Máte doma novorodenca a ste unavený? Nie ste v tom sami. Hlboký, neprerušovaný spánok bábätka je pre mnohých rodičov skôr utopická predstava než realita. Rodičia chcú jasné odpovede na otázky ako: Koľko by malo bábätko spať? Prečo sa budí každú hodinu? Ako dosiahnuť, aby spalo pravidelnejšie? Prvý mesiac s novorodencom môže byť pre rodičov vyčerpávajúci, najmä kvôli častému budeniu a nepravidelnému spánku. V prvých týždňoch života totiž bábätká spia nepravidelne, budia sa často na kŕmenie a ich spánkové cykly sú krátke. Dobrá správa je, že kvalitný spánok bábätiek nie je založený na „čarovných rituáloch“. Dôležité je vedieť, ako detský spánok funguje. Novorodenec je termín pre práve narodené dieťa a používa sa tiež na označenie dieťaťa od narodenia po koniec 28. dňa života.
Špecifiká novorodeneckého spánku: Prečo spia inak ako dospelí?
Mnoho nových rodičov si myslí, že bábätká podliehajú takému istému spánkovému režimu ako dospelí. To je však veľký omyl. Bábätká, a špeciálne novorodenci, majú špecifický spánkový režim. Predovšetkým počas prvých mesiacov života spia väčšinu dňa. V priemere novorodenci spia 14 až 17 hodín denne, niekedy aj viac, pričom ich spánky sú rozdelené do kratších úsekov v dĺžke približne 1 až 2 hodiny. Spí často, ale krátko. Spánok sa strieda s krátkymi úsekmi bdenia. Predčasne narodené deti môžu spať ešte o niečo viac ako tie narodené v termíne. Je úplne prirodzené a bežné, že novorodenec spí veľa. Dokonca je to nevyhnutné. Novorodenci rýchlo rastú, vyvíjajú sa a spánok je pre ich mozog primárnou aktivitou. Bábätká trávia približne polovicu času, ktorý spia, v štádiu snívania, nazývanom REM spánok.
Novorodenci ešte nemajú vyvinutý cirkadiánny rytmus, čo znamená, že nedokážu rozlíšiť deň a noc. Bábätká nemajú vnútorné hodiny a nerozlišujú medzi dňom a nocou. Trvá to niekoľko mesiacov, kým sa u nich tento rytmus vybuduje. Preto je bežné, že ich režim je pre rodičov veľmi náročný. Navyše, bábätká majú oveľa menšie žalúdky ako dospelí, preto je aj frekvencia kŕmenia oveľa častejšia. Dojčení novorodenci sa kŕmia spočiatku zhruba každé 2 - 3 hodiny, u detičiek na dojčenskom mlieku každé 3 - 4 hodiny. Bábätko potrebuje prijímať kalórie a papať nielen počas dňa, ale aj v noci. Novorodencov je potrebné kŕmiť aj v noci.
Spánok novorodenca je iný ako spánok napríklad ročného bábätka alebo nás dospelých. V období 0-4 mesiacov života bábätká sa spánok vyvíja a postupne mení. Veľká zmena v spánku nastáva v období prvej veľkej spánkovej regresie v období 3-4 mesiacov. Rodičia sú často zaskočení okolo tretieho mesiaca, keď sa spánok rapídne mení a oni nevedia, čo sa deje. Informovanosť im v prvých mesiacoch života veľmi pomáha v tom, aby dieťa spalo čo najlepšie a aby bola celá rodina vyspatá primerane veku potomka. Určite nikto neočakáva od trojmesačného bábätka, že prespí celú noc, to ani nie je vhodné.
Rozpoznanie signálov únavy a manažment bdelých okien
Postupom času sa začnú predlžovať spánky aj bdelé okná. Čím viac sa bude vyvíjať detský mozog a nervový systém, tým pravidelnejší bude ich spánkový režim. Bdelé okno je čas medzi prebudením a ďalším spánkom. Tieto okná sa, podobne ako samotný spánok, priebežne menia. Spočiatku je novorodenec hore len veľmi málo, postupne sa to však predlžuje. Ak chcete dieťaťu nastaviť režim, musíte ísť na to postupne a „nenásilne“. Pretože umelé predlžovanie bdelého okna vám nemusí pomôcť predĺžiť spánok - skôr naopak. Príliš dlhé bdelé okno zvykne mať opačný účinok. Veľmi unavené dieťa ťažšie zaspáva a často spí kratšie. Jeden obrovský mýtus okolo spánku bábätiek súvisí s tým, že čím je bábätko unavenejšie, tým bude lepšie spať. Preunavené bábätko má vysoké hodnoty kortizolu, stresového hormónu, a dostáva sa do stavu hyperaktivity. Malinké bábätká novorodenci do 6 týždňov nemajú takmer žiadne bdenie, okolo veku 5-6 týždňov začínajú pomalinky bdieť medzi jedným a druhým spánkom. Okolo 2-4 mesiacov môžu zvládnuť 60-75-90 minút bdelosti.
