Dojčenie nie je len otázkou prvých týždňov života bábätka. Je to dynamický, biologicky vyspelý proces, ktorý predstavuje kľúčový pilier zdravia pre dieťa aj matku, a to nielen v ranom detstve, ale s dosahom až do dospelosti. Keď sa uvažuje o dojčení, často sa myslí len na maličké bábätká. Po určitom čase sa zdá, že "už je to vlastne jedno". A dokonca, keď má dieťatko viac ako jeden či dva roky, tak sa zdá, že celé pozitívne naladenie spoločnosti voči dojčeniu sa zrazu zmení a dojčenie je videné ako "nevhodné", "nepotrebné", "vyčerpávajúce" či "zbytočné". Tento pohľad je však v rozpore s vedeckými poznatkami.
Mýty o dĺžke dojčenia a odporúčania odborníkov
Odporúčanie WHO o celkovej dĺžke dojčenia, ktorá má byť 2 roky a viac, sa často okresáva len na prvú vetu WHO, v ktorej sa hovorí o výlučnom dojčení v trvaní 6 mesiacov. Vyzerá to tak, že mnohí si prečítajú číslo "6 mesiacov" a toto si vezmú za konečnú métu, hoci 6 mesiacov označuje len úplne prvé úvodné obdobie dojčenia, v ktorom bábätko prijíma jedine materské mlieko. A pritom v 6 mesiacoch ide ešte len o "začiatok" dlhého a významného obdobia dojčenia, počas ktorého dieťa navyše k dojčeniu prijíma aj rodinné jedlo - teda stravu, ktorú konzumuje jeho rodina.
Odstavenie dieťatka nastane samostatne bez toho, aby k tomu muselo byť dotlačené. Každé dieťa sa odstaví v čase, keď je na to pripravené. Inými slovami, nejde v skutočnosti o dlhodobé dojčenie, ale o normálnu dĺžku dojčenia. Akurát dĺžka dojčenia sa nemeria v mesiacoch, ale v rokoch.
Materské mlieko: Dynamická výživa v každom veku
Materské mlieko si v priebehu celej doby dojčenia, teda aj po prvom, druhom či treťom roku života, zachováva svoju výživovú hodnotu. Množstvo niektorých faktorov a látok v materskom mlieku sa dokonca po prvom či druhom roku života ešte zvyšuje. Materské mlieko neustále obsahuje bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny, minerály, železo, horčík, imunitné látky a faktory ktoré dieťa potrebuje, a taktiež viac ako tisíc rozličných a nenahraditeľných látok.
Mandel vo svojej štúdii z roku 2005 uvádza, že materské mlieko matiek, ktoré dojčia viac ako jeden rok, má významne vyšší obsah tuku a energie v porovnaní s materským mliekom žien, ktoré dojčia kratšie. Počas dlhodobého dojčenia môže energia z tukov v materskom mlieku významne prispieť k výžive dieťaťa. Materské mlieko nielenže nestráca po prvom roku na kvalite, ale naopak sa jeho kvalita ešte zvyšuje.
MAMILA: ako poznať, či bábätko vypije dostatok mlieka l Jak poznat, že miminko vypije dostatek mléka
Imunologický význam dojčenia po prvom roku
Materské mlieko obsahuje počas celej doby dojčenia vzácne látky ako napríklad oligosacharidy, ktoré sa starajú o mikrobióm v črevách, DHA, ARA, GOS, FOS, molekuly mliečneho tuku ako aj látky, ktoré dieťa chránia pred infekciami, zápalmi a zmierňujú a skracujú priebeh ochorení. To je významné špeciálne po prvom a druhom roku života, keď väčšina detí, aj tých zdravých, prekoná hnačkové ochorenia, nádchy, kašeľ a podobne.
Podľa štúdie Perrina a Fogelmana z roku 2017 obsahuje materské mlieko po prvom roku života dieťaťa dokonca ešte vyššie množstvo proteínov, laktoferínu, lyzozýmu, imunoglobulínu A a oligosacharidov ako predtým. V čase ochorenia navyše dojčenie nielenže pomáha dieťaťu rozličnými mechanizmami ochorenie prekonať a vyzdravieť za kratší čas, ale tiež ho upokojuje a odstraňuje bolesť lepšie ako lieky proti bolesti.
Kmeňové bunky a mikrochimérizmus
Materské mlieko počas celého obdobia dojčenia dodáva bábätku i staršiemu dieťaťu tisícky až milióny živých buniek v každom mililitri mlieka nezávisle od veku dieťaťa. Nejde len o leukocyty, ktoré hrajú rolu v ochrane pred ochoreniami, či epiteliálne bunky, ale dokonca aj kmeňové bunky, a to má implikácie z hľadiska potenciálu pre regeneráciu tela. Kmeňové bunky, ktoré dieťa získava v materskom mlieku, prenikajú do krvného obehu a dostávajú sa do rozličných orgánov, kde poskytujú aktívnu imunitu. Tento proces sa nazýva mikrochimérizmus a dokazuje význam dojčenia nielen z hľadiska výživového a imunitného, ale aj z hľadiska pomoci, ktorú matkin organizmus poskytuje dieťaťu z hľadiska využívania živín a vytvárania tolerancie.
