Niekto má v tom už dávno jasno, iné páry si nad menom pre svoje dieťatko lámu hlavu celé mesiace, dokonca až do poslednej chvíle - do samotného pôrodu. Určite aj vy poznáte niekoho vo svojom okolí, kto celý život „trpí“ kvôli svojmu menu. Kým pri priezvisku už toho veľa nezmôžeme (napríklad taký Matej Nechutný), krstným menom môžeme aspoň trošku zmierniť následky nie práve ideálneho priezviska.
V minulosti to mali rodičia o čosi jednoduchšie. Dieťa buď pomenovali po sebe, alebo po starých rodičoch, poprípade ho obdarili menom, ktoré na deň jeho narodenia pripadlo v kalendári. Keď už uvažujeme takto, mali by sme aj zhodnotiť, aký to môže mať dopad na budúcnosť nášho dieťaťa. Nám sa síce jeho meno môže páčiť, ale čo keď bude na posmech spolužiakom v škole? Veď určite si dobre pamätáte na staré dobré školské časy a na úprimnosť a ľstivosť niektorých vrstovníkov. Každopádne svoje dieťa nejako pomenovať musíme, keďže to prikazuje legislatíva.
Legislatívny rámec: Čo hovorí zákon o mene a priezvisku
Konkrétne ide o Zákon o mene a priezvisku Národnej rady Slovenskej republiky (č. 300/1993), ktorý hovorí, že každý musí mať meno a priezvisko. Základná právna úprava týkajúca sa určenia mena fyzickej osobe je obsiahnutá v tomto zákone v znení neskorších zmien a predpisov. Z vyššie uvedenej citácie § 2 zákona vyplýva, že osoby oprávnené určiť meno dieťaťu sú viazané zákonnými obmedzeniami:
- Meno nemôže byť hanlivé: Zákaz určiť meno, ktoré dieťa zosmiešňuje.
- Meno nemôže byť neosobné: Zakázané sú mená ako Stolička, Pero či Dom.
- Domácka podoba mena: Zákon primárne zakazuje určovať domácke podoby mien ako prvé oficiálne meno.
- Zákaz opakovania: Dieťa nemožno pomenovať rovnako ako jeho staršieho súrodenca, ktorý je už zapísaný v matrike na prvom mieste.
- Pohlavie: Osobe mužského pohlavia nemožno určiť ženské meno a naopak (neplatí to, ak ide o cudzojazyčné meno, ak je všeobecne známe, že takéto použitie mena je v súlade s tradíciou štátu, kde sa takéto meno používa - napr. Alex, Charlie, Kai).
Dieťa môže mať aj viac mien, maximálne však tri. Pri zápise mena alebo mien do matriky sú rodičia povinní poskytnúť matričnému úradu súčinnosť.
Jazykovedné hľadiská a kodifikácia
Okrem obmedzení v zákone o mene musia slovenské mená zodpovedať aj zákonitostiam kodifikovanej podoby štátneho jazyka s ohľadom na zákon č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku. Ministerstvo kultúry SR určilo štyri základné kodifikačné príručky: Pravidlá slovenskej výslovnosti, Pravidlá slovenského pravopisu, Krátky slovník slovenského jazyka a Morfológiu slovenského jazyka.
Dôležité z hľadiska aplikácie práva je zaradenie mena do jednej z dvoch skupín:
- Slovenské mená: Musia spĺňať pravidlá kodifikovanej podoby.
- Cudzojazyčné mená: Musia byť v súlade s tradíciou štátu, kde sú obvyklé.
Ak matrikár odmietne zapísať meno, ktoré vyjadruje individualitu dieťaťa a je vytvorené podľa zákonitostí kodifikovanej podoby, rodičia majú právo brániť sa. Spôsoby tvorby nových mien zahŕňajú odvodzovanie, skladanie, spájanie, skracovanie, prenášanie významu či preberanie z cudzích jazykov.
Ako rýchlo zaregistrovať narodenie vášho dieťaťa vo Veľkej Británii!
Praktické rady pri výbere krstného mena
Ako vybrať to najkrajšie spomedzi toľkých mien? Ak ste nositeľom dlhého priezviska, napríklad Kvašňovský, odporúča sa k nemu voliť krátke krstné meno, napríklad Ján Kvašňovský. Určite to znie lepšie ako Stanislav Kvašňovský. Máte krátke priezvisko? Tak môžete experimentovať aj s „obsahovo obšírnejšími“ menami. Napríklad Timotej Piš alebo Michaela Pišová znie lepšie ako Hugo Piš alebo Ema Pišová.
Pri vyslovovaní niektorých mien si ľudia priam skáču po jazyku. Odborníci na výslovnosť odporúčajú, aby sme sa vyhýbali spájaniu krstného mena, ktoré končí na rovnaké písmeno, akým začína priezvisko - napríklad Blahoslav Vojtek, Gabriel Lacko, Miriam Majerčíková.
