Úvod: Večné hľadanie cesty k detskému spánku
Problémy s večerným zaspávaním sa občas vyskytnú v každej rodine. Mnohí rodičia sa stretávajú s tým, že ich dieťa nechce jesť, nezvláda svoj hnev, alebo sa nevedia so súrodencom dohodnúť, no najčastejšie ich trápia výzvy spojené so spánkom. Často sa pýtajú, prečo sa deti bránia uloženiu do postieľky? Prečo sa im nechce spať? Boja sa niečoho? Budí sa vaše dieťa často v noci alebo vstáva a viditeľne ožíva už o piatej hodine ráno? Nemôže večer zaspať, prípadne vymýšľa všemožné dôvody preto, aby nemuselo zostať v posteli? Nebojte sa, nie je to jav, s ktorým sa musíte zmieriť! Hľadanie riešenia často vedie k literatúre, ktorá ponúka rôznorodé pohľady a metódy, ako naučiť dieťa dobre spať a prípadne ako ho naučiť spať v čase, keď to vyhovuje aj rodičom.
Knižky pre deti s témou "Dieťa nechce spať" môžu byť pre rodičov veľkým pomocníkom pri uspávaní ich malých bábätiek, ale aj starších detí. Tieto knihy môžu obsahovať rozprávky, básne, alebo iné príbehy, ktoré pomôžu deťom uvoľniť sa a zaspávať pokojne. Niektoré knihy sa sústreďujú na pohľady nočnej oblohy, zvieratá a prírodu, aby pomohli deťom zaspávať prirodzene. Ďalšie knihy môžu obsahovať meditačné cvičenia, ktoré pomáhajú deťom uvoľniť sa a upokojiť myseľ pred spaním. Od jednoduchých leporel s odklápacími okienkami až po komplexné príručky od detských psychológov, spektrum literatúry na tému detského spánku je široké a ponúka rozmanité prístupy k tejto každodennej výzve.
Knižky pre najmenších: Čarovný svet rozprávok a leporel
Pre najmenšie deti sú obzvlášť vhodné vizuálne príťažlivé a interaktívne knihy, ktoré pomáhajú vytvárať pokojný večerný rituál a pred spaním. Tieto knihy sú navrhnuté tak, aby zaujali pozornosť dieťaťa, pomohli mu upokojiť sa a nenásilne ho pripravili na spánok.
Jednou z takýchto kníh, ktorá oslovuje tému detského uspávania, je príbeh o Kubkovi. Hoci je Kubko veľmi unavený, nemôže zaspať. Najprv mu mama zabudne prečítať rozprávku, potom ho prepadne smäd, vyrušuje ho aj priveľa svetla v izbičke. A keď si konečne ľahne do postieľky, zistí, že jeho Mojkáčik je preč! Bez obľúbenej hračky sa jednoducho nedá zaspať. Podobný scenár sa odohráva aj v príbehu o myšiačikovi Tipovi: Na nebi už svietia hviezdičky, ale myšiačik Tip stále nespinká. Nepomohla rozprávka ani teplé mliečko. Mamka však pozná riešenie, ako dostať svojho synčeka do ríše snov… Tieto príbehy pomáhajú deťom identifikovať sa s hlavnými postavami a pochopiť, že ich prekážky pri zaspávaní sú bežné a riešiteľné.
Čarodejný nápoj (1978)
Niektoré knižky riešia aj špecifické prekážky spánku. Napríklad, ak si želáte, aby sa vaše dieťa navždy rozlúčilo s cumlíkom, knižka s názvom Miško má… môže byť tým pravým riešením. Zaujímavé príbehy, veselé básničky, napätie i prekvapenie - to všetko nájdete na stránkach tejto knihy. Nevšedné grafické riešenie a krásne ilustrácie umocnia zážitok z rozprávania malého Miška. Autorkou knižky je Sibyla Mislovičo…, čo dodáva dielu punc odbornosti.
