Zodpovednosť je základným pilierom fungujúcej spoločnosti a šťastného života jednotlivca. Ľudia, ktorí sú zodpovední, sú spoľahliví, a táto vlastnosť sa neobjavuje náhodne, ale je výsledkom cielenej výchovy a neustáleho posilňovania. Učiť deti zodpovednosti je jedným z najdôležitejších cieľov rodičov, pretože ich tak najlepšie pripravíte na život v dospelosti. Tento proces začína už v ranom veku a vyžaduje si konzistentný, trpezlivý a láskavý prístup. V dnešnom svete, kde mnohí mladí ľudia odídu z domu a snažia sa osamostatniť, ale keď prídu ťažkosti, vracajú sa späť k rodičom - na ich opis dokonca vznikol výraz „bumerangová generácia“ - je ešte dôležitejšie, aby sme v našich deťoch budovali schopnosť samostatne myslieť, rozhodovať sa a niesť dôsledky za svoje činy. Výchova samostatných a zodpovedných detí je preto investíciou do ich budúceho úspechu a šťastia.
Prečo je Zodpovednosť Kľúčová pre Rozvoj Dieťaťa?
Zodpovednosť nie je vrodená vlastnosť; deti sa rodia bez zodpovednosti a všetko, čo robia, je inštinkt. Plačú, keď sú hladné alebo niečo chcú, a na toaletu idú, keď si musia urobiť potrebu. Nie je tam žiadna zodpovednosť, všetko je to inštinkt a príčina a následok. Preto je úlohou rodičov túto základnú životnú zručnosť postupne budovať. Schopnosť detí zvládať úlohy samostatne a niesť zodpovednosť za svoje činy je nesmierne dôležitá pre ich komplexný rozvoj.
Jedným z kľúčových benefitov je lepšie zvládanie školy. Deti, ktoré sú zvyknuté doma pomáhať, obyčajne lepšie zvládajú aj školu, pretože sú už naučené plniť si určité úlohy. Táto schopnosť organizovať si prácu, dodržiavať termíny a riešiť problémy sa prirodzene prenáša aj do akademického prostredia. Okrem toho, ako sa píše v knihe Parenting Without Borders, „ak nedovolíme deťom zapojiť sa [do domácich prác], keď sú malé a chcú to robiť, začnú si myslieť, že pomáhať nie je dôležité… Teda keď deti doma pomáhajú, učia sa, že je dôležité aj dávať, nielen prijímať." Tento aspekt "dávania" je kľúčový pre rozvoj empatie a schopnosti vidieť sa ako súčasť väčšieho celku - rodiny, komunity, spoločnosti. Deti, ktoré pomáhajú v domácnosti, sú ochotné pomôcť aj v iných situáciách.
Zodpovednosť tiež výrazne posilňuje sebaúctu a sebadôveru dieťaťa, ktoré sú pre šťastie, zdravie a úspech dieťaťa zásadne dôležitá. Keď dieťa úspešne splní úlohu alebo prekoná prekážku, zisťuje, že dokáže prekonávať prekážky, čo výrazne zvyšuje jeho sebavedomie a sebaúctu. Pocit, že môže zvládnuť všetko, čo mu príde do cesty, deťom pridáva na zdravom sebavedomí.
Začíname v Útlom Veku: Prvé Kroky k Zodpovednosti
Hoci toho ešte veľmi malé deti veľa nevedia, sa môžu učiť byť zodpovedné. Kniha Parenting Without Borders (Rodičovstvo bez hraníc) uvádza, že „už 15-mesačné dieťa dokáže splniť určité jednoduché úlohy. A keď má asi 18 mesiacov, nadšene napodobňuje všetko, čo robia jeho rodičia." To je ideálny čas na začlenenie detí do každodenných činností. V niektorých krajinách rodičia začínajú deti viac zapájať do domácich prác, keď majú päť až sedem rokov, ale už aj skôr môžu prispievať k chodu domácnosti.
Malé deti sa veľmi tešia, keď môžu pomáhať rodičom. Túžia byť užitočné a napodobňovať dospelých. Ak výchovu k zodpovednosti zo začiatku podceníte, dieťa sa naučí, že všetko robia rodičia a ono nemusí nič. O pár rokov nebude chápať, že chcete, aby niečo urobilo. Preto je dôležité začať s odovzdávaním zodpovednosti vo chvíli, keď má dieťa dostatočnú slovnú zásobu a chápe, čo od neho očakávate. Toto sa deje približne vo veku troch rokov.