Dojčenie ako prevencia civilizačných ochorení
Dojčenie má ďalekosiahly vplyv na zdravie dieťaťa v dospelosti, vrátane prevencie obezity, regulácie cholesterolu, krvného tlaku a cukrovky 2. typu. V metaanalýze týkajúcej sa obezity zahŕňajúcej viac ako 200 000 účastníkov autori opisujú, že dojčenie je významným nástrojom na prevenciu obezity a že efekt dojčenia je tým väčší, čím dlhšiu dobu je dieťa dojčené.
Pozoruhodnú prospektívnu štúdiu uskutočnil Horta, ktorý so svojím tímom dlhodobo, až 30 rokov, sledoval vplyv dojčenia na deti až do dospelosti. Zistením tejto rozsiahlej štúdie bolo, že dojčenie ovplyvňuje oveľa viac než len výživu či imunitu dieťaťa. Dlhodobo ovplyvňuje život dieťaťa v dospelosti aj v takých aspektoch, ako je zárobok v práci, výška IQ či vyššie dosiahnuté vzdelanie.
Dojčenie ako ochrana zdravia matky
Málokedy sa hovorí, že ženy by mali dojčiť aj samy pre seba, pretože dojčenie pomáha ich zdraviu. Naopak, ľudia si často myslia, že dojčenie škodí zdraviu žien, že ženu "vysáva" zo živín a že ženy by mali dojčenie pretrpieť len najkratšiu možnú dobu. Naopak, čím dlhšie žena dojčí, tým väčší pozitívny efekt má dojčenie na jej zdravie. Pozitívny vplyv dojčenia je závislý od "dávky" - teda čím viac dojčenia, tým lepšie.
Dojčenie chráni dojčiace ženy pred rakovinou prsníka a zlepšuje načasovanie vekového rozdielu medzi deťmi a môže chrániť pred rakovinou vaječníkov a diabetom 2. typu. Zvýšenie počtu dojčených detí by mohlo zabrániť 823 000 úmrtiam detí mladších ako 5 rokov a 20 000 úmrtiam na rakovinu prsníka.
Prevencia kardiovaskulárnych ochorení a osteoporózy
Podľa štúdie na 300 000 ženách chráni dojčenie cievy a srdce žien a je prevenciou kardiovaskulárnych ochorení. Nedojčenie zvyšuje riziko civilizačných ochorení, vysokého krvného tlaku a kardiovaskulárnych ochorení. Pri porovnaní žien, ktoré nedojčili vôbec, so ženami, ktoré dojčili viac ako 12 mesiacov, mali nedojčiace ženy významne vyššie riziko vysokého tlaku, vysokej hladiny cholesterolu, cukrovky či riziko kardiovaskulárnych ochorení.
Dojčenie je dôležité aj z hľadiska predchádzania vzniku osteoporózy. V priebehu dojčenia sa mení homeostáza vápnika a ženin organizmus lepšie využíva vápnik z potravy a vo väčšej miere sa vstrebáva. Dokonca po skončení dojčenia nastáva doplnenie minerálov do kostí ženy. Fínska štúdia skúmala ženy, ktoré celkovo dojčili viac ako 33 mesiacov, a zistila, že majú hrubšie a pevnejšie kosti.
Duševné zdravie a dojčenie
Pojem "laktačná psychóza" je nedorozumenie z minulosti a dnes už je známe, že dojčenie nespôsobuje psychické problémy, nie je príčinou psychózy ani popôrodnej depresie. Naopak, rizikom je nedojčenie alebo ukončenie dojčenia v čase, keď depresia či psychóza prepuknú. Dojčenie má ochranný efekt a pre ženy s takouto diagnózou býva dojčenie práve to, čo sa žene ako jediné darí a čo zlepšuje jej stav. Dojčenie zlepšuje náladu ako aj spánok dojčiacich žien, pričom dojčiace ženy spia dlhšie až o 40 - 45 minút za jednu noc ako ženy, ktoré kŕmia deti umelým mliekom.
Biológia laktácie: Hormóny a proces dojčenia
Dojčenie je zložitý biologický proces, ktorý je riadený hormónmi a začína už počas tehotenstva. Prolaktín je zodpovedný za tvorbu materského mlieka. Tento hormón sa začne uvoľňovať už počas tehotenstva, ale jeho produkcia sa výrazne zvýši po pôrode. Oxytocín má na starosti uvoľňovanie mlieka z pŕs, spôsobuje, že sa mliečne kanáliky sťahujú a vytláčajú mlieko smerom k bradavke, čo sa nazýva „let-down reflex“. Po pôrode, keď hladina progesterónu klesne, prolaktín začne plne stimulovať produkciu mlieka. Tento proces je potom podporovaný pravidelným saním dieťaťa.
