Príbehy o tom, ako učiteľ siahol na dieťa, či už fyzicky, alebo slovne, sa objavujú v spoločnosti opakovane. Napriek tomu, že telesné tresty sú v školách a škôlkach prísne zakázané, občas sa objavia informácie o tom, že pedagóg prekročil hranice. Tieto incidenty vyvolávajú pobúrenie a otázky: Prečo sa to deje? Kto je za to zodpovedný? A ako by sme mali reagovať, keď sa to dozvieme? Starostlivosť o deti v predškolskom veku je nesmierne náročná, a to nielen fyzicky, ale aj psychicky. Učitelia čelia každodenne situáciám, ktoré si vyžadujú trpezlivosť, empatiu a profesionálny prístup. Je pochopiteľné, že aj im občas zlyhajú nervy.
Zákaz telesných trestov a realita v praxi
V dnešnej dobe sú telesné tresty v školách a škôlkach považované za prežitok. Medzinárodné dohovory a národné legislatívy, vrátane slovenského školského zákona, jasne zakazujú akékoľvek formy telesných trestov a sankcií vo výchove a vzdelávaní. Úplný zákaz telesných trestov vo výchove detí vyplývajúci z Dohovoru o právach dieťaťa ratifikovalo doteraz 193 krajín sveta. Zákaz telesného trestania na školách zákonne stanovilo do súčasnosti 127 štátov. Napriek týmto jasným pravidlám sa však občas objavia prípady, kedy pedagóg neuznáva zákon. Môže ísť o fyzické tresty, ako udieranie, alebo aj o iné formy šikany.
Príbehy, ktoré sa objavujú v médiách, alebo sa šíria medzi rodičmi, svedčia o tom, že tieto prípady nie sú ojedinelé. Spomínajú sa situácie ako zatváranie detí do tmavých skladov, viazanie lepiacou páskou, či fyzické potrestanie za neposlušnosť. Prípad učiteľky, ktorá bola preloženú do triedy menších detí po sťažnostiach rodičov, ukazuje, že systémy na riešenie problémov existujú, ale ich účinnosť závisí od aktívnej účasti všetkých zúčastnených.
Príčiny a súvislosti: Prečo k tomu dochádza?
Pohľad na problematiku je komplexný. Niektorí rodičia si uvedomujú, že k podobným situáciám môže dôjsť aj doma. Starší rodičia často spomínajú: "Ja som si kedysi myslela, že keď som ja doma dostávala varechou a kľačala v kúte, že som si to zaslúžila." Vzťahová väzba a uznávanie pocitov dieťaťa sú však kľúčové pre zdravý vývoj. Ako uvádza jedna z matiek, ktorá začala čítať knihy od Gabora Maté, "viem, že vzťah sa dá vybudovať, len ak druhej strane uznávame pocity, inak je to skôr výcvikový tábor a nie láska k dieťaťu."
Martin Kríž z neziskovej organizácie Indícia zdôrazňuje: "Priveľa voľnosti znamená málo rešpektu - k pravidlám, k iným ľuďom. A to je problém nielen v škole a škôlke, ale v živote vôbec." Detská psychologička Gabriela Herényiová dodáva, že rodičia, ktorí boli vychovávaní veľmi prísne, často vychovávajú deti príliš liberálne. Dieťa nepripravujú na život a deti sú nesebaisté, lebo nevedia, v akej situácii sa ako správať.
Zodpovednosť rodičov a učiteľov
Profesionalita a empatia by mali byť neoddeliteľnou súčasťou práce každého pedagóga. Ak však učiteľ nemá na deti nervy, vyvstáva otázka, či sa na túto prácu vôbec hodí. Rovnako dôležitá je však aj zodpovednosť rodičov. Nosenie hračiek do škôlky, neustále konzultácie s učiteľkami počas vyučovania, alebo nekonečné ranné lúčenia môžu narúšať režim dňa a vytvárať zbytočný tlak na učiteľov. "Prístup nás rodičov dokáže zásadne ovplyvniť správanie detí."
Niekedy dochádza k nedorozumeniam, keď sa učiteľ snaží chrániť ostatné deti pred útokmi agresívneho jednotlivca. V takých situáciách je dôležité vidieť obe strany mince. Učiteľ je povinný za každých okolností zvládnuť situáciu, no ak je jeho metódou výuky stále niekoho mlátiť, je to zlyhanie profesionality, ktoré môže u dieťaťa zanechať trvalé psychické následky, vrátane koktania alebo strachu zo vzdelávania.
Ako postupovať v prípade problému
Ak sa dozviete, že učiteľ fyzicky alebo inak šikanuje vaše dieťa, je dôležité konať. Existuje niekoľko krokov, ktoré môžete podniknúť:
- Rozhovor s učiteľom/triednym učiteľom: Pokúste sa o vecný rozhovor, kde si vypočujete aj jeho verziu situácie. Je dôležité krotiť emócie a sústrediť sa na fakty.
- Rozhovor s riaditeľom školy: Ak rozhovor s učiteľom neprinesie výsledok, alebo ak sa chcete tomuto kroku vyhnúť, obráťte sa priamo na riaditeľa školy. Riaditelia sú zodpovední za riešenie takýchto sťažností.
- Štátna školská inšpekcia: V prípade, že ani riaditeľ školy problém nevyrieši, môžete podať sťažnosť na Štátnu školskú inšpekciu. Sťažnosti na pedagogických zamestnancov prešetruje a vybavuje výlučne riaditeľ školy, inšpekcia prešetruje prácu riaditeľa.
Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa sa má cítiť pochopené a v bezpečí, hlavne v škôlke. Budovanie zdravej vzťahovej väzby, uznávanie pocitov dieťaťa a stanovenie jasných, ale primeraných pravidiel sú kľúčové pre zdravý vývoj dieťaťa. Deti potrebujú veriť vlastným silám a schopnostiam. A k tomu im výrazne môžeme pomôcť my rodičia. Keď učiteľ udrie dieťa v škôlke, nie je to len zlyhanie jednotlivca, ale často aj zlyhanie systému, ktorý by mal zabezpečiť bezpečné a podnetné prostredie pre všetky deti. Je nevyhnutné, aby sa na vytváraní takého prostredia podieľali nielen učitelia a vedenie škôl, ale aj rodičia a celá spoločnosť. Otvorená komunikácia, vzájomný rešpekt a ochota riešiť problémy spoločne sú kľúčom k tomu, aby sa podobné nepríjemné situácie nestávali pravidlom.
tags: #ak #udrie #ucitel #dieta #v #skolke