Požiadajte o pomoc svoje dieťa vždy, keď robíte nejaké domáce práce. Dieťa má väčšinou radosť, že ste s ním spolu, že niečo spolu robíte a že sa rozprávate. Toto je tá najprirodzenejšia cesta, vďaka ktorej môžete dieťa učiť zodpovednosti. Požiadajte všetkých členov rodiny, aby sa správali zodpovedne a aby si všetci plnili svoje úlohy príkladne. Takto sa celá rodina stáva dobrým vzorom pre dieťa. Buďte pri spoločnej práci pozitívne naladení a chváľte dieťa aj za maličkosti. Pochváľte aj jeho výkon a postupne ho učte nové zručnosti. Nebuďte puntičkári. Je úplne jasné, že dieťa neustelie posteľ tak dobre ako vy, dôležitá je však snaha.
Domáce práce | Slovná zásoba pre deti
Pasce a Chyby vo Výchove, Ktorým sa Treba Vyhnúť
V procese učenia zodpovednosti sa rodičia často dopúšťajú chýb, ktoré môžu nevedomky brániť rozvoju tejto dôležitej vlastnosti u detí. Spoločnosť sa naučila ospravedlňovať niektoré činy mužov, tolerujeme ich drsnejšie správanie a niekedy aj neadekvátne vystupovanie voči ženám, pretože to pokladáme za prirodzené ich povahe. Kvôli tomu ich nedokážeme naučiť ani to, aby preberali plnú zodpovednosť za ich konanie. Aby ste zo svojich synov nevychovali takýchto ignorantov, mali by ste sa vyhnúť týmto veciam:
- Veríte tomu, že chlapci budú vždy len chlapcami. Mnoho rodičov dovolí robiť synom väčšie neplechy ako dievčatám. Keby napríklad dcéra rozbila nejaké okno, nahnevalo by ich to a vysvetľovali by jej, že takto sa žena nemôže správať. Pri chlapcovi by len mávli rukou, pretože by to zvalili na prirodzenú mužskú povahu. Takto v nich vedome podporujeme to, že majú toho v živote viac dovolené a kvôli tomu si nedokážu pripustiť ani tie situácie, keď sa majú správať zodpovednejšie.
- Ospravedlňujete sa za neho. Keď urobia chlapci niečo zlé, nesnažte sa to hneď zamaskovať nejakou výhovorkou. Taktiež sa za nich neospravedlňujte, pretože sa to inak nenaučia robiť sami. V takejto situácii ich vezmite za ruku a priveďte ich k osobe, ktorej nejako ublížili. Na začiatku sa snažte spoločne nájsť slová, ktorými sa má za všetko ospravedlniť a potom to úplne nechajte na ňom. Takto sa naučí, že ak sa nespráva vhodne, musí si to uvedomiť a poprosiť tohto človeka o odpustenie.
- Neobviňujte iných za to, že sa stali obeťami. Keď sa stane niečo zlé, veľmi často sa zameriavame skôr na hľadanie príčiny ako na potrestanie vinníka. Takúto chybu robíme už v útlom veku. Keď sa napríklad váš syn s niekym pobije, poviete, že ho nemal ten druhý provokovať. Namiesto toho by ste ho mali poučiť, ako vyzerá slušná diskusia a ústretové správanie.
- Presviedčate iných, že to tak nemyslel, i keď to nie je pravda. Niektoré chyby robia rodičia kvôli tomu, že oni sami nechcú akceptovať nezodpovedné a zlé konanie svojich synov. Keď opäť niečo vyparatia, nesnažia sa ospravedlniť alebo aspoň nájsť nejakú výhovorku. Namiesto toho každému vysvetľujú, že to tak vôbec nemysleli a nemajú sa na nich hnevať. Radšej by si mali uvedomiť, aké sú skutočné dôvody konania ich potomka a poučiť ho, že keď urobí niečo zlé, tak musí na seba prevziať zodpovednosť. A to musí vedieť nielen dieťa, ale aj jeho rodič.
- Vyhovárate sa. Občas si neuvedomujete, aký vzor dávate svojim deťom. Ak váš syn bude počuť po každom jeho prešľape nejaké výhovorky, prečo to tak urobil, to isté začne časom robiť aj on. Potom mu už budete len veľmi ťažko vysvetľovať, že takéto správanie nie je vhodné. Musí pochopiť, že ak urobil chybu, má sa k tomu čestne priznať. Všetky ostatné polopravdy situáciu len zhoršujú a stavajú ho do nelichotivej pozície klamára.
- Robíte za neho jeho prácu. Dcéry často učíme to, že musia v domácnosti pomáhať, pretože aj v budúcnosti bude všetko spočívať hlavne na ich pleciach. Chlapcov do ničoho nenútime, nechávame im dlhšie slobodu a nedávame im žiadne domáce úlohy. Dokonca pokiaľ potrebujeme niečo urobiť, radšej to urobíme za nich. V budúcnosti budú z takýchto synov leniví muži, ktorí nebudú ochotní pomôcť ani svojej partnerke. Tak ako musia v domácnosti pomáhať dievčatá, mali by ste k tomu motivovať aj chlapcov.
