Rečové problémy detí pri výslovnosti niektorých hlások sú pomerne bežné. Časté sú aj poruchy plynulosti reči a rozprávanie cez nos. Tento článok má slúžiť ako cesta k porozumeniu, prečo a ako sú dané kroky pre nácvik výslovnosti dôležité. Vždy je lepšie obrátiť sa na logopéda, ktorý má svoje osvedčené postupy ako docieliť, aby sa hláska artikulovala správne a aby ju dieťa vedelo hovoriť aj v bežnej reči. Veríme, že po prečítaní tohto článku zistíte, že všetko do seba krásne zapadá a všetko má svoj čas, zmysel a logiku.
Prečo má dnes toľko detí problém s rečou?
Odpoveď nie je jednoznačná ani dokázaná, môžeme uviesť iba vlastnú úvahu. Dojem, že dnes potrebuje logopéda omnoho viac detí ako kedysi, môže vytvárať nasledovné: Rodičia sú informovanejší, majú lepší prístup k informáciám a sami vyhľadávajú logopedickú starostlivosť. Vedecké poznatky z posledných desaťročí umožňujú lepšie vyhľadať a odlíšiť tieto deti, a to v skoršom veku.
Dnešná doba vyžaduje od detí, ale i dospelých odlišný spôsob práce s pozornosťou. Pracujeme v prostredí s mnohými podnetmi a potrebujeme sa sústrediť inak. Deti sú od útleho veku vystavované vplyvom, ktoré sústredenosť roztriešťujú, čo sa odráža aj na spôsobe, akým sa rozvíja reč. Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, používa odlišné pravidlá sociálnej komunikácie ako kedysi. Deti netrávia toľko času s dospelými v práci či s inými staršími i mladšími deťmi, ale prevažne len s jedným dospelým alebo len s rovesníkmi. To im uberá príležitosť učiť sa reč prirodzene odpozorovaním z rozhovorov dospelých a starších detí.
Čiastočne sa mení aj spôsob hry detí. Na trhu sú hračky, rozprávky a interaktívne CD-čká, ktoré sľubujú, že rozvíjajú reč dieťaťa. Hračky a rozprávky však neučia deti rozprávať. Rozprávanie učí deti rozprávať. Rozprávka či hovoriaca hračka neodpovedá (alebo odpovedá vždy rovnako), nežiada od vás hovoriť, neopraví vás. Ak sa hráte s elektronickou hračkou, hovoríte menej. A to, koľko a ako hovoríte počas hry (alebo bežnej rutiny) s dieťaťom, je pre vývin reči zásadné.
V neposlednom rade môže byť faktorom aj rozvinutá zdravotná starostlivosť - predpôrodná, aj starostlivosť o rizikových a predčasne narodených novorodencov. Určitú časť logopedickej klientely tvoria predčasne narodené deti a deti s vývinovými syndrómami. Keďže toto percento detí vďaka lepšej lekárskej starostlivosti vlastne stúpa, stúpa aj počet detí v logopedických ambulanciách.
Ako často sa vyskytujú poruchy reči u detí?
Za najčastejší druh porúch reči sa považuje narušenie zvukovej roviny reči, známe aj ako dyslália, fonologická alebo artikulačná porucha, nesprávna alebo chybná výslovnosť. Niektorí autori uvádzajú až 60 % výskyt okolo štvrtého roku života a 40 % na začiatku školskej dochádzky, častejšie u chlapcov, zhruba v pomere 3 : 2. Detí, ktorých vývin reči je aj v školskom veku stále narušený, je medzi žiakmi 3 - 10 %. Špecificky narušený vývin reči (alebo aj vývinová dysfázia) sa vyskytuje u 5,4 % detí, a to troj- až štvornásobne častejšie u chlapcov ako u dievčat. Ľudia so zajakavosťou tvoria zhruba 1 % populácie, poruchy hlasu u detí v predškolskom veku 5 - 7 %, v školskom veku 6 - 23 %, brblavosť 0,05 - 1,5 %, špecifické poruchy učenia 5 - 15 %.
