrti otca
Oveľa lepšie dopadlo nemanželské dieťa Júliusa Satinského († 61) aj napriek tomu, že až do jeho smrti v roku 2002 verejnosť netušila, že má namiesto dvoch detí hneď tri. Okrem dcéry Lucie a syna Janka, ktoré mal s manželkou Vierou, totiž splodil aj dcéru Júliu. Jeho manželka o tom však nikdy nevedela. Júliu mal z krátkeho vzťahu s vdovou po spisovateľovi Vladimírovi Bednárovi a narodila sa len tri mesiace po tom, ako sa Julo oženil s Vierkou. Tá po tom, ako sa po manželovej smrti dozvedela veľkú novinu, prijala Júliu do rodiny a predstavila ju celému Slovensku. Tento dojímavý príbeh je príkladom, ako sa láska a otvorenosť môžu napokon prejaviť, aj keď až po tragickej udalosti, a prekonať dlhoročné tajomstvá.
Dušan Grúň: Dcéra vychovávaná starými rodičmi
Vedeli ste o tom, že nemanželské dieťa má mať aj spevák Dušan Grúň († 81)? Má ísť o dnes už takmer dôchodkyňu Renátu. Grúň ju mal splodiť ešte pred rokmi s Češkou Lídou, ktorá Grúňa zapísala do rodného listu ako otca svojho dieťaťa, ale vychovávali ju údajne starí rodičia v Košiciach. Renáta mala vraj dobrý vzťah aj s Grúňovou manželkou Máriou. Svojho otca mala Renáta naposledy stretnúť v roku 1985. Nikdy ho nežiadala o žiadnu pomoc a nechcela od neho ani peniaze. Tento príbeh je odlišný v tom, že hoci otcovstvo bolo zaznamenané, dieťa bolo vychovávané inými členmi rodiny, a napriek tomu si vytvorilo svoj vlastný, nezávislý život.
tags: #adamovic #nemanzelske #dieta