Hoci každé dieťa dáva únavu a pripravenosť na spánok najavo trošku inak, stretávame sa s niekoľkými opakujúcimi sa signálmi. Rodičia by si mali odsledovať signály u svojho drobca. Možno bude bábätko plačlivejšie a bude si vyžadovať viac pozornosti. Bežné je však tiež to, že unavené deti sú skleslé a nič ich nezaujíma. Reagujte na prvé signály únavy - ak bábätko začne pretierať očká, zívať alebo sa stáva nepokojným, je čas ho uložiť na spánok.
Bezpečné prostredie pre spánok novorodenca: Kľúč k prevencii rizík
Každý jeden rodič má za povinnosť zabezpečiť pre dieťa bezpečný a pokojný spánok. Bezpečnosť pri spánku bábätka má byť absolútnou prioritou a netreba ju podceňovať. Každoročne sú aj na Slovensku deti, ktoré zomreli na SIDS alebo SUID. Ide o úmrtie, ktoré nemajú zjavnú príčinu alebo súvisia s udusením dieťatka. Syndróm náhleho úmrtia dojčiat (SIDS - Sudden Infant Death Syndrom) je smútnou skutočnosťou, ktorá na Slovensku postihuje jedno z 3 000 detí. Jeho príčina však stále zostáva neobjasnená a znížiť jeho riziko je možné len niekoľkými opatreniami. Podľa aktuálnej teórie existujú tri komponenty, ktoré zvyšujú riziko náhleho úmrtia dieťaťa, ak sa náhodne stretnú: kritické vývinové obdobie, riziková situácia a zraniteľné dieťa. Lekári nevedia, ktoré bábätko je zraniteľné a u ktorého sa tieto tri komponenty môžu náhodne stretnúť.
Ideálna poloha na spánok: Poloha spánku novorodenca je veľmi dôležitá, pretože súvisí s bezpečnosťou dieťaťa. Odborníkmi najčastejšie odporúčaná poloha na spánok je na chrbte, nakoľko z výskumov vyplýva, že výrazne znižuje riziko SIDS, keďže pri nej sú dýchacie cesty voľné. Bábätko by malo od prvého dňa spať na chrbte - bez ohľadu na to, či ho dávate spať v noci alebo počas dňa. V tejto polohe má voľné dýchacie cesty a zvyčajne dieťa spí najdlhšie a najlepšie. V prvých mesiacoch nie je vhodný spánok na bruchu, pretože sa pri ňom výrazne zvyšuje riziko SIDS. Na brušku môže bábätko počas spánku jednoducho zaboriť tvár do matraca a nedokáže si ju samo zdvihnúť, aby si uvoľnilo dýchacie cesty. Navyše, poloha na brušku zvyšuje telesnú teplotu, čo môže byť tiež rizikový faktor. Spánok na boku sa môže zdať ako bezpečný kompromis - ale realita je taká, že dieťatko sa z tejto polohy môže nečakane pretočiť práve na bruško, bez toho, aby ste si to všimli. Ak sa dieťa uložené na bok pretočí na bruško, mohlo by to byť nebezpečné s ohľadom na SIDS. Dr. Sears na svojej stránke uvádza, že v súčasnosti sa väčšina medicínskych autorít zhoduje na tom, že obe polohy na spánok - na chrbte i na boku - sú pre dieťa bezpečné. Avšak pre maximálnu bezpečnosť novorodenca je poloha na chrbte preferovaná.
