Dojčenie je predsa najprirodzenejší spôsob výživy, ktorý pomáha vytvoriť pevné puto medzi matkou a dieťaťom a pozitívne vplýva na emocionálny vývoj dieťatka, pričom má mnoho výhod. Býva to však aj zdrojom mnohých obáv a otázok, najmä pokiaľ ide o dostatok materského mlieka. „Mám dostatok materského mlieka?“ To je to, čoho sa čerstvé mamičky často obávajú. V niektorých rodičovských fórach dokonca nájdete dotazy na tému „podpora tvorby mlieka“ a rady v týchto fórach sú väčšinou buď na úrovni pomoc matka-matke, teda „mne zabralo“, alebo sa používajú čiastkové informácie vytrhnuté z kontextu. Dojčenie je komplexná problematika a neexistuje nič ako zázračná tabletka, ktorá pomôže vyriešiť všetky problémy.
Hoci je nízka zásoba mlieka celkom vzácny jav, mnoho žien sa s týmito obavami stretáva. Je veľmi pravdepodobné, že pokiaľ je dieťa zdravé a dobre prospieva, vediete si skvelo. Pokiaľ sa však skutočne obávate, či máte dostatok materského mlieka, vyhľadajte pomoc čo najskôr. Ak sa ukáže, že je všetko v poriadku, začnete si rýchlo veriť. Je dôležité si uvedomiť, že dojčenie nie je len kŕmenie, ale predstavuje jediný prirodzený prostriedok na nasýtenie fyzických i psychických potrieb novorodenca. Celé obdobie dojčenia, od prvej sekundy po narodení až do prirodzeného samostatného odstavenia, ktoré prichádza približne v troch a viac rokoch dieťaťa, má dojčenie nenahraditeľný význam nielen pre fyzické zdravie dieťaťa. Má neporovnateľný význam pre krátkodobý, ale aj dlhodobý účinok na celkovú kvalitu života a zdravia. Kŕmenie umelým mliekom by sa teda malo používať vyslovene v nevyhnutných, skôr výnimočných a hlavne medicínsky odôvodnených prípadoch s plným vedomím rizík, ktoré tento spôsob výživy prináša nielen pre dieťa, ale aj pre matku. Práve preto by mala byť v prvom rade dostupná všetka potrebná pomoc a podpora dojčenia od skúseného poradcu pri dojčení.
Kedy sa obávať a kedy sú obavy zbytočné: Rozpoznanie dostatočného príjmu mlieka
Keďže v pôrodnici mamičky nie vždy dostanú správne informácie o dojčení, po príchode domov ich začne trápiť otázka: „Mám dostatok mlieka“? Dôvody vplývajúce na vznik tejto otázky a neistoty môžu byť rôzne. Najlepším krokom v prípade, že máte pochybnosti o správnom fungovaní dojčenia, je vyhľadať certifikovanú poradkyňu pri dojčení, ktorá vďaka osobnému stretnutiu a pozorovaniu dojčenia zhodnotí priebeh dojčenia a jeho výdatnosť.
Príznaky, ktoré môžu naznačovať nedostatočný príjem mlieka:
- Nepriberanie na váhe: Je bežné, keď novorodenec v niekoľkých prvých dňoch po narodení stratí 5 až 7 % svojej pôrodnej hmotnosti - niektorí dokonca až 10 %. Potom by však mal každý deň pribrať aspoň 20 až 30 g a do 10. až 14. dňa po pôrode by mal dosiahnuť svoju pôrodnú hmotnosť. To, že dieťa prestane priberať, je jedným zo základných znakov problémov s dojčením, rovnako ako to, že je občasne dokrmované. Ak sa zistí, že dieťa nepriberá, je to dôvod na znepokojenie.
- Nedostatočne pomočené a pokakané plienky: Denný počet pomočených a pokakaných plienok je dobrým ukazovateľom toho, či má dieťa dostatok mlieka.
- Dehydratácia: Pokiaľ má dieťa tmavý moč, sucho v ústach alebo žltačku (zožltnutie kože alebo očí), alebo pokiaľ je letargické a nemá hlad, môže byť dehydrované. Horúčka, hnačka a zvracanie alebo prehriatie môžu u dojčaťa spôsobiť dehydratáciu.
