Každý z nás je iný. Jeden je vysoký, druhý nízky, niekto má modré oči, druhý hnedé. Farbu očí, vlasov, ale aj výšku dieťaťa môžeme zistiť ešte pred jeho narodením. Príroda je fascinujúca v mnohých ohľadoch a snáď najčarovnejším zázrakom je práve splodenie a narodenie dieťaťa. Moment, kedy príde na svet nový život… Iste ste aj vy hádali, ako bude váš drobček vyzerať. Bude mať modré oči po ockovi, alebo hnedé po mne? Zdedí moje znamienko krásy na tvári? A čo pehy? A ako je to s pohlavím… Dokáže moderná medicína dať napríklad pri umelom oplodnení rodičom možnosť voľby, či budú mať chlapčeka, alebo dievčatko? Odpovede na tieto otázky hľadáme v spletitej sieti genetiky, ktorá určuje podobu nášho potomstva už od momentu počatia.
Základné mechanizmy dedičnosti
V momente oplodnenia, keď vzniká nový život, splynie vajíčko (pohlavná bunka mamy) so spermiou (pohlavná bunka otca). Takže každý z nás získa náhodnú polovicu genetickej informácie od jedného a polku genetickej informáciu od druhého rodiča. Sme teda vždy unikátnou kombináciou našich rodičov. Určite ste si všimli, že v niektorých znakoch vieme celkom jasne povedať, že dieťa sa podalo celkom na jedného z rodičov, v iných vieme len ťažko odhadnúť, po kom to dieťa je.
Je to preto, lebo rôzne znaky sa riadia rôznymi zákonmi dedičnosti. Jedna možná dedičnosť je v zmysle silnejší vyhráva, to znamená, dostanem jednu informáciu od otca, jednu od mamy a kto má takpovediac silnejší vplyv vyhrá a prejaví sa u potomka. Druhá skupina znakov je komplexnejšia. Tam svoju úlohu zohráva viac než jeden gén a medzi nimi nevládne jednoduchý vzťah dominancie a recesivity, ale komplexnejšie interakcie, inými slovami, informácie z viacerých génov od otca a od matky sa zložitejšie miešajú, a teda znak dieťaťa je výsledok komplikovanej siete mnohých génov a neraz aj prostredia.
Genetika farby očí a vlasov
Farba očí a vlasov sú komplexné znaky, ktoré sú ovplyvnené genetikou. Farbu očí vidíme na časti nazývanej dúhovka, ktorá sa nachádza medzi rohovkou a vnútroočnou šošovkou. Akej bude farby určuje množstvo a hĺbka pigmentu. Čím je hlbšie v oku, tým je oko svetlejšie. Ak obsahuje dúhovka pigment na oboch stranách, oči sú hnedé. Farba vašich očí, rovnako ako farba kože a vlasov, je daná radom informácií uložených v génoch človeka. Ide o náš osobný "tajný kód“.
Dedičnosť farby očí: Zložitejšie, ako sa zdá
Farba očí je komplexný znak, ktorý je ovplyvnený viacerými génmi. Kedysi sa predpokladalo, že hnedá farba očí je dominantná a modrá recesívna, no v skutočnosti je dedičnosť farby očí zložitejšie. „Príčinu dominancie hnedých očí vysvetľuje známa lekcia z hodiny biológie, ale farba očí je v skutočnosti určená mnohými génmi a je to trochu komplikovanejšie,“ hovorí Kate Garberová, PhD., riaditeľka vzdelávania na oddelení ľudskej genetiky na Emory University School of Medicine. Výsledná farba očí je ako keby vrstva farieb z rôznych pasteliek. Medzičasom iné gény kontrolujú množstvo pigmentu.