Výnimky a špeciálne prípady: V istých prípadoch aj lekár odporučí, aby dieťa rodičia na spánok ukladali do inej polohy. Jedná sa najmä o deti s ťažkým refluxom alebo s určitými malformáciami horných dýchacích ciest, ako je Pierre Robinov syndróm, ktoré vedú k akútnym prípadom nepriechodnosti dýchacích ciest. Ak hrozí nebezpečenstvo zvracania, odporúča sa dieťa polohovať práve na bruško. Zároveň veľa rodičov malých bábätiek uvádza, že práve v tejto polohe ich deti spia „najlepšie a najdlhšie“. V tomto prípade je potrebné, aby rodičia zabezpečili tvrdý matrac a aby v postieľke nebolo nič, do čoho by si dieťa mohlo zaboriť tváričku. Prvé dni po narodení dieťatko vylučuje zvyšky plodovej vody, dochádza k jeho presýteniu a grckaniu materského mlieka, z toho dôvodu by mala byť hlavička vyššie než nohy. Ak je vaše dieťa v období, kedy zvýšene sliní alebo má nejaké ochorenie dýchacích ciest spojené so zvýšenou tvorbou hlienov, môže byť poloha na boku nápomocná. Hlien sa zhromažďuje v dolnej časti líc a v polohe na bok pravdepodobne vybehne z úst von skôr, než by dieťaťu zabehol späť do zadnej časti krku, čo sa stane v polohe na chrbátiku. Ak teda má dieťa kašeľ, soplíky, počujete sťažené dýchanie, skúste na spánok bočnú polohu, avšak s opatreniami. Aby bol spánok dieťaťa na boku bezpečný, je vhodné urobiť aj tieto opatrenia: dieťatko ukladajte na spánok na tzv. polobok, teda mierne naklonené dozadu. Spodnú rúčku dieťaťa povytiahnite mierne dopredu. Spodné rameno bábätka bude slúžiť ako akýsi stabilizátor polohy a zabráni dieťatku prevrátiť sa na bruško. Môžete použiť polohovacie pomôcky - kliny alebo valčeky, prípadne zrolovaný uterák alebo deku. Nepoužívajte však len oporu za chrbátikom, to môže dieťa nútiť prevaliť sa z boku na bruško. Ako potrebný sa javí skôr predný klin, teda niečo, čo umiestnite dieťatku pred bruško. Nemalo by to však vyť nič, čo bude príliš obmedzovať pohyb dieťatka. Dieťa musí mať voľné dýchanie a istú slobodu pohybu.
Prostredie postieľky: Postieľka nie je len kus nábytku. Je to miesto, kde vaše bábätko strávi väčšinu svojho času počas prvých mesiacov. Aj keď ešte nepozná rozdiel medzi dňom a nocou, v postieľke si oddýchne, spracuje dojmy z veľkého sveta, a hlavne - rastie. Ak by sme mali spomenúť jednu vec, do ktorej sa oplatí investovať, je to práve pevný, kvalitný detský matrac, ktorý sa presne zmestí do rámu postieľky - bez medzier, do ktorých by sa mohli zatúlať rúčky alebo nožičky. Mal by byť dostatočne tvrdý. Na matrac patrí vhodná plachta. Jeden nenápadný, no veľmi šikovný tip je nepremokavá plachta. Tenké, priedušné varianty plachiet nijako neuberajú na pohodlí, ale spoľahlivo ochránia matrac pred mokrými nehodami. Neznamená to, že musíte často prať matrac, alebo ho dokonca meniť.
Starostlivosť o novorodenca - Rozhovor s pediatričkou - MOM CAST / Čo mi nikto nepovedal I4KI
Čomu sa vyhnúť v postieľke: Je úplne prirodzené, že chceme postieľku bábätku pripraviť čo najútulnejšie. Malé vankúšiky, plyšové zvieratká, mäkučké deky, mantinely s krásnymi vzormi… Vyzerá to rozkošne. Lenže práve tieto doplnky môžu byť pre novorodenca rizikové. Žiadne deky, žiadne vankúše, žiadne hračky, žiadne mantinely. Prečo? Pretože dieťatko sa ešte nevie otočiť, odtiahnuť si prikrývku z tváre a jeho dýchanie môže veľmi ľahko narušiť akýkoľvek mäkký predmet v okolí. V postieľke by sa nemali nachádzať žiadne vankúše ani prikrývky, aby sa do nich dieťa nechtiac nezamotalo a neohrozilo svoje dýchanie. Vankúš nepatrí do postieľky novorodenca. Navyše, novorodenec žiadny vankúš nepotrebuje. Spí väčšinou rovno, neotáča sa na bok, nepotrebuje podporu krku. Vankúšiky prídu na rad neskôr - zvyčajne až po 1. roku života, ak vôbec. Mantinely, hniezda, baldachýny vyzerajú nádherne, ale môžu byť rizikové. Hniezdo môžete používať napríklad cez deň - ak si dieťatko položíte vedľa seba na sedačku a máte ho stále na očiach. Baldachýn môže byť krásny doplnok izby - ak je zavesený vysoko, ďaleko od dosahu dieťaťa a pravidelne sa čistí, pokojne ho nechajte. A kedy teda môžeme začať používať krásne doplnky do postieľky naplno? Približne od momentu, keď sa dieťatko už aktívne vie pretáčať, má väčšiu kontrolu nad telom a hlavne - už nepotrebuje takú úroveň ochrany pred okolitými predmetmi.
Teplota a oblečenie: Teplota v miestnosti by mala byť medzi 18 - 20 °C, pričom za optimálnu teplotu pri spánku sa považuje teplota v rozpätí 18 až 22 °C. Je dôležité, aby bolo dieťa oblečené primerane podľa izbovej teploty. Malé bábätká ešte nemajú úplne vyvinutý termoregulačný systém. Neznamená to však, že musia byť v prekúrenom prostredí.
