Dojčenie je pre dieťa tou najprirodzenejšou a najkomplexnejšou formou výživy, poskytujúcou nielen potrebné živiny, ale aj pocit istoty, bezpečia a jedinečnej blízkosti s matkou. Prechod na fľašu, či už s odstriekaným materským mliekom alebo dojčenskou formulou, býva pre dojčené deti často veľkou zmenou a výzvou. Je prirodzené, že túžite robiť pre svoje dieťa to najlepšie, či už dojčiť nemôžete, nechcete, alebo hľadáte spôsoby, ako mu rozšíriť možnosti príjmu tekutín a stravy. Tento proces nemusí byť ľahký a vyžaduje si trpezlivosť, pochopenie a lásku, aby dieťatko prijalo novú formu kŕmenia bez zbytočného stresu.
Prečo je prechod na fľašu výzvou a kedy začať?
Pre mnohé mamičky a ich bábätká je proces prechodu z dojčenia na fľašu dôležitým, no zároveň náročným obdobím. Tento krok môže byť motivovaný rôznymi okolnosťami a potrebami, ktoré sa líšia od rodiny k rodine. Jedným z najčastejších dôvodov je nedostatok materského mlieka u matky, kedy je potrebné dieťa dokrmovať umelým mliekom, aby správne prospievalo a zabezpečilo si dostatočný prísun živín. Iné mamičky k tomuto rozhodnutiu vedie únava a celkové vyčerpanie po niekoľkých mesiacoch dojčenia. Intenzívne dojčenie, najmä v prvých mesiacoch, môže byť fyzicky a psychicky vyčerpávajúce, a preto je prirodzené hľadať spôsoby, ako si dopriať viac odpočinku a regenerácie.
Často to môže byť spôsobené aj čiastočným návratom do práce alebo na štúdium, čo si vyžaduje, aby dieťa bolo schopné prijímať mlieko aj od inej osoby, keď mama nie je v blízkosti. Naučiť bábätko piť z fľaše mu tak rozšíri možnosti prijímania tekutín aj na vodu, čaj, či umelé mlieko. Taktiež sa dieťatku rozšíria možnosti prijímania tekutín aj na vodu, čaj, či umelé mlieko. Ak už prijíma aj príkrmy, pre dostatočný pitný režim mu už nemusí stačiť iba materské mlieko, ale postupne ho potrebuje dopĺňať aj inými tekutinami. Rozšírenie možností kŕmenia umožňuje maminke viac voľnosti pri záľubách a povinnostiach mimo domu bez strachu, či stihnete prísť nakŕmiť drobčeka včas. Dieťatko sa stáva nezávislejšie od maminky a môže ho zrazu nakŕmiť aj niekto iný.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča výlučné dojčenie počas prvých 6 mesiacov života, ako najlepší spôsob výživy novorodencov. Po tomto období je ideálne pokračovať v dojčení popri zavádzaní príkrmov, až do veku dvoch rokov a dlhšie, ak si to matka a dieťa želajú. Napriek týmto odporúčaniam však mamičky niekedy potrebujú kŕmiť svoje bábätká inak a v týchto prípadoch im môže pomôcť fľaša a starostlivo vybrané dojčenské mlieko.
S učením na fľašu začnite vtedy, keď sa nachádzate v známom prostredí, dieťatko by nemalo byť choré ani rozrušené, nemali by mu ísť ani zúbky. Je dôležité, aby dieťa bolo zdravé, pokojné a dobre vyspinkané. Nové skúsenosti sa vám aj vašej ratolesti budú zvládať jednoduchšie v odpočinkovom čase, keď je dieťa v dobrej nálade a nie je unavené. Nie je ani dobré čakať, kým dieťatko úplne vyhladne. Hladné, sýte alebo unavené bábätko sa môže rýchlo rozčúliť. Deti, rovnako ako aj dospelí, zvládajú nové skúsenosti lepšie, keď sú odpočinuté a pokojné. Vyberte prostredie, na ktoré je dieťa zvyknuté a v ktorom sa obaja cítite dobre.