- Chránite ich pred zlými skúsenosťami. Aby mali synovia v sebe dostatok zodpovednosti, nemôžu sa v živote stretávať len s peknými vecami. Keď pred nich príde ťažká skúška, nechajte ich popasovať sa s ňou. Len na základe vlastných skúseností budú potom vedieť, aké náročné je prekonať niektoré ťažkosti. Zároveň si tak budú viac vážiť iných ľudí a budú mať v sebe väčšiu pokoru. Vedomie, že problémy a situácie, do ktorých sa teraz v malom veku dieťa dostáva sú vlastne malými problémami. Keď sa nenaučí z malých pádov a bolestí vstávať a vyvarovať sa podobným riešeniam, prídu už len ťažšie a oveľa tvrdšie. A čo je podstatné, raz nastane chvíľa kedy už rodičia nebudú nablízku! Nikto nebude môcť za dieťa rozmýšľať, dávať mu „rady“, paradoxne často krát menej rozumné ako tie, čo by si dieťa vymyslelo samo. A to potom budú zranenia, ktoré môžu zanechávať oveľa hlbšie stopy.
- Chránite ich pred dôsledkami zlého správania. Rodičia len veľmi ťažko znášajú, keď ich deti potrestá niekto iný. Kvôli tomu však vychovávajú najmä zo synov drzých ignorantov, ktorí nikdy ochotne neprijmú dôsledky svojho správania. Keď napríklad neposlúchajú v škole a učiteľ im chce udeliť pokarhanie, prípadne nejakú činnosť, ktorá má napraviť to zlé, čo urobili, začnete hneď protestovať. Namiesto toho by ste mali pokojne počkať pokiaľ to všetko urobí a potom mu navyše prehovoriť do duše, aby sa nabudúce správal slušnejšie, inak sa tieto tresty budú opakovať.
- Necháte ho nedodržať svoje záväzky. Chlapci sa musia naučiť, že je veľmi dôležité splniť všetko, čo sľubujú. Nemôžu brať jednotlivé záväzky ako zábavu a nikdy ich nepokladať za niečo seriózne. Už od mala ich učte, že ak niečo povedia, musia to aj splniť. Preto ich kroťte pri rozprávaní nereálnych záväzkov, aby vedeli, čo vedia urobiť a čo je v ich silách aj vyplniť.
Sila Prirodzených a Logických Dôsledkov
Jedným z najúčinnejších nástrojov vo výchove k zodpovednosti je umožniť deťom zažiť dôsledky vlastného konania. Toto sa delí na prirodzené a logické dôsledky. Prirodzené dôsledky sú tie, ktoré nastávajú samé od seba, bez zásahu rodičov. Veľmi často sa stáva, že dieťa chce psíka. Vy mu ho kúpite pod podmienkou, že preberie za neho zodpovednosť. Zo začiatku je dieťa nadšené, a tak funguje na sto percent. Neskôr sa však môže situácia zmeniť a vy začínate vidieť, že dlhšiu dobu nebola vymenená voda alebo psík nemá žrádlo. Ako dlho vydržíte mlčať? Toto je pre rodičov najťažšia situácia. Na jednej strane ľutujú psíka a na druhej strane nechcú dieťa napomínať, lebo vedia, že by tak začali brať na seba zodpovednosť za psíka. Ak nepoviete nič a dieťa ráno zaspí (pretože si nenastavilo budík), prežije si tak dôsledky svojej nezvládnutej zodpovednosti.
Katarína Novotná, odborníčka na výchovu, zastáva názor, že ak dieťa zistí, že si večer nenastavilo budík, je najlepšie nerobiť nič a už v žiadnom prípade by ste nemali budík nastavovať. Potom by ste dieťaťu neumožnili prijať prirodzené dôsledky. Ak to naozaj nemôžete vydržať a ten budík nastavíte alebo dieťa len upozorníte na to, aby si ho nastavilo, tak mu zároveň aj povedzte: „Nemám na to silu, aby si prišla ráno neskoro do školy, a tak ti idem nastaviť budík.“ V takejto situácii si človek uvedomí, že zároveň dieťaťu odobral zodpovednosť za to, ktorú mu už raz dal. Ak dieťa problémovú situáciu zvládne, tak sa nielen veľa nového naučí, ale porastie aj jeho sebavedomie a sebaúcta.
