Výchova dieťaťa je plná míľnikov, ktoré rodičov napĺňajú hrdosťou a zároveň aj otázkami. Jedným z takýchto významných krokov je odplienkovanie a učenie na nočník. Kedy je ten správny čas začať? Ako postupovať, aby bol proces čo najhladší? A ako často by malo dvojročné dieťa cikať? Tieto otázky trápi mnohých rodičov. Tento článok sa zameria na tieto témy, pričom poskytne komplexný pohľad na správny pitný režim detí, proces učenia na nočník a riešenie prípadných problémov.
Učenie na nočník a zrelé dieťa - kedy začať?
Tréning chodenia na nočník si vyžaduje správne načasovanie. Začať príliš skoro môže spôsobiť, že dieťaťu nočník sprotivíte a kamarátiť sa s ním už viac nebude. Na druhej strane, ak začnete neskoro, učenie môže byť ešte náročnejšie. Presný mesiac či vek, kedy by ste dieťa mali začať učiť na nočník, nie je stanovený. Vychádzať možno zo štatistík, odporúčaní pediatrov a všeobecných skúseností rodičov. Okolo 18. - 24. mesiaca si dieťa začína uvedomovať potrebu vyprázdňovania, cikania a kakania. To však neznamená, že dieťa nemôžete s nočníkom zoznamovať aj skôr.
Skúste mu napríklad čítať rozprávky o nočníku, púšťať zaujímavé náučné videá, piesne, posaďte ho občas na nočník a vysvetľujte mu, čo znamená kakať alebo cikať. Rozprávajte sa s ním o tom, že na cikanie a kakanie je tu práve nočník. Prvé zoznámenia sú krátke. Ak nechce dieťa sedieť na nočníku, nenúťte ho. Dôležitejšia ako vek je zrelosť dieťaťa. Je potrebné, aby dieťa chápalo podstatu toho, čo učenie na nočník znamená. Ovláda a rozlišuje základné pokyny a pojmy - cikať a kakať.
Spôsob, ako naučiť dieťa chodiť na nočník za 7 dní - návyky a rituál
Ak predpokladáme, že vaše dieťa má osvojené vyššie uvedené návyky a má potrebnú zrelosť na odúčanie od plienok, je na čase začať robiť z chodenia na nočník rituál. Následne je vhodné trénovať sedenie bez nohavíc a plienky, naholo. Dieťatku stále vysvetľujte, že plienku už nebude potrebovať, pretože nočník. Plienky už teda vynechávajte a dávajte mu len klasické oblečenie (ideálne také, ktoré môže zašpiniť v prípade nehody). Plienky obmedzte na minimum, napr. len na spanie. Chodenie na nočník sa musí stať súčasťou dňa.
To, že dieťa nestihne alebo vykoná potrebu tesne potom, čo sa postaví z nočníka, nevadí. Nekarhajte ho, nehrešte, netrestajte. Vyjadrite smútok, že je škoda, že sa to nepodarilo. Dieťaťu zdôrazňujte, aby sa pýtalo na nočník a rovnako tak sa ho pýtajte aj vy. „Nepotrebuješ ísť cikať?“ Vždy, keď sa dieťaťu podarí potreba vykonať, pochváľte ho, zatlieskajte, motivujte ho, pokojne ho odmeňte a tešte sa spolu s ním. Proces cikania a kakania oddeľte. Je dôležité, aby mali tento systém osvojený obaja rodičia, prípadne ďalší ľudia, ktorí s dieťaťom trávia čas. Vyhnete sa tak zbytočným komplikáciám, ktoré by mohli u dieťaťa spôsobiť zmätok a namiesto 7 dní bude učenie na nočník trvať celé týždne či mesiace. Dlhšia doba, samozrejme, nie je problémom a vytvorenie si takýchto rituálov často trvá dlhšie, než by si rodičia želali.
Na internete nájdete množstvo extra návodov na to, ako naučiť dieťa na nočník za 3 dni. Ak si dieťa nevie nájsť cestu k nočníku, jednou z možností je, že nočník umiestnite do kúpeľne a dieťa budete brať so sebou na toaletu. Dieťa posadíte na nočník, zo začiatku pokojne aj s plienkou, a rozprávajte sa o tom, čo práve robíte vy, prečo to robíte, dieťa bude mať tendenciu vás napodobniť. Druhou možnosťou je kúpiť nový nočník. Áno, naozaj to môže fungovať, krásny farebný a s obľúbenou rozprávkovou postavičkou. Niektoré deti si na nočník nezvyknú a v takom prípade je vhodné mať doma WC dosku pre deti, resp. redukciu, aby dieťa dokázalo pohodlne sedieť na toalete a neublížilo si alebo nebodaj, aby do záchodovej misy nespadlo.
Ako naučiť dieťa chodiť na nočník: Čo robiť a nerobiť
Spôsob, ako naučiť dieťa na nočník kakať
Cikanie do plienky je už minulosťou, no problém, aby dieťa na nočníku vykonalo aj veľkú potrebu, pretrváva? Nie ste prvý ani posledný rodič, ktorý takýto problém rieši. Zvyčajne je cesta ku kakaniu rovnako ako k cikaniu na nočníku prirodzená, no ak nie, vyžaduje si to trpezlivosť. Dieťa bolo dlho zvyknuté, že ak má na sebe plienku, môže potlačiť a nemusí nič zadržiavať. Problémom môže byť, že ste s učením na nočník začali vo vyššom veku. Čo ak 3-ročné dieťa nechce na nočník a odmieta ho? Staršie deti, okolo 2 - 2,5 roka si k plienke dokážu vytvoriť citovú väzbu, čo môže byť problém. Zmena je pre dieťa stresujúca, preto radšej čaká na to, kým dostane plienku, do ktorej vykoná potrebu. Podstatné však je komunikovať s dieťaťom a vysvetliť mu, že na plienku už je veľké a na toto slúži nočník.
