Úzkosť je nepríjemný duševný stav, ktorý sa vyznačuje vnútorným napätím, nepokojom, nervozitou, negatívnymi myšlienkami a obavami z budúcich udalostí či určitých situácií. Hoci si úzkosť zvyčajne spájame so životom dospelých, stres sa týka rovnako aj detí. Nástup do škôlky alebo školy je jednou z takýchto situácií. I keď deti nevedia pomenovať svoju neistotu, strach zo zmien, nového prostredia, odlúčenie od rodiča, tak ako dospelí, deti nám svoje pocity dávajú najavo prostredníctvom svojho správania a emócií. Buďme k nim vnímaví a všímaví.
Podstata úzkosti u detí a jej prejavy
V detstve funguje naše telo rovnako, ako v dospelosti. Hlavnou stresovou vetvou je os hypotalamus - hypofýza - nadobličky. Príliš veľa stresu znamená, príliš veľa kortizolu. Príliš veľa kortizolu stavia náš, ale aj ten detský, nervový systém do stratégie obrany. Používame veľké svaly, pohyb, prestávame počuť verbálnu reč, logické uvažovanie je v nedohľadne.
Fyzicky sa úzkosť môže prejavovať ťažkosťami s dýchaním, tráviacimi problémami, bolesťami hlavy, tlakom na hrudi a zvýšeným napätím svalov. Účinky stresu na zdravie detí sa môžu prejaviť niekoľkými spôsobmi. Zvýšené hladiny kortizolu v nočných hodinách nám nedovolia zaspať, alebo ak áno, spánok je len krátkodobým a plytkým. U detí je tento problém ešte výraznejší, pretože ich nervový systém je stále vo vývoji a je citlivejší na hormonálne zmeny.
Varovné signály, kedy spozornieť
O vážnej úzkosti alebo fóbii hovoríme vtedy, keď strach ovplyvňuje väčšinu správania dieťaťa alebo každodenný život rodiny. Preškolné deti majú často nočné mory, problémy so spánkom, sťažujú sa na rôzne bolesti (brucho, hlava), sú nervóznejšie, objavuje sa zvýšená agresivita alebo sa naopak uzavrú do seba. Adolescenti a tínedžeri sa uzavierajú do seba, prestanú s vami zdieľať veci, o ktorých predtým rozprávali. Ich chovanie alebo vzhľad sa zmení - zrazu sú utiahnutí, prestanú ich tešiť krúžky a koníčky.
Rozdiel medzi strachom a úzkosťou
Strach a úzkosť sú si v mnohom podobné a pritom sú úplne iné. Ako dvojvaječné dvojičky. Strach je inštinktívna reakcia na konkrétne nebezpečenstvo. Väčšinou vieme, čoho konkrétne sa dieťa bojí a strach prežíva "tu a teraz". Oproti tomu úzkosť je všeobecná reakcia na neznámu hrozbu. Pozadie úzkosti je často nejasné. Úzkosť je rozptýlený, nepríjemný a neurčitý pocit obavy a jeho základom je neistota.
Ako pomôcť dieťaťu v situácii úzkosti
Bagatelizovanie obáv v žiadnom prípade nepomáha. Strach je prítomný a dieťa potrebuje, aby ho mohlo s niekým zdieľať. Je dôležité naozaj prejaviť úprimný záujem a dieťa si vypočuť.
Praktické metódy upokojenia
- Práca s telom a dychom: Ak dieťa náhle prepadne strachu a nevie sa upokojiť a plače, môžeme sa dieťaťa spýtať, kde ten strach v tele cíti. Je dobré si pomáhať metaforami a snažiť sa strach opísať ako konkrétny objekt. Potom ho vyzveme, aby si zatvorilo oči, aby sa sústredilo na dané miesto v tele a poriadne sa nadýchlo. Môžeme sa spoločne hlasno nadychovať spolu s ním, aby pri cvičení malo parťáka.
- Pomenovanie emócií: Veľmi nebezpečná vetička je „Nemysli na to, je to len v tvojej hlave!“. Namiesto predošlej formulky môžeme vyskúšať radšej vetu: „Zdá sa, že tvoja hlava je preplnená myšlienkami.“ Pomenovanie emócie je veľmi dôležitým krokom, pretože sa od nej dokážeme oddeliť. Hnev, to nie som ja. Smútok, to nie som ja. Sú to len emócie, ktoré prichádzajú a odchádzajú. Ako vlny oceánu.
- Terapeutické príbehy: Terapeutické príbehy sú v podstate príbeh o probléme, ktorý trápi aj vaše dieťa. Hlavnými hrdinami sú zvieratká, čo zabezpečuje dieťaťu bezpečný odstup. Príbeh končí šťastne a hlavný hrdina svoj problém vyrieši. Je to možnosť ukázať dieťaťu nejaké riešenie, ktoré môže pomôcť v reálnom živote i jemu.
