Dospelí sa niekedy môžu rozprávať a rozprávať, a stále majú pocit, že ich deti nepočúvajú. A ony často naozaj nepočúvajú. Môže za to náš mozog. Ak formu oznámenia vyhodnotí ako ohrozujúcu, aktivuje emočné centrum. To automaticky preberie kontrolu nad našou reakciou a zablokuje racionálne uvažovanie. V takej chvíli cítime vinu, krivdu, vzdor, alebo dokonca hnev. Dobrá správa je, že to ide aj inak. Umenie komunikácie by malo ľudí spájať a vytvárať doživotné puto, no málokto ho ovláda. Často komunikujeme preto, aby sme reagovali, nie počúvali a vzťah utužili. Tento problém si uvedomujeme priveľmi neskoro; keď sa deti uzatvoria a prestanú sa s nami zhovárať, uvedomíme si, že nie je všetko úplne v poriadku. Komunikácia je pre vzťah a intimitu prvoradá, ako medzi partnermi, tak aj rodičmi a deťmi. Nezanedbávajte ju, ale nájdite si čas na nej popracovať. Odborníci tvrdia, že mnoho problémov sa vyrieši a veľa vzťahov medzi rodičmi a deťmi sa zlepší vďaka zmenenej komunikácii a zmenenému prístupu.
Základné princípy budovania otvorenej komunikácie
Ak chceme od detí niečo dosiahnuť, môžeme to formulovať jednoducho, neofenzívne a bez rozkazu. Neočakávajme ale, že deti niečo urobia len preto, že to hovoríme. Je kľúčové učiť ich vnútornej zodpovednosti, nie slepej poslušnosti voči autorite. Najlepšie zo všetkého je vymeniť negatívny, kritický a hrozivý tón v reči za empatický, povzbudzujúci a láskavý. Budete príjemne prekvapení, koľko vecí sa vďaka tomu môže vyriešiť. Naše deti sú často naše najlepšie zrkadlá. Veľmi rady nás v mnohých veciach napodobňujú, a nie je to iné ani v oblasti komunikácie. Preto je modelovanie otvorenej a citlivej komunikácie zo strany rodičov absolútne kľúčové.
Povedzte deťom pravdu a vysvetlite prečoJedným z efektívnych spôsobov, ako naučiť deti vnútornej zodpovednosti, je povedať im pravdivo, čo treba urobiť a prečo. Pomáhame im tak porozumieť poriadku a zákonitostiam okolitého sveta, ktoré platia pre všetkých bez rozdielu. Pri tomto prístupe je pritom účinnejšia pozitívna formulácia. Napríklad, namiesto „Neporiadok v izbe je zlý!“, skúste „Uprataná izba ti pomôže ľahšie nájsť hračky a budeš sa v nej cítiť príjemnejšie.“.
Popis situácie namiesto kritiky: „Vidím, počujem, pozorujem“Niekedy máme tendenciu preháňať a zovšeobecňovať, keď niečo nie je v poriadku. Namiesto toho deťom popisom situácie hovoríme, že sme si všimli niečo, čo nie je v poriadku. Zameriavame sa na to, čo sa deje, bez obviňovania. Týmto spôsobom im pomáhame vidieť súvislosti, ktoré si v danej chvíli neuvedomujú. Príkladom môže byť: „Vidím, že ešte nie je upratané.“ alebo „Počujem, že na seba kričíte.“ Takáto formulácia vedie k premýšľaniu namiesto okamžitej obrannej reakcie.
Jasné vyjadrovanie vlastných potrieb a očakávaníMy dospelí sa niekedy hráme na schovávačku. Oháňame sa tým, čo sa musí a čo sa nesmie, a nehovoríme naplno, čo si prajeme, čo potrebujeme, čo očakávame. Nebojme sa toho. Keď otvorene povieme „Potrebujem, aby boli tvoje hračky uložené, aby som mohla povysávať,“ je to oveľa jasnejšie a konštruktívnejšie než neosobný príkaz. Táto transparentnosť pomáha deťom pochopiť náš vnútorný svet a učí ich tiež vyjadrovať svoje potreby.
Ponuka voľby pre rozvoj zodpovednostiKeď dáme deťom možnosť voľby, učíme ich rozhodovať sa a prevziať zodpovednosť. Táto stratégia zahŕňa dávanie dieťaťu možností, aby mohlo rozhodnúť, ako a kedy sa niečo vykoná. Niekedy svojmu dieťaťu aj trikrát za sebou niečo prikážete a aj tak to neurobí. Skúste zmeniť taktiku tak, že mu poviete napríklad toto: „Je čas odísť do škôlky. Chceš si obuť topánky sám alebo ti mám pomôcť?“ Zmeňte príkaz na rafinovanú voľbu. Väčšina detí zareaguje a niektorú z možností si vyberie. Ak máte problémy s deťmi ráno, nastavte si čas tak, aby mali možnosť výberu.
Motivácia prostredníctvom úspechov, nie zlyhaníPopísaním úspechov deti motivujeme viac ako omieľaním neúspechov. Namiesto výčitiek im pripomenieme, čo už vedia a ako situáciu zvládli v minulosti. Napríklad, namiesto kritiky za rozviazané šnúrky môžeme povedať: „Miško, vidím, že máš zaviazané šnúrky.“ alebo „Pamätáš, ako si minule krásne postavil tú vežu? Som si istá, že aj teraz nájdeš riešenie.“ Tým posilňujeme ich sebadôveru a chuť skúšať znova.