Druhým častým problémom pri učení kakania na nočníku je, že výsledok označuje rodič ako „kako“, ako každú inú špinu. V tomto prípade by však úspech mala sprevádzať pochvala a radosť, že kakanie bolo úspešné. Rodič by mal byť počas učenia dieťaťa na nočník dôsledný, trpezlivý a mal by si zachovať pozitívny prístup.
Čo pri učení na nočník určite nerobiť
Nezačínajte s učením v okamihu, keď je to zrazu nevyhnutné. Chystáte sa na dovolenku, dieťa bude prespávať u starých rodičov alebo sa sťahujete? Časová tieseň rozhodne nie je vhodný čas na odplienkovanie a učenie na nočník. Dieťa nikdy netrestajte za to, ak nestihne vykonať potrebu alebo ju vykoná pár minút na to, ako sa postavilo z nočníka. Nie je dobré, ak dieťa na nočníku nútite sedieť až pokým sa nevyciká alebo nevykaká, dieťa nesmie byť pod nátlakom či v strese, inak bude mať z nočníka strach. Dôsledkom takýchto nevhodných postupov je, že dieťa odmieta nočník.
Častým zlozvykom u detí je aj to, že nočník sa naučia používať len doma a na iných miestach s tým majú problém. Dôvodom je, že dieťa si vytvorilo rituál v spojitosti s určitou špecifickou situáciou, pozeraním televízora, spievaním alebo pri čítaní knihy. Treba si uvedomiť, že učenie na nočník je overenou metódou odplienkovania. Často sa stáva, že rodičia robia zásadnú chybu v tom, že plienku dieťaťu najskôr nedajú a následne po pár nehodách plienku dieťaťu zasa oblečú. Takéto striedanie a zmeny nie sú z hľadiska budovania návykov pri učení sa na nočník vhodné. Dieťa následne môže odmietať nočník a bude čakať, kým mu nedáte plienku, do ktorej následne vykoná potrebu. Je v poriadku, ak v počiatkoch dávate dieťaťu plienku počas spánku alebo ak sa chystáte na dlhší výlet. Počas dňa by však dieťa malo zvládať pýtať sa postupne na nočník a vykonať doň potrebu.
Odplienkovanie - plienky idú bokom
Viaceré mamičky v diskusiách uviedli, že najvhodnejšie je počkať - dieťa si samo nočník vypýta. Niektoré odporúčajú pri učení na nočník trpezlivosť, pretože dieťa musí pochopiť, že už nemôže cikať, keď si zmyslí, ale musí sa na záchod vypýtať. Ideálne je dieťa učiť na nočník, keď je teplo, môže behať nahé a samo nočník použiť, keď to bude potrebné. Učenie na nočník ako nočná mora? Nemusí to tak byť.
Áno, na základe vyjadrení pediatrov a detských psychológov je každé dieťa schopné naučiť sa na nočník do 3 rokov. Výnimkou sú deti so zdravotným znevýhodnením alebo s emocionálnymi poruchami. Všetko závisí od metódy odplienkovania a vytvorenia si určitých návykov v procese učenia na nočník, kedy sa plienky stávajú minulosťou. Vytváraním si určitého rituálu sa u dieťaťa tvorí v mozgu asociácia, že ak chcem cikať alebo kakať, upozorním na to. Následne dieťa určitým signálom dáva najavo svoju potrebu. Nie každé dieťa sa na nočník bude pýtať samo. Dôležité je už v počiatkoch učenia na nočník u dieťaťa vytvárať asociácie, že nočník je tu na cikanie a kakanie. Neexistuje overená metóda, ktorá prinúti dieťa pýtať sa na nočník.
Dôvodov, prečo dieťa odmieta nočník, môže byť veľmi veľa. Všetko spravidla súvisí so samotnou metódou odplienkovania. Dieťa väčšinou odmieta nočník, ak si k nemu vytvorí zlú asociáciu. Napríklad z dôvodu, že bolo nútené na nočníku sedieť alebo bolo karhané za to, že nevykonalo potrebu do nočníka. Problémom býva aj závislosť od plienok. Je dobré identifikovať, čo tento postoj u dieťaťa spôsobuje. Riešením je výmena nočníka, demonštrácia používania toalety, nech má dieťa tendenciu vás napodobňovať, alebo snaha o vytvorenie nového rituálu, dostatočná motivácia a pochvala.
Frekvencia močenia u dvojročného dieťaťa a pitný režim
Udržiavanie správnej hydratácie a sledovanie frekvencie močenia u detí je dôležité pre ich celkové zdravie a pohodu. Aj keď neexistuje jednoznačná odpoveď na otázku, koľko má dieťa vycikať denne, existujú určité usmernenia a faktory, ktoré je potrebné vziať do úvahy. V prvých dňoch života novorodenca je frekvencia močenia dôležitým ukazovateľom správneho dojčenia a hydratácie. Novorodenec obvykle močí na pôrodnej sále a potom do 48 hodín. Je ťažké presne určiť, čo je „normálne“ množstvo moču v prvých dňoch. Oveľa dôležitejšie je sledovanie dieťaťa pri dojčení priamo na prsníku. Ak sa dieťa dojčí dobre, červené sfarbenie moču, ktoré sa niekedy objaví, zmizne. Ak sa pozorovaním zistí, že sa dieťa nedojčí dobre, je potrebné napraviť dojčenie.