- Zmena správania pri dojčení: Po počiatočnom pokojnom období dojčenia a dobrého priberania môže po pár týždňoch, či po pár mesiacoch prísť k zmene správania bábätka. Matka si môže všimnúť, že bábätko už trávi čoraz kratšiu dobu pitím z prsníka, a zároveň po skončení dojčenia je nespokojné, prípadne sa dojčenie končí plačom. Bábätko sa môže pri dojčení vzpierať, hnevať, plakať, začne otáčať hlavičku preč od prsníka, aj keď to predtým nerobilo, plače už aj pri prisávaní.
- Odmietanie prsníka: Bábätko sa môže javiť pokojné, keď je položené na podložke, ale pri pokuse vziať ho na ruky a prisať sa, začne plakať a odtláčať sa. Môže sa viackrát za deň odmietať nadojčiť, hoci je hladné, a celkovo odmieta dojčenie počas bdelosti, pričom sa typicky dojčí lepšie v noci ako cez deň. Pri pokuse o prisatie sa prehýba do luku, odťahuje sa od prsníka, púšťa prsník po krátkej chvíli a nechce sa prisať na druhý prsník, aj keď evidentne nepilo dostatočne. Niekedy si radšej saje pästičku alebo prsty namiesto prisávania na prsník.
- Dlhé intervaly medzi dojčeniami a frustrácia matky: Dojčenie neprebieha často, medzi dojčeniami sú veľké rozostupy a bábätko nie je ochotné prisať sa, ani keď je viditeľne hladné a nespokojné. Matka veľa času denne venuje vystihovaniu správneho okamihu, aby sa dieťatko prisalo, a dojčenie je pre ňu frustrujúce.
- Naliate prsia: Paradoxne môžete cítiť naliate prsia, môžete mať v prsníkoch hrčky a teda mať pocit, že mlieka máte dostatok. Naliate prsia však hovoria o tom, že bábätko mlieko nevypilo a toto sa hromadí v prsníkoch.
Všetky tieto znaky by mali byť pre vás dôvodom na kontaktovanie poradkyne pri dojčení a riešenie začínajúcich problémov s dojčením.
Ako rozlíšiť efektívne pitie dieťaťa na prsníku:
Čo však môžete urobiť už predtým, je pozorovať pitie dieťatka. Medzi satím bez príjmu mlieka a satím spojeným s pitím mlieka je viditeľný rozdiel. Ak bábätko pije a prehĺta, prejaví sa to tzv. „pauzou v brade“. Samotný proces pitia sa prejaví tým, že brada poklesne, potom nastane prestávka (to je prehltnutie), a potom sa brada vráti späť. Čím intenzívnejšia je pauza v brade, teda čím dlhšie trvá, tým viac mlieka dieťatko vypilo. Pri pozornom sledovaní pitia túto pauzu môžete sledovať, a tak zhodnotiť, či vaše dieťatko na prsníku pilo dostatočne, alebo nie. Ak má bábätko prsník v ústach a robí sacie pohyby, čiže jeho brada sa hýbe rýchlo a nerobí pauzu v rytme, tak sa dieťa síce snaží dostať mlieko von, ale nejde to. Takže nie každé dieťa, ktoré má prsník v ústach a robí sacie pohyby, reálne na prsníku aj pije. Preto je najdôležitejšie pozorovanie dojčenia. Tento spôsob zhodnotenia príjmu mlieka je smerodajnejší ako váženie pred a po dojčení, obzvlášť v prvých dňoch po pôrode.
