Väčšinou sa s krvnou skupinou človek bežne stretáva pri darcovstve, resp. transfúzii krvi pri vážnom zranení alebo počas operačného zákroku, kde dochádza k strate krvi u pacienta. Nie je totiž jedno, akú krvnú skupinu človek prijme. Nemenej dôležitá je táto krvná alchýmia v tehotenstve ženy. Dieťa môže zdediť krvnú skupinu po otcovi alebo po matke. Po oplodnení vajíčka ženy mužskou spermiou a úspešnom uhniezdení získava plod polovicu genetickej výbavy od otca a polovicu od matky. Vznik krvnej skupiny dieťaťa je teda vždy tvorený dvoma génmi. Krvné skupiny a ich dedičnosť má svoje zásady, no rovnako tak určité výnimky.
Základná klasifikácia krvných skupín: Systém AB0
Rozdelenie krvných skupín podľa AB0 predstavuje najzákladnejšiu klasifikáciu pre charakteristiku vlastností červených krviniek (erytrocyty). Vedzte však, že v tejto oblasti medicíny existuje ďalších viac ako 50 systémov klasifikácie krvných typov. Dôležité je, že na samotnom povrchu červených krviniek sa v prípade červených krviniek nachádza antigén (imunogén), ktorý zabezpečuje tvorbu protilátok (pozn. výnimkou je krvná skupina 0). Antigén ako taký je zastúpený určitou bielkovinou, prípadne bielkovinou a polysacharidom.
Vo svete sa môžeme na základe regiónov a ľudskej rasy stretávať s odlišným pomerom výskytu antigénov AB0. Na Slovensku prevláda krvná skupina A (42 %), za ňou nasleduje krvný typ 0 (38 %) a až následne B (13 %) a AB (7 %). V takú Nigérii alebo Paraguaji má viac ako 55 % populácie krvnú skupinu 0. Krvná skupina 0 je zároveň celosvetovo zastúpená najviac, pričom sa odhaduje, že až 46 % svetovej populácie patrí práve do tejto skupiny.
Mechanizmus dedičnosti: Genetika v praxi
Pri pravidlách dedičnosti krvnej skupiny sa vždy vychádza z dvoch génov - od matky a od otca. Po ich splynutí vzniká jeden gén s tromi alelami. Všeobecne platí, že sú spravidla silnejšie gény krvných skupín A a B, slabší gén má krvná skupina 0. Existujú rôzne variácie génu a vznikajú tak rôzne genotypy. Ak sa napríklad stretnú A a B, dochádza k tzv. kodominantnosti a neprevažuje tak ani jeden gén a vyskytujú sa preto súčasne.
Krvné elementy - čiže krvinky (biele, červené, krvné doštičky) - majú na svojom povrchu zložité molekuly, tzv. antigény. Na základe štruktúry jednotlivých antigénov rozoznávame jednotlivé krvné skupiny. Znaky A a B sú dominantné, stačí, že ich dieťa zdedí po jednom rodičovi a už má uvedenú krvnú skupinu. Znak 0 je recesívny, dieťa má krvnú skupinu 0 iba vtedy, ak zdedí po oboch rodičoch znak 0. Ak napríklad po otcovi zdedí znak A a po matke znak 0, bude mať krvnú skupinu A.
Vysvetlenie genetiky krvnej skupiny
Rh faktor: Kľúčový element v tehotenstve
Veľmi podstatným prvkom v systéme krvných skupín je Rh faktor. Rhesus faktor bol pomenovaný podľa opíc - makakov (Rhesus Macaque), u ktorých bol tento prvok objavený. Týmto faktorom sa odlišuje, či je krvná skupina, resp. krv jedinca Rh pozitív alebo Rh negatív. Rh faktor je tvorený širšou skupinou 50 antigénov, pričom z hľadiska dedičnosti krvnej skupiny je najdôležitejší antigén D. Ak majú červené krvinky na svojom povrchu antigén D, krvná skupina sa označuje ako Rh+, naopak, ak D antigén prítomný nie je, krvná skupina sa označuje ako Rh-.
Tento poznatok je dôležitý aj pri transfúzii krvi, človek s Rh- (bez D antigénu) nemôže prijímať krv od Rh+ darcu, pretože by si telo začalo vytvárať prirodzene protilátky, čo predstavuje riziko a dokonca život ohrozujúci stav. Práve alchýmia v spojení s Rh faktorom môže zohrávať rolu v tehotenstve.
Riziká a inkompatibilita v tehotenstve
Určitým prípadom pri dedičnosti a určovaní krvnej skupiny dieťaťa je potrebné venovať zvýšenú pozornosť. Rizikom je, ak je krvná skupina dieťaťa Rh+, pričom krvná skupina matky je Rh-, teda bez D-antigénu. Keďže telo matky tento antigén neobsahuje, začína s imunitnou reakciou a vytvára protilátky proti krvi plodu - bábätka.
V minulosti bol problém krvnej inkompatibility častou príčinou potratu alebo smrti novorodencov. Dnes existuje úspešná terapia, ktorá toto riziko eliminuje. Pre gynekológa je veľmi dôležité poznať Rh faktor tehotnej ženy. Pokiaľ sa u ženy antigén Rh-D nenachádza, no krv dieťaťa ho obsahuje, môže dôjsť k vývoju hemolytickej choroby plodu alebo novorodenca. K rozvoju tohto ochorenia však môže prísť aj u tehotných žien s Rh+ faktorom, preto by sa za každých okolností mali kontrolovať hladiny protilátok antiglobulínovým testom.