Počas prvého polroka života, kedy je Svetovou zdravotníckou organizáciou odporúčané výhradné dojčenie, je potreba tekutín pokrytá materským mliekom. Na dennej báze teda nič iné okrem materského mlieka nie je potrebné bábätku podávať. Materské mlieko je úžasná a doslova životodarná tekutina, ktorá je unikátna svojím zložením a má schopnosť prispôsobiť sa aktuálnym potrebám bábätka. Vďaka systému dojčenia, ktoré funguje na princípe stimulácie, si dieťa samo reguluje, koľko tekutín potrebuje. Prvorodičky možno prekvapí, že novorodenec je dojčený 12 - 15x za deň, ale nejde o nič neštandardného. Deje sa tak práve kvôli úprave laktácie a rastovým špurtom.
Bábätkám (plne dojčeným aj na umelej výžive) nie je potrebné do okamihu zavedenia príkrmov podávať iné tekutiny. V dňoch, kedy je bábätko choré, má horúčku alebo hnačku alebo vo veľmi horúcich letných dňoch, kedy sa telíčko rýchlo dehydruje, strážte, aby dieťa dostatočne pilo. Deti, ktoré už začali s príkrmami, ale tekutiny navyše potrebujú. Pokiaľ drobček odmieta vodu z fľaštičky, môžete ju skúsiť podávať po lyžičkách.
Nasledujúca tabuľka uvádza odporúčaný príjem tekutín pre dojčatá v závislosti od veku:
| Vek | Potreba tekutín (ml/kg telesnej hmotnosti) |
|---|---|
| 1. deň života | 50 - 70 ml/kg telesnej hmotnosti |
| 2. deň | 70 - 90 ml/kg telesnej hmotnosti |
| 3. deň | 80 - 100 ml/kg telesnej hmotnosti |
| 4. deň | 100 - 120 ml/kg telesnej hmotnosti |
| 5. - 9. deň | 100 - 130 ml/kg telesnej hmotnosti |
| 10. deň - 7. mesiac | 150 - 180 ml/kg telesnej hmotnosti |
| 8. - 12. mesiac | 100 - 140 ml/kg telesnej hmotnosti |
Vhodné nápoje pre dojčatá: Do pol roka veku je to iba materské mlieko, prípadne balená dojčenská voda. So zavádzaním príkrmov ale začnite dieťaťu pravidelne ponúkať aj tekutiny. Sladké nápoje vhodné nie sú, pretože udržujú v ústach ideálne prostredie pre tvorbu zubného kazu a podľa posledných prieskumov navyše podávanie sladkých nápojov v detskom veku môže viesť k riziku obezity v neskorších rokoch. Úplne najvhodnejšia je čistá voda, ale tú dojčatá obvykle odmietajú, preto keď dieťa nechce piť, môžete vodu ochutiť kvapkou ovocnej alebo zeleninovej šťavy.
S rastom dieťaťa sa mení aj jeho pitný režim a frekvencia močenia. Dieťa vo veku 1 až 3 roky - keď mamička prestane dojčiť a v jedálnom lístku dieťaťa už prevláda tuhá strava, samotný príjem tekutín relatívne klesá. Preto musí skutočný príjem tekutín stúpnuť. Dieťa už okrem vody a mlieka pije aj ovocné džúsy či zeleninové šťavy. Žiaľ, už v tomto veku je veľa detí navyknutých na sladké malinovky, ktoré sú úplne nevhodné. Predstavujú zbytočný energetický príjem, čím zvyšujú riziko obezity, zároveň sú hlavným vinníkom kaziacich sa zubov u detí a okrem toho neuhasia smäd, ale naopak ho podporujú.
Odporúčané množstvo tekutín pre staršie deti:
| Vek | Potreba tekutín (ml/kg telesnej hmotnosti) |
|---|---|
| 2. rok | 80 - 120 ml/kg telesnej hmotnosti |
| Staršie deti | Približne 60 ml/kg telesnej hmotnosti |
Na každé kilo váhy by malo dieťa prijať asi 60 ml tekutín - ak je váha dieťaťa 28 kg, jeho odporúčaný príjem tekutín je teda 1,7 l.
Frekvencia močenia závisí od rôznych faktorov, ako je príjem tekutín, jedla a liekov, ako aj od zdravotného stavu. To všetko môže ovplyvniť frekvenciu močenia. Priemerný človek močí približne každé 3 až 4 hodiny, teda celkovo 6 až 8-krát denne. Ak je to vaša bežná rutina, za normálne možno považovať 4 až 10 močení denne.
Ak dieťa odmieta vodu, skúste mu vodu dodať do organizmu aj inak, napríklad pomocou riedkych polievok a ovocia či zeleniny (u detí nad jeden rok). Keď je dieťa choré, má hnačku, vracia alebo má vysoké teploty, možno dodať tekutiny napríklad vstrekovaním striekačkou priamo do pusinky, alebo použiť u novorodencov kvapkadlo.