Príbehy o unavených zvieratkách sú tiež obľúbenou cestou k pokojnému zaspávaniu. Malý jazvec Oliver je príliš uťahaný. Nevládze si upratať izbu ani spapať večeru. Spánok naňho dolieha dokonca aj pri čistení zúbkov. Keď však má ísť konečne do postele, zistí, že potrebuje ešte mnoho vecí urobiť. Takéto situácie zrkadlia pre mnohé deti bežné večerné scenáre a pomáhajú im spracovať ich pocity únavy a povinností pred spaním. Podobne prišla zima, snehové vločky padali z neba priamo na zem a ježko Teo skríkol od radosti: „Sneží!“ Netešil sa však pridlho. Mama mu oznámila, že ježkovia sa v zime uložia do post… na zimný spánok. Tento príbeh učí deti o prirodzených cykloch a dôležitosti odpočinku.
Interaktívne leporelá sú ďalšou kategóriou, ktorá spája učenie so zábavou a prípravou na spánok. Leporelo s odklápacími okienkami jednoducho a zrozumiteľne vysvetľuje, prečo je spánok pre telo i myseľ dôležitý, a tiež pomôže s radami, čo robiť pred spaním. Krátky príbeh o Ondríkovi pomôže deťom so zaspávaním. Kniha obsahuje pohyblivé prvky, také obľúbené u detí, aj odborné rady pre rodičov a vychovávateľov. MiniPÉDIA - Objavujeme svet! Objavovať, čo všetko možno vidieť v detskej izbičke pred spaním, je s týmto leporelom také zábavné! Čo si pred spaním prečítame? A čo ti dá mamička na dobrú noc? Stačí len vložiť prštek do správneho otvoru, ľahko posunúť alebo otočiť. Tieto prvky podporujú jemnú motoriku a udržujú pozornosť dieťaťa.
Ďalšie knižky sa zameriavajú na upokojenie a rozvoj zmyslov. Spi sladko a pekné sny. Spi, maličký, spi… Knižka priamo určená na predčítanie deťom pred spaním pomôže upokojiť aj tých najväčších nezbedníkov. Batoľa lepšie rozlišuje kontrasty, preto má táto obrázková knižka jednoduchú čiernobielu grafiku, ktorá je oživená jednou výraznejšou farbou. Vnútri knižočky nájdete jednoduché trojfarebné obrázky, prispôsobené citlivému detskému vnímaniu. Knižka pre batoľatá vo veku od 12 mesiacov pomáha deťom učiť sa rozprávať prostredníctvom prezerania, objavovania a pomenovávania.
Popredné miesto medzi medzinárodne uznávanými dielami si získala priekopnícka švédska rozprávka na dobrú noc Zajko, ktorý chce zaspať, ktorá dobyla svet rýchlosťou blesku. Jej pokračovanie, Sloníča, ktoré chce zaspať, tiež sľubuje pokojný spánok. Tieto knihy využívajú psychologické techniky na upokojenie detí.
Prečo sova nemôže spať? Čo všetko v lese počuje? Kto ťuká do kmeňov stromov? Aké zvuky sa to v noci nesú lesom? Preskúmaj ich so sovičkou! Ideálne prvé čítanie pre batoľatá, posuvné prvky, veľa vtipných zvierat a hravých veršov. Lienka Lenka má tajné poslanie. Musí zistiť, či sa chrobáčiky v hmyzom hoteli správne prichystali na spánok. Najedli sa? Umyli si telíčka aj zúbky? Táto pekne ilustrovaná kniha deťom pomôže ľahšie prijať večernú hygienu. Malé pandie medvieďa sa chystá do postieľky a nezbedné pritom gúľa očami. To nejde tak rýchlo! Ešte treba urobiť veľa vecí, než sa bude môcť pandička uložiť na spánok. Tak predovšetkým… vyčistiť si zuby, obliecť pyžamo, prečítať si rozprávku.