Prvé kroky a dôležité detaily pri zavádzaní fľaše
Ak sa chystáte zaviesť fľašu do stravovania vášho bábätka, je dôležité postupovať premyslene a s citom. Pre dojčené dieťa je fľaša veľkou novinkou a nie každé dieťatko túto zmenu prijme bez ťažkostí.
1. Začnite so známou chuťou: Ak ešte máte materské mlieko, skúste ho dieťaťu naservírovať novým spôsobom - vo fľaši. Najlepšie, ako naučiť dojčené dieťa na fľašu, je začať trénovať na známej tekutine, čiže podať mu v nej materské mlieko. Bábätko spozná známu chuť materského mlieka a nebude mať taký veľký problém skúsiť si ho „vytiahnuť“ z fľaše. Je to lepší spôsob ako začať fľašou podávať rovno dojčenské mlieko, lebo takto toho pre dieťatko nebude tak veľa nového naraz. Ak už materské mlieko nemáte, podajte trošku dojčenského mlieka na lyžičke, aby si dieťatko zvyklo na inú chuť mlieka, než sa začne učiť piť z fľaštičky. Ak už nie je k dispozícii, nevadí, zvoľte umelé mlieko alebo čaj. Niekedy sú zmeny pre bábätká príliš veľké a potrebujú postupný prístup.
2. Teplota je kľúčová: Teplota mlieka vo fľaši by mala byť príbuzná teplote materského mlieka, teda telesnej teplote. Skvelým tipom je použitie hotového dojčenského mlieka BEBA, ktoré môžete používať podľa potreby počas dňa a skúšať opäť po troškách, aby ste mliekom neplytvali. Zároveň je dobré myslieť aj na teplotu samotného cumlíka. Cumeľ by mal byť mierne teplý, môžete ho zohriať v prevarenej dojčenskej vode než ho nasadíte na fľaštičku, ktorú ponúknete dieťaťu. Alebo ho krátko schlaďte v chladničke, ak dieťaťu rastú zúbky. Niektoré deti ľahšie prijmú izbovú teplotu alebo chladnejšie mlieko. Všetko treba vyskúšať, ale určite si na prvýkrát vyberte teplotu podobnú materskému mlieku a vyskúšajte ju na chrbte ruky.
3. Prietok mlieka a sací reflex: Prietok mlieka je dôležitý - dieťa by sa pri pití z fľaše malo o mlieko trochu snažiť, aby bol uspokojený jeho sací reflex. Z fľaše držanej hore dnom by malo mlieko pomaly kvapkať - asi 1 kvapka za sekundu. Príliš rýchly tok je na začiatku pre dieťa priveľa a nemusí stíhať prehĺtať. Nezabudnite skontrolovať rýchlosť prietoku cez cumlík. Kvalitné cumlíky na fľašu sú navrhnuté tak, aby pripomínali bábätku satie z prsníka a majú antikolikovú úpravu. Vyberte si cumlík podľa sily prietoku, pričom nižšie číslo znamená slabší prietok. Čím je dieťatko staršie, tým môžeme zvoliť prietok silnejší.
4. Predstavenie fľaše ako predmetu: Najprv dieťaťu ukážte samotnú fľašu. Dajte mu ju do rúk a nechajte ho, aby si ju samo ohmatalo a spoznalo. Je to pre neho úplne nový predmet. Dôležité je, aby dieťa nemalo z fľaše strach. Cieľom je, aby dieťa nemalo z fľaše strach.
Techniky kŕmenia a psychologické aspekty
Kŕmenie z fľaše nie je len o podaní mlieka, ale aj o budovaní vzťahu a pocitu bezpečia pre dieťa. Preto je dôležité zamerať sa na správne techniky a psychologické aspekty, ktoré pomôžu vášmu dieťatku akceptovať fľašu.