Motivácia dieťaťa k pitiu: Správna motivácia dokáže zázraky aj u detí, ktoré majú s dodržiavaním pitného režimu problém. Nalejte vodu do farebného pohárika s obľúbeným detským motívom, prípadne pridajte slamky či iné ozdoby. Niektoré deti poteší, keď si môžu samé vybrať svoju fľašu na vodu, prípadne si „požičajú“ tú maminu. Môžete tiež rozmiestniť viacero pohárov a fliaš po priestore, v ktorom sa s dieťaťom nachádzate, aby malo vodu stále na očiach.
Poruchy močenia a ich diagnostika
Riadenie močenia je zložité a vyvíja sa postupne. Na začiatku je močenie reflexné, teda dochádza k nemu po naplnení močového mechúra. To, aby všetky procesy spolu fungovali, zabezpečuje svalovina močového mechúra, zvierača močového mechúra a dôležitú úlohu zohráva aj svalovina panvového dna, ktoré sú riadené z nervových centier (miecha, mozoček, mozgová kôra…), ktoré spolu komunikujú.
Porucha močenia nie je len sociálnym problémom, ale môže viesť aj k ďalším zmenám a ochoreniam. Môžu sa vyskytovať zápaly močových ciest, lebo močový mechúr sa nevyprázdňuje dostatočne. Niekedy hromadenie moču v mechúre spôsobí aj vznik refluxu, teda spätný návrat moču smerom k obličke a podobne.
Veľmi dôležitým úvodom je rozhovor, teda stanovenie anamnézy. Lekár zisťuje všetky príznaky, ktoré s pomočovaním súvisia. Niekedy si rodič ani nemusí uvedomiť, že veci, ktoré dieťa robí, súvisia s problémom. Je to napríklad prekrižovanie nôh, zvláštne podrepy, aby oddialilo močenie a pod. Rozhodujúce informácie môže priniesť aj denník močenia, kde rodičia podrobne vyplnia všetko, čo súvisí s močením. Zaznamenať treba aj intenzívne nutkanie na močenie. Takýto denník je nutné robiť minimálne 2 dni, samozrejme, viac dní spresní informácie.
Ďalším dôležitým vyšetrením je rozbor moču. Ťažkosti s močením môžu viesť k častejším infekciám močových ciest, ale problém môže byť aj opačný. Dôležité je aj vyšetrenie genitálu a spodnej časti chrbtice, aby sme vylúčili vrodenú anomáliu. Súčasťou vyšetrenia je aj ultrasonografia močového systému, ktorá odhalí prípadné zmeny na obličkách, močovodoch, či na mechúre. Základné vyšetrenie funkcie močového mechúra sa nazýva uroflowmetria.
Liečba problémov s močením: Zbaviť dieťa pocikávania je beh na dlhšiu trať a v liečbe sa využíva kombinácia rôznych prístupov. Do hry vstupujú aj režimové opatrenia, ako je úprava pitného režimu, nastavenie pravidelného močenia. Veľká skupina detí totiž močenie zadržiava. Občas počas vyšetrovania zistíme banálnu príčinu úniku moču. Veľmi často treba upraviť aj správnu techniku močenia. Dieťa má sedieť na toalete s podopretými nohami, aby sa dostatočne mohlo uvoľniť. Visiace nohy a rôzne neprirodzené polohy bránia uvoľneniu panvového dna. Dôležité je odstrániť aj ťažkosti so stolicou, ak sa vyskytujú. Zavedením režimových opatrení sa zlepší stav zhruba u 80 % detí a nie je potrebná žiadna ďalšia liečba.
Kedy navštíviť lekára: Ak spozorujete niektorý z príznakov nižšie, mali by ste radšej navštíviť svojho lekára:
- Močíte viac ako každé 2 hodiny, najmä v malých objemoch
- Cikáte viac ako 10-krát denne alebo viac ako 3-krát za noc
- Pravidelne vydržíte 6 a viac hodín bez pocitu na cikanie
- Náhly nástup nutkania na močenie prichádza s minimálnym varovaním
- Máte únik moču
- Zaznamenali ste výrazný rozdiel v tom, koľko alebo ako často močíte
- Máte bolestivé močenie
- Zbadali ste krv v moči
- Máte ťažkosti začať močiť
- Pociťujete neschopnosť úplného vyprázdnenia močového mechúra
Zdravotné problémy spojené s frekvenciou močenia: Zmena vo frekvencii alebo objeme močenia môže naznačovať nejakú patológiu. Odborníci spomínajú hyperaktívny močový mechúr, cukrovku, infekciu močových ciest (cystitídu), ochorenie obličiek, tehotenstvo, spánkové apnoe, srdcové choroby či dokonca problémy s prostatou.
Dehydratácia u detí: Príznaky a prvá pomoc
Dehydratácia môže mať vážne následky pre zdravie detí. Základnými príznakmi dehydratácie sú únava, malátnosť, u väčších detí bolesť hlavy, závraty, nepokoj, nechutenstvo, v neskoršom štádiu sa zrýchľuje pulz, skracuje sa dych, čo súvisí so šokovým stavom. U najmenších detí vidíte prvé príznaky dehydratácie veľmi rýchlo vo forme zvráskavenej kože a zníženého „turgoru kože“. Ide o sťažený návrat vytvorenej kožnej riasy najčastejšie na prednej strane bruška. Nezabudnime ani na suché sliznice, belo alebo až dohneda povlečený jazyk, ktorý sa lepí na lyžičku.