Pri dedičnosti farby očí treba brať do úvahy aj generáciu starých rodičov, keďže gény sa zvyknú prejavovať ob generáciu. Ak teda máte vy aj váš partner oči hnedé (ale vo vašej rodine sa vyskytli aj iné farby očí… zelené, modré), tak vaše dieťa bude mať na 75 % oči hnedé tiež. Existuje však až 18,75 % šanca, že budú zelené a len 6,25 % šanca, že budú modré.
Ryšavé vlasy: Vzácnosť a genetika
Národný zemepis uvádza, že len dve percentá svetovej populácie majú prirodzene ryšavé vlasy. Mutácia, ktorá to ovplyvnila a ktorej sú nositeľmi, sa objavila pred tisíckami rokov, ale iba v indoeurópskej populácii. Farba vlasov závisí od pigmentu, melanínu, ktorý produkujú bunky zvané melanocyty. Tieto melanocyty produkujú dva druhy melanínu: eumelanín (zodpovedný za tmavé vlasy) a pheomelanín (červenkastý pigment).
Prevaha pheomelanínu dáva ľuďom svetlú pokožku, pehy a ryšavé vlasy. Gén MC1R produkuje proteín, melanokortín, ktorý premieňa pheomelanín na eumelanín, takže je eumelanínu vo vlasoch viac. No ak gén MC1R nefunguje a neplní svoju funkciu, výsledkom sú ryšaví ľudia so svetlou pokožkou a pehami.
Ako sa môže narodiť ryšavé dieťa?
Áno, aj dvaja tmavovlasí môžu mať ryšavé dieťa. Môže za to gén, ktorý sa dá aj ľahko detekovať, je totiž schovaný za tmavé vlasy rodičov. Všetko závisí od genotypu rodičov, prarodičov (a samozrejme vzťahov recesivity a dominancie medzi jednotlivými alelami génov)… v prípade, ak sú rodičia heterozygoti, o to je šanca väčšia, ale možné to kľudne je. Nezávisí to len od rodičov, ale aj od starých rodičov, atď… Rovnako tak je možné, že dvaja ryšaví rodičia môžu mať dieťa s tmavšími vlasmi. Ak sú obaja rodičia nositeľmi recesívneho génu pre ryšavosť, ich dieťa bude mať s najväčšou pravdepodobnosťou ryšavé vlasy.
Skryté súvislosti medzi farbou vlasov a pôvodom... Červená, blond, hnedá atď...
Genetika farby vlasov je komplexná a farba vlasov dieťaťa nemusí byť vždy priamou kópiou farby vlasov rodičov. Môže sa prenášať génmi starých rodičov, prarodičov, a dokonca aj vzdialenejších predkov. Tieto príklady ukazujú, že farba vlasov môže preskakovať generácie. Ryšavá farba vlasov je často spojená s recesívnymi génmi, ktoré sa nemusia prejaviť u rodičov, ale môžu sa objaviť u ich potomkov, ak obaja rodičia nesú tento gén.
Gonozómová dedičnosť a pohlavie
Dedičnosť znakov viazaných na pohlavie sa nazýva aj gonozómová dedičnosť, podľa ktorej sa dedia všetky znaky viazané na pohlavné chromozómy až na malý homologický pseudoautozomálny úsek, ktorý je charakteristický autozómovou dedičnosťou. Tu je jediný rozdiel v tom, že pri vzniku dievčatka odovzdáva otec svoj X chromozóm, pri vzniku chlapčeka zase Y.
Heterologická časť chromozómu X je tá časť DNA na chromozóme X, ktorá nemá zodpovedajúcu homologickú časť na chromozóme Y. Ide o gény, ktoré sú špecifické pre chromozóm X a nie sú prítomné na chromozóme Y. Na druhej strane, heterologická časť chromozómu Y je tá časť DNA na chromozóme Y, ktorá nemá zodpovedajúcu homologickú časť na chromozóme X. Chromozóm Y obsahuje len veľmi málo génov, a tie, ktoré sa nachádzajú v jeho heterologickej časti, sú špecifické pre jedincov heterogametického pohlavia (mužov).