Knižka veršov s obrázkami príde rodičom vhod, keď prichádza večer, ale malým nezbedníkom sa ešte nechce spať. Môžu si ju spolu s deťmi prezerať, zklidnit sa a pomaly sa pripraviť na cestu do postýlek. Tieto milé básničky pomáhajú vytvoriť atmosféru pokoja. Mama s ockom oznámia, že nadišiel čas na spánok. A pritom ešte necítiš žiadnu únavu! U Terky je to rovnaké. Pretože celý deň pršalo, nedalo sa vonku šantiť, a musela sa hrať len vnútri. A teraz by už mala ísť spať. Sníček Hugo deťom splní, čokoľvek si vysnívajú! Vždy v noci im prináša pekné sny, ale cez deň sa nudí. Sám je ešte neposedné dieťa a chce sa zabávať. A tak si zmyslí, že súrodencov Luciu a Damiána navštívi, aj keď nespia. Nezabúdajme ani na knihy o sloníkovi, ktorý sa nechcel prikryť uchom, o králičkovi, ktorý nechcel spávať v kúzelníckom cylindri, či o nezbednej sopke, ktoré svojím magickým čarom vtiahnu deti do sveta snov.
Hlbšie pochopenie spánku: Odborné rady a prístupy
Okrem rozprávok existujú aj knihy, ktoré sa zameriavajú na hlbšie pochopenie spánku a ponúkajú rodičom konkrétne metódy a stratégie na riešenie problémov so zaspávaním. Takéto knihy sa často snažia odpovedať na otázky typu: Čo sa deje, keď spíš? Prečo spánok potrebujeme? A čo sú vlastne sny? Pssst… otvor knihu, odklop okienka a uvidíš. No okrem týchto základných informácií idú oveľa ďalej, do oblasti spánkovej psychológie a nastavenia režimu.
Knihy určené rodičom detí, ktoré majú problém so zaspávaním, odmietajú ísť večer do postieľky, utekajú z nej pod rôznymi zámienkami, alebo sa často v noci budia, sa snažia poskytnúť presné návody. Autorky týchto kníh sú často skúsené detské psychologičky, ktoré rodičom radia, ako tieto situácie zvládať a ako deti jednoducho naučiť zaspávať. Rady sú niekedy rozdelené do kapitol podľa veku dieťaťa, čo umožňuje rodičom nájsť relevantné informácie pre ich konkrétnu situáciu. Tieto publikácie sa často stávajú bestsellermi, pretože ponúkajú nádej zúfalým rodičom, ktorí sú unavení z nedostatku spánku.
V takýchto knihách nájdete aj odpovede na mnohé otázky, ktoré už rodičom dlho nedajú spávať: Čo môžete urobiť počas prvých šiestich mesiacov, aby dieťa dobre spalo a ako vytvoriť harmonický večerný rituál na dobrú noc? Ako zaistiť bezpečný spánok pre dieťa, bez rizika syndrómu náhleho úmrtia dojčiat a či je vhodné spanie v posteli s rodičmi? Čo robiť, keď sa dieťa večer bojí zostať samo v izbe alebo keď ho trápia nočné desy a zlé sny? Ako pomôcť dieťaťu, keď v noci často plače a ako prekonať zlozvyky pri zaspávaní a počas noci? Ako upraviť časy spánku dieťaťa, aby vyhovovali jemu aj ostatným členom rodiny? Čo pomáha, ak sa dieťa v noci dožaduje neprimerane často dojčenia alebo pitia? Takisto tu nájdete aj ďalšie rady, terapeutickú rozprávku na dobrú noc a desiatky príbehov zo života.
Hlavná teza, čo autori tvrdia o nočnom budení, znie, že deti v noci plačú preto, pretože sú závislé na nejakej uspávacej aktivite od rodiča. Podľa tohto prístupu je normálne, že sa človek aj dieťa v noci x-krát zobudí, ale deti, ktoré sa vedia uspať samy, sa proste uspávajú, aniž by k tomu potrebovaly zásah rodiča. Zatiaľčo tie druhé si musia vynútiť pomoc. Celú knihu potom autori s týmto operujú a uvádzajú milión príkladov z ich praxe, ako metóda vyriešila ich problémy.
