Prvé kroky dieťaťa predstavujú jeden z najvzrušujúcejších míľnikov v živote každého rodiča. S týmto obdobím sa však spája množstvo otázok, obáv a často aj dobre mienených, no nesprávnych rád. Je dôležité si uvedomiť, že každý jedinec sa vyvíja vlastným tempom a prirodzený vývoj by sme nemali umelo urýchľovať.
Prirodzený vývoj chôdze a úloha rodiča
Dieťatko okolo svojich prvých narodenín prechádza dôležitým míľnikom svojho života. Postaví sa na svoje nôžky a začne robiť prvé kroky. Aj keď sa mamičky často boja, že ich drobček ešte nechodí, lebo rovesníci už áno, nemajte hlavu v smútku. Je to veľmi individuálne. Niektoré deti chodia už v 11. mesiacoch, iné až v 15.
„Chôdzu u detí ovplyvňuje veľa faktorov. Je to motivácia, telesné a genetické faktory, prostredie, svalové napätie, či predošlý psychomotorický vývoj,“ povedala detská lekárka Monika Michňová. Dôležité je, aby ste mu ako rodič do toho nijakým spôsobom nezasahovali, iba ak hrozí, že sa pádom môže zraniť. Bežné pády sú ale veľmi dôležité, pretože malému chodcovi poskytujú dôležité informácie o svojom tele a rovnováhe.
Riziká vodenia za ruky a nevhodných pomôcok
Mnohé mamy dostanú rady do života, že by svojho malého miláčika, hneď ako sa postaví, zobrali za ruky a veľa s ním chodili. Lekári však s takýmto názorom nesúhlasia. Ak do tohto procesu vstúpite a chytíte dieťa za ruky, jeho prirodzený pohybový vývoj sa zastaví a nepokračuje tak, ako by správne mal.
Ak budete dieťa pri chôdzi ťahať za ruky, a teda ruky bude mať vystreté smerom hore nad ramenami, dôjde k zmene ťažiska, k nesprávnej funkcii stabilizátorov bruška, chrbtice a trupu, či k nesprávnemu nášľapu nohy na špičku. Zároveň hrozí riziko vytiahnutia lakťa a dieťa stratí odvahu, pretože sa spolieha na rodiča.
Podľa pediatričky nie je vhodnou metódou učenia detí ani používanie chodítok, tzv. pavúkov. Dieťa je v ňom zavesené v neprirodzenej polohe a špičkami nôh sa odráža od zeme. To môže viesť k tomu, že sa naučí chodiť po špičkách a bude potrebovať pomoc fyzioterapeuta a rehabilitáciu. Navyše trpí chrbtica a bedrové kĺby, ktoré sú v nesprávnej polohe. Ak chcete používať chodítko, tak vyberte iba také, ktoré dieťa tlačí pred sebou.
Ako správne podporiť psychomotorický vývoj dieťaťa | Fyzioterapeut radí
Praktické tipy na podporu samostatnosti
Vytvárajte detičkám správne podmienky na vývoj, buďte obozretní voči úrazom, doprajte im dostatok času a hlavne nič neurýchľujte. Odstráňte z cesty prekážky, káble, kvety, sošky a odložte zo zeme aj všetko ostatné. Nábytok posuňte tak, aby sa oň dieťa mohlo zachytávať a zároveň sa oň nepotkýňalo.
- Chodenie naboso: Naučiť sa chodiť bez topánok im môže pomôcť rozvíjať svaly na chodidlách a členkoch. Chôdza naboso pomáha posilňovať ich klenby a zlepšuje rovnováhu a koordináciu.
- Hľadanie pokladu: Prilepte hračky na stenu maliarskou páskou blízko úrovne očí, aby na ne museli siahnuť v stoji.
- Cvičenie s loptou: Výborným pomocníkom bude veľká lopta. Položte bábätko bruškom alebo chrbátikom na loptu a posúvajte ho do strán, dopredu a dozadu.
Aktívny životný štýl ako príklad pre deti
Pediatri sa zhodujú v tom, že menej aktívnych detí znamená menej aktívnych dospelých v budúcnosti. Najlepšie úspechy v súvislosti s rastúcou fyzickou aktivitou detí prichádzajú, keď sa do nej zapájajú rodičia a idú príkladom. Ak dieťaťu poviete: „Rob, čo hovorím!“, nikdy to nebude fungovať tak, ako keď poviete: „Rob, čo robím ja!“.
Existuje nekonečné množstvo aktivít, pri ktorých sa dieťa zabáva a ani netuší, že cvičí. Môžete s deťmi vyraziť na bicykel alebo na prechádzku v parku, prípadne vás môžu sprevádzať do telocvične. Dôležité je, aby sa cvičenie nesmelo chápať ako trest, ale ako prirodzená súčasť života.
Psychomotorický vývoj a individuálne rozdiely
Je dôležité pochopiť, že na všetko existuje správny čas a každé dieťa je jedinečné. Platí to pri odstavení kojenia, zahodení plienky, sedenia, lezenia aj chodenia. Deti sa v priemere naučia chodiť medzi 8. a 15. mesiacom života. Väčšinou teda okolo prvého roka.
Ak sa vám na chôdzi čosi nezdá, napríklad, že dieťatko chodí neisto a naširoko, alebo často padá, prekonzultujte to s lekárom. Nemusí to znamenať nič, ale tiež to môže súvisieť s hypotómiou alebo hypertómiou svalstva, teda so zníženým alebo zvýšeným svalovým napätím. Rehabilitáciou a cvičením sa to raz-dva napraví.
Neustále porovnávanie s rovesníkmi vedie len k zbytočnému stresu. Ak vidíte progres, zatlieskajte im. Podporte ich a ukážte im, že vidíte ich pokroky a tešíte sa z nich. Dieťa, ktoré cíti dôveru a priestor na objavovanie, získa potrebnú silu a stabilitu oveľa prirodzenejšou cestou než dieťa, ktorému rodičia diktujú tempo vodenia za ruky. Dajte deťom čas a priestor, všetko príde vtedy, kedy má.
tags: #ako #cvicit #ked #dieta #nechce #chodit