Prvá pomoc pri dehydratácii spočíva v tom, že do organizmu musíte dodať stratené tekutiny. Základom je posúdiť stav dieťaťa podľa vyššie spomínaných príznakov. V úvode alebo len pri krátkom trvaní ochorenia spojeného s nedostatočným príjmom tekutín môžete dieťa začať liečiť doma. V lekárňach dostanete kúpiť rehydratačné roztoky, ktoré stačí len rozmiešať vo vode a dať dieťaťu vypiť - zabezpečia rýchle dodanie iontov a vody. U starších detí alebo v prípade, že potrebujete zasiahnuť ihneď, je dobré podať dieťaťu minerálnu vodu s vyšším obsahom iontov. Zapamätajte si, že pri dlhšie trvajúcej dehydratácii nesmiete podávať sladké beziontové tekutiny, ako napríklad veľmi sladený čaj.
BRATISLAVA 30. júna (WBN/PR) - Celý deň sa naháňajú, skáču, skúšajú možné aj nemožné. Naše ratolesti sú počas leta ešte neposednejšie ako inokedy a občas sa zabudnú vo svojom detskom svete plnom hier. Domov dobehnú s rozpálenými líčkami, spotené a najmä smädné. Ako sa postarať o ich pitný režim, aby si mohli letné dni užívať naplno? Čítajte ďalej …
Piť, piť a piť - to je hlavná zásada nielen počas leta. Na pravidelný pitný režim by sme nemali zabúdať nielen my dospelí, ale ani deti. Keď sú však rozjarené celý deň vonku, v zápale hier si málokedy spomenú na pohár vody. Prinášame niekoľko faktov o pitnom režime detí.
ČO VŠETKO SA RÁTA: Dôležité je, aby vaše dieťa pilo pravidelne počas celého dňa aj pri hre, či počas výletu. Malé množstvo vody, ideálne 1 - 2 decilitre tekutín by malo vypiť každé dve hodiny. Viac by malo dieťa vypiť dopoludnia ako popoludní. Najvhodnejším nápojom je voda, sýtené a sladké nápoje vynechajte, aj keď o ne úpenlivo prosí. Ak svojho anjelika naučíte pravidelne piť, už okolo šiestej hodiny večer má svoj denný príjem tekutín v norme.
HRAJTE SA: Deti ešte nevedia odhadnúť, kedy sú už smädné, preto by ste mali otázku „Už si sa napil?“ zaradiť do vášho „večného“ zoznamu. Vyskúšajte ich nalákať napríklad na farebné poháriky, slamky, alebo s nimi hrajte hru na „rátanie glgov“. Niekedy je to síce náročné, no vyhnete sa nárazovému pitiu pred spaním, ktoré môže viesť k tomu, že sa v noci pocikajú.
POZOR NA CIKANIE: Okrem pravidelného pitia by ste preto nemali zabúdať ani na močenie, ideálne každé 2 - 3 hodiny. „Deti pri hre veľmi často zabúdajú, že potrebujú cikať, a tak sa stane, že nestihnú dobehnúť na záchod, alebo im „ujde“ mokrý fľak na spodnú bielizeň,“ hovorí detská nefrologička, MUDr. Andrea Černianska, MPH. Pozor, ak staršie deti nemočia počas 6 - 8 hodín a menšie deti do pol roka života počas 3 - 4 hodín, ide o signál dehydratácie organizmu.
ZBYSTRITE POZORNOSŤ: Dbať na správny režim pitia a močenia by mali hlavne rodičia, ktorých ratolesti sa budia v mokrej postieľke. „Ak sa nekontrolovateľný únik moču počas spánku objavuje pravidelne u dieťaťa staršieho ako 5 rokov, navštívte vášho detského lekára. Ten zváži odoslanie dieťaťa na odborné vyšetrenie k detskému nefrológovi,“ odporúča Andrea Černianska. Primárna nočná enuréza, ako sa nočné pomočovanie odborne nazýva, je po alergii druhým najčastejším problémom u detí.
PREČO JE TO TAK: Možno sa pýtate, tak ako váš syn či dcéra, prečo sa v noci pocikajú a iné deti nie. V každom prípade by ste ich za to nemali karhať. Nerobia to naschvál. „Detský mechúr má objem len 150 až 170 ml. Ak mu dáte pred spaním pohár čaju alebo kakaa, nedokáže to zvládnuť a pomočí sa do postieľky,“ upozorňuje na nesprávny pitný režim detská nefrologička. Ak vaše dieťa pred spaním veľmi smädí, dajte mu radšej jogurt alebo ovocie. Dieťa, ktoré trpí nočným pomočovaním by sa pred spánkom malo úplne vymočiť. „Všímajte si pritom polohu, v akej sedí na záchode. Nohy by malo mať zohnuté v kolenách približne v pravom uhle. Aj chlapcov odporúčam dať vycikať posediačky,“ radí Andrea Černianska. Príčinou vzniku nočného pomočovania je veľmi často nedozretosť spojenia medzi mozgom a močovým mechúrom. Dodržiavanie režimových opatrení je jedným zo základných predpokladov úspechu. Ak režimové opatrenia - správny režim pitia a močenia nevedú k úplnému vyliečeniu nočného pomočovania, lekár obvykle navrhne medikamentóznu liečbu.