Kontroverzné metódy: Samostatné zaspávanie a "kontrolovaný plač"
Niektoré z týchto kníh navrhujú konkrétne metódy, ktoré sa snažia dieťa naučiť samostatnosti pri zaspávaní. Často sú spájané s konceptom "kontrolovaného plaču", ktorý je považovaný za alternatívu k úplnému "vyplakaniu". Autorka pekne vtiahne rodiča, ktorý je už zúfalý od únavy, peknými manipulačnými technikami a to tým, že mu ukáže, ako deti zle spávajú a aké je to totálne hrozné, keď sa rodičia nevyspia, a že je to bežné. Potom mu vysvetlí, ako celý čas zle uspával - aj keď rodič išiel podľa svojho citu, pekne mu autorka slušne ukáže, ako bol jeho cit a cit mamy totálne nesprávny. Rodič dostane nádej a v tom príde riešenie.
Kniha sa celá nesie v duchu, že dieťa má všetko vedieť samé - samo sa upokojiť, samo má zaspať. Rodič chodí pravidelne dieťa uisťovať, že je tu a že nič sa nedeje. Podľa autorky sa dieťa plačom manipuluje dospelými. Kniha vás naučí jednoduché a účinné metódy, ako naučiť dieťa dobre spať a prípadne ako ho naučiť spať v čase, keď to vyhovuje aj vám. Tieto metódy nie sú určené pre všetkých rodičov, ale niektorým veľmi pomohli pochopiť a najmä aj upraviť spánok svojho dieťaťa.
Táto metóda je prezentovaná ako spôsob, ako prekonať závislosť dieťaťa na uspávaní zo strany rodičov. Navrhuje sa, že ak sa dieťa budí príliš skoro, mali by ste ho dať spať neskôr a naopak. Ďalšia rada je oddeliť večerné kŕmenie a samotný uspávací rituál a usnutie. Autori tvrdia, že je dôležité, aby posledné bdenie pred hlavným spánkom trvalo minimálne štyri hodiny. V súvislosti so spaním detí v posteli s rodičmi, hoci autori spíš neodporúčajú spanie detí v posteli s rodičmi, pretože takýto deti majú horšie spanie, uznávajú, že to platí len pre našu kultúru, pretože v iných je to zcela bežné a pritom tie deti spia spravidla veľmi dobre. Tento postreh vedie k otázke, či naše deti nemajú problémy so spaním z úplne iných dôvodov, než z nedostatočnej samostatnosti.
Plač ako komunikácia: Kritické hlasy a obavy
Odborná literatúra a skúsenosti mnohých rodičov však prinášajú aj silné kritické hlasy voči týmto radikálnym metódam. Mimochodom, bábätko nemá dostatočne vyvinutý nervový systém a nevie sa samo upokojiť, potrebuje pomoc. Bábätko podľa autorky plačom manipuluje dospelými. Naozaj? A čo tak pozrieť sa na to z druhej strany? Bábätko bolo v ideálnom prípade v brušku deväť mesiacov v tesnom kontakte s matkou, je to jediné bezpečie, ktoré pozná. Plačom rozhodne nemanipuluje, je príliš malé na to, aby vedelo manipulovať - manipulujeme a vytvárame si domnienky len my dospelí.
Ak bábätko plače, plače preto, že má dôvod a my ako rodičia chceme len jediné, a to pomôcť nášmu potomkovi, aby sa netrápil. Je to naša vrodená odpoveď na detský plač a to všetko chce autorka poprieť, nechať matky, nech zabudnú na materinský inštinkt a nechajú svoje dieťa spať samé, bez pocitu bezpečia. K tomuto ešte treba dodať, že od narodenia sa má podľa autorky matka pokúšať minimalizovať nočné dojčenie, ktoré je pre bábätko a pre matku veľmi dôležité. Ak matka prestane v noci dojčiť, klesne tvorba mlieka, dieťa sa dostatočne nenaje, nebude dostatočne prospievať a príde na rad umelá výživa, lebo bábätká väčšinou najviac mliečka vypijú v noci, počas spánku.