1. Skúšajte rôzne polohy: Dieťa skúste kŕmiť z fľaše v rôznych polohách. Niektorým deťom bude vyhovovať rovnaká poloha ako pri dojčení, iným zas „nový“ spôsob. Môžete skúsiť tiež chodiť po byte v pomalom tempe a pri chôdzi dieťa hladiť po chrbte. Vyskúšajte rôzne polohy, aby ste zistili, ktorá mu najviac vyhovuje. Niektoré bábätká budú inklinovať k rovnakej polohe ako pri dojčení. Niektoré nie. Ak je vaše bábätko nervózne, skúste ho umiestniť do rovnakej polohy, akú by ste použili pri dojčení.
2. Nezabúdajte na kontakt a rozptýlenie: Niet nad vzájomný kontakt. Dieťatka sa počas kŕmenia z fľaše dotýkajte, hladkajte ho po chrbte alebo ho inak rozptýľte, nemalo by mať z fľaše strach. Pri kŕmení z fľaše držte dieťa za ruku a dotýkajte sa ho. Rozptýlenie je dobrá technika, ako naučiť dieťa sať z fľaše. Potrebuje neustále cítiť vašu prítomnosť, ktorú malo počas dojčenia.
3. Zapojte otecka alebo iných rodinných príslušníkov: Neváhajte a „delegujte“ kompetencie aj na otecka - dieťatko môže kŕmiť aj on. Odborníci tvrdia, že ak nie je mama v dohľade, deti ľahšie akceptujú fľašu. Mnohé deti ľahšie prijímajú mlieko od osoby, ktorá ich nedojčila, presne ako to opisuje mama Petra, ktorej dcérka Viktorka, plne dojčené dieťa, sa musela po nehode náhle a nečakane naučiť piť z fľaše od otecka. Oteckova vynaliezavosť sa vyplatila - niekoľkokrát denne dával Viktorke mlieko vo fľaši, aby jej pomohol zvyknúť si - napríklad keď sa venovala hre. Obmedzte počet ľudí, ktorí kŕmia dieťa na dvoch (otec-mama, resp. mama-babka).
4. Nikdy nenúťte a buďte trpezliví: Nikdy dieťatko do pitia z fľaše nenúťte, nebojujte s ním, no často mu fľašu ponúkajte. Ak drobček plače a snaží sa fľašu odstrčiť, dajte si pauzu a skúste to znova po niekoľkých hodinách. Ak by ste sa mu fľašu snažili nanútiť, len by ste celú situáciu zhoršovali a vytvárali by ste negatívnu skúsenosť, z ktorej by mohlo byť dieťa vystresované. Celý proces prechodu na fľašu by sa len zhoršil. Opakovaným nútením dieťaťa do kŕmenia môžete u dieťaťa vyvolať silný negatívny zážitok a oddialiť úspešnosť kŕmenia. Dieťa by sa mohlo nabudúce začať báť už len pri pohľade na fľašu. Ak dieťa nemá náladu alebo dokonca fľašu odstrčí, skúste to neskôr. Aj keď je dôležité kontrolovať rozvrh, nenúťte svoje dieťa dopiť fľašu, ak to jednoznačne odmieta.
Každé dieťatko sa učí na nové veci svojím tempom. Kým pri niektorom bábätku stačí ponúknuť novú fľašu a hneď sa z nej spokojne napije, iným to môže trvať dlhšie. Aj pri tomto učení sa vyzbrojte trpezlivosťou a pokojom. Základom je opakované, nenásilné ponúkanie a skúšanie. Ak sa to na prvýkrát nepodarí, nezúfajte a vytrvajte s pokusmi.