Výber podľa významu a tradície
Máte priezvisko, ktoré sa zhoduje s menami v kalendári? Napríklad Martin, Tomáš či Matúš? Na každý deň v mesiaci pripadá v kalendári minimálne jedno meno (s výnimkou 1. januára a 1. mája), takže inšpirácií je viac ako dosť. V minulosti mali ľudia len jedno meno. Prvé priezviská sa začali používať v 10. storočí a odvodzovali sa od mien otca (Pavlov), lokality (Krásnohorský) alebo remesla (Kováč). V Rakúsku-Uhorsku sa povinnosť používať priezviská ustanovila na konci 18. storočia za vlády Jozefa II.
Riziká prílišnej originality
Ak sa pre istotu chcete vyhnúť tým najčastejším menám, mrknite sa na prieskumy o popularite krstných mien medzi rodičmi. Nechápte ma zle - ak už roky túžite po Eliške, smelo sa jej držte! Ale poznám rodičov, ktorí si meno pre svoje dieťa viac-menej náhodne vybrali z tých aktuálne najpoužívanejších, a až keď sa dieťa začalo stýkať s vrstovníkmi, boli trochu prekvapení.
Proces zápisu dieťaťa na matrike
Po narodení dieťatka čaká na rodičov niekoľko dôležitých povinností. Prvotný zápis do matriky prebehne v pôrodnici do troch dní od narodenia dieťaťa. Mamička po pôrode nahlási meno a priezvisko bábätka a podpíše vyhlásenie o mene dieťaťa.
Potrebné doklady na matrike
- Dieťa narodené v manželstve: Sobášny list a občiansky preukaz.
- Dieťa narodené slobodnej matke: Občiansky preukaz.
- Dieťa narodené rozvedeným partnerom: Občiansky preukaz a rozhodnutie súdu o ukončení manželstva.
- Dieťa narodené vdove alebo vdovcovi: Občiansky preukaz a úmrtný list.
Samotný zápis do matriky je bezplatný, rovnako ako vydanie prvého rodného listu. V prípade straty rodného listu je vydanie duplikátu spoplatnené sumou 5 eur pri fyzickom vybavení a 2,50 pri elektronickej žiadosti.
Uznanie otcovstva
Nezosobášené páry musia pred pôrodom poskytnúť prehlásenie o otcovstve, v opačnom prípade dostane dieťa priezvisko po svojej matke. Uznanie otcovstva sa robí na matrike v mieste trvalého bydliska. Tento doklad rodička predkladá pri zápise namiesto sobášneho listu.
Riešenie problémov a právna ochrana
V prípade, že sa rodičia nevedia dohodnúť na mene, meno sa určuje rozhodnutím súdu. Ak matrikár odmietne zapísať meno, ktoré je v súlade so zákonom, existujú právne prostriedky ochrany:
- Podanie sťažnosti: Kontrolným orgánom je obvodný úrad, krajský úrad alebo ministerstvo vnútra.
- Súdna ochrana: Žaloba proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
- Žaloba na ochranu osobnosti: Podľa Občianskeho zákonníka.
Zároveň treba pripomenúť, že kontrolnú činnosť na úseku matrík vykonávajú úrady a porušenie povinností (napr. neoznámenie narodenia v lehote 3 pracovných dní) sa posudzuje ako priestupok na úseku verejnej správy.
Praktické tipy pri výbere a finalizácii mena
Pri výbere mena je dobré držať sa niekoľkých zásad:
- Test vyslovenia: Skúste si celé meno povedať nahlas 10-krát. Ak sa pri ňom „zakoktávate“, skúste inú kombináciu.
- Budúcnosť v zahraničí: Ak bude vaše dieťa chcieť v budúcnosti študovať alebo pracovať v zahraničí, bude možno nútené „oholiť ho“ o mäkčene a dĺžne. Praktickejšie môžu byť mená, ktoré sa v rovnakej alebo len minimálne odlišnej podobe používajú v celej euroamerickej kultúre (Anna, Sofia, Daniel).
- Význam a pôvod: Pre niektorých rodičov je dôležitý jazykový pôvod mena. Pri výbere môžete jedným očkom prihliadnuť aj na mená vás rodičov, prípadne prarodičov.
- Iniciálky: Ak chcete, aby mali deti iné iniciálky ako vy, alebo aby si boli odlišné navzájom, vytvorte si tabuľku. Listujte, zapisujte a postupne vyškrtávajte.
Výber mena je emocionálny proces, ktorý spája tradíciu, osobný vkus a zákonné mantinely. Dôležité je pamätať na to, že meno dieťaťa je jeho prvým a trvalým identifikačným znakom, ktorý ho bude sprevádzať celý život. Preto je rozumné nájsť rovnováhu medzi originalitou, ktorá dieťa odlíši, a spoločenskou prijateľnosťou, ktorá mu uľahčí cestu životom.
tags: #ako #je #mozne #pomenovat #dieta