Sama autorka zavrhuje metódu vyplakania, ale o pár strán ponúka návod na "kontrolovaný plač", všetko krásne zaobaľuje do šľachetných pojmov, aby mal čitateľ pocit, že naozaj robí to najlepšie, čo môže pre svoje dieťa urobiť. Rodič chodí pravidelne dieťa uisťovať, že je tu a že nič sa nedeje. A čo sa deje v hlave bábätka? „Silno, silno ťa teraz potrebujem mami! Kde si? Som zúfalý/á a neviem čo sa deje! Chcem cítiť tvoje teplo, aby som sa mohol upokojiť! Kde si?“ Áno, dieťatko nakoniec zaspí. Podľa autorky sa "naučí" spať, ale v skutočnosti len rezignuje. Nemôže sa dostať z postieľky a miestnosti, nenachádza to, čo potrebuje, nakoniec zaspí. Od únavy, zúfalstva. A rezignuje. Vie, že nemá na výber. Že mu nikto nepríde pomôcť.
Čarodejný nápoj (1978)
Áno, aj cez deň sa môže javiť ako spokojné a dobré dieťa, plače menej, lebo vie, že sa to neoplatí - podľa autorky prestane plačom manipulovať - ale pre dieťa je PLAČ jediný komunikačný prostriedok! Inak nám nevie dať najavo svoje potreby, kým nemá dostatočnú slovnú zásobu! Ak ste niekedy mali mačiatka, alebo šteniatka, viete, že mamka pri nich bola celý čas, s výnimkou, keď jej trebalo odbehnúť, najesť sa, či povystierať sa… A veruže tie mačiatka na nej neostali nalepené celý život! Len my ľudia potrebujeme stále vymýšľať, ako sa čo najskôr "zbaviť" detí rôznymi neprirodzenými metódami. Potom je tu otázka, prečo vlastne majú ľudia deti, keď ich v skutočnosti nechcú? Je to už na každom, či mu táto metóda stojí za tú cenu, alebo nie. Čo chcem naučiť dieťa? A bude sa tak aj ono neskôr správať ku mne, alebo ho chcem naučiť od narodenia, že na všetko je len samo a ja mu s ničím nepomôžem?
Všetky učebnice vývojovej psychológie sa iste dočítate, že plač je prirodzený dorozumievací prostriedok pre miminá. Jediný, ktorý majú. Po státisíce rokov. Avšak, niektoré prístupy akoby toto popierali. Tieto metódy nie sú stopercentné, ani nefungujú na všetky deti. A aj keď niekedy poprvé zdanlivo fungujú, počuli sme nejednu skúsenosť, že po prvej väčšej zmene, spaní inde, chorobe, sťahovaní,… sú problémy späť. Preto je predstava, že toto ešte budete aplikovať opakovane, pre mnohých demotivujúca. Zaráža, keď autori, ktorí sú psychológovia a pediatri, vôbec nezohľadňujú a nezmieňujú sa o tom, že aplikovať vyřvávací metódy napríklad okolo ôsmeho mesiaca, kedy dieťa prechádza separačnou úzkosťou, naozaj nie je vhodné, ale vlastne nikdy. Mnohí osobne by ony metódy posunuli minimálne až po tomto období, ktoré však u niekoho trvá oveľa dlhšie, než len tých pár týždňov okolo začiatku lezenia. Je isté, že traumatizujúce to je pre dieťa vždy, dokiaľ nebude dokonale rozumieť vašim slovám. A vtedy už asi pravdepodobne problémy so spánkom nebude mať toľko.
Kniha je navyše prekladom veľmi starej nemeckej literatúry a u nás je prezentovaná ako novinka. Kvalita prekladu je mizerná a rušivá, slovenčina má tiež svoje pravidlá. Pozitívne sú informácie o tom, ako spánok funguje, pár tipov, ako jemne upraviť spánkový režim nespáčov, ale metóda vyplakania, či minútová alebo hodinová, je pre mnohých neprijateľná. Malé dieťa potrebuje kontakt s matkou a jeho nedostatok sa odrazí na kvalite života. Je veľa ľudí, ktorí veria, že z týchto praktík dnes nevedia nadviazať zdravé vzťahy.
