Chodíte z miestnosti do miestnosti a zbierate zo zeme hračky? Občas na nejakú skočíte, v horšom prípade sa o ňu potknete. V duchu si myslíte, že je veľká škoda, že deti, hoci po hračkách veľmi túžia, keď ich už dostanú, upratovať sa im veľmi nechce. Nuž, ono je to tak. Malé deti sa rady hrajú, ale už menej rady po sebe upratujú rozhádzané hračky. Dá sa to ale naučiť. Začínajte však po malých dávkach a trpezlivo.
Prvé kroky k zodpovednosti: Upratovanie ako hra
Už dvojročné dieťa by sa malo učiť, že hračky sa po hraní samy neupracú. Zo začiatku je to hra, môžete súťažiť, kto skôr pozbiera všetky rozhádzané autíčka alebo plyšové hračky. Ak dieťa počuje inštrukciu „poďme upratať“ namiesto „choď si upratať“, bude pracovať ochotnejšie. Sadnite si medzi jeho rozhádzané hračky na zem a aspoň trochu mu pomôžte. Ak dieťaťu poviete, aby si upratalo hračky a všade okolo neho je veľký neporiadok, bude mať pocit, že je pred ním nezvládnuteľná úloha a nebude vedieť, s čím skôr začať. Je lepšie, ak mu poviete konkrétne, ktorú činnosť má urobiť ako prvú. Napríklad: „Najprv pozbierajme bábikine šatočky a dajme ich na poličku." Občas mu nejaké šaty podajte do ruky, aby malo pocit, že mu pomáhate. Väčšiu časť práce však nechajte na dieťa. Keď dieťa úlohu dokončí, dajte mu ďalšie inštrukcie. Neskôr, keď sa takto spolu s vami naučí upratovať, bude to vedieť zvládnuť samostatne a bez pomoci.
Rutina a režim: Bezpečnosť v pravidelnosti
Okrem náhodného upratovania si vyčleňte určitú časť dňa a v tomto čase sa upratovaniu venujte s plným nasadením a sústreďte sa len na dieťa. Ukážte mu, prečo je upratovanie dôležité a rozprávajte sa s ním o hračkách, ktoré práve odpratávate. Napríklad o tom, čo pekné s nimi v ten deň prežilo, ako sa s nimi hralo a či sa s nimi bude hrať aj na ďalší deň. Malé deti potrebujú režim a pravidelnosť. Dávajú im pocit bezpečia a istoty. Preto je dôležité, aby aj upratovanie prebiehalo v približne rovnakom čase. Najlepšie je upratovať večer. Keď sa vaše dieťa chystá do postieľky, vysvetlite mu, že aj bábiky musia ísť do kočíka, autíčka do garáže, kocky do škatule. Dobré je mať k dispozícii rôzne nádoby na hračky. Dnes sa dajú kúpiť v rôznych farbách a v rôznych tvaroch. Pre deti predstavujú jednoduchý odkladací priestor, v ktorom nemusí byť všetko presne uložené.
Tipy pre efektívne upratovanie: Spokojné dieťa, spokojný rodič
Upratovať začnite v časovom predstihu, aby ste zbytočne nepredlžovali čas pred spaním. Ak by sa tak stalo, dieťa môže byť unavené a podráždené z toho, že nemôže ísť ešte spať, ale musí upratovať. Dôležité je, aby tento proces prebiehal v pokojnej atmosfére. Aby upratovanie prebiehalo efektívne a nestresovalo ani dieťa, ani rodičov, detskú izbu zariaďte tak, aby nebola zbytočne preplnená nábytkom a hračkami. Získate tak lepší prehľad. Niektoré hračky môžeme na nejakú dobu schovať z dohľadu a po čase zase vytiahnuť. Dieťa tak bude mať z hračky takú radosť, ako by bola nová.