Rozdiel medzi dojčením a pitím z fľaše - psychologické a fyziologické aspekty
Dojčenie pre dieťa znamenalo pocit istoty a bezpečia, ktorý mu zrazu chcete "vziať". Navyše, pitie z fľaše sa od dojčenia veľmi líši, a to tak z fyziologického, ako aj psychologického hľadiska.
1. Sací reflex a technika sania: Pri dojčení muselo dieťa uchopiť samo bradavku a aktívne sať, vynakladať úsilie na získanie mlieka. Pri kŕmení batoľacím mliekom z fľaše však dostane cumlík do úst, z ktorého mlieko často samovoľne vyteká s menším úsilím. Musíte teda dieťa naučiť, ako na to. Táto rozdielna technika sania je pre niektoré deti mätúca a môže viesť k odmietaniu fľaše. Preto je dôležité, aby prietok mlieka z fľaše nebol príliš rýchly, aby dieťa muselo stále aktivovať svoj sací reflex a necítilo sa zaplavené.
2. Dojčenie ako komplex: Dojčenie nie je možné nahradiť fľašou a umelým mliekom. To, čo dieťa získava dojčením, je komplex mnohých dôležitých vecí, z ktorých výživa či voda tvoria len malú časť. Dojčenie nie je len o podávaní materského mlieka. Psychologické aspekty dojčenia, aspekty súvisiace s uspávaním, s blízkosťou, s uistením sa o prítomnosti matky, s fyzickým kontaktom, s bezpečím a podobne sú pre dieťa v tomto veku z hľadiska dojčenia mimoriadne dôležité a nie je jednoduché ich nahradiť. Dieťa v tomto veku sa nedojčí primárne pre to, že potrebuje „jesť“ či „piť mlieko“, ale pre to, že dojčením získava celú škálu iných mimoriadne dôležitých vecí - od istoty cez upokojenie až po jednoduchý spôsob, ako naspäť zaspať. Toto je to, čo je pre ne na dojčení dôležité, a zároveň dôvod, pre ktorý odstavenie hoci len „na noc“ nie je jednoduché.
3. Prečo nenútiť: negatívne skúsenosti, stres, averzia: Ak budete dieťa nútiť do pitia z fľaše, len posilníte negatívnu skúsenosť a dieťa môže byť nabudúce vystresované už len pri pohľade na fľaštičku. Vo väčšine prípadov ide pri odmietaní fľaše, resp. averzii voči pitiu mlieka z fľaše dieťatka o „nútenie“ do kŕmenia. Samozrejme, je to vo väčšine prípadov s čo najlepším úmyslom rodiča. Myšlienky ako „jedol si málo, ešte by si mal,“ alebo „budeš hladný, vypil si málo“, „mal by si vypiť aspoň 120ml“ alebo „podľa pediatra priberáš málo, mal by si ešte trošku piť“ a podobné, ktoré každá jedna maminka, ktorá nedojčí, určite mala už v hlave niekoľkokrát, vedú k takémuto núteniu. Následne sa veľmi ľahko u detí vytvára tzv. averzia voči kŕmeniu z fľaše. Celý proces prechodu na fľašu by sa len zhoršil, ak by ste dieťatko do pitia z fľaše nútili.
Keď dieťa fľašu odmieta: Rozpoznanie a riešenie averzie
Odmietanie fľaše je pre mnoho rodičov frustrujúcou skúsenosťou. Ak váš drobec odmieta pitie mlieka z fľaše, nie ste v tom sami. Hoci existuje množstvo literatúry o dojčení, problémoch s dojčením a laktačnom poradenstve, je ozaj len málo dostupnej literatúry o kŕmení z fľaše. Pritom je obrovské množstvo mamičiek, ktoré z nejakých dôvodov nedojčia, a preto sú odkázané len na kŕmenie umelým mliečkom z fľaše.