Ako má rozprávať predškolák?
Po piatom roku života by dieťa bez poruchy reči malo správne vyslovovať a používať všetky hlásky, aj sykavky (S, Z, C, DZ, Š, Ž, Č, DŽ), L a R. Správna výslovnosť L a R sa môže ustáliť do siedmich rokov. Zároveň by všetky mali byť tvorené správne (teda nie tzv. „francúzske R“ či jazyk vybiehajúci medzi zúbky pri vyslovovaní sykaviek). Reč je zrozumiteľná pre každého a slová nie sú skomolené.
Dieťa má dobre rozvinutú rozprávačskú schopnosť - rozpráva príbehy, ktoré majú nielen úvod, jadro a záver, ale aj príčinu a pointu. Chápe a vie presne pomenovať „čo sa prečo stalo“. Tieto udalosti majú správne logické poradie (najprv sa umyjem, až potom sa oblečiem, nie naopak). Používa pri tom i súvetia a hovorí gramaticky správne. Správne používa minulý a budúci čas, predložky, správne časuje a skloňuje. Má bohatú slovnú zásobu (až 2000 slov). Neznámu rozprávku si pomerne presne zapamätá a prerozpráva. Nebojí sa komunikácie, pozerá sa vám do očí, samo iniciuje otázky. Dokonca si aj overí, či vám porozumelo správne. Správne rozumie i zložito povedanej inštrukcii.
Dokedy môže dieťa „šušlať“?
Dieťa by šušlať nemalo v žiadnom veku. „Šušlanie“ je chybná výslovnosť sykaviek (S, Z, C, DZ, Š, Ž, Č, DŽ). Ak ich vaše dieťa tvorí chybne (nesprávnym spôsobom, na nesprávnom mieste, s jazykom medzi zubami alebo so zvláštnym netypickým šumom), je namieste kontaktovať logopéda. Mladšie dieťa ešte nemusí dobre sluchom rozlišovať rozdiely medzi jednotlivými sykavkami a zamieňa ich, prípadne ešte všetky znejú trochu podobne. Dieťa všade používa napr. iba S alebo Š. Povie tú hlásku, ktorá je pre neho jednoduchšia na vyslovenie. Takáto nesprávna výslovnosť je vývinovo prirodzená, dieťa si sykavky osvojí a začne ich používať správne v štvrtom alebo v piatom roku života.
Diagnostika a príprava na nácvik artikulácie
Prvým krokom pri riešení ťažkostí s výslovnosťou je vyšetrenie u logopéda, tzv. (čiastočná) diagnostika. Táto diagnostika pomôže určiť, v čom presne spočívajú problémy dieťaťa a aký je najvhodnejší postup na ich nápravu. Príprava na nácvik artikulácie zahŕňa:
- Sluchové rozlišovanie: Schopnosť počuť rozdiel medzi slovami, ktoré sa rozlišujú len jednou hláskou (napr. myška/miska, rampa/lampa).
- Oromotoriku: Cvičenia na posilnenie jazyka (napr. ilustrovaná logopedická rozcvička „Rozcvičme si jazýček“).
Tieto cvičenia sa realizujú na každej z úrovní nácviku a v rôznej miere majú vplyv na výslovnosť.
Úrovne nácviku správnej výslovnosti
Nácvik správnej výslovnosti prebieha postupne cez niekoľko úrovní:
- Úroveň hlásky (izolovaný zvuk): Na tejto úrovni sa dieťa učí výslovnosť hlásky ako izolovaného zvuku, napr. S, R, F. Vyžaduje najväčšiu spoluprácu pred zrkadlom. Dieťa potrebuje odsledovať a zapamätať si, ako sa hláska tvorí.
- Úroveň slabiky: Nie je to deťmi obľúbená časť, pretože pracujú s kombináciou zvukov, ktoré (väčšinou) nemajú žiadny význam. Je však dôležité danú úroveň nepreskočiť.