Prevencia: Injekcia anti-D imunoglobulínu (Rhega)
Tento problém inkompatibility je paradoxne zriedkavý pri prvom tehotenstve a u prvorodičiek sa takéto komplikácie objavujú len veľmi zriedkavo. Ak je však prvorodička Rh-D negatívna, preto, aby sa predišlo komplikáciám pri prípadnom budúcom tehotenstve, je možné v 28. týždni tehotenstva podať tehotnej žene injekciu obsahujúcu anti-D globulín (Rhega).
Obsahuje protilátky, ktoré na seba naviažu Rh+ krvinky a zabránia tak ďalšiemu vplyvu na organizmus matky, ako aj tvorbe protilátok voči Rh+ krvi. Po narodení je vhodné následne vyšetriť Rh faktor dieťaťa; v prípade, že je dieťa Rh+ pozitívne, matke je podaná do 72 hodín druhá dávka Rhega injekcie. Dôvodom, prečo je takáto profylaxia vhodná, je, že pri prvom pôrode sa môžu krv matky a dieťaťa zmiešať, čo môže viesť následne k tvorbe protilátok voči antigénu D. Liečivo s obsahom anti-D globulínu by malo byť podané žene s Rh- faktorom i v prípade, ak takéto tehotenstvo skončilo odumretím plodu (spontánnym potratom).
Špecifické prípady: Nesúlad krvných skupín 0 a A/B
V zriedkavých prípadoch sa môže vyskytnúť aj nekompatibilita medzi krvnými skupinami rodičov, ktorej príznaky sa objavujú v menej ako 10 % prípadov. Vzniknúť môže u tehotných žien, ktoré majú krvnú skupinu 0 (má protilátky A aj B) a plod má v krvných bunkách antigény A alebo B. Činnosť erytrocytov je však v počiatkoch veľmi slabá, a to vedie k slabej tvorbe protilátok. Hoci sa rodičia často pýtajú, akú krvnú skupinu má ich dieťa, v dnešnej dobe sa táto informácia rutinne v pôrodniciach nezisťuje, ak to nevyžaduje zdravotný stav bábätka či matky.
Krvná skupina AB: Najzriedkavejší typ
Krvná skupina AB je najnovšia a zároveň najzriedkavejšia zo všetkých krvných skupín. Podľa amerického Červeného kríža sa vyskytuje u menej ako 4 % populácie. Z hľadiska stravovania sa často spája s potrebou vyváženejšieho prístupu k bielkovinám, nakoľko táto skupina produkuje menej žalúdočnej kyseliny v porovnaní s krvnou skupinou B. V rámci novodobých objavov v hematológii vedci v roku 2024 vyriešili 50-ročnú záhadu a oficiálne uznali nový krvný systém nazvaný MAL, ktorý zahŕňa extrémne vzácne typy krvi.
Systém transfúzií a univerzálni darcovia
Pri krvnej transfúzii platí zásada, že vždy treba podávať pacientovi krv rovnakej skupiny. Niektoré situácie (napr. pri nedostatku krvných konzerv) si vynucujú podať krv, ktorá v systéme AB0 nie je celkom zhodná. To znamená, že pri transfúziách erytrocytov AB0 sú nositelia krvnej skupiny 0 univerzálnymi darcami a nositelia krvnej skupiny AB univerzálnymi príjemcami.
Darovanie krvi je skutočným „darom života“. Jeden odber totiž môže zachrániť až tri ľudské životy. V prípade podania inkompatibilnej krvi sa veľmi rýchlo prejaví akútna hemolytická reakcia. Ak je pacient pri vedomí, môže pociťovať triašku, zimnicu, dušnosť, nevoľnosť, potenie a tlak na hrudníku. Pri transfúzii Rh+ pozitívnej krvi pacientovi s Rh- negatívnou krvou je prvá transfúzia bez komplikácií, nakoľko pacient ešte nemá protilátky. S prijatím Rh+ pozitívnej krvi sa u pacienta tieto protilátky proti antigénu D začnú tvoriť. Transfúzia Rh+ pozitívnej krvi Rh- negatívnemu pacientovi je preto nevhodná.
Laboratórne zisťovanie krvnej skupiny dieťaťa
Ak máte doma väčšie dieťa a ste zvedaví, aká krv mu koluje v žilách, skúste sa na vyšetrení dohodnúť s pediatrom, napríklad v rámci iného odberu krvi. Je možné, že nepochodíte, treťou možnosťou je potom odber v súkromných laboratóriách, ktoré túto službu ponúkajú za poplatok. Rodičia sa však nemusia obávať, že by sa bez znalosti krvnej skupiny mohlo skomplikovať napríklad akútne podanie krvnej transfúzie. Lekári pred podaním cudzej krvi vždy zisťujú, akú krvnú skupinu pacient má. Nespoliehajú sa na informáciu, ktorú im pacient či jeho príbuzní povedia, ani na prípadné lekárske správy, v ktorých by to bolo uvedené. Jednoducho potrebujú mať istotu, že do tela pacienta bude prúdiť tá správna krv. V opačnom prípade by mohlo dôjsť k veľkým zdravotným komplikáciám či dokonca až k úmrtiu človeka.