Polohovanie hlavičky: Ak sú bábätká polohované len a len na chrbátik, vzniká riziko „zležania hlavičky“, teda nesprávneho formovania lebečných kostí. Odporúča sa preto: pamätať na polohovanie na bruško, keď je dieťa bdelé. Predchádzať zležaniu hlavičky, dávať pozor, aby bolo dieťa polohované v čase bdenia na opačnú stranu. Výborná je aj Mimi perinka, v ktorej je pamäťová pena, ktorá prechádza práve zaležaniu. Minimalizovať čas, ktorý dieťa trávi v autosedačke. Meniť polohu dieťatka v kolíske či postieľke, aby sa za vecami a ľuďmi bolo nútené otáčať z rôznych strán (napr. raz ho otočím hlavou ku stene, potom nožičkami ku stene). Ak vás trápi sploštenie hlavičky (plagiocefália), ktoré sa niekedy objaví, riešením nie je vankúš, ale pravidelné „pasenie koníčkov“ cez deň (dvíhanie hlavičky v polohe na brušku), nosenie na rukách a striedanie polohy hlavičky, keď dieťatko leží (napr. pri hre alebo dojčení).
Podpora pokojného spánku: Rituály a externé faktory
Kvalitný spánok bábätka nie je o dokonale načasovaných rituáloch, presných návodoch ani o tom, aby ste ako rodič fungovali bezchybne. Každé dieťa má vlastné tempo. Niektoré si rýchlo vytvorí rytmus, iné si ho buduje postupne. Neexistuje univerzálny vzorec, ale existujú princípy, ktoré fungujú u väčšiny detí: sledovanie signálov únavy, primerané bdelé okná, pravidelná rutina, rešpekt k potrebám dieťaťa a váš pokoj.
Večerná rutina: Naučiť dieťatko na rutinu chce čas, avšak dobrý večerný „rituál“ mu pomôže upokojiť sa a nastaviť sa na to, že je čas ísť spať. Do takejto rutiny môže patriť kúpanie, spievanie uspávanky, čítanie knižky či masáž. Rutina má byť stabilná a predvídateľná. Rodičia môžu podporiť predlžovanie spánku vytvorením pravidelných spánkových rituálov. Pomáha napríklad kúpací rituál, jemná masáž alebo uspávanka, ktoré dieťa upokoja a pripravia na spánok.
Svetlo a tma: Vnútorné hodiny alebo aj cirkadiánny rytmus pomôžete nastaviť tak, že budete dieťa počas dňa nechávať na svetlých miestach, ideálne s prirodzeným svetlom. V noci zas zatiahnite a odstráňte intenzívne osvetlenie (svetlá, ale aj obrazovky a monitory). Tma totiž spúšťa v tele produkciu melatonínu - hormónu spánku. Počas nočných kŕmení a prebudení sa vyhýbajte hlasnému rozprávaniu, smiechu či hraniu. Rodičia často podceňujú tmu a nevedia, že tma je kľúčová pre správne nastavenie vnútorných hodín dieťaťa.
Biely šum: Už v maternici sa bábätká vyvíjajú obklopené istým hlukom. Preto môže byť pre niektoré detičky problematické zaspať v úplnom tichu. Bábätká často dobre zaspávajú pri zvukoch práčky, vysávača a digestora. Novorodenci zbožňujú zvuk bieleho šumu, pomáha im to spať, preto môžete zaviesť biely šum počas denného spánku. Používajte biely šum - monotónne zvuky, ako napríklad ventilátor alebo nahrávky s bielym šumom, môžu dieťa upokojiť a pomôcť mu zaspať.
Zavinovanie: Zavinovačka má dlhú tradíciu a ešte stále dokáže byť úžasným pomocníkom - ak sa používa správne. Novorodenci majú často tzv. Moro reflex - akoby sa pri zaspávaní zľakli, myknú ručičkami a zobudia sa. Zavinovačka im dáva pocit bezpečia a istoty, ktorý poznajú ešte z bruška. Vďaka zavinutiu ľahšie zaspí a spánok bude dlhší. Zavinutie je bezpečné, pokiaľ rešpektuje pravidlá bezpečného spánku. To znamená, že bábätko nezavinujte pokiaľ ste sa rozhodli pre bezpečný spánok a vtedy, keď sa vie samo pretočiť na bruško. Ak dieťa spí v zavinovačke, uistite sa, že nie je príliš tesná a umožňuje voľný pohyb nôh.