Používanie „ja-výrokov“ pre jasné hraniceKeď nás zavalia emócie, je dobré uľaviť si pomocou ja-výroku. Deťom tak jasne povieme, že prekročili hranice. Môžeme stručne vysvetliť, prečo nám to vadí, prípadne pridať svoje očakávania, ako by sa situácia mala riešiť. „Naozaj mi vadí, keď počujem také slová.“ alebo „Hnevá ma, keď sa s vami musím prekrikovať.“ Je fajn, keď po ja-výroku dostaneme ospravedlnenie. Počítajme ale s tým, že menšie deti toho ešte nie sú schopné. Musia sa to ešte len naučiť, najlepšie nápodobou od nás. Tento spôsob komunikácie sa vám bude hodiť pri formatívnom hodnotení.
Nevokálne deti a počiatočné fázy rozvoja reči
Deti, ktoré ešte nerozprávajú, sú často veľmi frustrované a vyskytuje sa u nich veľa krát problémové správanie, ktoré je výsledkom toho, že nemôžu požiadať o to, čo chcú. Pre ranných študentov, ktorí nerozprávajú, môže byť používanie posunkového jazyka výbornou formou komunikácie a pomôcť dieťaťu rozvíjať komunikáciu. Posunky u nevokálnych detí zvyšujú akceptáciu fyzických promptov (pomoci) a zlepšujú zručnosť imitovať. Je to malá revolúcia, nielen v psychickom zrení dieťaťa, ale aj rečovom.
Dvoj až trojročné dieťa je stále v pohybe, obľubuje aktivity ako skákanie, točenie, šteklenie alebo behanie. V tomto období je obzvlášť dôležité vytvárať príležitosti na komunikáciu. Ak má vaše dieťa naozaj veľmi malú slovnú zásobu, respektíve slovná zásoba obsahuje pár slov, vyhnite sa prosím naučeniu "čarovných" slovíčok, ktoré môžu byť nakoniec kontraproduktívne. Aké slovíčka to sú? Napríklad "toto". Slovíčko toto pomenúva všetko. A my predsa chceme budovať komunikáciu a chceme, aby dieťa na čaj povedalo čaj, na záchod záchod. Prosím, ďakujem, - byť zdvorilý má svoj čas. Nenaučte dieťa prosiť niečo, keď nerozumie tomuto slovíčku. Každá vec má svoj názov: banán je banán, mlieko je mlieko, pohár je pohár. Pomenúvajte veci pravým menom. Vyhnite sa zdrobneninám a skomoleninám slov. Chceme predsa svoje deti naučiť rozprávať funkčne a tak, aby im rozumeli všetci. Je fajn, ak sa skryjem za "firhang" a toto bude jedno z prvých slov, ktoré sa moje dieťa naučí. Ale v Bratislave mu rozumieť nebudú.
Cesta k prvým slovám a rozvoju slovnej zásoby
Prvé slová! Dieťa začína verbálne komunikovať, teda začína obdobie vlastného vývinu reči. Samozrejme, spočiatku ide o jedno až tri slová. Ako sme už spomínali, ide o zvuky zvierat, ktorým dané zviera označia - ha, ha (hav), citoslovcia a zvukomalebné slová, napr. bum, bác, ham alebo zdvojené slabiky, tentokrát už ale významové, napr. mama, tata, papa. Dôležitá je aj reakcia rodiča na snahu dieťaťa vyjadriť sa, ktorá posilní chuť dieťaťa rozprávať.
Je kľúčové uvedomiť si, že dieťa potrebuje dostať čas na reakciu. Na sformovanie odpovede potrebuje približne 12 sekúnd. V jeho mozgu je to zložité, a potom ešte musí použiť všetko k tomu, aby to vyjadrilo. Každým správnym použitím slova sa vytvorí v mozgu trvalé spojenie, tzv. synapsa. Tieto prepojenia nám umožňujú konať čoraz rýchlejšie a s väčšou istotou. Ak dieťaťu neustále odpovedáme a nedáme mu čas na vlastnú reakciu, hovoríme, že zlenivie. To znamená, že jeho vlastná snaha o aktívne používanie jazyka, opakovaným zásahom, ustane.
Ako správne korigovať reč bez odrádzaniaKeď dieťa používa slová v skrátenej, neúplnej alebo skomolenej forme, je dôležité reagovať tak, aby to posilnilo jeho komunikačnú interakciu. Namiesto opravovania slovami ako „Takto sa to nehovorí…“, jednoducho zopakujeme to, čo dieťa povedalo, ale správne. Tým poskytujeme dieťaťu tzv. vzor, teda k správnemu použitiu daného slova. Tento prístup je podporný a neodrádza dieťa od komunikačnej interakcie. Napríklad, ak dieťa povie „Húúúú!“, môžeme odpovedať „Áno, to je auto. Húúúú robí auto.“
Zjednodušovanie jazyka pre lepšie porozumenieHovorte jednoducho. Predstavte si, že sa učíte nový jazyk. Veta „Teraz si musíš ísť umyť ruky, aby si mohol ísť von.“ - je to príliš veľa slov a keď nerozumiete, nepočúvate. Skúste rozprávať jednoducho. Obzvlášť, ak chcete pozornosť dieťaťa. Čo mu chcete povedať? Čo je najpodstatnejšie? Chcete, aby si obulo topánky. Dve slová: „Obuj topánky.“ Tak dieťa lepšie rozumie podstate danej vety a môžete na tom pracovať ďalej. Často stačí zjednodušiť vetu na kľúčové slová, napríklad: „Čo je to? Psík! To je psík. Ako robí psík?“
Knihy ako nástroj na rozvoj rečiČítanie knižiek je ďalší fantastický spôsob, ako rozvíjať reč a slovnú zásobu. Začnite s knižkami s hrubými stranami, ktoré môžu malé rúčky ľahko otáčať, a postupne prejdite k už aj knižkám so stranami z tenkého papiera. Deti milujú opakovať to, čo im je známe a príjemné, a preto sa často budete musieť rozprávať stále dokola tú istú obľúbenú pasáž. To, čo sa môže dospelým zdať byť otravné alebo obmedzené, je pre deti úžasné. Konečne sa môžu zapojiť do deja, ktorý nasleduje. Oni chcú byť súčasťou diania, a vy to viete kedykoľvek prerušiť a pridať vlastné komentáre.