Ak vaše dieťa urobí nejakú chybu, napríklad keď niekomu niečo pokazí, nesnažte sa to zatajiť. Deti sa potrebujú naučiť prijať aj nepríjemné následky svojho konania. Často nám následok môže pripadať tvrdý či zbytočný najmä keď vieme, že dieťa nevolilo danú voľbu so zlým úmyslom. Avšak uvedomme si, že ak ho pred následkom ochránime, berieme mu šancu poučiť sa z vlastnej chyby a precítiť do dôsledkov, čo daná voľba znamená. V prípade, že bolesť či duševné utrpenie nehraničí s fatálnymi následkami (nevratné zdravotné či psychické zmeny) dieťa má šancu budovať svoju odolnosť a učiť sa, že chyby sú normálne a nevyhnutné v živote. Sú to vlastne jedinečné šance, ktoré ak správne vyriešime, posúvajú nás a naše deti výrazne ďalej.
Oveľa viac je však situácií, kedy je potrebné zasiahnuť. Ako to rodičia zvyčajne riešia? Existuje aj iný spôsob ako ukázať dieťaťu, že je treba byť poriadkumilovné či zodpovedné ak chceme spolu žiť v jednej domácnosti? Áno, je tu cesta logických dôsledkov. Ako to vyzerá? Logické dôsledky sa odlišujú od trestu tým, že sú priamo spojené s previnením a sú uplatňované s rešpektom, nie hnevom. Nabudúce, keď si dieťa bude chcieť požičať náradie - nájde krabicu zamknutú. Keď sa príde ocka opýtať prečo je zamknutá ten mu povie, že samo vie prečo. Dieťa to skontroluje otázkou: „Preto, že som minule kladivo nevrátil späť?“ Otec odpovie: „Áno, potrebujem mať istotu, že keď chcem veci použiť nájdem ich na určenom mieste.“ Čím sa tieto dve riešenia odlišujú? V prípade logických dôsledkov dieťa zakúsi od rodiča rešpekt (nie je ponížené vynadaním), dôsledok priamo súvisí so situáciou, je logický a spravodlivý (jedenkrát zamedzí dieťaťu použiť nástroje), sústreďuje sa na problém, nie na dieťa (chýbajúce nástroje), necháva ho rozmýšľať samostatne (ty vieš prečo), ponúka možnosť zmeny (skúsiš zajtra) a tým sa sústreďuje na budúce správanie. Naproti tomu trest zdôrazňuje autoritu dospelého a potrebu podriadiť sa, súdi a hodnotí dieťa (moralizovanie, kritika), často nesúvisí so situáciou (zákaz televízie), je obvykle uplatňovaný v hneve a tým často aj prehnaný a nezodpovedajúci vážnosti správania.
Pestovanie Kritického Myslenia a Schopnosti Rozhodovať sa
Asi sa zhodneme na tom, že zodpovedný je ten, kto sa dokáže rozhodnúť a niesť dôsledky za vykonanú voľbu. Ale, aby sme sa vedeli rozhodnúť, musíme situáciu najprv správne zhodnotiť, a teda sa nad ňou zamyslieť a úspešne ju dešifrovať. A tu sa dostávame ku koreňu veci. Učíme my deti rozmýšľať? Dávame im možnosť sa rozhodovať? Ako to v realite robíme, či vieme zanalyzovať stav vecí to nám môže ľahko objasniť nasledovná skutočnosť. Deti sa hlučne zabávajú v čakárni u lekárky, žďuchajú sa a podpichujú. Mama ich poprosí, aby s tým prestali, pretože to môže byť nepríjemné pre ľudí naokolo. Keďže rozhodla za nich, teda povedala deťom, čo majú urobiť, hádajte, čo sa stalo? Ani nie po minúte zábava pokračovala ďalej. Na mame bolo vidno, že sa musí veľmi ovládať, aby rázne nezakročila. Po chvíľke keď sa zjavne upokojila povedala deťom: „Pozrite dievčatká moje, ste už dosť veľké a máte vlastný rozum. Čo myslíte páči sa vaše žďuchanie tej pani vedľa vás? Môže si ten pán oproti pokojne čítať svoje noviny, keď vy sa hlasno zabávate?“ Dievčence prekvapene hľadeli, bolo vidno, že rozmýšľajú, čo mama vlastne povedala. Po chvíli sa opýtali, či môžu čakať vonku. Keď mama súhlasila, odišli. V čakárni už viac nevyrušovali.