Očami rodičov: Rozdielne skúsenosti a trvalé debaty
Diskusia o knihách, ktoré učia deti spať, je často vášnivá a plná protichodných názorov, čo sa odráža aj v skúsenostiach rodičov. Tipy a triky, ktoré sa v knihách píšu, nie sú určené pre všetkých rodičov.
Niektorým rodičom však veľmi pomohli pochopiť a najmä aj upraviť spánok ich dieťaťa. Jedna matka uviedla, že jej kniha veľmi pomohla, aj keď nie všetko bude praktizovať, má aspoň veľa dobrých rád, ako môže jej dieťa lepšie spať, možno aj celú noc. Táto matka ďakuje znova a zas! Jej šesťročný syn sa touto metódou v jedenástich mesiacoch naučil spať tak nerušene, že keď mu ako päťročnému pribudla v detskej izbe sestrička, ktorá si po roku pýtala mlieko už takmer každú hodinu, a cez deň bola riadne kŕmená, ani ráno nevedel, že toľko plakala. Na upokojenie všetkých negativistov dodáva, že so synom má harmonický a láskyplný vzťah, ničím netrpí a imunitu má ukážkovú. A možno je ten vzťah aj preto taký, lebo sa po roku vyspala a netrpela viac chronickým nedostatkom spánku.
Iná matka si kúpila knihu pri "preúčaní" svojej trinásťmesačnej dcérky, pretože po dvoch nociach, kedy jeden a pol hodiny doslova vrieskala a na rukách bola ešte nespokojnejšia ako v postieľke, pochopila, že aj ona potrebuje pokojne spať. Tretiu noc spala od ôsmej večer do deviatej ráno, medzitým mrnkala trikrát a prestala, kým sa na to stihla zobudiť. To ráno po noci, kedy spala desať hodín, bolo ako Vianoce. A o to viac sa z detí teší, lebo na to má silu. Deti sú spokojné tiež, pretože ich mama, a tým aj otec, sú v pohode. Vďaka autorke za konkrétne rady, zase raz zachránila emocionálnu situáciu v jednej rodine.
Kniha pomohla nastaviť spánok jedenásťmesačnému synovi tak, že odvtedy nemá problém zaspávať. Zároveň pomohla s odstupom nastaviť aj jeho mladšieho súrodenca. Hoci rodičia súhlasia, že je v určitom ohľade radikálna, pomohla všetkým. Jeden rodič dokonca knihu označil za perfektnú, veľmi jasne napísanú. Pomohla mu pochopiť spánkový režim jeho synčeka. Zrazu presne vedel, čo v minulosti robil zle. Zbytočne syna navykal na barličky, bez ktorých nevedel zaspať. Zmena trvala presne deň a odvtedy spí celá rodina neporovnateľne lepšie, aj keď začali s tým až pri roku.
Naopak, mnoho rodičov silne odmieta metódy, ktoré súvisia s plačom dieťaťa. Jedna matka dostala knihu ako dar a stačilo jej sa do nej len začítať na náhodne zvolenej strane. Autori odporúčajú metódu vyplakania na hodiny a hodiny, a keď nie, tak aspoň nechať dieťa pár minút (treba počkať presne tri minúty) plakať, kým k nemu pribehneme. Našťastie pre ňu a pre väčšinu mamičiek jej generácie, je toto neprípustné. Nechce nechať svoje dieťa plakať ani sekundu, pretože mu chce ukázať a naučiť ho, že keď zavolá o pomoc, a jeho plač je volanie o pomoc, tak mu bude poskytnutá pomoc, ochrana a bezpečie. Aby aj on raz pomohol niekomu inému. S takouto knihou nechce nič robiť a rozhodne ju nikomu dávať nechce.
