Problém s odmietaním učenia, ranným vstávaním či plnením základných povinností je situácia, ktorú pozná takmer každý rodič. Pre dieťa vo veku 11,5 roka, ktoré prechádza obdobím puberty a stretáva sa s novým, náročnejším systémom vzdelávania, môže byť učenie naspamäť frustrujúcim zážitkom. Ak sa ocitnete v cykle, kedy dieťa odmieta spolupracovať, kričíte, vysvetľujete na 200 % a výsledok sa nedostavuje, je načase zmeniť stratégiu. Učenie totiž nie je len o memorovaní faktov, ale o schopnosti sústrediť sa, spracovať informácie, vytvoriť si návyky a porozumieť súvislostiam.
Korene problému: Únava, stres a biologické rytmy
Prvým dôvodom, prečo dieťa ráno odmieta vstať alebo sa popoludní sústrediť, je často krátky spánkový režim. Pre dieťa, ktoré išlo spať po 23:00, je veľmi ťažké prinútiť sa otvoriť oči o 6:30. Jeho telo sa za ten čas nestihlo úplne zotaviť. Najčastejšou príčinou je narušenie biologických rytmov. Ak chcete zabrániť rannému stresu, sledujte dodržiavanie denného režimu a nenúťte dieťa zobudiť sa násilím. Nespúšťajte 10 budíkov. Organizmus sa dokáže zobudiť aj bez budíka. Môžete vyskúšať prirodzené prebúdzanie svetlom - nezaťahujte závesy, alebo ich zatiahnite len sčasti. Slnečné svetlo prebúdza v tele proces tvorby určitých hormónov, ktoré sú zodpovedné za naše správne prebúdzanie.
Opatrne vojdite do izby a sadnite si na okraj postele. Dieťa pomaly pohladkajte, nech jeho návrat zo spánku nie je príliš náhly. Potom nahlas pripomeňte dieťaťu, že je čas vstať. Počas celej tejto doby nestrácajte fyzický kontakt. Do miestnosti, kde spia vaše deti, nevstupujte tak, ako keby ste vtrhli do pevnosti. Prebúdzanie je proces, ktorý si vyžaduje určitý čas.
Komunikácia ako základný pilier
Mnoho rodičov v hraničných situáciách používa frázy naučené z detstva. Ak chcete, aby to vo vašej domácnosti vyzeralo ináč, je treba začať od seba, milé mamičky. Základné upozornenie znie: Nerozprávať, keď nie je šanca na počúvanie. Ak sa s vami chce zhovárať, prestaňte sa venovať, čomu sa práve venujete, obráťte naňho plnú svoju pozornosť - teda počúvajte telom, tvár na úrovni jeho tváre, očný kontakt, sústredenie a doplnkové otázky. To isté bude následne platiť aj pre neho.
Často sa stáva, že rodič kričí: „Už ti to opakujem 100-krát! Sprav to!“ Skúste radšej: „Chcela by si to spraviť vlastným spôsobom, alebo ti nejako pri tom pomôžem ja?“ Tým, že dieťaťu dáte možnosť voľby, znižujete jeho odpor. Miesto posudzujúcich otázok typu „dávaj pozor, spadneš!“, sa pýtajte: „Na čo potrebuješ dbať?“ Učíte ho rozvíjať kritické myslenie.
Ako efektívne pristupovať k učeniu
V školskom veku je už potrebné rozvíjať aj schopnosti ako plánovanie, opakovanie a logické uvažovanie. Vytvorte si pevnú rutinu - učiť sa každý deň v rovnaký čas. Rozdeľte učenie na krátke úseky, napríklad 15 minút učenia a 5 minút pauza. Učte sa cez hru a pohyb - nie všetko musí byť pri stole. Najdôležitejšie je vytvoriť bezpečné prostredie, kde je učenie prirodzené a bez strachu. Rodič by mal byť sprievodcom, nie kontrolórom. Buďte pozitívni a oceňujte snahu, nielen výsledok.