Vývoj reči v čase a dôležité míľniky
Rozvoj slovnej zásoby je veľmi individuálna záležitosť a nesúvisí s neskoršou schopnosťou učiť sa. Vo všeobecnosti chlapci začínajú rozprávať o čosi neskôr ako dievčatá, avšak tieto rozdiely sú zanedbateľné a často súvisia s genetickými predispozíciami. Je zaujímavé, že až 50 % detí, ktoré začali rozprávať neskôr, nemalo žiadne rečové poruchy.Okolo jedného roka dieťa používa aktívne 1-3 slová. Prvá aktívna slovná zásoba sa objavuje u niektorých detí okolo 18 mesiaca, u iných okolo 2. roka. V tomto období dieťa používa aktívne 10-50 slov. Väčšinu jeho slovnej zásoby tvoria podstatné mená, napríklad „bác“. Nerozpráva gramaticky správne, používa jednoduché spojenia.
Fáza otázok a negativizmu (Od 2 rokov)Od 2 rokov nastupuje fáza otázok typu „Čo to je?“, resp. „Kde je?“. V tomto období sa tiež objavuje tzv. fáza negativizmu, kedy dieťa často používa slová ako „nie“, „nechcem“, „nebudem“. Je to dôležitá fáza osamostatňovania a uvedomovania si vlastného ja. Dieťa v tomto období začína ohýbať slová (časovať, skloňovať), čo nazývame obdobie lexemizácie.
Rečový boom a gramatizácia (Od 3 rokov)Od 3 rokov nastáva tzv. rečový boom. Dieťa je pripravené pre artikulovanú reč a rozdiel v komunikácii je výrazný. Začína obdobie gramatizácie, kedy dieťa začína používať súvetia a tvorí gramaticky správne vety. Rozlišuje pohlavie a používa správnu osobu. Snaží sa napodobňovať, čo robia druhí, a používa čoraz viac prídavných mien a zámen. V tomto období je obzvlášť dôležité venovať sa čítaniu knižiek, aby sa dieťa oboznámilo s rôznymi vetnými štruktúrami a slovnou zásobou.
Kedy vyhľadať odbornú pomocDo 3 rokov by malo dieťa začať aktívne rozprávať. V opačnom prípade treba vyhľadať pomoc odborníka, teda logopéda. Taktiež je vhodné poradiť sa s odborníkom pokiaľ sa niečo na vývine reči dieťaťa nezdá byť v poriadku alebo ak máte akékoľvek obavy. Včasná intervencia môže byť veľmi účinná.
Podpora komunikácie a dôležité upozornenia
Niektorým deťom možno bude chvíľu trvať, kým na našu snahu o partnerskú komunikáciu zareagujú. Aj tak to má cenu. Až totiž budú samy dospelých a budú sa chcieť rozkričať na svoje deti, možno si spomenú, že to ide aj inak.
Bilingvizmus a rozvoj rečiPokiaľ ide o bilingválne prostredie, vyhnite sa používaniu dvoch jazykov v jednej vete. Napríklad, ak poviete „Can I mať milk?“, môže to dieťa zmiasť. Je lepšie hovoriť v jednom jazyku v jednej vete. Deti rovnocenne rozumejú obom jazykom, ale pre aktívne vyjadrovanie môže byť jeden jazyk pre ne ťažší. Ak sa chcete vyhnúť miešaniu jazykov, môžete napríklad doobeda rozprávať všetci anglicky a poobede slovensky. Deti sa naučia hovoriť oboma jazykmi, chce to len viac času a dodržiavať vyššie uvedené pravidlo.
Obmedzenie digitálnych zariadeníPosadiť dieťa pred tablet a televízor nepomáha rozvíjať aktívnu slovnú zásobu. Naopak, pasívnym prijímaním obsahu sa znižuje rozvíjanie slovnej zásoby ako takej. Živá interakcia a komunikácia s reálnymi ľuďmi sú pre dieťa obohacujúce a nenahraditeľné. Práve cez dialóg sa rozvíja spôsob a schopnosť prejavu a sebavyjadrenia. Ak chceme, aby dieťa malo záujem s nami komunikovať, musíme mu venovať našu plnú pozornosť.