Hovoríme teda o pestovaní schopnosti rozhodnúť sa, respektíve robiť rozumné rozhodnutia. Je to schopnosť, ktorú dieťa môžeme naučiť len vtedy, ak mu neustále vytvárame príležitosti k tomu, aby sa rozhodovalo. Systémom kreatívnych otázok priviesť dieťa k mysleniu, dopomôcť mu k pochopeniu situácie a k vlastnému riešeniu. Malý dvojročný Lukáško rád v lese berie palicu a seká do všetkého naokolo. Mamička ho mierne upozorní nasledovnými slovami: „Lukáško rastlinky sú živé, tak ako my ľudia. Čo sa stane tebe, keď ťa niekto udrie? Au, au,“ odpovie Lukáš, keďže ešte plynule nerozpráva. Čo je na oboch príbehoch spoločné? Sloboda rozmýšľať nad vecou sám.
Nový prístup k výchove je zameraný na to ako majú deti myslieť a nie čo si majú myslieť. Prečo je v tom taký podstatný rozdiel, alebo čo je na tom zlé, keď dieťaťu vysvetľujeme, ako život funguje? Najväčšou pascou je, že pri príkazoch a neustálom poučovaní či radách deti len pasívne prijímajú naše postoje a zásady bez možnosti overiť si ich pravdivosť sebe vlastným spôsobom. Okrem toho mnoho našich názorov už v budúcnosti nemusí byť pravdivých, pretože svet sa rýchlo vyvíja a mení. Naše deti budú pravdepodobne žiť dospelosť v podmienkach, kde tradičná rodina už nebude mať svoje ustálené miesto, budú iné ekonomické možnosti. Dokonca aj ponúknuté fungujúce riešenia vedia dieťa rozložiť nahlodávaním jeho sebadôvery.
Obdobne to funguje aj medzi nami dospelými. Predstavte si, že máte presne naplánované kedy dať šaty do čistiarne. Premysleli ste si, že ich tam zanesiete vo štvrtok, keď máte cestu okolo. V priebehu posledných troch dní sa vás však vaša žena niekoľkokrát opýtala, či máte stále ešte čistiareň na mysli. Ako by ste sa cítili pri treťom raze? S najväčšou pravdepodobnosťou by ste mali čo robiť, aby ste sa s ňou nezačali hádať o tom, že ste natoľko pri zmysloch, aby ste si čistiareň ustrážili aj sám. Najmä, keď zoberieme do úvahy, že ste typ človeka, na ktorého sa dá spoľahnúť. A tak je to aj s našimi deťmi. Privádzame ich mnohokrát do konfliktov my sami, pretože im nedôverujeme. Predpokladajme, že už rozumieme, prečo je dobré dieťa nechať samostatne rozmýšľať. Stále však vyvstáva otázka či možnosť rozhodnúť sa a naša dôvera v neho zaručia, že dieťa pôjde správnym smerom? Určite nie. Ak však samo dospeje k danému rozhodnutiu, vie, na základe akých presvedčení sa rozhodlo a overí si, či sú správne práve tým, že to vyskúša. Je to však jeho voľba a tým aj jeho zodpovednosť. Nemôže sa vyhovárať na nikoho, že mu to prikázal a že to nie je jeho chyba. Musí samostatne čeliť tomu, čo príde. A najmä bude vedieť prečo to prišlo, keďže samo si to vymyslelo.
Domáce práce | Slovná zásoba pre deti
Budovanie Samostatnosti a Zodpovednosti Krok za Krokom
Niesť zodpovednosť za niečo sa dieťa nenaučí zo dňa na deň. Musíte na to ísť postupne. Odovzdávanie zodpovednosti by malo začať vo chvíli, keď má dieťa dostatočnú slovnú zásobu a chápe, čo od neho očakávate. Tento prístup sa však nedá vybudovať cez noc. Klinická psychologička Dr. Laura Markhamová a autorka viacerých výchovných bestsellerov, radí rodičom v rôznych oblastiach, aby pochopili konanie detí a zažili čo najviac výchovných "aha momentov". V jednom zo svojich blogov sa zameriava aj na dôležitú ľudskú schopnosť - zodpovednosť. Radí rodičom, ako si prirodzene poradiť s budovaním zodpovednosti u detí.