1. Bežný problém a jeho príčiny: Stretávam sa s množstvom rodičov, ktorí hovoria: „Naše dieťa neznáša fľašu, chytí hysák, ešte ju len vidí, nieto si ju dať do úst a sať.“ Vo väčšine prípadov ide pri odmietaní fľaše, resp. averzii voči pitiu mlieka z fľaše dieťatka o „nútenie“ do kŕmenia. Ako bolo spomenuté, rôzne tabuľkové množstvá sú skrátka často nadhodnotené až príliš. Rodičia sa toho mylne držia a dochádza práve k tomu, že deti nútia piť, čo vedie k averzii.
2. Vylúčenie zdravotných problémov: Je veľmi dôležité prvotne vylúčiť prípadné ochorenia spojené so žalúdkom, trávením a pod. Každé ochorenie zníži apetít a tiež šancu na úspešné vyriešenie averzie. Ak sa vaše dieťa počas kŕmenia napína a vypľuje, poraďte sa s pediatrom. Často však maminky prichádzajúce s deťmi do poradní za lekárom tvrdia, že ich dieťa málo papá. Keď sa podarí, tak vypije mlieko na dva alebo viackrát a aj tak to nie je očakávané potrebné množstvo. Potom ale dieťatko zvracia, pretože už má príliš veľa mlieka v brušku. Takto podaný príbeh pediatrom často evokuje reflux dieťatka. Automaticky im predpisujú (hlavne v západných krajinách) nejaké podporné lieky na lepšie trávenie mlieka. Zvykne sa to zameniť s intoleranciou na mlieko. Potom sa začína hľadanie iného „vhodného mlieka-formuly“, pričom pôvodne užívané mliečko samotné dieťatku neškodí. Škodí mu len spôsob, akým je podávané. Nesprávny typ dojčenského mlieka môže mať negatívny vplyv na vaše dieťa a dieťa nemusí vždy akceptovať formulu prvej voľby. Nervózne dieťa počas kŕmenia je častým znakom žalúdočných problémov.
3. "Zlaté pravidlá" pri averzii voči kŕmeniu z fľaše: Autorka zaujímavej knihy „Your baby s bottle-feeding aversion“ veľmi elegantne hovorí o 4 tzv. zlatých pravidlách, ktoré treba pri odmietaní fľaše dodržať:
- Rešpektovanie signálov dieťaťa: Treba si uvedomiť, že dieťa vie, koľko chce a potrebuje piť a tiež kedy je hladné. Jediné, o čom rozhoduje rodič, je, aké mlieko zarába, ostatné je na dieťati. Od 3 mesiacov dieťa dáva jasne najavo, „povolenie dať mu fľašu do úst“. Je schopné fľašu rozpoznať a vie si ju odstrčiť, resp. odvrátiť hlavu, keď chce vyjadriť odmietnutie mlieka. Takisto od narodenia deti vedia ukončiť kŕmenie, tým že vytlačia cumeľ, resp. prsník z úst, keď dojedli.
- Kŕmenie v bdelom stave: Ak je dieťatko v nízkom veku (7-8 mes. a menej) a reálne potrebuje ešte piť v noci mliečko, je samozrejmé, že mu ho ponúkneme. Ide ale o to, aby sa dieťatko v noci napilo v bdelom stave a nie v spánku. Každé jedno kŕmenie v spánku (čo na jednej strane možno rodičia vyhodnotia ako lepšie, keďže je sprevádzané menším odmietaním fľaše a spojené s menšími bojmi a stresom okolo kŕmenia, ktoré počas dňa zažívajú) len podporí to, že v bdelom stave bude odmietanie ešte väčšie a averzia sa len vystupňuje.
- Kŕmenie len z fľaše: Pri snahe zbaviť sa týchto nepríjemných chvíľ, ktorými sa každé averzívne kŕmenie stane, keď maminka musí bojovať s dieťatkom v snahe dostať do neho aspoň niečo máličko mliečka, je dôležité dodržať to, že dieťa kŕmime len z fľaše. Žiadne podávanie mlieka v poháriku, so slamkou či pri menších deťoch po lyžičkách nie je ideálne. Každé ponúknutie mlieka inak ako z fľaše len podporí to, že bude odmietať fľašu, lebo vie, že môže prijať mliečko napríklad aj zo slamkového pohárika.