Riešenie bežných spánkových problémov
Morov reflex: Všimnite si, že vaše malé bábätko miestami nekontrolovateľne trhá rúčkami a telíčkom. Najmä po zaspatí 10-20 minút ním zrazu mykne. Hovoríte si vtedy, či je to normálne. Áno je. Jedná sa o Morov reflex. Je to primitívny reflex dieťatka a vymizne okolo 4.-5. mesiaca. Ak sa vám bábätko budí po desiatich minútach, zvykne ho rušiť Morov reflex. Pokiaľ nie je zavinuté, má voľné ručičky a uspávate ho hojdaním na rukách - potom ho chcete položiť do postieľky a nepodarí sa vám to ani na dvadsaťkrát. Pri každom pokuse mu trhne rúčkami, začne si nimi šúchať tvár a je hneď hore. Preto treba vyčkať po uspatí na rukách a držať ho, až kým neprejde do hlbokého spánku. Ak bábätko pevne zaviniete s rúčkami pri telíčku počas spánku a zaspávania, tak sa dieťatko nebude budiť na trhanie vlastného telíčka a nekontrolovateľný pohyb vlastných rúčok. Najmä prvé týždne totiž svoje ručičky ako svoje ešte nerozpoznáva.
Samostatné zaspávanie: Cieľom je naučiť dieťa zaspávať samo. Existuje viacero metód a stratégií, ako na to. Opäť musíme pripomenúť, že ani v tomto prípade nie je možné určiť jeden univerzálny postup. Metódy tréningu spánku, ktoré fungujú pre jedno dieťa, nemusia fungovať pre druhé. Okrem toho sa u vašej ratolesti môže postupne meniť to, čo naň funguje. Dávajte dieťa do postieľky ospalé, ale nie úplne spiace - pomáha to dieťaťu naučiť sa zaspať samostatne. Samostatné zaspávanie neznamená, že rodič odíde a dieťa necháva vyplakať. Rodič je v miestnosti a pomáha dieťaťu sa upokojiť.
Cumlík a dojčenie: Z pohľadu spánku je cumlík rušivý návyk, lebo dieťa ho v prvých mesiacoch nevie nájsť, tým pádom sa často budí. Mnohé mamy by o predojčených nociach vedeli napísať celé knihy. Spoločne vyberáme spôsob, ako dieťa naučiť zaspať bez pomoci dojčenia, keď má napríklad už 12 mesiacov a inak nezaspí.
Zúbky a spánok: Zuby sú bežne diskutovaná téma a rodičia si nimi často aj 2 roky vysvetľujú časté nočné budenie. Iní rodičia si zúbok všimnú až vtedy, keď sa prerezal a na spánku sa to nijak neodrazilo. V spánku totiž bolesť cítime omnoho menej.
Fázy novorodeneckého spánku a ich vývoj
Spánok novorodenca je iný, ako spánok po prvej spánkovej regresii. Pred touto veľkou zmenou, ku ktorej dochádza približne v 3.-4. mesiaci, spánok delíme na dve fázy. Rozlišujeme tzv. aktívny spánok a tichý spánok. Okrem toho môžeme hovoriť ešte o prechodovej fáze, ktorá sa objavuje v momente, keď dieťatko uspávame. Spánok novorodenca ešte nie je taký vyzretý, aby sme mohli hovoriť o viacerých fázach ako je to napríklad pri spánku dospelého.
Následne dieťatko vstupuje do aktívneho spánku, ktorý má určite prvky REM spánku (ale neplní ešte všetky jeho funkcie). V aktívnom spánku dieťatko hýbe očkami, alebo má očká pootvorené, myká telíčkom a podobne. Následne dieťatko vstupuje do tichého spánku, v ktorom je bábätko ťažko zobuditeľné.
Melatonín a zmeny spánku: Okolo 5.-6. týždňa sa postupne z tela bábätka začína vytrácať materský melatonín a začína sa tvoriť v jeho tele pomaličky vlastný melatonín. Je to také „hluché“ obdobie (kedy bábätka nemá tohto hormónu v tele dostatok), kedy mnohé maminky pozorujú, že dieťatko začína byť menej spavé, je ťažšie ho uspať a horšie spí.
„Magická“ tridsiata minúta: Veľa rodičov isto pozná magickú tridsiatu minútu. Práve v nej sa množstvo detí zobudí, ďalšie zas prejdú plynule do fázy REM a následne dochádza k prebudeniu. Bábätko potrebuje znovu uspať pri dojčení, cumlíkom či hojdaním na rukách. Novorodenec do tretieho mesiaca najskôr vstupuje do ľahkého REM spánku, je v ňom približne 15-20 minút. V tom REM spánku bábätkom trhá a myká.
Spoločné spanie (co-sleeping): Výhody a zásady bezpečnosti
Spoločné spanie rodičov s deťmi je praktizované už po stáročia na celom svete. V žiadnom prípade nejde o rozmaznávanie, otročenie, alebo ponechávanie dieťaťa so sebou manipulovať. Spoločné spanie znamená spánok bábätka a matky v jednej posteli. Ide o bežný, normálny a žiaduci spôsob nočnej starostlivosti o bábätká, ktorý bábätká v histórii bežne zažívali. Dojčenie a spoločné spanie idú ruka v ruke. Mnoho rodičov si pred narodením bábätka kúpi postieľku a neplánuje s dieťaťom spať, ale prirodzene zistia, že sa nočná starostlivosť zjednoduší, a k tomuto objavu dospejú väčšinou tak, že bábätko po nadojčení jednoducho zostane spať v posteli. Dokonca aj v USA napriek všetkým kampaniam proti spoločnému spaniu a stigmatizácii spoločného spania v súčasnosti spí spoločne so svojimi deťmi približne polovica rodičov (McKenna, 2004). Spoločné spanie je súčasťou vzťahovej výchovy.