Vždy od detí očakávajte, že si po sebe neporiadok upracú. Dr. Laura Markhamová radí rodičom, aby mali voči svojim deťom očakávania a nerobili za ne veci, ktoré zvládnu. Myslí si, že v opačnom prípade im robia medvediu službu. Deti musia cítiť, že svet si vytvárame spoločne a sú zaň do nejakej miery zodpovedné aj ony. Očakávania by ste mali mať už aj od tých najmenších detí, ktoré zvládnu odniesť špinavý tanier či šálku zo stola. Radí, aby ste im boli nápomocní, ale nerobili veci kompletne za ne. Nervozita a krik nemajú mať svoje miesto pri upratovaní. „Pamätajte, že nemá zmysel robiť si starosti nad rozliatym mliekom,“ upozorňuje Markhamová. Namiesto paniky a výčitiek by ste podľa nej mali siahnuť po špongii, dať ju dieťaťu a povzbudiť ho, aby to upratalo, hoci by ste to určite urobili lepšie a rýchlejšie. „Zlá správa je, že to budete robiť pravdepodobne dovtedy, kým vaše deti nevyrastú a neopustia domov,“ píše Markhamová. Zároveň ale dodáva, že ak je váš prístup láskavý, dieťa nemá dôvod zaujímať obranný postoj a vezme si takéto správanie do svojho života. Stačí, ak budete mať v daných situáciách pozitívny prístup: „To nevadí, že si rozliala mlieko, všetko sa dá upratať.“
Deti potrebujú príležitosť prispievať k všeobecnému dobru. Psychologička je presvedčená, že všetky deti potrebujú pravidelne nejakým spôsobom k niečomu prispievať. Dôležité je nájsť tieto spôsoby v živote dieťaťa a komentovať ich. Môže to byť aj milé správanie k bratovi, alebo príjemný rozhovor so starou osamelou susedkou. Akékoľvek správanie, ktorému venujeme pozornosť, bude rásť. Tým, ako vaše dieťa bude dospievať, bude primerane rásť aj jeho prínos či už v domácnosti alebo mimo nej. Markhamová hovorí, že deti potrebujú rásť predovšetkým v dvoch druhoch zodpovednosti - starostlivosti voči sebe a prínosu k rodinnej pohode.
Majte na pamäti, že žiadnemu dieťaťu sa nechce upratovať. Sprevádzajte dieťa pri upratovaní, až pokiaľ sa nestane táto činnosť preň rutinou. V opačnom prípade k nej môže získať veľmi rýchlo odpor a vzdá to. „Vaším cieľom ale nie je prácu vykonať, no formovať dieťa, ktoré má radosť z toho, že niečím prispelo a prevzalo na seba zodpovednosť,“ upozorňuje psychologička. Urobte napríklad povinnosti zábavnejšími. Stanovte si režim, kedy sa upratovaniu venujete a buďte pri dieťati, ak potrebuje vašu pomoc pri zvládnutí úlohy.
Dovoľte deťom, aby veci robili samy, hoci, to pre vás znamená viac práce. Vždy bude upratovanie najmenších detí pre vás znamenať viac práce. Ale batoľatá potrebujú zdokonaľovať svoje motorické schopnosti vo fyzickom svete, a ak ich podporíte, postupne získajú zodpovednosť.
Nehovorte deťom detailne, čo majú robiť. Ďalším z tipov, ktorý psychologička uvádza je upriamenie pozornosti na plánovanie. Deti by mali časom poznať svoje pravidelné povinnosti a dokázať si ich aj skontrolovať. Preto radí, aby ste sa namiesto otázok, či už majú ustlanú posteľ, pobalenú tašku a nezabudli na desiatu, pýtali: „Čo ti ešte chýba, aby si bol nachystaný do školy?“
Poskytnite deťom v živote rutinu a režim. Rutina a režim má pre deti dôležitý význam z viacerých dôvodov. Režim prináša do života detí poriadok a predvídateľnosť. Vedia, čo ich čaká, a to im dáva pocit istoty. Deti milujú, keď veci dávajú zmysel - aj keď to niekedy nedajú najavo! Navyše, keď sa od útleho veku naučia zvládať malé úlohy, pripravujú sa na väčšie výzvy v živote. Začnite s malými krokmi. Nemusí to byť hneď generálne upratovanie celého domu. Požiadajte dieťa, aby si ustlalo posteľ, odložilo si hračky alebo si prinieslo tanier do kuchyne. Buďte dôslední. Je lákavé upratať za nich, aby ste mali pokoj. Ale ak budete dôslední a necháte ich robiť veci samostatne, výsledok vás poteší. Vytvorte vizuálny plán a urobte z úloh hru. Deti si lepšie pamätajú, keď niečo vidia. Skvelým pomocníkom sú magnetické tabuľky s detskými úlohami. Predstavte si: váš malý poklad si splnenú úlohu označí magnetkou a vy vidíte jeho hrdý úsmev.
Zručnosti pre Zodpovedný Život: Praktické Tipy
Okrem základných princípov existujú aj špecifické zručnosti a stratégie, ktoré môžu rodičia uplatňovať pri výchove zodpovedných detí.
Naučte dieťa požiadať o pomoc. Súčasťou učenia sa k zodpovednosti je aj to, že dieťa požiada rodičov o pomoc, ak situáciu nezvláda. Napríklad syn chce ísť so spolužiakmi hrať večer hokej a nestihne vyvenčiť psa. Keď deň dopredu situáciu rodičom vysvetlí a požiada o pomoc, všetko je v poriadku. Nesmie sa to však opakovať často. Keď dieťa požiada o pomoc, tým si vlastne uvedomuje svoju zodpovednosť.