Ja som to poctivo zapisovala. Ráno som jej naplnila fľašu s vodou. Hneď ako vypila, ďalšiu som jej nepustila. Položila na kuchynský stôl. Nenútila som ju piť… len som jej dala možnosť, de tam je tá voda. Lebo naša keď videla niekoho piť, chcela hneď tiež. Psovi z misky pila vonku vodu, zo záhradnej hadice, cudzím deťom na ihrisku. Vždy som ju intuitívne stopovala, že už pila dosť, tak som jej menila. A potom zrazu starší syn zabudol zavrieť dvere na jednom z WC.. a ona hádaj čo urobila? Napila sa z WC 🫣. Takže som si to začala písať, že koľko vypije, ak ju nebudem limitovať. A v lete sme sa vyšplhali na 3 litre. Teraz tak 2. Cukor z moču mala v poriadku. Len zápalové hodnoty vyššie a tiež pH moču mala vyššie. Dr, že to treba pre istotu vyšetriť. Tak uvidím, keď prídu výsledky z endokrin. A v pondelok, čo povie na nefro.
Zníženie telesnej vody v organizme vyvoláva reakcie, ktoré sa prejavia pocitom smädu. Pri výraznejšej dehydratácii sa zhoršuje prekrvenie kože, končatiny sú chladné. Voda sa do organizmu dostáva ako súčasť tekutín, ale aj ako súčasť potravy. Napríklad materské mlieko, ktoré obsahuje asi 10 % pevných zložiek, obsahuje v zvyšných 90 % vodu. Po narodení dostáva dieťa vodu v prvej ponúknutej potrave, ktorou je materské mlieko. Priloženie novorodenca k matkinmu prsníku by malo nastať čo najrýchlejšie po pôrode. Postupne sa zvyšuje produkcia mlieka a dieťa začína mlieko stále viac sať. V prípade, že laktácia matky ešte dostatočne nenastúpila, dostáva dieťa doplnok tekutín ešte v pôrodnici, najskôr čaj, neskôr ako náhradu umelé mlieko určené pre výživu novorodencov.
- - 6. 6. - 12. 1 000 ml + 50 ml na každý kg váhy dieťaťa nad 10 kg. U detí s hmotnosťou nad 20 kg je možné prepočítať potrebu vody podľa iného vzorca: 1 500 ml + 20 ml na každý kg váhy dieťaťa nad 20 kg. Pokiaľ dieťa nie je inak choré a odmieta prijímať tekutiny, je nutné túto situáciu posudzovať rozumne a individuálne. V prípade, že dieťa primerane chodí na záchod a potí sa, väčšinou nejde o chronický nedostatok tekutín. U starších dojčiat a detí, ktoré dostávajú už ďalšiu nemliečnu zložku potravy, tekutiny postupne pridávame. Mlieko, kakao alebo džúsy majú charakter tekutiny, ale sú i potravinou, pretože okrem vody dodávajú organizmu i niektoré živiny. Samotná voda tieto vlastnosti nemá a je iba otázkou, čo dieťa preferuje a čo je vhodné dieťaťu ponúkať. Pitný režim dieťaťa nesúvisí s počítaním množstva tekutín, ktoré dieťaťu podáme (i potraviny obsahujú vodu). Mali by sme dbať na pravidelné zaraďovanie tekutín (mlieka, vody) do jedálnička dieťaťa. Príjem tekutín by mal byť rozdelený v priebehu dňa do viacerých dávok.
Aj keď nikde nie je napísané, čo všetko už dvojročné dieťa „musí zvládať“, dospelí im veľmi často dávajú najavo svoje očakávania. Ako spresňuje, od dvojročného dieťaťa sa čaká, že už vie rozprávať, je odplienkované, všetko zje, dokáže zaspávať samé, prespí celú noc, nie je nosené ani dojčené. Dvojročné dieťa napriek tomu, že už nie je bábätko, je však stále iba dieťa a naozaj nemusí spĺňať tieto kritériá „veľkého“ dieťaťa, naopak. To, že niečo už dokáže rozoznať či pomenovať, neznamená, že musí aj ovládať v praxi. Napríklad ak ide o odplienkovanie, dvojročné dieťa často už dokáže pomenovať, že chce kakať alebo cikať, neznamená to ale, že nastal čas definitívne odložiť plienky. Dieťa iba pomenuváva, čo si práve uvedomilo, nič menej, nič viac. V období uvedomovania si seba a sveta okolo dvojročné dieťa zažíva vcelku náročné obdobie, kedy mu neprospievajú násilné zásahy z dôvodu, „už je veľké“. „V tomto období dieťa stále potrebuje byť dojčené a potrebuje veľa uistenia zo strany matky, že je tam pre neho,” hovorí Diana Kleštincová. Nie je teda potrebné ani dieťa naučiť spať či zaspávať samé. „Noc nie je len bezvýznamný okamih medzi zavretím a otvorením očí. Je to osem hodín intenzívneho kontaktu, ktoré dieťa zažíva, ak s matkou spí, je to osem hodín sociálnej interakcie, ktorá dieťa učí množstvo zručností,“ približuje. Ženám odporúča napriek tlakom a očakávaniam spoločnosti ísť si ďalej svojou cestou a reagovať na potreby svojho dieťaťa. „Toto je čas, kedy na matku možno všetci tlačia, pretože nepoznajú správanie dojčených detí. Je to ťažké, ale vedzte, že nemusíte vysvetľovať nikomu, prečo pokračujete v normálnej starostlivosti o vaše dieťa.“