Od hry k povinnosti: Vzor, ktorý inšpiruje
Postupne by sa však mala z hry stávať krátka, ale reálna povinnosť. V tomto veku vás už vie dieťa napodobňovať a behať za vami napríklad s metličkou. Nechajte ho, aby skúsilo pozametať, pochváľte ho a potom doupratujete. Dôležité je, aby ste boli pre malé deti vzory pri upratovaní, musia vás napodobňovať. Keď robíte nejakú činnosť v domácnosti, komentujte ju. Napríklad, keď prídete domov, komentujte svoje vyzliekanie, vyzúvanie, ukladanie vecí do poličiek či vešanie kabáta na vešiak. Ukážte aj vášmu dieťatku, kde si môže vešať vetrovku, vytvorte mu priestor, kde si môže odložiť veci. Nechajte ho, nech to urobí samo. Malé deti okrem zametania zvládnu napríklad odložiť štipce pri zbieraní bielizne, môžu pomáhať pri vyberaní bielizne z práčky, môžu občas odhodiť odpadky do koša, poodkladať hrnčeky zo stola a podobne. Aj keď to možno nebude vyzerať najlepšie, upravte to po ňom vtedy, keď vás nevidí. Pri týchto činnostiach je potrebná trpezlivosť, lebo deťom tieto úkony väčšinou trvajú dlhšie, ale oplatí sa počkať. Dieťa nedokáže upratovať tak, ako dospelý človek, a preto aj jeho práca nemusí byť dokonalá. Ak knihy nie sú v poličke ako vojaci, nevadí. Časom, keď vyrastie, naučí sa robiť prácu detailnejšie. Dôležité je, aby dieťa izbu upratalo a aby boli veci na svojom mieste. Neopravujte jeho prácu, drobné nedokonalosti sa pokúste prehliadnuť.
Pozitívna motivácia: Pochvala namiesto odmien
Ak vám dieťa v polovici práce oznámi, že už sa mu nechce, pokúste sa ho k dokončeniu motivovať pozitívne. Priebežne dieťa pochváľte. Bude sa mu pracovať ľahšie. Povedzte mu napríklad: „No ty si ale šikovný. Pozri, ako veľa si toho už upratala. Tie autíčka si krásne poukladal do police." Snažte sa za plnenie domácich povinností vyhnúť akýmkoľvek odmenám. Odborníci radia, že to má negatívny dopad na vnímanie takýchto povinností. Vytvára to dojem, akoby sa ich táto činnosť netýkala a robia niečo navyše. Naopak, od útleho veku je potreba učiť deti, že vykonávaním domácich prác si v rámci rodiny všetci vzájomne prejavujeme láskavosť. Je to prejav vzájomnej starostlivosti, pretože sa máme radi. Jedinou odmenou by mala byť slovná pochvala. Ak sa domáce práce pre deti stanú pravidelnou povinnosťou, môžete si pripraviť tabuľku, kde si budete zaznamenávať splnené povinnosti, aby na ne dieťa nezabúdalo. Ako by mala taká tabuľka vyzerať, je len na vás. Na internete určite nájdete kopec inšpirácií.
Kniha moja kamarátka | maminask :)
Vývojové míľniky a očakávania: Kedy a ako začať?
Naučiť dieťa poriadkumilovnosti je jedna z najťažších, ale zároveň aj najdôležitejších úloh rodiča. Tým, že sa dieťa učí vytvárať a udržiavať poriadok, získava nové zručnosti a kompetencie. Je to jeho prvé stretnutie sa s prácou a povinnosťami, ktoré z nej vyplývajú. Učí sa preberať zodpovednosť za to, čo vykonáva. Vytvára si úctu k veciam, ktoré prestávajú byť len obyčajným spotrebným prostriedkom. Tým, že sa dieťa o (svoje) veci stará, uvedomuje si ich hodnotu, ale aj hodnotu námahy. Všetci rodičia chcú svojim deťom dopriať bezstarostné a hravé detstvo. Takto je to aj s upratovaním. Odkladáme to, vravíme si, že je na to ešte priskoro, no v skutočnosti je za tým často len krátkozraká rodičovská pohodlnosť. Je predsa oveľa ľahšie a rýchlejšie upratať všetko za dieťa, ako učiť ho, aby to po sebe urobilo samé. No týmto prístupom len naše ratolesti utvrdzujeme v tom, že za nich takéto nepríjemné povinnosti napokon vždy urobí niekto iný. Odborníci sa zhodujú na tom, že začať treba medzi 24 a 36 mesiacom. Už v tomto veku je dieťatko fyzicky aj mentálne dostatočne zrelé na to, aby prevzalo zodpovednosť za najjednoduchšie upratovacie úlohy, ako je ukladanie hračiek.