Ďalší rodič, ktorý našiel knihu, keď malo jeho dieťa tri a pol roka a bolo to vo fakt veľkej zúfalosti, podotkol, že prvé roky pristupovali k spánkovým problémom presne takto. Táto kniha mu otvorila nový priestor pre život aj pre neho a manželku. Dieťaťu sa venujú na sto percent od rána do večera, ale v noci od siedmej večer chce žiť aj on! A nie sa naťahovať a uspávať dieťa niekoľko hodín. Drží palce, aby mali krásny vzťah, aby budovali citové väzby a aby dieťa sa vedelo aj vyspať. Osobne by k riešeniu uspávania pristúpil až po dovŕšení jedného roku.
Na túto kritiku reaguje iná matka, ktorá dáva podľa tejto knihy spávať dcérku od piatich mesiacov a odporúča ju úplne každej mamičke, ktorá chce mať materskú DOVOLENKU a nie len byť otrokom vlastného dieťaťa. Dcérka jej krásne zaspí v presne stanovený čas do niekoľkých minút, čo ju položí do postieľky. Bez čičíkania, hojdania a podobných nezmyslov. A vôbec to nebolo také hrozné naučiť sa to. Trvalo to tri dni. A úprimne, ak chápete akýkoľvek detský plač ako volanie o pomoc, tak skutočne drží palce, aby ste bez psychickej ujmy prežili detstvo a potom aj pubertu svojho dieťaťa. Nemyslí si, že práve plač je volanie o pomoc, v určitom štádiu je to vydieranie rodičov, aby konečne bolo po jeho vôli. Iste - netreba dieťa nechať plakať hodiny a hodiny, v knihe sa hovorí o minútach. Táto matka kritizuje, že mladé mamičky chcú byť otrokom svojich detí, nosia deti v šatkách, vo vajíčku a podobne. Nie všetky moderné metódy sú pre deti vhodné, na to prídu mamičky, keď budú ich deti dospelé. Napriek tomu praje mladým mamičkám veľa energie, optimizmu a lásky.
Pediatrička jedného rodiča dokonca odporučila riadiť sa touto knihou, hoci je to, popravde, metóda nechať vyplakať, spanie v samostatnej postieľke a nezdá sa jej veľmi prolaktačná. Skúšali to dvakrát, ale nevydržali to. Milá Lenka, nepíšete, aký je vek vášho bábätka. Bez ohľadu na to - zdá sa, že sama cítite rozpor medzi tým, čo robíte intuitívne (uspávanie na prsníku a pomoc pri nočných prebudeniach tým, že ho dojčíte), a tým, aké sú predstavy niektorých ľudí z okolia, a tlak na to, aby deti spali samostatne a vo vlastnej postieľke či vlastnej izbe. Je úplne reálne, že ste unavená, ale veľká časť únavy pochádza práve z tohto rozporu a neistoty, ako to bude ďalej do budúcnosti, či je uspávanie na prsníku správne a podobne.
Je normálne, že vaše bábätko je na vás závislé - podobne to je aj v tehotenstve. Nezávislosť prichádza až vtedy, keď sú naplnené potreby dieťatka, teraz je logické, že vás vaše bábätko potrebuje - cez deň ako aj v noci. Noc je pre bábätko čas, v ktorom sa tiež buduje dôvera, istota, že je v spánku v bezpečí, že spánok je príjemný a že dostane pomoc, keď ju potrebuje. To, že vás dieťatko teraz veľmi potrebuje, vyplýva z toho, že je ešte maličké. Áno, každé dieťa sa vie naučiť spať. Otázka je, ako a kedy to príde. A je isté, že každé dieťa postupne vyspeje a dospeje do štádia, keď bude zaspávať samo a bude spať samo. Čo sa však málokedy vie, je, že toto sa môže stať s láskou, s budovaním dôvery, s vytváraním vzťahu, s dodávaním istoty počas toho obdobia, keď dieťatko ešte stále potrebuje, aby sa mohlo uspať na prsníku na zaspatie. Nemusíte sa snažiť "budovať dobré spacie návyky", vaše bábätko sa teraz na vás spolieha a dojčenie poskytuje jeho spánku ten najlepší rámec. Toto je pohľad tímu poradkýň o. z.