Vytváranie príležitostí na komunikáciuVytvárať príležitosť na komunikáciu je kľúčové. Často dieťa nepoužíva reč, pretože nemusí. Všetko, čo dieťa chce, má poruke. Takže nepotrebuje o niečo požiadať alebo nám niečo zdeliť. Niekedy mu to trošku „sťažíme“, aby muselo niečo vykonať, ukázať alebo povedať, kým dostane vec, po ktorej túži. Nechceme, aby ho malo vždy na dosah. Napríklad, ak si dieťa vypýta čaj, môžete pohár s čajom umiestniť tak, aby si muselo aspoň pozrieť, ukázať naň (alebo si vypýtať čaj jednoduchým slovom). Vyžadujte očný kontakt, kým dieťa niečo dostane, čo práve potrebuje. Takto si dieťa uvedomuje hodnotu komunikácie a učí sa vyžadovať si ju od iných.
Význam očného kontaktuOčný kontakt je pri komunikácii kľúčový. Preto je krokom číslo dva budovanie očného kontaktu. Pozerá na vás dieťa často? Pozerá vám do očí, keď mu niečo hovoríte? Ak nie, tak očný kontakt začnite trénovať. Začnite svoje dieťa pozorovať. Možno ak po niečom túži, zahľadí sa na danú vec. Vtedy znížte uhol medzi vaše oči a oči dieťaťa tak, aby sa muselo pozrieť aj na vás. Keď sa pozrie, jednoducho mu ako odmenu dajte vytúžený pohár s čajom. Vyžadujte ho, kým dieťa niečo dostane.
Rozvoj motoriky pre lepšiu komunikáciuHrubá a jemná motorika úzko súvisí aj s rozvojom komunikácie. Niektoré štádiá vývoja dieťaťa sa jednoducho nedajú preskočiť a ak chceme pracovať na komunikácii, tak nemôžeme obísť túto veľmi dôležitú oblasť.Pri rozvoji hrubej motoriky je to jednoduché - preliezanie, podliezanie, plazenie, skákanie - to všetko sú aktivity, ktoré hrubej motorike napomôžu v napredovaní. Tieto činnosti nás doprevádzajú denno-denne všade. V jemnej motorike môžeme aktivity prispôsobiť schopnostiam nášho dieťaťa, aby boli zábavné a zároveň rozvíjajúce.
Rozvoj ľavej hemisféry a systematická prácaTakisto ako rozvoj motoriky úzko súvisí s komunikačným centrom, takisto aj aktivity, ktorými podporujeme rozvoj ľavej hemisféry, nám v konečnom dôsledku pomôžu "rozpumpovať" komunikáciu. Úlohy, ktoré rozvíjajú logiku, technické myslenie, postupnosť krokov, sú to pravé orechové. Je dôležité, aby úlohy neboli príliš jednoduché, ale ani príliš náročné, aby dieťa neodradili. Ak zvládne niečo, čo ešte pred týždňom nevedelo, bude to motivačné nielen preňho, ale určite aj pre vás.
Práca na komunikácii by mala byť systematická, aby bola podporená funkčnosť - o to nám predsa ide, aby dieťa vedelo rozprávať funkčne. Ak sa chceme dostať na vrchol veže, musíme najprv zdolať prvý schod. A potom posúvať jednu nohu pred druhú, aby sme sa postupne dostali až hore. Takisto to je aj v komunikácii.
Využívanie alternatívnej komunikácieAk máte problém s vysvetľovaním, kam ideme, čo budeme robiť, čo chceš jesť, alebo naopak, ak my máme problém zistiť informáciu od dieťaťa, je fajn pomôcť si alternatívnou formou komunikácie. Môžeme používať jednoduché obrázky, piktogramy, symboly, posunky. Každý komunikačný kanál, ktorý vieme využiť v náš prospech, je náš plusový bod. Ako používať obrázky? Návod na to, žiaľ, nie je na pár viet. Na internete je mnoho článkov na túto tému, stačí si zadať do googlu slová ako "PEC", "alternatívna a augmentatívna komunikácia" alebo priamo vyhľadať symboly.
Hlbšie prepojenie: Empatické počúvanie a rodičovský vzor
Mnohé deti, ktoré nedokážu vychádzať s druhými deťmi, nemajú rozvinuté primerané komunikačné zručnosti. Majú problémy povedať o svojich potrebám druhým a majú tiež problémy chápať potreby a priania iných. Psychológ David Guevremont si pri svojej práci s deťmi, ktorým boli diagnostikované problémy s učením, s pozornosťou alebo správaním, všimol, že mali aj problémy s komunikáciou. Niekedy tieto deti pôsobia ako tie, ktoré veľa rozprávajú, ale aj napriek tomu majú problémy začať komunikáciu s iným dieťaťom. A aj keď ich osloví iné dieťa, väčšinou nedokážu reagovať pozitívne. Slabé komunikačné zručnosti spôsobujú deťom problémy hlavne vtedy, keď si chcú nájsť nových kamarátov. Tieto deti sa túžia zapojiť do činnosti druhých, ale na priblíženie sa k nim väčšinou zvolia zlú taktiku. Je dokázané, že populárne deti majú tendenciu prijímať neobľúbených vrstovníkov postupne. Váhajú, vyčkávajú, akoby získavali ďalšie a ďalšie informácie, než skutočne niečo urobia. Populárne deti nadväzujú verbálnu komunikáciu otázkami, ktorými reagujú na to, čo vidia. Povedia napríklad: „To je veselá hra. Ako si sa ju naučil?“ Naopak deti s nevládnutými sociálnymi zručnosťami nadväzujú kontakt skôr dravým, urážlivým a egoistickým spôsobom. Povedia napríklad: „Ja viem, ako sa to hrá!“.