- Úroveň slova: Slovo sa skladá zo slabík. Ide teda o spájanie toho, čo už má dieťa osvojené a uchopené z predchádzajúcich úrovní. Na tejto úrovni sa pracuje (najmä) s obrázkovými kartičkami.
- Úroveň vety: Na tejto úrovni spája dieťa slová do viet. Prechod medzi vetou a textom tvoria básničky, rýmovačky. Ideálne také, v ktorých sa často opakuje cieľová hláska.
- Úroveň textu: Ak ste sa s trénovaním novej hlásky dostali až sem, stále to nemusí znamenať, že je koniec. Úroveň textu je „citlivá“, pretože rodič má tendenciu zakríknuť dieťa vždy, keď nejaké slovo nepovie správne.
Špecifiká výslovnosti sykaviek
Sykavky (S, Z, C, DZ, Š, Ž, Č, DŽ) sú v slovenčine veľmi špecifické hlásky. Volajú sa tak preto, lebo vydávajú „sykavý zvuk“.
- Ostré sykavky: C, S, Z - kútiky úst sú roztiahnuté do úsmevu.
- Tupé sykavky: Č, Š, Ž - pery špúlime.
- Polotrené sykavky: C, Č, DZ, DŽ - skladajú sa z dvoch hlások (C = T+S, Č = T+Š, DZ = D+Z, DŽ = D+Ž).
Časté problémy pri výslovnosti sykaviek:
- Deti zamieňajú hlásky C, S, Z za Č, Š, Ž (napr. nepovedia zebra, ale žebra) alebo naopak.
- Deti vyslovujú hlásky Z, Ž neznelo (namiesto zebra povedia sebra).
- Deti nahrádzajú hlásku C hláskou S alebo naopak.
Ako precvičovať sykavky
Pred samotným cvičením správnej výslovnosti je potrebné zistiť, či deti sluchom dobre rozlišujú sykavky. Deťom môže pomôcť zraková opora: rozdelíme si slovo na slabiky, pre každú slabiku nakreslíme na papier jeden štvorec. Slabika, v ktorej sa nachádza sykavka C, S alebo Z, bude označená vodorovnou čiarkou, pretože pri artikulácií týchto hlások sú naše pery vodorovne roztiahnuté do úsmevu. Slabika, ktorá obsahuje sykavku Č, Š alebo Ž, dostane značku krúžok, pretože pri výslovnosti špúlime ústa akoby do kolieska.
Výslovnosť hlásky S
- Nastavenie orgánov: Kútiky úst zaostríme do úsmevu, konček jazyka dáme za dolné rezáky, zuby priblížime k sebe, jazyk nevysúvame medzi zuby.
- Cvičenia: Začať s precvičovaním slabík SI, SE a slov, kde sa nachádzajú. Až keď sa dieťa naučí správnej výslovnosti, pridávame slabiky SA, SO, SU a slová. Pri základnom nácviku môžeme začať syčaním ako hus.
Výslovnosť hlásky Š
- Nastavenie orgánov: Pery našpúlime, konček jazyka zdvihneme hore a zatlačíme za horné rezáky, zuby priblížime k sebe.
- Cvičenia: Našpúľ pery ako pri puse. Vláčik sa pomaly rozbieha, napodobni jeho zvuk šŠŠŠŠŠ. Vláčik je v pohybe: ši-ši, ši-ši. Vláčik brzdí: 芊ŠŠŠ.
Kedy vyhľadať logopéda
Výslovnosť sa u detí vyvíja rôzne. Často sú totiž dôvodom nesprávnej výslovnosti práve svaly jazýčka, ktoré nie sú dosť natiahnuté, alebo dosť pevné. Návšteva logopéda sa niekedy odkladá aj zo strachu pred „podstrihávaním jazýčka“. Jazyk je so spodnou časťou úst spojený uzdičkou. Táto býva niekedy krátka, alebo hrubá a nedovoľuje jazyku natiahnuť sa do špičky. V dôsledku toho dieťa nedokáže vyslovovať najmä hlásky tvorené špičkou jazyka.