Výživa dojčiacej matky a fetálne programovanie
Výživa dojčiacej matky má priamy vplyv nielen na kvalitu a množstvo materského mlieka, ale aj na celkové zdravie a pohodu matky. Tvorba materského mlieka je energeticky náročná, preto by mala byť strava pestrá a vyvážená s dostatkom bielkovín, vápnika, železa a vitamínov. Je potrebné si uvedomiť, že na kvalitu materského mlieka vplýva nielen kvantita, ale hlavne kvalita potravy matky.
Pozornosť si zaslúži aj koncepcia fetálneho programovania, ktorá naznačuje, že nezdravá strava má vplyv na metabolizmus potomkov. Výskumy ukazujú, že pre telo matky je tvorba materského mlieka energeticky veľmi náročná a väčšina živín prechádza do materského mlieka z nutričných zásob matky, ktorá ich následne musí doplniť zo stravy. Dojčiace ženy by mali podľa najnovších výživových odporúčaní prijať približne o 20 % kalórií viac, než v období pred tehotenstvom.
Podpora dojčenia v spoločnosti
Nigel Rollins, jeden z vedcov, ktorí na štúdii o význame dojčenia pre Lancet pracovali, uviedol: „Neustále narastá množstvo dôkazov, že ženy, ktoré chcú dojčiť, nemajú podporu, ktorú často potrebujú. Toto sme si uvedomili i vďaka nášmu výskumnému projektu. Ženy často nemajú prístup k presným informáciám a podpore z dôvodu nedostatkov v poznatkoch a zručnostiach zdravotníkov.“
Úspech v dojčení do veľkej miery závisí od zavedenia správnych postupov pri pomoci v dojčení v zdravotníctve, v domácnostiach a v spoločnosti. Deti majú na dojčenie zákonný nárok a dojčenie predstavuje zákonnú povinnosť štátu. Toto celé nie je otázkou úspechu či zlyhania konkrétnych matiek. Ide o prežitie a zdravie žien a detí v súčasnosti a o zdravie budúcich generácií.
Praktické aspekty starostlivosti o dieťa a matku
Starostlivosť o dieťa je optimálna, ak je rodič vyladený na signály dieťaťa a je pripravený na ne reagovať. Je to proces sledovania signálov dieťaťa, vylaďovania sa na ne, premýšľania o tom, čo môžu signály dieťaťa znamenať, a následne citlivé, empatické reagovanie, podnecovanie pozitívnych emócií a znižovanie negatívnych emócií dieťaťa. Responzívna a stabilná, pravidelne opakovaná starostlivosť dostupných rodičov s nerozdelenou pozornosťou umožňuje vznik zdravého vzťahu, pevného pripútania sa.
Ak matka potrebuje pomoc s dojčením, je dôležité vyhľadať odborníka - laktačnú poradkyňu. Využívanie správnych techník, ako sú rôzne polohy pri dojčení (kolíska, krížová kolíska, futbalová poloha, polosadiaca poloha), zabezpečuje pohodlie matky aj dieťaťa a efektivitu sania. Pomôcky ako odsávačky, prsné vložky či klobúčiky môžu byť v určitých situáciách oporou, ale základom zostáva správne prisatie a podpora okolia.
MAMILA: ako poznať, či bábätko vypije dostatok mlieka l Jak poznat, že miminko vypije dostatek mléka
Základné piliere úspešného dojčenia
Dojčenie je jedným z najdôležitejších a najprirodzenejších procesov, ktoré podporujú zdravý vývoj dieťaťa a poskytujú nespočetné množstvo výhod ako pre dieťa, tak pre matku. Materské mlieko nie je len potrava. Je to komplexný, živý ekosystém, ktorý sa neustále mení a prispôsobuje meniacim sa potrebám dojčaťa.
Všetky navrhované aktivity sú rámcové a kľúčové súčasne. Dojčenie nie je iba fyzickým procesom, ale tiež silne ovplyvňuje psychiku matky i dieťaťa a má významný vplyv na vzťah medzi nimi. Vďaka množstvu vedeckých publikácií dnes už vieme, aký dôležitý vplyv má zloženie materského mlieka na zdravie bábätka - výživa materským mliekom dáva základ imunity dieťatka. Či už ide o kmeňové bunky, oligosacharidy alebo jedinečné proteíny, materské mlieko zostáva nenahraditeľným zdrojom zdravia počas celého obdobia, kedy je dieťa dojčené.
tags: #aj #babatko #aj #matka #su #zdrave