Bolesti hlavy, únava, malátnosť, podráždenosť, zápcha a v neposlednom rade i problémy s obličkami - to všetko môže mať jedinú spoločnú príčinu: nedostatok tekutín v organizme. Preto najmä v horúcich letných dňoch je veľmi dôležité dbať na pitný režim svojich ratolestí. Samozrejme, závisí len od vás, aby ste do nich každý deň dostali nevyhnutný objem tekutín. Hoci aj po kvapkách. Voda, taká vzácna tekutina nielen na púšti, je základom života a všetkých dejov v živom organizme. Človek prežije týždeň i dva bez jedla, ale bez tekutín vydrží sotva dva dni. Hovoríme pritom o dospelom človeku. Dieťa je na znížený prísun tekutín, alebo ich odopieranie oveľa citlivejšie. Dôvodom je podiel vody v jeho organizme - tá totiž tvorí až 80 percent celkovej hmotnosti novorodenca na rozdiel k 60 percentám hmotnosti dospelého človeka. K dehydratácii preto prichádza pri najmenších deťoch veľmi rýchlo. Dojča, ktoré váži 5 kilogramov, pri nedostatočnom príjme tekutín má vážny problém v zmysle dehydratácie pri strate váhy približne od 5 percent svojej aktuálnej hmotnosti. Mamičky sa často pýtajú, koľko vody ich dieťatko vlastne potrebuje vypiť? Potreba tekutín je vo všeobecnosti závislá od veku dieťaťa, zloženia jeho stravy, najmä obsahu bielkovín a solí, ako aj od funkcie obličiek, presnejšie jej koncentračnej (zahusťovacej) schopnosti. Platí, že koncentračná schopnosť v novorodeneckom a včasnom dojčenskom veku je nízka. To znamená, že na vylúčenie solí a odpadových produktov metabolizmu dieťa potrebuje dostatok tekutín. Vyšší objem tekutín mu treba dodávať aj vtedy, ak má nesprávne zloženie potravy - predovšetkým zvýšený prívod soli. (Aj preto u najmenších detí sa vôbec neodporúča používať soľ a aj u starších detí s ňou treba šetriť.
Novorodenec - u najmenších detí sa príjem tekutín zabezpečuje prevažne materským mliekom. Plne dojčené dieťa nepotrebuje prísun iných tekutín vo forme vody alebo čajov. Toto však platí len v letných mesiacoch pri teplotách viac ako 25 °C, nutné u plne dojčeného dieťaťa častejšie prikladanie k prsníku. Frekvencia a časový interval nie je daný, ale zdravé dojča je smädné a „krikom“ si pýta viac. V takom prípade mu v horúcich letných dňoch musíte podávať aj iné tekutiny - napríklad dojčenskú vodu alebo špeciálne čajové nápoje určené pre najmenšie dojčatá. U detí, ktoré z rôznych príčin mamy nedojčia, ale živia ich náhradnými formulami, je potrebné pridať minimálne 50 až 75 ml vody/kg hmotnosti/deň.
Staršie dojča - pri zaraďovaní tuhej stravy do jedálneho lístka dieťaťa už treba zaradiť aj dostatočné množstvo tekutín, a to predovšetkým dojčenskej vody a čajov. Do čaju nepridávajte cukor a vzhľadom na alergie ani med alebo citrón.
Dieťa vo veku 1 až 3 roky - keď mamička prestane dojčiť a v jedálnom lístku dieťaťa už prevláda tuhá strava, samotný príjem tekutín relatívne klesá. Preto musí skutočný príjem tekutín stúpnuť. Dieťa už okrem vody a mlieka pije aj ovocné džúsy či zeleninové šťavy. Žiaľ, už v tomto veku je veľa detí navyknutých na sladké malinovky, ktoré sú úplne nevhodné. Predstavujú zbytočný energetický príjem, čím zvyšujú riziko obezity, zároveň sú hlavným vinníkom kaziacich sa zubov u detí a okrem toho neuhasia smäd, ale naopak ho podporujú. V nijakom prípade nedávajte deťom ani kolové nápoje obsahujúce kofeín a zvýšený objem fosfátov, alebo nápoje typu tonik s obsahom chinínu.
Ako sme už spomenuli, samotný príjem tekutín od narodenia postupne stúpa. Základom pitného režimu dieťaťa v ktoromkoľvek veku by mala byť číra, nízko mineralizovaná, pramenitá neperlivá voda s obsahom minerálnych látok maximálne 150 - 400 mg/l už u väčších detí. Pri výbere vôd u dojčiat preferujte vody s označením „dojčenská voda“. Ak uvažujete o používaní vody z vlastnej studne, radšej si nechajte preveriť jej zloženie. Zaujímať by vás mal predovšetkým obsah dusičnanov, ktoré v najmladšom dojčenskom veku môžu spôsobiť závažné ochorenie - methemoglobinémiu. Jej následkom je neokysličovanie krvi a nemožnosť naviazania kyslíka na hemoglobín. Zvýšená potreba tekutín môže nastať pri patologických stavoch vychádzajúcich z detského organizmu, napríklad pri chorobách, ktoré sprevádza zvýšená teplota, vracanie a hnačky, alebo pri zmenených vonkajších vplyvoch - v čase letných horúčav. Je potrebné si uvedomiť, že nedostatok vody môže viesť k celkovému vysileniu organizmu až k jeho kolapsu a smrti. Voda je totiž dôležitým regulátorom teploty, teda bráni prehriatiu organizmu, významne sa podieľa na odstraňovaní odpadových látok z tela (prostredníctvom moču) a je nenahraditeľná pri jednotlivých procesoch, ktoré sa odohrávajú v našom tele.