- 3 - 4 roky: Dieťatko si vie odniesť špinavú bielizeň do koša, pomáhať vám s upratovaním postele, samostatne sa obliecť (obzvlášť do nohavíc na gumičku a topánok so suchým zipsom).
- 4 - 5 rokov: Dieťatko si zvláda odnášať špinavý riad, s ručným vysávačom po sebe zvláda povysávať omrvinky.
- Od 6 rokov: Dieťa už dokáže pozametať aj povysávať, prestrieť stôl, pripraviť si jednoduché pokrmy (cereálie na raňajky, sendvič na desiatu). Môže začať pomáhať s umývaním riadu, vie byť nápomocné pri prácach v záhradke aj na dvore.
- Od 8 rokov: Deti už zvládajú ovládanie jednoduchých domácich spotrebičov, ako je umývačka riadu či práčka. Dokážu samostatne vyvenčiť psíka, zbehnúť do večierky pre chýbajúce potraviny, vyložiť a potriediť nákup.
Kľúč k úspechu: Trpezlivosť, láskavosť a dôslednosť
Tajomstvo úspechu spočíva v správnom načasovaní a konzistentnosti. V skratke - trpezlivo, láskavo, ale nekompromisne! Podľa hesla „učenie hrou“ treba prvé upratovanie, samozrejme, poňať ako zábavu. Učte dieťatko roztriediť si plyšové zvieratká od stavebníc, bábik či autíčok. Chýba tomu „šťava“? Vezmite si na pomoc kuchynské minútky a skúste, či dieťatko dokáže splniť úlohu v časovom limite! Buďte konzistentní a dôslední, no nevyžadujte, aby bolo všetko hneď dokonalé. Nezabudnite ani na pochvalu - pre malé dieťa je mamin úsmev a kompliment tou najlepšou odmenou aj motiváciou! Nemajte hneď veľké oči, začnite s maličkosťami, ktoré dokážete robiť naozaj pravidelne. Výchovný efekt každodenného mini-upratovania je neporovnateľne väčší, ako efekt nárazovej „kompletky“ raz za mesiac! Nesmierne dôležité je aj to, aby ste svojmu malému upratovačovi vytvorili podmienky, v ktorých bude svoje úlohy môcť spĺňať efektívne a samostatne. Vynikajúcim pomocníkom je úložný box na hračky, akým je napríklad hračkovak. Je navrhnutý tak, aby s ním dokázalo manipulovať už dvojročné dieťa. Je ľahký, výborne sa prenáša, a tak doň na jeden záťah môžete pozberať hračky z celého domu. Hračkovak sa dá použiť aj ako podložka na hranie. Ak sa chce dieťatko vyhnúť upratovaniu, stačí hračky ponechať aj pri hre vo vaku a vyberať z neho len to, čo naozaj potrebuje. Je ideálny na stavebnice, ktoré pozostávajú zo stoviek miniatúrnych dielikov, ale skvelo poslúži aj na uschovávanie hračiek do piesku, plyšákov, loptičiek, autíčok a množstva ďalších detských predmetov. Jeho kreatívny, pestrofarebný dizajn deti priťahuje a robí tak upratovanie ešte zábavnejším a bezbolestnejším.