MAMILA: ako poznať, či bábätko vypije dostatok mlieka l Jak poznat, že miminko vypije dostatek mléka
Kedy sú obavy zbytočné:
Ak bábätko získava dostatok mlieka, materské mlieko pokrýva všetky jeho výživové potreby a nie je potrebné ho dokrmovať. Niekedy sa stáva, že mamičky uvažujú o tom, či je tvorba mlieka dostatočná na základe rôznych príznakov, ktoré nemusia znamenať, že sa niečo s tvorbou mlieka deje. Napríklad, často sa mamičky vo veku 2 mesiacov bábätka znepokojujú preto, že prestávajú pociťovať naliatie prsníkov medzi dojčeniami, prípadne preto, že nie sú schopné odsať alebo odstriekať po dojčení mlieko, alebo ich bábätko býva nespokojné a uplakané, najmä večer. Za predpokladu, že bábätko dobre pije, prospieva a je spokojné, tak je pravdepodobne všetko v poriadku, a mäkké prsníky sú tým pádom tiež v poriadku - v takejto situácii dobrého pitia a prospievania sú totiž mäkké prsníky normálny a žiaduci jav. Preplnené prsia nie sú ideálom dobrého dojčenia, skôr naopak. Tvrdé prsia totiž znamenajú prílišné naliatie prsníkov, a to sa postupom času mení, takže matky, ktoré bez problémov dlhodobo dojčia, majú normálne mäkké prsníky. Niekedy sa totiž aj úspešne dojčiace matky obávajú straty mlieka, i keď to nemusí byť podložené, pretože je úplne reálne dojčiť dlhú dobu tak, že tvorba materského mlieka je bezproblémová. Novorodenci sa obvykle kŕmia veľmi často - asi 10 až 12-krát denne alebo každé dve hodiny - to nie je známkou toho, že nemáte dosť mlieka.
Nenahraditeľný význam materského mlieka a dojčenia
Význam dojčenia a prijímania materského mlieka je počas celého obdobia trvania pre dieťa nenahraditeľný. Považovať kŕmenie dieťaťa umelým mliekom z fľaše za rovnocenné s dojčením je jedným z najväčších omylov v tejto téme.
Pre dieťa:
Samotné zloženie materského mlieka a umelého mlieka, ktoré sa väčšinou vyrába z kravského mlieka, je neporovnateľné. Dojčené deti majú vďaka zloženiu materského mlieka zvýšenú ochranu pred infekciami, zatiaľ čo nedojčenie, respektíve používanie umelého mlieka, zvyšuje riziko užívania väčšieho množstva liekov či väčšieho počtu hospitalizácií, a to hlavne v súvislosti s najčastejšími dôvodmi hospitalizácie detí ako sú hnačky, zvracanie, infekcie dýchacích ciest a dehydratácia. V prípade, že dojčené dieťa predsa len ochorie, má u neho choroba miernejší priebeh, nakoľko sa v materskom mlieku vytvárajú protilátky. Jedným z faktorov, ktorý dieťaťu pomáha prekonať ochorenie, je tzv. laktoferín. Ten ničí škodlivé baktérie, kvasinky a vírusy. Toto je jeden z dôvodov, pre ktorý majú dojčené deti možnosť bojovať voči patogénom a udržať si zdravie.
Dojčenie je dôležité aj pre kognitívny a senzorický vývin dieťatka, nakoľko novorodenec po pôrode ešte nemá úplne vyvinutý mozog. Približne prvé tri roky po narodení sa mozog vyvíja rýchlo a počas tohto obdobia sa vytvárajú nové medzibunkové spojenia. Materské mlieko obsahuje látky pomáhajúce k dozrievaniu mozgu a naplneniu jeho maximálneho potenciálu. Už pri samotnom dojčení sa rozvíja celkové vnímanie dieťatka. Cíti vôňu matky, chuť mlieka, pozerá sa na jej tvár, dotýka sa jej pokožky, cíti jej teplo spredu a zároveň dotyk na chrbátiku, počúva jej hlas, tlkot srdca, pohybuje sa spolu s matkou - toto všetko pôsobí na vznik nových mozgových prepojení a podporuje vývin mozgu. Je to jemná a prirodzená stimulácia, ktorá je nenahraditeľná inými terapeutickými postupmi. Materské mlieko tiež poskytuje látky, ktoré sú kľúčové pre rast mozgu a vývoj predčasne narodených detí s nízkou pôrodnou váhou. Bábätká, ktoré dostávali materské mlieko, v porovnaní s bábätkami, ktoré dostávali umelú výživu, mali v bielej mozgovej hmote výrazne vyššie hladiny inozitolu a kreatínu. Ako vysvetľuje autorka štúdie, Katherine Ottolini: „Hladiny metabolitov sa zvyšujú počas rýchleho rastu mozgu bábätiek. Kreatín umožňuje recykláciu adenozíntrifosfátu, ktorý je zdrojom energie pre bunky. Vyššie hladiny tejto látky svedčia o rýchlejších zmenách a vyššej úrovni dozrievania buniek. Cholín zas pozorujeme pri obnove bunkových membrán, jeho hladina sa zvyšuje pri vytváraní nových buniek." Kŕmenie umelým mliekom naopak zvyšuje u detí riziko výskytu cukrovky, zápalov črevného traktu, obezity, zápalov stredného ucha, ochorení horných a dolných dýchacích ciest, alergií a množstva ďalších diagnóz. Metaanalýza štúdií publikovaných za posledných 50 rokov, v ktorých sa skúmalo 28-tisíc detí, odhalila, že nedojčenie detí zvyšuje riziko výskytu detskej leukémie a lymfómov o 19 %.