Počúvajte s celou svojou pozornosťouZažili ste už rozhovor, pri ktorom ste sa cítili skutočne vypočutí? Bez kritiky, zamračeného pohľadu alebo zbytočných súdov? A nebolo by skvelé, kebyže takým človekom bola vaša matka alebo otec, keď ste vyrastali, a mali milión otázok s potrebou niekomu sa zveriť? Vždy si nájdite čas vypočuť, čo má vaše dieťa na srdci. Koľkokrát odmietneme, že nemáme čas, máme niečo dôležitejšie na práci, sme unavení? Deti toto všetko vstrebávajú, učia sa, a nakoniec sa naučia nepýtať, nehovoriť s nami. Dávajte pozor na tieto situácie, a pokiaľ ste skutočne v časovej tiesni, vysvetlite dieťaťu, že vás jeho príbeh/otázka zaujíma a nájdete si na ňu čas večer pri ukladaní do postieľky. To isté platí, keď dieťa začne hovoriť o svojich obavách či nepríjemnej skúsenosti; môžete ho podporiť doplňujúcimi otázkami, ktoré mu pomôžu viac sa otvoriť. Pokiaľ je to aspoň trošku možné, pokúste sa čo najviac eliminovať čokoľvek, čo by vás mohlo vyrušiť. Ukážte mu, že síce máte radosť z toho, keď sa mu niečo podarí, ale že ho neprestanete ľúbiť ani vtedy, keď mu všetko nevyjde podľa jeho predstáv.
Pýtajte sa s úprimným záujmom a obmedzte kritikuDávajte pozor na otázky, ktorými dieťa odpovie jednoslovne (Áno/Nie). Chytajte sa maličkých drobností a prejavte skutočný záujem. Väčšina rodičov sa obyčajne pýta zo zvyku, ako bolo v škole, ale záujem dieťa rozhodne necíti. Respektíve, keď sa aj dieťa zdôveruje, máme tendenciu poučovať, kritizovať, okamžite prejsť do role autority, ktorá vie všetko najlepšie. Dieťa to znechutí, nerozrozpráva sa, ale odpovedá čo najjednoduchšie. Je to jeho obrana pred vaším hurikánom nevyžiadaných rád, poprípade trestov.Pýtajte sa preto so skutočným záujmom, a nechajte dieťa rozprávať. Používajte doplnkové otázky, pýtajte sa na pocity a prežívanie dieťaťa. Týmto prístupom je pravdepodobnejšie, že sa vám dieťa zverí aj s problémom, ktorý ho trápi - ale to len v prípade, že budete otvorení jeho názoru a inému pohľadu na situáciu - ten váš nie je jediný správny.
Všímajte si „dobré“ správanieSprávanie, ktoré posilníme pozornosťou, pretrvá. Dieťa si žiada rodičovskú pozornosť a preto opakuje úkony a chovanie, ktorými si ju zaistí. Je jedno, či je to krik, rozhadzovanie vecí alebo útok na mladšieho súrodenca. Rodičovská pozornosť je rodičovská pozornosť, a dieťa skutočne nerozlišuje, či si ju zaslúžilo vhodným alebo nevhodným správaním. Obvykle máme tendenciu všímať si len to „zlé“ chovanie a „dobré“ ignorovať. Deti preto častejšie opakujú nevhodné vzorce, a tešia sa, že si ich všímame. Preto upriamte svoju pozornosť na podporu chovania, ktoré je adekvátne. Dajte najavo, že ste si všimli, ak si uložilo hračky, a priznajte, ako vám to veľmi pomohlo a ušetrilo čas. Týmto chovaním udržujete neustály kontakt s dieťaťom, ktoré sa necíti prehliadané, ale naopak ocenené a ľúbené. Deti sú „dobré“ 90% času. Väčšina rodičov reaguje až vtedy, keď sa správanie dieťaťa vymyká „norme“. Táto stratégia hovorí o posilňovaní pozitívneho správania a úsilia dieťaťa tým, že si všímame aj to, čo je väčšinou „štandard“. Všímajme si aj keď je to „LEN“ trpezlivosť počas nákupu v potravinách a držanie nákupného zoznamu, či precíznosť a kreativita pri kreslení.
Nezahriaknite snahu o konverzáciu a doprajte si čas na upokojeniePovinnosti, únava a nedostatok času z nás často robí uponáhľaných a vyčerpaných rodičov, ktorí nenachádzajú zbytok energie na konverzáciu s dieťaťom. Tváriť sa, že je to normálne je síce jednoduchšie, ale skúste tento problém riešiť efektívne, pretože ak nemáte čas na deti dnes, oni ho na vás nebudú mať v dospelosti. Pokiaľ ste vyťažený rodič, snažte sa, aby ste víkendy trávili s rodinou. A ak je to vo vašich silách, vypočujte dieťa kedykoľvek si chce vyliať srdiečko. Rodič je najdôležitejšia osoba v živote dieťaťa; ak bude z jeho strany dieťa cítiť nezáujem, uverí, že nezaujíma nikoho.
Niekedy sú práve rodičia takí rozčúlení, že potrebujú čas na to, aby sa upokojili a premysleli si ďalšie výchovné postupy. Môžete deťom povedať: „Nič mi dve minúty nehovor, nechaj ma osamote, potrebujem si niečo premyslieť.“ Sadnite si, premýšľajte alebo len oddychujte. Nie je na tom nič zlé, keď vás deti vidia premýšľať a keď vedia, že nemusíte hneď zareagovať a že máte čas na rozmyslenie.