Dajte si pauzu! 4-minútová dychová aktivita na upokojenie nervov a zmiernenie úzkosti u detí
Podporné nástroje z prírody
Esenciálne oleje, bylinky, bachove kvapky sú pre nás a naše deti k dispozícii, ale nie preto, aby sme zmenili pociťovanú bolesť. Neutekáme pred sebou samým. Prírodnými prostriedkami len zmierňujeme náročné obdobie. Harmanček je už dlho známy svojimi upokojujúcimi účinkami. Medovka je bylinka, o ktorej je známe, že pomáha zmierniť úzkosť.
Pokiaľ ide o esenciálne oleje, je vždy dobré dať dieťaťu ovoňať arómu oleja a dať mu vybrať olej, ktorý si bude difúzovať napríklad vo svojej detskej izbe. Čuch je veľmi individuálnym a to, čo môže voňať jednému, môže u druhého vyvolávať negatívny pocit. Bachove kvety sú určené pre variáciu emócií, s ktorými nemáme dobrý vzťah. Nech je to strach, nerozhodnosť, zúfalstvo alebo pocity samoty. Obzvlášť deti reagujú veľmi rýchlo na esencie, nakoľko nemajú ešte vytvorenú tvrdú škrupinu potláčaných a nechcených emócií.
Úloha rodiča a učiteľa v prostredí úzkosti
Úzkosť existuje v priestore medzi dieťaťom a rodičom. Pokiaľ sa dlhodobá úzkosť ignoruje, alebo berie ako normálny prejav charakteru dieťaťa, môže zapríčiniť jeho negatívne vnímanie samého seba a nízke sebavedomie. Wendy Silverman varuje pred trendom ochraňovať deti pred negatívnymi skúsenosťami. Ak ich chránime a zabraňujeme každej nepríjemnej emócii a okolnosti, dieťa sa s frustráciou nenaučí pracovať a nevybuduje si zručnosti, prispievajúce k pocitu kompetencie.
Škola je miesto, kde sú deti neustále hodnotené a porovnávané medzi sebou. Množstvo aktivít, ktoré v nej prebiehajú, sú tým, čo veľa detí vníma ako stresujúce. Učitelia hrajú pri rozvoji úzkostí, ale aj pri ich odbúravaní a zvládaní, zásadnú rolu. Najlepšou cestou je prijatie. Ak žiak navštevuje triedu s vedomím, že jeho učiteľovi na ňom skutočne záleží, že sa mu dostane potrebná podpora, záujem a citlivý prístup, sme hneď na polceste k žiaducemu výsledku.
Ako byť oporou bez prehnanej reakcie
- Modelovanie správania: Začnite od seba. Spoločnosť nás naučila, že musíme ukazovať len svoju bezproblémovú a usmievavú tvár. Len vtedy nás bude akceptovať okolie. Nikto nám však pravdepodobne nepovedal, že je to v poriadku, ak sa cítime smutne, vystrašene, nahnevane. Ak sme uistili svoje dieťa, že je úplne v poriadku cítiť aj „zlé“ emócie, že je to súčasťou života a každý sa cíti v určitom momente života práve takto, môžeme sa viac zaujímať o jeho pocit.
- Stanovenie hraníc: Úzkostlivé deti sú schopné stále dookola pýtať sa tú istú otázku. Deti cez neustále otázky získavajú pocit istoty. Potrebujú sa ich pýtať, aby na tú jednu sekundu získali istotu, že ich strach sa nenaplní. Preto si môžete vymyslieť „čas otázok“ a „čas bez otázok“.
- Dôslednosť a predvídateľnosť: Režim a pravidelnosť sú základným pilierom istoty a bezpečia. Zachovať treba taký počet nemenných spoločných aktivít, aký je len možné.
Prevencia a celková životospráva
Pre celkové zlepšenie je dôležité čo najviac minimalizovať chronický stres každodenného života. Pravidelný pohyb, vyvážená strava a dostatok spánku majú pozitívny vplyv na duševný stav. Už dva dni kardiopohybu minimálne 30 minút v týždni významne znižujú celkové vnímanie stresu. Strava ovplyvňuje všetky aspekty vášho zdravotného stavu, vrátane zdravia duševného. Snažte sa vyhnúť veľkému množstvu spracovaných potravín a pridanému cukru, idú totiž ruka v ruke s vyššou úrovňou stresu.
Ak máte podozrenie, že vaše dieťa zápasí s úzkosťou, neváhajte sa obrátiť na odborníkov. Psychoterapia, v prípade potreby v kombinácii s farmakoterapiou, sú veľmi účinné pri zvládaní úzkosti. Je dôležité uvedomiť si, že každý človek je iný, a to, čo je účinným prostriedkom či postupom pre jedného, druhému nemusí fungovať tak isto. Je preto potrebné vyskúšať rôzne techniky a prispôsobiť ich svojim potrebám.
tags: #ako #dieta #ukludnit #v #uzkosti