Deti zvládnu zodpovednosť vtedy, keď im rodičia veria. Keď dieťa vidí, že mu rodič verí a stále ho nekontroluje, začína mu viac veriť a kvalita vzťahu sa ešte viac zlepšuje. Odovzdanie zodpovednosti dieťaťu je veľká škola aj pre rodičov, ktorí si často myslia, že sú nezastupiteľní a že musia všetko riešiť za deti. Pre niektorých rodičov je naozaj náročné odovzdať deťom dôveru.
Učte deti, že majú zodpovednosť za svoje správanie voči iným ľuďom. „Ak vaša dcéra zraní bratove city, nenúťte ju v tej chvíli ospravedlniť sa,“ radí psychologička. Nebude to myslieť úprimne a ani cítiť. Skôr by ste sa mali zamerať na čas, keď sa upokojí a priviesť ju k tomu, aby premýšľala, ako zlepšiť vzťah medzi ňou a bratom. Možno vtedy už bude pripravená aj na ospravedlnenie. A možno sa s bratom radšej zahrá alebo navrhne nejakú zábavnú športovú aktivitu. Učte deti, že sú zodpovedné za to, aby napravili škodu, ktorú na vzťahoch napáchali.
Nechajte deti, aby niesli následky, ak niečo stratia či zničia. Rozbilo vaše dieťa okno, aj keď ste mu stokrát hovorili, aby tam loptu nekopalo? Alebo stratilo mobil, hoci ste ho stále upozorňovali, že ho má nosiť v taške? Ak dieťa niečo pokazí alebo zanedbá svoje povinnosti, nechajte ho niesť primerané dôsledky. To môže zahŕňať opravu škody, ospravedlnenie sa alebo stratu niektorých výhod.
Nikdy neoznačujte vaše dieťa ako nezodpovedné. Nikdy nehovorte o vašom dieťati ako o nezodpovednom. Všetko, čo hovoríme a ako deti nálepkujeme, sa totiž stáva sebanaplňujúcim proroctvom. Namiesto toho sústreďte svoju energiu na učenie zručností, ktoré mu pomôžu správať sa zodpovedne.
Naučte deti viesť si diár. V dnešnom svete plnom povinností a času, kedy deti nemajú veľa priestoru na zaháľanie, je dobré naučiť ich tejto zručnosti čo najskôr. Plánovanie a kontrola úloh, ktorú vidia na papieri je vždy jednoduchšia, ako keď si ich držia len v hlave. Nech si do diára dieťa zvykne písať domáce úlohy, krúžky, ale i povinnosti doma, ak sa strieda so súrodencami. Finančná gramotnosť je dôležitá súčasť zodpovednosti. Naučte deti, ako narábať s peniazmi. Zahrajte sa s deťmi na obchod. Dajte im vreckové a nechajte ich rozhodovať, ako a na čo ho minú. Naučte deti, ako efektívne si rozplánovať čas a zorganizovať jednotlivé úlohy. Poskytnite im kalendár a vytvorte si spolu zoznam úloh, aby mohli sledovať postupné plnenie povinností a termínov.
Rola Rodiča ako Vzoru a Piliera Sebaúcty
Podpora samostatnosti a zodpovednosti u detí je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť, dôslednosť a podporu. Vytváraním prostredia, v ktorom deti cítia bezpečnosť, podporu a zároveň povzbudzovanie k samostatnosti a zodpovednosti, im pomáha rozvíjať dôležité životné zručnosti. Ako viesť dieťa k zodpovednosti?
- Presadzujte zodpovednosť. Zodpovednosť sa musí presadzovať. To znamená, že je potrebné stanoviť jasné pravidlá a hranice, ktoré by mali deti dodržiavať. Deti potrebujú vedieť, čo sa od nich očakáva a aké môžu byť dôsledky ich činov. Tieto očakávania by mali byť primerané veku a schopnostiam dieťaťa. Takto jasne zadefinované pravidlá a hranice pomáhajú deťom včas pochopiť, čo je správne a čo správne nie je.
- Buďte dobrým príkladom. Jedným z najlepších, a zároveň najťažších spôsobov, ako podnietiť zodpovedné správanie, je byť dobrým vzorom. Deti sa učia najmä pozorovaním a napodobňovaním. Ukážte im, ako plníte svoje povinnosti, ako riešite problémy a ako plánujete svoj čas.