Rodičom spiacim spoločne s deťmi oponujú tzv. cvičitelia detí, ktorí odporúčajú postupy - nechať vyplakať alebo Estivillovu metódu zaspávania. Naopak, spoločné spanie odporúčajú mnohí odborníci ako aj zdravotnícke organizácie ako Akadémia laktačnej medicíny (2008) či UNICEF (2005), ktoré zároveň hovoria o tom, že spoločné spanie je prevenciou pre syndróm náhleho úmrtia dojčaťa (SIDS). Matky inštinktívne spia so svojimi deťmi tak, že sú k nim obrátené tvárou.
Výhody spoločného spania:
- Nebudete musieť k bábätku vstávať.
- Nebudete ho musieť po dojčení vracať naspäť do postieľky a báť sa, že sa pri prekladaní prebudí.
- Zjednoduší sa dojčenie, dojčenie a spoločné spanie sa vzájomne podporujú, spoločné spanie pomáha dojčeniu.
- Pomôže vám to pri budovaní vzťahovej väzby so svojím bábätkom.
- Nezobudíte sa úplne a začnete bábätko dojčiť v polospánku a ani ono sa väčšinou nezobudí úplne.
- Rýchlejšie a skôr zaspíte.
- Nebudete ako matka vytrhnutá z hlbokého spánku, pretože sa vaše spánkové cykly zosúladia.
- Svojím dýchaním budete pomáhať dýchať aj svojmu bábätku, vaše bábätko nebude spať neprimerane hlboko, čo ho bude chrániť pred príliš dlhými pauzami medzi nadýchnutiami.
- Budete dojčiť dlhšie.
- Budete regulovať teplotu bábätka.
- Budete bábätku poskytovať istotu a budete môcť rýchlejšie reagovať na jeho potreby.
- Vaše bábätko bude menej plakať.
Ako sa pripraviť na spoločné spanie bezpečne: Pre spoločné spanie maličkých bábätiek existujú zásady, ktoré je dobré dodržať na to, aby bolo bezpečné. Je zrejmé, že situácia je iná, ak ide o spanie so starším viacročným dieťaťom, v porovnaní so spaním s novorodencom. Správanie dojčiacej matky a dojčeného bábätka je za bežných okolností regulované biologickými mechanizmami, ktoré zaručia bezpečné spanie. Dojčenie je jeden z faktorov, ktorý zaisťuje bezpečný spánok; kŕmenie umelou výživou patrí medzi možné rizikové faktory.
- Dostatočný priestor: Zabezpečte dostatočne veľký priestor na spanie pre seba i pre bábätko.
- Prevencia pádu: Zabezpečte posteľ tak, aby sa z nej bábätko nemohlo spadnúť a aby ste ho vy nemuseli celú noc strážiť a báť sa, či nespadne. Zábrana proti spadnutiu by nemala byť taká, aby sa do nej bábätko mohlo zakliesniť či zaboriť tak, aby nemohlo dýchať.
- Správna poloha bábätka: Pri spoločnom spaní je potrebné, aby bábätko spalo popri vašom boku a bolo v polohe na chrbátiku, nie na brušku. Nemá byť umiestnené na vašom hrudníku, odkiaľ by sa mohlo zosunúť dolu. Bez ohľadu na to, či spíte s bábätkom spoločne alebo nie, neukladajte bábätko na spánok na bruško ani na bok. Bezpečná poloha pri spaní je, keď je bábätko na chrbte. Ak bábätko spí na chrbte, je dôležité, aby veľkú časť času cez deň trávilo iným spôsobom (napríklad vo vašom náručí či v nejakom nosiči) ako ležaním v posteli, aby ste sa vyhli „zležanej hlavičke“. V inej polohe ako na chrbte môžu spať bábätká, až keď sami pretáčajú a sú ju schopné samy zaujať a zmeniť.
- Odstráňte rizikové predmety: Odstráňte z postele veľké, ťažké vankúše, veľké, ťažké periny ako aj všetky ostré predmety či zakryte ostré hrany, prípadne čokoľvek, do čoho by sa mohlo bábätko zamotať či zaboriť tak, že by nemohlo dýchať. Majte v posteli minimum vecí (nedávajte do nej napríklad plyšové hračky).
- Kvalita matraca: Matrac na posteli má byť primerane tvrdý, rovný a posteľ bez ťažkých perín, ťažkých vankúšov či predmetov, do ktorých by sa bábätko mohlo zaboriť či zamotať.