Čarodejný nápoj (1978)
Ak je to tá metóda, že máš dieťa nechať samé v izbe a aj keď plače, tak len prísť na chvíľku a zas odísť, že časom si zvykne - tak osobne sú mnohí zásadne proti takýmto metódam. To nie je o tom, že dieťa sa niečo naučí, ale že rezignuje. Niektoré deti potrebujú cítiť blízkosť matky a je blbosť im ju brať. Chcieť od dieťaťa niečo, čo ešte nemôže chápať. Dieťa je z toho zmätené, že nechcete byť s ním, keď ono tak veľmi chce. A možno sa aj bojí, ktovie? Je to samozrejme vec názoru a sú matky, ktoré si túto metódu pochvaľujú. Ale potom je kopec tých, ktoré sa snažia aplikovať na svoje dieťa nejakú "metódu", potláčajú svoje materinské inštinkty a aj keď im plač dieťaťa trhá srdce, pozerajú na hodinky, koľko minút podľa knižky ešte treba počkať. Osobne sa odporúča veľa čítať, pýtať sa, spoznať veľa spôsobov a potom si vybrať, čo komu vyhovuje. Vyskúšať viac vecí a zvoliť tú, ktorá bude vhodná tak pre vás, ako aj pre vaše dieťa. Veď ľudia sme rôzni. Neexistuje jediná správna metóda.
Spánok v širšom kontexte: Režim, vzťah a individuálne potreby
Na záver je dôležité zdôrazniť, že spánok dieťaťa je komplexná záležitosť, ovplyvnená mnohými faktormi, ktoré presahujú len samotné metódy uspávania. Ak so svojím dieťaťom vo veku dva roky a viac… čelíte problémom, je užitočné zvážiť celkový režim dňa. Mnohokrát asi dosť pomôže aj prekopanie režimu dňa. O tom sa v knihách tiež niečo dočítate. Niekedy je dieťa aj do siedmej večer umenie udržať akotak nažive a neukňourané, a ešte ho "buzerovať" s nejakou zábavou po jedle? Ako, určite, to rovnako musí prísť, ale rozhodne neskôr. Autori sa však v knihe nezmieňujú o únave večer. Ak niekomu nestačí spánok, má to dospať cez deň, ale posledné bdenie pred hlavným spánkom by malo byť minimálne štyri hodiny. Možno sa to samo zlepší s tým, ako lepšie spaciace dieťa má výdatnejší spánok a možno vlastne dlhší cez deň? Kto vie.
Dôležitú úlohu hrá aj citové puto medzi rodičom a dieťaťom. Ak je už žena naozaj v koncoch a nevie si už nijak inak poradiť, aj keď riešenia sa vedia stále nájsť, či už pospať si cez deň, alebo keď je doma manžel z práce, atď., vtedy je pochopiteľné, že sa skloní aj takýmto metódam. Avšak pre mnohých je kľúčové budovať citové väzby a dopriať dieťaťu pocit bezpečia. Ujišťovanie, že tam ste s ním, mu asi moc kľudu do duše neprinesú. Skôr to cez svoj rev a amok vôbec nebude vnímať. A ak sa bojíte, aby dieťatko nemalo strach, keď ho zrazu nechávate samotného v izbe v postieľke revúceho, pričom tam chodíte po určitých časových intervaloch mu povedať, že je to ok, tak je to v poriadku! Sadnite si v danej miestnosti na stoličku a v časových intervaloch za ním choďte a inak tam proste len buďte mlčky. Dítě možno nebude mať strach, ale asi docela pekne nechápe, čo sa deje, že tam proste sedíte ako pecka a neodpovedáte na jeho volanie. Nevieme, či odmietnutie, alebo neprijatie je o toľko menšie zlo, než strach.
Či už sa rodičia priklonia k jemným metódam uspávania alebo k prísnejším režimom, je zásadné, aby si vybrali cestu, ktorá je v súlade s ich intuíciou a potrebami ich konkrétneho dieťaťa. Jedine tak môžu vytvoriť pokojné prostredie pre spánok, ktoré podporí zdravý vývoj dieťaťa a zároveň prinesie toľko potrebný odpočinok celej rodine.
tags: #ako #naucit #dieta #spat #kniha