- Láska a pocit bezpečia. Vedieť, ako veľmi ich máte radi, dáva vašim deťom pocit bezpečia a spolupatričnosti, ktorý je rozhodujúci pre ich pohľad na seba samého. Vaša láska predstavuje základ pre všetky zdravé a pevné vzťahy, ktoré si neskôr v živote vytvoria. Objímte vaše dieťa, keď sa lúčite, tulte sa k sebe a prejavujte lásku každučký deň. Láska a prijatie sú kľúčovými zložkami dôvery, preto by rodičia mali tráviť kvalitný čas so svojimi deťmi, aby im ukázali, že sú cenné.
- Chváľte za úsilie a podporujte samostatnosť. Zodpovednosť za vykonávanie úloh primeraným ich veku, dáva dieťaťu zmysel pre cieľ a úspech. Aj keď niečo neurobia ideálne, dajte im vedieť, že si ceníte ich úsilie. Pochváľte ich za všetky veci, ktoré robia dobre a ubezpečte ich, že časom sa budú zlepšovať v mnohých veciach vrátane svojich domácich prác. Počas navštevovania základnej školy sa deti naučia samostatnosti. Keď sa dostanú do stredoškolských rokov, mnoho detí začína tráviť čas osamote. Je dôležité, umožniť deťom, aby boli stále viac samostatnejšie. Pomôžte im, aby prišli na to, ako môžu s učiteľmi hovoriť o problémoch.
- Rešpektujúca komunikácia a učenie sa z chýb. Keď vaše dieťa robí niečo, čo vás vedie k šialenstvu, nehnevajte sa naň ani nekričte. Radšej s dieťaťom hovorte s úctou a rešpektom. Samozrejme však strážte hranice a dajte najavo rešpektujúcim štýlom, čo je prijateľné a čo už nie. Zdôraznite deťom, že byť človekom znamená aj robiť chyby a nebyť dokonalý. Naučte ich vnímať neúspechy ako príležitosti na zlepšenie a rast. Buďte trpezliví, keď robí chyby. A ak zistíte, že majú v škole problémy so správaním, urobte všetko, aby ste z týchto situácií urobili príležitosť na rast.
- Vyváženie digitálneho sveta. V dnešnom prostredí sme všetci, vrátane detí a rodičov, neustále pripojení k našim digitálnym zariadeniam. Technológia je len pomôcka a je na nás či ju využijeme „dobre“ alebo „zle“. Pozitívne môže byť vtedy, keď ľudia môžu byť vďaka technológii produktívnejší a zostať v kontakte s ostatnými z pohodlia svojich domovov. Ako rodina sa rozhodnite, aký typ online aktivít je nevyhnutný a čo je iba zábava. Navrhnite plán, v ktorom sa všetci naučíte vyvážiť svoj čas strávený na obrazovke zdravými aktivitami, ako sú prechádzky, jazda na bicykloch, spoločné čítanie alebo pri hraní spoločenských hier.
- Podpora objavovania a nových výziev. Deti, ktorým chýba sebadôvera, sa často vyhýbajú skúšaniu nových vecí alebo zvládaniu nových výziev. Povzbuďte deti, aby skúšali nové aktivity a rozvíjali nové zručnosti. Je tiež nevyhnutné, aby deti objavili svoje záujmy a vášne.
- Umožnite dieťaťu, aby svoje výtvory ukázalo svetu. Nechajte ho vystaviť si ich, hoci po celom dome. Keď vytvárajú umelecké diela, píšu príbeh alebo robia projekt do školy, nechajte svoje dieťa, aby vám rozprávali o svojich výtvoroch. Spýtajte sa, čo chcú, aby si ľudia mysleli alebo cítili, a čo sa im na ich výtvoroch páči najviac. Dať deťom príležitosť predviesť, čo robia, alebo hovoriť o veciach, ktoré vytvárajú, im dá pocit, že ich práca si zaslúži pozornosť. Aj keď vaše dieťa primárne robí všetku svoju prácu doma a nie v škole, dovoľte mu, aby vám svoju prácu ukazovalo. Chváľte! Každé splnenie úlohy je krok k samostatnosti. Pochvala za drobnosti má obrovský význam. „Ustlal si si posteľ? Super!“ Deti odmeňte len za úlohy, ktoré sú nad rámec vášho očakávania, inak reagujú rovnako na pochvalu.
Vedenie detí k samostatnosti a zodpovednosti je kľúčovou úlohou každého rodiča pre budúci úspech jeho dieťaťa. Deti, ktoré sú schopné robiť vlastné rozhodnutia a niesť za ne zodpovednosť, majú veľký predpoklad stať sa sebavedomými a úspešnými dospelákmi. Takto ich najlepšie pripravíte na život v dospelosti.
tags: #ako #naucit #dieta #zodpovednosti