Nezabúdajte na seba a dávajte najavo bezpodmienečnú láskuHoci máme sklon obetovať deťom všetko, nezabúdajte, že potrebujú hlavne šťastných a spokojných rodičov. Keď budete ignorovať svoje potreby a duševné zdravie, vaše vyčerpanie sa prejaví aj na vzťahu s dieťaťom. Podobný prístup zaujmite aj v konverzácii. Ešte raz - konverzácia, nie monológ dieťaťa. Povedzte dieťaťu (primerane jeho veku), čo zaujímavé ste zažili v tento deň vy. Môžete pripojiť krátke príbehy z práce, ktoré ho naučia, ako efektívne riešiť problémy a stres (napríklad hlboké dýchanie, empatické pripomenutie si, čím asi prechádza druhý človek). Dieťa odpozoruje spôsob, akým sa vyjadrujete a ako rozprávate, a bude nasledovať vášho príkladu. Budete mať teda omnoho väčšiu šancu, že sa vám zdôverí a viac než jednoslovne opíše svoj deň, keď to uvidí aj u vás.
Správny rodič by mal svoje dieťa milovať bez ohľadu na to, čo práve robí, ako sa správa alebo aké má známky v škole. Dnes sa mnoho rodičov sústreďuje viac na výkon dieťaťa ako na dieťa samotné a pripisuje mu hodnotu v závislosti od výkonu, aký podáva. To prináša do života deťom mnoho frustrácie a nezdravé sebahodnotenie. Zvykli sme si trestať deti, ak nenapĺňajú naše očakávania v správaní alebo podávaní výsledkov v škole. Naučili sme sa trestať nielen fyzicky, ale i odopieraním lásky. Toto je veľmi negatívny prístup. Rodičia by nikdy za zlyhania nemali trestať svoje deti odopieraním rodičovskej lásky.
Rozvíjanie sociálnych komunikačných zručností
Dnes už psychológovia vedia, že komunikačné zručnosti sa dajú naučiť. Shapiro vo svojej knihe uvádza nasledujúce zručnosti, ktoré môžu rodičia svoje deti naučiť.
Kľúčové komunikačné zručnosti, ktoré sa deti môžu naučiť:
- Jasne vyjadriť svoje potreby a priania: Rozprávajte sa s dieťaťom o tom, ako sa cíti a čo chce.
- Povedať informácie o sebe: Rozprávajte sa o veciach, ktoré sú pre vás i vaše dieťa dôležité.
- Prispôsobovať svoje reakcie náznakom a slovám druhých: Venujte pozornosť tomu, čo hovoria druhí ľudia.
- Opýtať sa iných na súvislosti s ich životom: Buďte aj vy zvedaví a snažte sa ľudí, s ktorými sa stretávate, čo najviac pýtať na rôzne veci.
- Poskytnúť pomoc a radu: Pomáhajte aj vy, pokiaľ sa dá. Vaše dieťa sa na vás pozerá. Povedzte dieťaťu, že pomáhať druhým sa má aj vtedy, keď z toho nič nemáme.
- Poskytnúť pozitívnu spätnú väzbu: Často hovorte, čo sa vám páči a vyzývajte aj dieťa, aby hovorilo to isté.
- Udržiavať konverzáciu: Upozornite dieťa, aby nemenilo tému rozhovoru a počkalo, kým kamarát dopovie vetu.
- Byť dobrým poslucháčom: Dnes ľudia väčšinou rozprávajú o sebe, ale niekedy nemá kto počúvať, a tak si ľudia skáču do reči. Vysvetlite svojmu dieťaťu, že keď sa naučí počúvať iných, môže získať veľa kamarátov.
- Chápať pocity druhých: Vysvetlite mu, že každý človek má emócie a tie môžu byť príjemné i nepríjemné. Učte ho ich rozoznávať a rozprávajte aj o sebe, ako sa cítite. Často sa rozprávajte o tom, ako sa asi cíti človek, ktorý je vo vašej blízkosti. Pomáhajte deťom identifikovať vlastné emócie. Často sa pýtajte detí, ako sa cítia. Môžete použiť vetu: „Vidím, že si rozrušený. Čo teraz cítiš?“ Pomáhať deťom identifikovať ich emócie a aj sa o nich rozprávať, predstavuje dôležitý prvok pozitívneho rodičovstva.
- Vyjadrovať záujem o iného človeka: Je dôležité v dnešnej dobe potlačiť egoizmus a naučiť sa úprimne zaujímať aj o druhých ľudí. Naučte dieťa pozerať sa ľuďom do očí a pýtať sa druhých na to, čo je pre nich dôležité.
- Vyjadrovať aj svoje city: Objímajte svoje dieťa, držte ho často za ruku, pohlaďte ho. Keď tieto prejavy bude dostávať, bude ich vedieť aj dávať druhým.
Základný spôsob, vďaka ktorému sa naučí dieťa spoločenskej komunikácii, je správna konverzácia v rodine. Čím viac rodičia využívajú uvedené spôsoby, tým väčšia je pravdepodobnosť, že podobným spôsobom bude komunikovať vaše dieťa so svojimi kamarátmi a spolužiakmi. Najčastejšou prekážkou, prečo v rodinách k premyslenej komunikácii nedochádza, je čas. Zmysluplná komunikácia obsahuje už spomínanú sebareflexiu, zdieľanie pocitov, myšlienok, radostí, starostí, chýb, prehier, snov, túžob, cieľov a podobne.