- Kontakt koža na kožu: Bezpečné spoločné spanie zaisťuje kontakt koža na kožu (matka vyzlečená od pol pása nahor, bábätko vyzlečené len do plienky). Vďaka nemu sa dá zabezpečiť aj bezpečné spoločné spanie s predčasne narodeným bábätkom - na zaistenie bezpečného dýchania takéhoto bábätka použite špeciálne zásady pre predčasne narodené deti, prípadne špeciálnu košeľu pre predčasne narodené deti, ktorá im hlavičku udrží v pozícii zaisťujúcej správne dýchanie a priechodnosť dýchacích ciest.
Čomu sa treba pri spoločnom spaní vyhnúť:
- Nezaspite posediačky s bábätkom v náručí.
- Nespite s bábätkom inde než v posteli, ktorú ste vopred zabezpečili.
- Nespite v kresle či hojdacom kresle, na sedačke, na gauči, vo vodnej posteli, na príliš mäkkom či príliš preliačenom matraci, či inde, kde by sa bábätko mohlo dostať do polohy, v ktorej nemôže dýchať.
- Nedávajte bábätko spať niekde, kde je medzi koncom matraca či postele a napríklad stenou miesto, do ktorého by mohlo zapadnúť alebo by sa mohlo zaboriť.
- Nedávajte bábätko do zavinovačky či do príliš veľkého množstva oblečenia, aby ste zabránili prehriatiu.
Rizikové faktory pre spoločný spánok s bábätkom: Medzi rizikové faktory môže patriť to, ak vy alebo váš partner, ktorý tiež spí s vami v posteli:
- ste pili alkohol
- fajčíte
- ste neprimerane unavení
- beriete lieky, ktoré môžu ovplyvňovať váš spánok či schopnosť zobudiť sa (lieky proti bolesti, antihistaminiká, lieky na spánok a pod.)
- beriete drogy
- máte v posteli zvieratá
- máte v posteli staršie deti
- máte extrémne dlhé rozpustené vlasy, do ktorých by sa dieťa mohlo zamotať
- ste extrémne obézni
Prečo rešpektovať rozhodnutie matky: Mužský pohľad na spoločné spanie môže byť často skreslený. Ako zaznelo v jednej dojímavých slovách otca: "Nemôžem nenávidieť nič z toho, čo robí moju ženu takou matkou, akou je. Nikdy by som nezhodil alebo neznevažoval čokoľvek, čo chce urobiť pre moje deti. Musím sa niekedy tlačiť v maličkom kúte postele? Áno? Ale môj ty bože, ako krásne vyzerá, keď drží moje deti? Aby sa cítili milované a v bezpečí? Vec sa má tak, že toto zažívajú naše ženy len krátke obdobie ich materstva. Nosia naše deti, porodia ich, starajú sa o nich a možno počas toho, ako sú malé, nechajú ich priplaziť sa k nám do postele a pritúliť sa, ale nakoniec naše deti vyrastú a stanú sa „príliš cool“ na maznanie, takže prečo by sme my ako muži mali chcieť ukradnúť im čo i len jedinú sekundu tohto času? Byť matkou je súčasť ich identity a čo je rok alebo tri oproti desaťročiam spoločného života? Chcel by som len povedať, že som hrdý na rozhodnutia mojej ženy ako matky a podporujem každé jedno z nich. Nikdy by som ju nechcel okradnúť o tento čas alebo o tieto obdobia, ktoré sú v skutočnosti tak krátke na to, aby si ich človek neužil. Prosím, rešpektujte svoje ženy ako matky."
Monitorovanie a elektronické pomôcky
Stojí za zváženie aj elektronická pestúnka alebo monitor dychu. Nie sú povinnou výbavou, ale pre mnohých rodičov predstavujú veľkú úľavu - najmä počas prvých týždňov, keď sa chodia každých desať minút pozerať, či bábätko dýcha. Monitor dychu vás upozorní na zástavu dýchania, pestúnka vám zas dovolí ísť si urobiť kávu do kuchyne bez toho, aby ste stratili kontakt s dieťatkom.
Keď spánok nefunguje: Hľadanie odbornej pomoci a individuálny prístup
Nepravidelný spánok sprevádzaný plačom, nekonečným uspávaním a množstvom nočných prebudení potrápi veľa novopečených rodičov. Mnohé mamy by o predojčených nociach vedeli napísať celé knihy. Zuzana Guzmická je na Slovensku priekopníčkou v oblasti poradenstva pri problémoch detského spánku a myšlienky, že dojčené dieťa nemusí byť päťdesiatkrát za noc hore. So spánkom svojho bábätka bojuje veľa unavených mamičiek. Edukácia rodičov, či už pred pôrodom, ale aj po ňom, je veľmi dôležitá. Rodičia sú často zaskočení okolo tretieho mesiaca, keď sa spánok rapídne mení a oni nevedia, čo sa deje. Práve informovanosť im v prvých mesiacoch života veľmi pomáha v tom, aby dieťa spalo čo najlepšie a aby bola celá rodina vyspatá primerane veku potomka. Rodičia sa snažia problémy so spánkom najskôr vyriešiť doma, bez odbornej podpory.