- Pochopenie sýtosti: Je to presne o tom, že dieťa vie, kedy je hladné a koľko potrebuje piť, aby bolo sýte. Maminky, ktoré kŕmia z fľaše, majú tendenciu ponúkať mlieko opakovane aj po jasnom odmietnutí dieťatka v domnení „ešte by si mal trošku vypiť, resp. dopiť“. Kdežto maminky, ktoré dojčia, akonáhle dieťa dokoja vedia a majú takmer istotu, že dieťatko dojedlo, pretože pustilo prsník (hoci nevedia koľko reálne z prsníka vypilo).
4. Budovanie dôvery a motivácie (hlad): Dieťa musí opäť nadobudnúť voči vám dôveru. Ak ho budete do pitia nútiť, ďalšie pitie odmietne automaticky. A to aj napriek tomu, že ho už nútiť nebudete. Bude totiž očakávať ten nepríjemný pocit, že muselo piť nasilu, ktorý s tým má spojený. Najlepšou motiváciou piť z fľaše pre dieťa je prirodzene hlad. Stopnite teda kŕmenia počas spánku, ideálne aj dojčenie a príkrmy dočasne obmedzte. Vyhnite sa tomu, že ho do niečoho tlačíte proti jeho vôli.
5. Význam prostredia a obmedzenia kŕmiacich osôb: Spravte maximum pre to, že v priebehu týchto 2 týždňov (riešenia averzie) bude dieťa doma v najznámejšom a pre neho najbezpečnejšom prostredí. Prostredie mu nemeňte, obmedzte počet ľudí, ktorí kŕmia dieťa, na dvoch (otec-mama, resp. mama-babka). Zabezpečte si sami podporu členov rodiny, ak je viac súrodencov, nech chápu, že teraz potrebuje to dieťatko, ktoré chceme naučiť spokojne piť z fľaše, viac pozornosti a bude mať prednosť.
6. Spánkové návyky a ich vplyv: Pokiaľ je dieťa unavené, chce menej papať a naopak, unavené dieťa, ktoré je hladné, ťažko zaspáva. Snažte sa sledovať spánkové potreby dieťatka, doprajte mu tak denný ako i nočný spánok priamo úmerne jeho veku. Nezačínajte so zlými spánkovými návykmi, ktoré len dočasne pomôžu uspať dieťa, no v dlhodobej miere len uškodia. Naučte dieťatko spať samé bez pomoci cumlíka, hojdania, hladkania, či inej vašej pomoci. Nekŕmte dieťa na uspatie, sledujte príznaky únavy dieťatka počas dňa. Berte v úvahu rôzne vývinové zmeny, ktoré prirodzene spánok dieťatka narúšajú.
7. Konzistencia a trpezlivosť (2 týždne proces): Pracovať na averzii a vidieť výsledky trvá cca 2 týždne. Záleží samozrejme od temperamentu dieťatka a tiež konzistencie rodiča. Celý proces odstraňovania averzie podľa tejto autorky môžeme časovo smerovať na cca dva týždne, kde postupne hovoríme, že dieťa už nie je averzívne voči satiu z fľaše. Má to postupné kroky, dieťa si prejde slabším apetítom, ale aspoň začína jesť, postupne papá viac a nakoniec prijíma mliečko s radosťou a bez stresu, čo je cieľom. Dôležité je, aby ste boli dôslední a konzistentní a nespadnúť do opätovného ponúkania fľaše, resp. nútenia.