Hra „televízna talkshow“ pre nácvik zručnostíDavid Guevremont zistil, že komunikačné zručnosti sa dajú vylepšovať praxou. Vo svojej práci využíva hru, ktorú nazýva „televízna talkshow“. V tejto hre jedno dieťa hrá hostiteľa a ostatné deti sa striedajú v pozícii hostí. Hostiteľ musí pre hosťa pripraviť príjemnú atmosféru a zároveň sa snaží niečo dozvedieť o jeho záujmoch, pocitoch, myšlienkach a názoroch. Takto sa môžete hrať s dieťaťom aj doma. Môžete využívať uvedené otázky. Môžete seba aj dieťa nahrať na video a potom si môžete nahrávku analyzovať. Buďte pre dieťa v komunikácii dobrým vzorom. Deti veľmi napodobňujú svojich rodičov. Deti, ktoré majú výraznejšie problémy v interakcii s rovesníkmi, potrebujú doplnkový tréning.
Praktické tipy pre každodennú komunikáciu
Niekedy stačia drobné zmeny v našej komunikácii a vzťahy okolo nás sa dokážu výrazne zlepšiť.
Tichšie príkazy a šepkanieKeď dieťa nerobí presne to, čo si práve predstavujete, často príkaz alebo zákaz zakričíte. Keď zvýšený hlas používate často, dieťa prestáva reagovať. Skúste príkazy hovoriť potichu alebo šepkať. To pomôže sa upokojiť aj vám a dieťa vás bude pozornejšie počúvať. Rovnako dôležité je priblížiť sa mu čo najviac. Zníženie sa na jeho úroveň je nápomocné, ak s dieťaťom komunikujeme, ak môže vidieť na našu tvár. Takýmto spôsobom dieťa zapája viaceré oblasti podieľajúce sa na porozumení jazyka a zameraní pozornosti.
Používajte slovo „PROSÍM“Dieťaťu môžete niečo prikázať alebo ho o to isté môžete poprosiť. Jediné slovíčko PROSÍM tak môže negatívne vnímanú komunikáciu zmeniť na pozitívnu.
Narodeninové a vianočné zoznamyVeľa nepríjemností vzniká aj pri nakupovaní v obchodoch, keď deti chcú, aby im rodičia kúpili nejakú hračku alebo sladkosti. K tomu, aby ste sa vyhli nepríjemnostiam, vám môže pomôcť nasledujúca veta: „Teraz nie je vhodný čas, aby som ti to kúpil(a). Mám ti túto hračku zapísať do tvojho narodeninového (vianočného) zoznamu?“ Keď prídete domov z obchodu, tak spomínanú vec do zoznamu skutočne aj napíšte. Takto sa dieťa naučí na určité veci čakať a často sa stáva, že po určitom čase položky v zozname vymení za iné.
Dovoľte deťom plakaťČasto, a to hlavne na verejnosti, rodičia zakazujú svojim deťom plakať. Plač je však prirodzenou súčasťou života a vďaka plaču sa veľa vecí aj vyrieši. Namiesto zákazu, môžete dieťaťu povedať napríklad nasledujúcu vetu: „Je v poriadku, že sa cítiš smutná. Som tu pri tebe.“
Vyjadrujte podporu a zdieľajte svoje obavyDeti mávajú aj svoje náročné dni. Ak majú vykonať náročné úlohy, rodič by to nemal urobiť za nich, ale povedať im: „Vidím, aké to máš dnes ťažké, ale verím ti, že to prekonáš. Som tu preto, aby som ťa podporil(a) a v prípade potreby ti aj pomohol (pomohla).“ Úlohou rodičov je nastaviť svoje deti na úspech i na to, aby sa v budúcnosti vedeli o seba postarať, aby vedeli samy riešiť svoje problémy a mali istotu, že to všetko zvládnu.
Deti majú často pocit, že sú dosť staré, dostatočne silné, dostatočne veľké a dostatočne schopné na to, aby robili veľké veci. Nevadí im rýchla jazda na bicykli, lezenie na vysoké ohrady alebo po stromoch. No rodičia často nie sú pripravení na to, aby nechali deti dostatočne riskovať. Je to samozrejmé, cítia zodpovednosť i strach. Povedzte o vašom strachu vašim deťom.
Učte deti rešpektovať inýchRešpekt voči ostatným je dôležitá osobnostná črta, ktorú by malo vaše dieťa získať čo najskôr. Od malička je dôležité učiť deti rešpektovať iných. Vždy im vysvetľujte rozdiel medzi správnym a nesprávnym konaním. Rešpekt je tiež uznanie niekoho za to, čo dokáže a ukázanie, aké dôležité sú tieto kvality v živote každého človeka. Naučiť deti rešpektovať ostatných a rovnako si vyžadovať rešpekt od druhých, je skvelý spôsob ako im pomôcť rásť a formovať ich do skvelých osobností. Ideálne je, keď sa môžu priamo od rodičov učiť, ako je potrebné rešpektovať iných ľudí, pretože rodič je často ten najväčší vzor.