V literatúre sa dočítate, že nesprávna výslovnosť hlások je ešte prípustná aj v 5 rokoch, ale ak 5 ročné dieťa ešte stále nehovorí všetky hlásky správne, väčšinou to má aj iný dôvod ako vývin. V mnohých prípadoch sa mu hlásku podarí povedať nesprávne, ale je to konečne R, tak ho začne postupne používať v bežnom rozprávaní. Nesprávne tvorené R je vlastne ako zlozvyk. Je omnoho ľahšie a rýchlejšie dieťa naučiť niečo, čo nevie, ako odúčať ho od „zabehnutého“ nesprávneho spôsobu artikulácie. Preto, ak dieťa nevie vysloviť niektorú z hlások správne, odporúčame radšej prísť konzultovať postup ako dieťa hlásku naučiť s logopédom, než to zobrať do vlastných rúk.
Faktory ovplyvňujúce vývin reči
Vývin reči ovplyvňuje viacero faktorov, vrátane:
- Sluch: Dieťa musí mať dobrý sluch, aby mohlo správne počuť a rozlišovať hlásky.
- Motorika: Dieťa musí mať dostatočne vyvinutú motoriku jazyka, pier a iných rečových orgánov.
- Prostredie: Dieťa potrebuje podnetné prostredie, v ktorom sa s ním veľa rozpráva a kde má možnosť počúvať správnu reč.
- Zdravotný stav: Niektoré zdravotné problémy môžu ovplyvniť vývin reči.
Čo robiť, ak dieťa rozpráva viacerými jazykmi
Vývin reči viacjazyčného dieťaťa má svoje špecifiká. Prvé slová sa uňho objavujú v podobnom rozmedzí ako u jednojazyčných rovesníkov (12 - 18 mesiacov). Štatistiky však ukazujú, že môže začať hovoriť aj o niečo neskôr, avšak stále v hraniciach normy. Do troch rokov ešte dieťa môže jazyky „miešať“, nesprávne používať slovnú zásobu alebo gramatiku z oboch jazykov. Okrem toho viacjazyčné deti často prechádzajú tzv. obdobím ticha, ktoré zvyčajne trvá 3 - 6 mesiacov. Porozumenie novému jazyku je určitú dobu znateľne lepšie než jeho používanie. Vtedy je vhodné na dieťa netlačiť. Po treťom roku si už dieťa osvojí slovníky oboch jazykov a dokáže plynule odpovedať jednému rodičovi v jednom a druhému rodičovi v druhom jazyku.
Ako pomôcť dieťaťu s rozprávaním?
Obľúbené a veľmi účinné sú logopedické cvičenia založené na princípe napodobňovania. Zväčša vychádzajú z hry, ktorá dieťa zaujme a zabaví. Precvičujú sa jazyk, pery a tzv. velofaryngeálny uzáver - oddeľuje ústnu dutinu od nosovej dutiny. Jednotlivé cvičenia slúžia aj ako prevencia chybného vývinu reči od raného veku.
Vždy keď sa dá, snažte sa zapojiť zábavný prvok, hru. Neprerušujte dieťa, keď niečo rozpráva (aj keď nesprávne). Väčšina detí nemá rada, keď ho nútia slovo zopakovať. Niekedy stačí „len“ to, keď slovo zopakujete správne vy. Napr. „Bolí ma vuka.“ „Bolí ťa ruka?“
Nezabúdajte, že aj keď sa nám, zdatným rečníkom, môže javiť učenie sa novej hlásky ako veľmi jednoduché, pre dieťa to tak vôbec nemusí byť. Všetko, čo ste si doteraz prečítali, si prispôsobte tak, aby vás to spolu s dieťaťom bavilo a aby vám to prinášalo radosť. Vnímajte, čo mu je príjemné a čo už nie. Nová hláska sa dá naučiť aj bez sĺz. Ak akékoľvek pochybnosti pretrvávajú, návšteva odborníka je vždy tou najlepšou cestou k úspechu.
tags: #ako #naucit #dieta #sykavky