Milá Aneta, je pomerne typické, že ročné dojčené dieťatko nevypije veľa tekutín a rovnako deti v tomto veku často nepapajú ešte veľa jedla. Podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie je dieťa v tomto veku ešte stále v období prikrmovania, ktoré bude trvať v jeho prípade ešte 10 mesiacov - takmer celý rok. To znamená, že je normálne, ak dieťa v tomto veku ešte veľa nespapá a nevypije. Pretože je stále ešte v období, kedy má byť najmä dojčené a materské mlieko má pokrývať takmer celý jeho príjem výživy a tekutín. Obdobie príkrmov sa končí až po 2 roku života dieťatka (a potom sa má dieťa kŕmiť tuhou stravou a pokračovať v dojčení) a do toho času je úlohou matky zabezpečiť, aby z hľadiska prikrmovania malo bábätko šancu sa zoznamovať s novými chuťami, konzistenciou potravy, rôznymi druhmi a typmi jedla a aby malo šancu napodobňovať iných ľudí pri jedení a pití. A z hľadiska dojčenia je dôležité, aby dieťatko v tomto veku malo šancu byť naďalej dojčené podľa svojich potrieb a vďaka dojčeniu priberalo a prospievalo. Ak bábätko nepriberá alebo nezískava dostatok mlieka, stojí za to urobiť opatrenia pre zvýšenie tvorby mlieka a zvýšenie príjmu mlieka zo strany bábätka. Hryzenie na prsníku sa často objavuje práve ako prejav zníženia tvorby mlieka a toto stojí za to zmeniť a riešiť a to aj v prípade, že ide o ročné bábätko. Hoci žijete v spoločnosti, kde drvivá väčšina detí v tomto veku už dávno nie je dojčených, neznamená to, že je v poriadku, ak to tak je a rovnako to neznamená, že sa už neoplatí urobiť kroky pre zlepšenie dojčenia. Ak spoločne s poradkyňou odstránite tie faktory, ktoré vám momentálne znepríjemňujú dojčenie, nájdete silu pokračovať ďalej a toto je dôležité pre vás, aj pre bábätko.
Výber správnej fľaše, cumlíka a dojčenského mlieka
Správne vybavenie je základom úspešného prechodu na fľašu. Výber fľaše a cumlíka by mal byť prispôsobený veku a preferenciám vášho dieťaťa.
1. Materiál a tvar fľaše: Ak potrebujete naučiť novorodenca alebo bábätko do 6 mesiacov na fľašu, musíte zvoliť vhodnú dojčenskú fľašu s vhodným cumlíkom. Zvlášť sa vyberajú fľaše a zvlášť veľkosť cumlíka. Pri fľaši si najprv zvoľte materiál, ktorý uprednostníte. Plastové fľaše sú ľahšie, no sklenené fľaše sú ekologickejšie a ľahšie sa čistia. Ak zvolíte plastovú fľašu, dbajte, aby bola BPA free. Väčšia fľaša vydrží dlhšie, ale bude aj ťažšia. Pri výbere fľaše nezabudnite zvážiť jej vlastnosti a vyberte takú, ktorá vyhovuje vašim potrebám a potrebám vášho dieťatka. Zvážte tvar fľaše a to, či sa vám bude ľahko držať.
2. Typ a prietok cumlíka: Ďalej zvážte cumlík. Mal by mať správnu veľkosť a správnu rýchlosť prúdenia. Ak je cumlík nesprávny, vaše dieťa môže mať ťažkosti a môže prejavovať frustráciu rozčuľovaním. Cumlík na fľašu si vyberte podľa sily prietoku, pričom nižšie číslo znamená slabší prietok. Čím je dieťatko staršie, tým môžeme zvoliť prietok silnejší. Najlepšie cumlíky sú vyrobené z bezpečného silikónu. Okrem toho si vyberte cumlík, ktorý pomáha rozvíjať svaly úst, ktoré sú potrebné pre správnu koordináciu sania, prehĺtania a dýchania. Ak kombinujete dojčenie s kŕmením z fľaše, uistite sa, že cumlík nenarúša sací reflex vášho dieťaťa. Ak dieťa stále odmieta fľašu, skúste iný typ alebo iný cumlík, môže to chvíľu trvať, než nájdete ten, ktorý bude dieťaťu najviac vyhovovať. Nedajte sa odradiť a hľadajte „tú pravú“ fľašu, ktorá bude dieťaťu najviac vyhovovať.