Uvedomte si, že deti sa vyjadrujú nielen rečouDeti okrem rozhovorov môžu vyjadrovať svoje pocity aj prostredníctvom umeleckých aktivít, z ktorých sa môžu rodičia veľa dozvedieť. Ak vaše deti milujú kreslenie, maľovanie, písanie či inú kreatívnu tvorbu, povzbudzujte ich, aby to robili častejšie. Nájdite si pravidelne čas, aby ste si prezerali ich umeleckú tvorbu, aby ste získali predstavu o tom, čo sa deje v ich mysli.
Využívanie denných plánovPoužívanie vizualizovaných jasných plánov a štruktúr, môže pomôcť vytvoriť rutinu a predvídateľnosť pre dieťa. Môže pomôcť predísť amokom, rozpakom či silným emóciám.
Aktivity a vyhradený časPokiaľ chcete, aby sa vám dieťa otvorilo, zapojte ho do každodenných aktivít. Spoločné varenie či prechádzka po lese obmedzuje očný kontakt, ktorý je mnohým z nás nepríjemný. Cítime, akoby nám druhý človek videl do duše a nemáme odvahu zdôveriť sa mu. Preto je jednoduchšie vyjadriť problém potme, a pri aktivitách, kedy nevidíme výraz toho druhého. Čítajte si s deťmi pred spaním, a chvíľu s nimi zostaňte aj po tme. Nikdy neviete, čo zhodí z pliec akonáhle izbu zahalí rúško tmy.
Posledná, ale najdôležitejšia rada je zahrnúť do harmonogramu čas, ktorý strávite len spolu. Dôležité je, aby dieťa vedelo, že tento čas je len jeho. V tom momente neexistuje nikto a nič podstatnejšie než je ono. Váš spoločný, špeciálny čas môže byť raz do týždňa či do mesiaca, podľa toho aké máte možnosti. Uistite sa, že budete robiť to, z čoho máte vy aj dieťa radosť - napríklad ho vezmite do čokoládovne či kina, na večeru, a ak máte malú slečnu, skúste pravidelnú návštevu kúpeľov, sauny alebo kozmetiky. Tieto chvíle sú veľmi podstatné pre budovanie vzťahu medzi rodičom a dieťaťom, a otvára cestu k pochopeniu a vnímaniu pohľadu toho druhého. Dbajte na to, aby boli vaše špeciálne momenty pravidelné, a aby ste sa skutočne nevenovali ničomu inému, než vlastnému dieťaťu.
Čoho sa vyvarovať pre lepšiu komunikáciu
Mnohé problémy sa vyriešia a veľa vzťahov medzi rodičmi a deťmi sa zlepší vďaka zmenenej komunikácii a zmenenému prístupu.
Vyhnite sa prednáškam a krikuAk sa chcete naučiť komunikovať s dieťaťom naozaj efektívne, vyhnite sa prednáškam. Preto pamätajte na to, že menej slov má na dieťa väčší účinok než siahodlhý monológ. Nekričte. Naopak, znížte intenzitu hlasu. To vám pomôže sa upokojiť a dieťa vás bude pozornejšie počúvať.
Nezľahčujte problémy detí a vyhnite sa prehnaným očakávaniamAk zistia, že ich nepočúvate, nebudú mať chuť viac sa vám zdôveriť. Okrem toho urobia presne to isté, čo ich rodičia. Predstavte si situáciu, ktorá nastala azda v každej rodine. Nechtiac ste rozbili pohár s vodou. Pravdepodobne si len poviete, že ste nešikovní, a to je všetko. Ak pohár rozbije dieťa, neraz je podrobené poriadnej dávke kritiky: „Ty si ale nemehlo! Kedy sa konečne naučíš pozerať vôkol seba? Pozri sa, čo si spôsobil.“ To samozrejme nepridá na sebavedomí dieťaťa. Pravdepodobne aj ono samo zaregistruje, že na rovnakú situáciu používame rôzny meter. Aj keď vaše dieťa niečo nechtiac zničí, či pokazí, nikdy nezabúdajte na to, že láskavosť je dôležitejšia než rozbitý pohár.
V dnešnej dobe sa takmer vo všetkých oblastiach od nás očakáva výkon a efektivita. Priveľké očakávania bývajú ďalším kameňom úrazu vo vzájomnej komunikácii rodičov a detí. Možno má vaše dieťa diametrálne odlišnú predstavu o tom, ako má vyzerať uprataná izba. Ak sa však v nej cíti dobre a vie nájsť to, čo potrebuje, nechajte to na ňom. V komunikácii s dieťaťom ľahko zabúdajú na rešpekt. Komunikačné vzorce si deti osvojujú pomerne rýchlo a ľahko. Mnohé problémy sa vyriešia a veľa vzťahov medzi rodičmi a deťmi sa zlepší vďaka zmenenej komunikácii a zmenenému prístupu.
Ak ste už vyskúšali všetky spomenuté stratégie, ale stále sa stretávate s komunikačnými ťažkosťami u vášho dieťaťa, nie ste v tom sami. Sú odborníci s dlhoročnými skúsenosťami s rôznymi komunikačnými výzvami u detí a ponúkajú individuálny prístup šitý na mieru potrebám vášho dieťaťa. Nie je vhodné tlačiť príliš na pílu. Naše deti sú stále deťmi. A majú právo byť také, aké sú. Je tenká hranica medzi "chcieť z toho vyťažiť čo najviac" a "prepísknuť to". A tak ako je to s deťmi, je to aj s nami.