Ak sa dieťa vyhýba úlohám, skúste identifikovať jeho štýl učenia:
- Vizuálny typ: Najlepšie sa učí pomocou obrázkov, grafov, farebných poznámok alebo videí.
- Sluchový typ: Najlepšie si pamätá informácie, keď ich počuje.
- Kinestetický typ: Dieťa potrebuje pohyb a praktické činnosti.
- Logický typ: Dieťa má rado štruktúru, vzorce a logické súvislosti.
Zvládanie emócií a "emočný koučing"
"Emočný koučing" je proces, pri ktorom sa dieťa učí, ako vlastným pocitom porozumieť a ako ich spracovať. Mnohí rodičia deťom ukazujú, že hnev je niečo, čo sa nepatrí, čo je hodné trestu. Dieťa tak učíme hnev potláčať alebo sa zaň hanbiť. Vy určujete hranice a dôsledne, s láskou, trvajte na ich dodržiavaní. Napríklad: „Môžeš si pozrieť TV, keď budeš mať upratanú izbu.“ Deti tak učíme niesť zodpovednosť za svoje správanie - ono sa rozhoduje a nesie dôsledky - pozitívne alebo negatívne.
Nie je dobré riešiť konflikt s dieťaťom v návale hnevu. Dajte mu priestor, nech sa ukľudní. Odíďte z miestnosti a skúste ho nechať chvíľu samé. Zároveň získate čas, aby ste sa aj vy ukľudnili a premysleli si, ako budete ďalej riešiť konflikt s dieťaťom. Keď sa dieťa aspoň čiastočne ukľudní, objímte ho, sadnite si k nemu a skúste sa vrátiť k tomu, čo ho nahnevalo. Jednajte s ním pokojne, bez kriku a ponižovania.
Ako ovládať svoje emócie pre deti: Naučte sa umenie ovládať svoje emócie #reguláciaemócií
Budovanie zodpovednosti
Nechajte dieťa urobiť si krátke prestávky. Počas prestávok by sa dieťa malo prejsť, ponaťahovať, osviežiť. Podľa Centra pre neuropsychológiu, učenie a rozvoj je ľudská kapacita sústrediť sa obmedzená. Príliš veľa informácií naraz zhoršuje pochopenie a zapamätanie. Nerobte za dieťa nič, čo dokáže urobiť samo. Zo začiatku, keď dieťa začne niečo robiť, robí to nekvalitne, rodičia sa na to často ani pozerať nemôžu, niekedy to nevydržia a urobia to za dieťa. A toto je práve nevhodné. Práve túto fázu by ste mali vydržať.
Ak dieťa vidí, že sú na neho rodičia pyšní, môže ho to značne motivovať k ďalšej práci. Okrem klasických spoločenských hier, môžu rodičia skúšať aj rôzne iné formy, napríklad hru na čas. Koľko jednoslabičných slov dokáže dieťa napísať v priebehu troch minút alebo ako dlho mu bude trvať vypočítať nejaký matematický príklad. Medzi najúčinnejší prostriedok motivácie patrí pochvala. Rodičia môžu oceňovať deti drobnými odmenami za úsilie a vytrvalosť, s ktorou sa každý deň doma učia látku, ktorej zvládnutie vyžaduje množstvo času a trpezlivosti.
Základom je trpezlivosť, dostatok času a energia. Výskumy ukazujú, že deti, ktoré plnia bez akýchkoľvek problémov domáce povinnosti, mali v minulosti od rodičov dostatok času na to, aby sa to naučili. Deti museli aj presne vedieť, čo sa od nich vyžaduje a očakáva. Ak nebudete trpezliví a tiež dôslední, vaše deti sa to nenaučia. Rodičia nie sú dôslední hlavne vtedy, keď sú unavení. Preto nezabúdajte ani na vlastnú psychohygienu, aby ste boli pre svoje dieťa sprievodcom, ktorý zvládne každú školskú výzvu.
tags: #ako #naucit #dieta #ze #nemoze