Pre matku:
Prekvapujúcim pre mnohých ľudí je zistenie, že nedojčenie prináša zdravotné riziká aj pre matku. Výsledky štúdie z roku 2015 ukazujú, že matky, ktoré nedojčili, majú v neskoršom veku tepny v horšom zdravotnom stave než matky, ktoré dojčili. Štúdia z roku 2018 skúmala vplyv dojčenia na depresiu žien v období po menopauze. Závery tejto štúdie ukazujú, že dojčenie má nielen okamžitý pozitívny vplyv na zdravie žien, ale jeho pozitívne účinky pretrvávajú po celý ich život. Táto štúdia priniesla dva závery: „Dojčenie menšieho počtu detí a celkovo kratšie obdobie dojčenia za život sa spájajú so zvýšeným rizikom depresie u žien v období po menopauze." Štúdia vedcov z Južnej Kórey, publikovaná v apríli 2020, ukazuje, že medzi ďalšie riziká nedojčenia pre matky je možné zaradiť aj vyššiu náchylnosť na vznik cukrovky po pôrode. Dojčenie totiž chráni pred cukrovkou tým, že tvorba materského mlieka zvyšuje tvorbu sérotonínu v pankrease. Sérotonín následne zvyšuje počet beta buniek pankreasu, teda buniek, ktoré sú zodpovedné za tvorbu inzulínu. Dojčenie nielen zvyšuje ich počet, ale aj zlepšuje ich funkciu. Zároveň podľa ďalšej štúdie z roku 2017 vyplýva, že dojčenie dokáže vyliečiť z endometriózy až takmer polovicu žien, ktoré ňou trpeli pred tehotenstvom. Čím dlhšie žena dojčí, tým väčšia ochrana.
Pochopenie mechanizmu tvorby materského mlieka
Ako prvé je potrebné si uvedomiť, že s materským mliekom prichádzate už do pôrodnice, nemusíte na jeho vytvorenie čakať. Mimoriadnu pozornosť v tomto kontexte je potrebné venovať aspektu, ktorého dôležitosť býva najviac prehliadaná, a tým je počiatočné materské mlieko - kolostrum. V skutočnosti sa toto materské mlieko tvorí už v 16. týždni tehotenstva a jeho tvorba pokračuje približne do prvých dvoch-troch dní po pôrode. Vo zvýšenej miere obsahuje obranné látky, a to najmä imunoglobulíny. Tieto pomáhajú dieťatku bezpečne zvládnuť náročný prechod zo sterilného vnútromaternicového prostredia. Kolostrum urýchľuje osídlenie tráviaceho traktu správnou mikroflórou, pomáha urýchliť vylučovanie smolky a je najlepšou prevenciou hypoglykémie a hyperbilirubinémie, známej ako novorodenecká žltačka.
Hneď, ako je zahájená tvorba materského mlieka, sú to v skutočnosti prsia, ktoré ho „vyrábajú“ podľa princípov „ponuky a dopytu“. Frekvencia dojčenia je tiež jedným z faktorov, ktoré množstvo mlieka ovply
tags: #ako #dokrmit #dieta #ked #mam #nedostatok