Ako spoznáte, že je dieťa dehydrované? Základnými príznakmi dehydratácie sú únava, malátnosť, u väčších detí bolesť hlavy, závraty, nepokoj, nechutenstvo, v neskoršom štádiu sa zrýchľuje pulz, skracuje sa dych, čo súvisí so šokovým stavom. U najmenších detí vidíte prvé príznaky dehydratácie veľmi rýchlo vo forme zvráskavenej kože a zníženého „turgoru kože“. Ide o sťažený návrat vytvorenej kožnej riasy najčastejšie na prednej strane bruška. Kožnú riasu si vytvoríme, keď stiahneme medzi prst a ukazovák kožu na brušku. Nezabudnime ani na suché sliznice, belo alebo až dohneda povlečený jazyk, ktorý sa lepí na lyžičku. Prvá pomoc pri dehydratácii spočíva v tom, že do organizmu musíte dodať stratené tekutiny. Základom je posúdiť stav dieťaťa podľa vyššie spomínaných príznakov. V úvode alebo len pri krátkom trvaní ochorenia spojeného s nedostatočným príjmom tekutín môžete dieťa začať liečiť doma. V lekárňach dostanete kúpiť rehydratačné roztoky, ktoré stačí len rozmiešať vo vode a dať dieťaťu vypiť - zabezpečia rýchle dodanie iontov a vody. U starších detí alebo v prípade, že potrebujete zasiahnuť ihneď, je dobré podať dieťaťu minerálnu vodu s vyšším obsahom iontov. Zapamätajte si, že pri dlhšie trvajúcej dehydratácii nesmiete podávať sladké beziontové tekutiny, ako napríklad veľmi sladený čaj. Po podaní rehydratačného roztoku musíte zároveň pomaly pridávať ďalšie tekutiny a dbať na ich pravidelný príjem. A na záver ešte upozornenie: pri stavoch spojených s horúčkou alebo pri úpale je potrebné pridať tekutiny navyše. Pravidlo - každý stupeň C navyše od normálnej telesnej teploty (37 °C) pridať 50 až 100 ml tekutiny jednorazovo.
Možno to vy veľmi dobre poznáte - nech robíte čokoľvek, vaše dieťa jednoducho odmieta piť. Kým kamarátkin potomok má fľašu s vodou či čajom ustavične pri puse, ten váš sotva vypije pár kvapiek. V horúcom lete mu to však rozhodne nemôže stačiť. Preto ho musíte motivovať, aby vypil viac. Napríklad tak, že mu vodu nalejete do pekného pohárika s obľúbenou rozprávkovou postavičkou, alebo mu dovolíte piť ju so slamkou. Prípadne budete popíjať s ním a veselo si pritom štrngať - ktoré dieťa, to nemá rado? Ak aj napriek tomu dieťa pije málo, skúste mu vodu dodať do organizmu aj inak, napríklad pomocou riedkych polievok a ovocia či zeleniny (u detí nad jeden rok). Keď je dieťa choré, má hnačku, vracia alebo má vysoké teploty, možno dodať tekutiny napríklad vstrekovaním striekačkou priamo do pusinky, alebo použiť u novorodencov kvapkadlo. Z potravín u väčších detí napríklad uhorky obsahujú až 95 percent vody, rovnako aj šalát, a rajčiny majú len o 2 percentá vody menej. Z ovocia najviac vody obsahuje jednoznačne červený melón, ktorý jej má v sebe až 80 percent. Malé dieťa nevie presne špecifikovať svoju potrebu - viac piť. Záleží na nás, rodičoch, učiteľoch, priateľoch, všimnúť si aj drobné príznaky nedostatku tekutín a vhodne prispôsobiť pitný režim požiadavkám dieťaťa, poveternostným vplyvom či chorobným stavom. „Zapamätajte si, že pri dlhšie trvajúcej dehydratácii nesmiete podávať sladké beziontové tekutiny, ako napríklad veľmi sladený čaj.“
Ahojte. Idem na pointu. Od rána sa mi zdá že malá veľa ciká. Má 2 roky, už chodí na šerbel. Včera ešte normálne, no dnes od rána bola už 3 krát a to vstala po 8mej. Akože ona aj pije dosť… Moč jej nesmrdí, nesťažuje sa na nič, ani únava, nič, aktívna je na baterky. Mám počkať či to bude pretrvávať? Či? Keď veľa pije, musí aj veľa cikať. Ale aj tak sa mi zdá, že ciká viac ako vypije😃 lebo neciká pár kvapiek. Ale moč nie je ani tmavý ani nič. Normálny ako vždy. A dokonca pila aj keď cikala. Na šerbli. 3x za 2 a pol hodiny nie je až tak veľa, ak pije dosť… Ja som vstávala pred siedmou a už som bola 5x. Aj keby to ešte pretrvávalo, tak pokiaľ to nebolí a nesmrdí, tak to nie je kritická situácia. Vždy je lepšie, keď sa telo očisťuje (mechúr vyprázdňuje) častejšie ako príliš málo. Keď ešte pije aj mlieko nad ránom….tak jasné, že cika veľa. Tak mala asi 3 fľaše mlieka za noc a ráno? Logicky musí ísť aspoň 3 krát, nemá taký mechúr, aby vydržal toľko tekutiny. Ja som mala asi 3 poháre vody a tiež som už bola 3 krát.
tags: #ako #casto #ma #cikat #dvojrocne #dieta