Upratovanie ako súčasť výchovy: Budovanie charakteru
Upratovanie hračiek nie je len o poriadku. Je to spôsob, ako deti učíme zodpovednosti, organizovanosti a rešpektu k veciam. Deti, ktoré sa od útleho veku učia starať o svoje veci, si neskôr ľahšie osvoja aj iné domáce povinnosti. Usporiadaná a čistá izba dieťa upokojuje, pomáha mu cítiť sa bezpečne a isto. Štúdie ukazujú, že deti žijúce v prehľadnom prostredí majú lepšie sústredenie, ľahšie sa učia a sú menej náchylné na rozptyľovanie. Samostatné upratovanie izby tiež pomáha dieťaťu v rozvoji zodpovednosti. Prach, alergény a rôzne mikroorganizmy sa môžu množiť v neupratanom alebo preplnenom prostredí. Ak dieťa pravidelne upratuje izbu a vetrá, znižuje sa riziko alergických reakcií a respiračných problémov. Deti, ktorým je od malička odovzdávaný význam uprataného prostredia, si zároveň budujú pozitívne návyky do budúcna.
Možností, ako dieťa učiť upratovať je viac. Všetko si treba dôkladne premyslieť a prispôsobiť povahe dieťaťa. Ak si tie hračky okamžite neupraceš, strčím ich všetky do jedného vreca a vyhodím! Poznáte to? Naše mamy to kedysi hovorili nám a dnes to veľa z nás „skúša” aj na svojich vlastných potomkov. Čo s tým? Dodržať, čím sa v návale hnevu vyhrážame? Zmieriť sa s permanentným neporiadkom?
Upratovanie hračiek nie je len o poriadku. Je to spôsob, ako deti učíme zodpovednosti, organizovanosti a rešpektu k veciam. Deti, ktoré sa od útleho veku učia starať o svoje veci, si neskôr ľahšie osvoja aj iné domáce povinnosti. Už dvojročné deti sú schopné zvládnuť jednoduché úlohy - napríklad vložiť kocky do krabice alebo upratať plyšáky do koša. Kľúčom je správny prístup - hravý, pokojný a pravidelný. Hravý prístup - kto uprace viac kociek? Kto nájde správne miesto pre bábiku? Organizéry na drobnosti (napr. Časovač - hra na rýchlosť (napr. Buďte trpezliví a nesnažte sa dosiahnuť dokonalý poriadok hneď. Malé deti sa učia cez opakovanie - možno bude treba desaťkrát pripomenúť, kým sa niečo stane automatickým. Ak dieťa niekedy neuprace, netreba sa hneď hnevať. Zamerajte sa na pravidelnosť a vytvorenie návyku. Ak dieťa reaguje vzdorom alebo neochotou, zrejme vníma upratovanie ako nepríjemnú povinnosť. Skúste zmeniť spôsob - namiesto príkazov navrhnite hru („Zvládneme to do zvonenia?“, „Upracme hračky podľa farby“). Niekedy pomáha aj menší počet hračiek - keď sú všetky dostupné naraz, je ťažké udržať poriadok.
V začiatkoch určite spolu. Čo ak dieťa upratovanie odmieta úplne? Mám dieťaťu hračky zobrať, ak neuprace? Tresty môžu viesť k odporu. Lepší je prirodzený dôsledok - napr. Ako dlho trvá, kým si dieťa zvykne upratovať? Zvyčajne niekoľko týždňov pravidelného trénovania. Naučiť dieťa upratovať si hračky je proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť, dôslednosť a empatiu. Ak ho zvládnete cez hru, spoločné aktivity a pozitívne motivovanie, vytvoríte návyk, ktorý sa bude prenášať aj do ďalších oblastí života. Upratovanie nemusí byť boj - môže to byť zábava a chvíľa spolupráce.
tags: #ako #naucit #dvojrocne #dieta #upratovat