Bilingválna alebo dvojjazyčná výchova znamená, že sa dieťa učí dva jazyky súbežne už od útleho veku. V dnešnom svete je znalosť cudzích jazykov neskutočnou výhodou a pre viac ako polovicu obyvateľov planéty je to celkom prirodzená súčasť života. Bilingvizmus považujeme za ovládanie dvoch a viac ako len jedného jazyka v komunikácii. Jazyky môžu byť zvládnuté na približne rovnakej, ale i rôznej úrovni. Za bilingválne môžeme považovať aj dieťa, ktoré je v intenzívnom kontakte s druhým jazykom, napríklad v škole alebo škôlke s iným ako slovenským vyučovacím jazykom.
Prístupy k bilingválnej výchove
Väčšina ľudí si pri predstave bilingvizmu predstaví, že jeden rodič hovorí po anglicky, druhý po slovensky - a dieťa sa tak prirodzene naučí oba jazyky. Tento takzvaný „jeden človek = jeden jazyk“ (OPOL) prístup je veľmi populárny v rodinách, kde každý rodič plynule ovláda jeden jazyk. Keď rodina žije v krajine, kde sa hovorí jedným z nich, stane sa tento jazyk majoritným. Aby sa tento efekt zmiernil, druhý z rodičov musí dbať na to, aby sa deti dostatočne venovali aj precvičovaniu druhého jazyka. Mnoho expertov sa zhodne v tom, že týždenne je potrebných 25 hodín kontaktu s jazykom.
Existuje však aj iná cesta: situačný bilingvizmus. Znamená to, že jeden rodič používa oba jazyky, ale v rôznych situáciách. Rozhodnutie, kedy platí ktorá situácia, sa tvorilo dlho. Neexistuje totiž jedna správna cesta. Ďalším prístupom je používanie minoritného jazyka výsostne v domácom prostredí. Rodina preto môže doma používať angličtinu, no vonku sa budú všetci baviť po slovensky. Tento prístup môže zabrániť pocitu, že keď sa rodina spolu rozpráva v cudzom jazyku, prakticky sú z jej konverzácie vylúčení všetci ostatní.
Ako začať s bilingválnou výchovou
Nemusíte mať „jazykový plán“ pripravený v tabuľke pred pôrodom. Nemusíte začať od narodenia, aby to malo zmysel. Dôležité je, aby ste sa v cudzom jazyku vedeli vyjadrovať bez väčšej námahy, hoci aj s chybami, a aby ste sa nebáli občas pôsobiť netradične. Netreba dokonalý prízvuk ani perfektnú gramatiku. Čo by ste však mali mať, je pohodlná plynulosť. Neodporúčala by som však bilingválnu výchovu v prípade, že vám rozprávanie po anglicky spôsobuje stres, napätie či veľkú neistotu.
Neexistuje nič smutnejšie, ako keď sa dieťa nemôže porozprávať so svojimi starými rodičmi, bratrancami či sesternicami. Ak sa snažíte do potomka naliať druhý či tretí jazyk, určite potrebujete čo najviac rôznorodých zdrojov. Aby bolo dieťa jazykom doslova obkolesené z každej strany. Môžete zaviesť ranné kontrolné zoznamy v cudzom jazyku, vyrobiť si obrázkové menu, alebo používať pamäťové karty s obrázkami. Ideálnou príležitosťou na zahrnutie cieľového jazyka je stolovanie - pod každý predmet môžete napísať jeho názov.
9 vecí, ktoré som sa naučila pri učení sa 9 jazykov (1. časť)
Špecifiká a vývin bilingválneho dieťaťa
Prvé slová sa u bilingválnych detí objavujú medzi 12. a 18. mesiacom, teda podobne ako u jednojazyčných rovesníkov. Štatisticky sa však ukazuje, že bilingválne deti môžu začať hovoriť o niečo neskôr. Aj ostatné vývinové medzníky môžu byť o niečo oneskorené, avšak stále v hraniciach normy. V prvom štádiu (do 3 rokov) má dieťa dve pomenovania pre jednu vec, dva slovníky, ale do viet ich skladá podľa jedného systému. Po 3. roku už dieťa odlišuje oba jazykové systémy a takmer vôbec jazyky nemieša.
Je dôležité si uvedomiť, že prejavy ako zajakavosť či problémy s výslovnosťou sa musia vyskytovať v obidvoch jazykoch a určite nie sú spôsobené bilingválnou výchovou. Platí tu, že ak má dieťa istý druh narušenej komunikačnej schopnosti, prejaví sa v rôznej miere vo všetkých jazykoch, ktoré si osvojuje. Nesprávnou bilingválnou výchovou nemôžete spôsobiť narušenú komunikačnú schopnosť.
Kognitívne výhody bilingvizmu
Mozog bilingválneho dieťaťa neustále „multitaskuje“ a prepína z jedného jazyka do druhého. To deťom pomáha byť efektívnymi v úlohách, ktoré zahŕňajú riešenie problémov. Bilingválne deti lepšie riešia úlohy, v ktorých sa nehľadá jediná správna odpoveď, ale možné riešenia danej úlohy. Majú lepšie analytické uvažovanie a priestorové vnímanie. Výskumy ukazujú, že bilingválne bábätká už vedia rozpoznať rozdiel medzi slovami v dvoch jazykoch. Učenie sa dvoch jazykov naraz posilňuje kognitívny systém ešte pred samotným začatím rozprávania.
Skenovanie mozgu v štúdiách ukázalo, že ľudia, ktorí hovorili len jedným jazykom, museli pracovať ťažšie na sústredení sa na jedno slovo. U bilingválnych detí sa vyvinú flexibilnejšie poznávacie schopnosti. Viac sa dokážu sústrediť na relevantné informácie a ignorujú tie menej podstatné, rozptyľujúce. Okrem toho vedia lepšie odpozorovať, čo sa okolo nich deje. Viacjazyčne hovoriace deti sú menej náchylné k egocentrizmu a dokážu lepšie pochopiť iných. Sú schopné zablokovať informácie, ktoré už majú a sústrediť sa na iný uhol pohľadu toho druhého.
Jazyk ako nástroj, nie projekt
Pre dieťa, ktoré vyrastá v dvoch jazykoch, nie sú tieto jazyky predmetmi na učenie. Sú nástrojom komunikácie, hry, bezpečia a radosti. Jednou z najväčších výhod bilingválnej výchovy je, že deti vnímajú jazyk ako súčasť každodenného života, nie ako niečo, čo sa musia „učiť“. Jazyk nie je projekt. Je to spôsob, ako byť spolu. Ako sa hrať, smiať a rozprávať. Ak vás bilingválna výchova láka, začnite postupne. Jednou vetou, jednou situáciou, jednou pesničkou. Aj keď sa vám zdá, že je dieťa ešte príliš malé, v skutočnosti nasáva informácie veľmi rýchlo a dokáže si vytvoriť silné základy, z ktorých bude čerpať po celý život.
tags: #ake #je #bilingvalne #dieta