3. Voľba dojčenského mlieka: Dôležitá je aj vhodná teplota umelého mlieka. Niektoré deti majú rady teplotu podobnú teplote materského mlieka, iné ľahšie prijmú izbovú teplotu alebo chladnejšie mlieko. Striedanie mliek v snahe nájsť to, ktoré nakoniec prijme, nie je riešením a môže dieťaťu dokonca uškodiť. Časté striedanie zaťažuje nezrelý tráviaci systém a môže viesť k nadúvaniu, zápche alebo dlhotrvajúcej hnačke. Bábätká sa potrebujú naučiť a zvyknúť si na nové chute.
Ak sa vám nedarí upokojiť bábätko a cítite sa frustrovane, skúste sa najprv zhlboka nadýchnuť a upokojiť sa. Vaše dieťa dokáže vycítiť vaše emócie a neupokojí sa, ak ste v strese. Ak sa vám zdá, že nič nepomáha a vaše dieťa sa pri kŕmení z fľašky aj naďalej zvíja, dohodnite si stretnutie s pediatrom. Budú vám vedieť poradiť, ako upokojiť vaše dieťa, a možno bude potrebné dieťa vyšetriť, aby sa zistila príčina nervozity.
Pre staršie deti: Kedy preskočiť fľašu a prejsť na pohárik
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča, aby sa fľaše a poháre s náustkom začali postupne vyraďovať z používania okolo prvého roku života dieťaťa. Používanie fľaše po tomto veku môže mať negatívny vplyv na vývoj ústnej dutiny a zubov, ako aj na rozvoj správnych stravovacích návykov.
1. Vek nad 1 rok: Má vaše dieťatko viac ako rok? Môžete fľašu rovno preskočiť a ponúknuť dojčenské mlieko v špeciálnom hrnčeku s náustkom. Nedojčené dieťa by nemalo v tomto veku tekutiny piť z fľaše. Ak už dieťa dosiahne vek okolo 12 mesiacov, je z hľadiska pitia omnoho lepšie naučiť dieťa používať pohárik, aby sa naučilo piť tak, ako to bude robiť po zvyšok života.
2. Hrnček s náustkom alebo tréningový pohár: Deti, ktoré už jedia príkrmy, budú pravdepodobne schopné piť aj z fľaše s náustkom, netečúceho pohára, z pohárov či fliaš určených na učenie či priamo hrnčekov pre deti. V závislosti od veku, ak je dieťa už staršie okolo 12 mesiacov, môžete začať hneď s tréningovým pohárikom, ktorý ho aj tak budete učiť na pitie vody alebo čaju.
3. Výhody pre vývoj: Naučiť dieťa piť z otvoreného pohára alebo z hrnčeka s náustkom podporuje správny vývoj čeľuste, svalov úst a pomáha predchádzať problémom s rečou a zubami. Tiež pomáha dieťaťu rozvíjať koordináciu ruka-ústa a samostatnosť.
4. Dôležitosť samostatného pohárika na vodu/čaj: Nezabudnite však vybrať iný hrnček na pitie čaju a vody. Tento princíp je obzvlášť dôležitý, ak riešite averziu dieťaťa voči fľaši. Oddelenie nádob na rôzne tekutiny pomáha dieťaťu lepšie pochopiť, čo od neho očakávate, a môže prispieť k úspešnému zvládnutiu pitia z fľaše pre mlieko a z pohára pre iné tekutiny.
tags: #ako #naucit #dieta #na #flasu