Inteligencia, povaha a prostredie
Celé naše biologické fungovanie je pod kontrolou génov. Genetika nie je len o tom, čo vidíme a môžeme porovnávať ako farba očí či vlasov. V jednom zo zahraničných výskumov bolo spomínané, že inteligenciu dedia deti po matke. Toto nemožno jednoznačne tvrdiť, a to minimálne z jedného dôležitého dôvodu. Inteligencia je nesmierne komplexný fenomén, ktorý zahŕňa celé spektrum kvalít, od verbálnych-jazykových schopností, po empatiu a sociálne interakcie až po priestorové schopnosti či matematický talent.
Správanie je veľmi komplexný prejav, ktorý závisí od génov, ale z veľkej časti je dotvorený a ovplyvnený prostredím, takže správne smerovanie dieťaťa a stimulujúce prostredie môže veľmi modulovať efekt génov. Samozrejme, biologický základ tam vždy je. Problémovosť nie je znak, ktorý zdedíme, isté povahové črty áno, ktoré sa však dajú modulovať prostredím.
Dedičnosť výšky a telesných znakov
Existujú tiež vzorce na výpočet predpokladanej výšky dieťaťa. Na to, aby ste zistili, aké bude asi vysoké vaše dieťa, stačí výška oboch rodičov a jednoduchý vzorec. Výšku matky spočítame s výškou otca, výsledok vydelíme dvoma a ak ide o chlapca pripočítame 7,5 a ak o dievča 7,5 odpočítame. Výsledok je predpokladaná výška dieťaťa v dospelosti. Je však možná aj niekoľkocentimetrová odchýlka.
Za silné gény, ktoré sa tiahnu celou rodovou líniou, sa pokladajú výrazné nosy, tenké pery, tmavé vlasy, kučeravé vlasy a tmavá pleť. Oči v tmavších farbách, samozrejme, tiež dominujú. Naopak za slabé gény sa považujú blond alebo ryšavé vlasy, svetlá pleť a ľavorukosť.
Prieberčivosť v jedle ako dedičná vlastnosť
Presvedčiť dieťa, aby zjedlo niečo, čo sa mu nepozdáva, môže byť ťažké. Nová štúdia z roku 2024 vedená výskumníkmi z britských univerzít zistila, že prieberčivosť detí v jedle je prevažne genetická vlastnosť, zatiaľ čo druhy konzumovaných potravín, miesto a podmienky konzumácie jedál môžu byť významné iba vtedy, kým je dieťa batoľaťom.
Zistili, že neidentické dvojčatá si boli oveľa menej podobné, pokiaľ išlo o prieberčivosť v jedení, ako identické dvojčatá. To naznačuje, že genetika má veľký vplyv na to, ako veľmi sa dieťa zdráha skúšať nové jedlá. Výskumníčka z UCL Zeynep Nas dodala: „Dúfame, že naše zistenie, že prieberčivosť v jedení je do značnej miery vrodená, môže pomôcť zmierniť obviňovanie rodičov. Toto správanie nie je výsledkom rodičovskej výchovy.“
Moderná veda a etika genetiky
V dnešnej modernej dobe pomáha mnohým párom umelé oplodnenie, aby sa stali rodičmi. Umelé oplodnenie je vymoženosť, ktorú prináša súčasná veda a medicína. Umelé oplodnenie nie je genetická manipulácia, neupravuje sa ani sa nemení genetická informácia jedinca. Jedna americká firma uviedla na trh kalkulačku, ktorá na základe DNA rodičov vypočíta pravdepodobnosť genetického ochorenia. Vznikli však pochybnosti, či je to vôbec etické. Akokoľvek vyspelá je súčasná veda, je eticky absolútne neprípustné, aby rodičia akokoľvek zasahovali do výbavy svojho dieťaťa a som presvedčená, že to takto aj ostane, resp. verím v to, že niečo takéto nebude možné.
tags: #ako #mat #zrzave #dieta