Starostlivosť o novorodenca - Rozhovor s pediatričkou - MOM CAST / Čo mi nikto nepovedal I4KI
Každé bábätko je iné. Je napríklad úplne bežné, že sa deti budia počas spánku - niektoré sa zobudí dvakrát, iné šesť či dokonca desaťkrát. Sú bábätká, ktoré majú len krátke spánky, iné vedia pekne spinkať aj dlhší časový úsek. Novorodenecký spánok je však nepredvídateľný, niektoré deti ťahajú trojhodinové cykly prvé týždne života a iné kúskujú po polhodinách. Nedá sa povedať, ako by mal novorodenec spať, lebo v prvých mesiacoch je všetko normálne.
Prípady, keď spánok potrebuje riešenie: Častokrát sa stretávame aj s katastrofickými vecami - hojdanie na rukách dvadsať minút 6-7krát za noc, vozenie sa v aute uprostred noci. Klienti o jedenástej v noci vyrážali autom do mesta a vozili chlapčeka, aby zaspal. Práve stanovenie láskyplných hraníc je veľmi dôležité. Stabilná a predvídateľná spánková rutina a láska rodičov sú základ. Ak sa vám nepodarí dodržať všetko každý deň, nič sa nedeje.
Individuálny prístup: Sú rôzne stratégie, ako zmeniť spánkové návyky. Najprv je dôležité vylúčiť zdravotné problémy ako reflux a alergie, či hlad. Následne je možné spoločne sa dohodnúť, ako bábätko uspať v postieľke. Dieťatko tým, že dostane priestor zaspať v postieľke, šancu spojiť cykly bez pomoci, sa začne budiť menej. Profesionálna poradkyňa pre detský spánok popisuje, že alfou aj omegou jej činnosti je individuálna forma poradenstva pre rodičov. Rodičia vyplnia 6-stranový dotazník, lebo ich potrebujem dobre poznať. Niekedy totiž ciele rodičov nie sú primerané a spoločne sa ich snažia prispôsobiť veku. Spoločne vyberajú spôsob, ako dieťa naučiť zaspať bez pomoci dojčenia, keď má napríklad už 12 mesiacov a inak nezaspí. Nepovažuje za zásadné, aby rodič nebol v miestnosti a vo väčšine prípadov je po celý čas pri dieťati, nepotrebujeme, aby zaspávalo bez neho. Rodič je v miestnosti a pomáha dieťaťu sa upokojiť.
Spánkové regresie a psychomotorický vývoj: Mojím cieľom je vzdelávať rodičov aj v oblasti spánkových regresií, ktoré prichádzajú okolo veľkých psychomotorických míľnikov ako štvornožkovanie, chodenie, rozprávanie. Vtedy sa spánok dočasne naruší. V drvivej väčšine prípadov viem spánok skutočne zlepšiť a ozaj sa dostať z desiatich budení za noc na dve-tri, čo je veku primerané. Pracuje sa v prvom rade s rodičmi na hľadaní správnej cesty, aby sa spánok celej rodiny zlepšil.
Mýty o spánkovom tréningu: Kritické hlasy hovoria o tom, že keď necháme bábätko plakať alebo mu v rámci spánkového tréningu obmedzíme dojčenie, môžeme tým narušiť vzácnu väzbu matka - dieťa. Avšak viaceré štúdie sledujúce deti, ktoré prešli behaviorálnymi spánkovými intervenciami, vôbec tieto názory nepotvrdili, naopak potvrdili, že sú efektívne pri riešení detskej behaviorálnej insomnie, sú absolútne bezpečné. Učenie spať je v zahraničí bežné. Žiadna väzba sa tým nenarušuje, práve naopak. Ak nevyspatá mamina dostane popôrodnú depresiu, môže sa stať, že sa potom nevládze o dieťatko poriadne starať alebo sa mu dostatočne nevenuje. Psychika maminky aj rodinné vzťahy zohrávajú veľkú úlohu.Je dôležité si uvedomiť, že toto obdobie je len dočasné a postupne sa spánkový režim dieťaťa zlepší. Kľúčové je vytvoriť bezpečné prostredie, pomáhať dieťaťu rozlišovať deň a noc a postupne zavádzať spánkové rituály. Ak si udržíte trpezlivosť a budete dôslední, spánok vášho bábätka sa bude s pribúdajúcimi mesiacmi stabilizovať, čím si aj vy doprajte viac oddychu.
tags: #ako #ma #spat #chory #novorodenec