Ako rozpoznať, že dieťa klame: Komplexný pohľad na detské klamstvá a ich odhaľovanie

Niekedy je skutočne ťažké prísť na to, či dieťa klame alebo hovorí pravdu, čo potvrdzuje aj výskum. Experti, ktorí v rámci svojho bádania pozorovali deti v ich domácnostiach, zistili, že viac ako deväťdesiat percent z nich v istom okamihu klame. Táto skutočnosť, že takmer všetky deti v určitom okamihu klamú, je prirodzenou súčasťou ich zdravého vývoja. Klamanie je vo všeobecnosti považované za kľúčovú súčasť kognitívneho a sociálneho rozvoja u detí. Hoci klamstvá nemá nikto rád, najmä rodičia sú na ne obzvlášť hákliví pri svojich deťoch. Dôležité je pochopiť, že nie všetky klamstvá sú rovnaké a ich motivácie sa líšia v závislosti od veku a okolností. Ak chcete odhaliť klamstvá svojho dieťaťa a porozumieť im, je potrebné venovať pozornosť nielen tomu, čo hovorí, ale aj tomu, ako sa správa.

Ako odhaliť klamstvo u dieťaťa: Prvé signály a neverbálna komunikácia

Odborník na neverbálnu komunikáciu a reč tela Darren Stanton prezradil, čo môže napovedať, že vaše dieťa klame. Podľa neho sú klamstvá spojené s emóciami a existujú špecifické neverbálne znaky, na ktoré si treba dávať pozor. Jednou z vecí, ktoré by mohli naznačovať, že vaše dieťa klame, je schovávanie rúk, keď sa s ním zhovárate. Deti môžu schovať ruky pod stôl, pretože v psychológii existuje výraz ‚gesto otvorenej dlane‘. Keď nám niekto neukáže ruky, často sa to považuje za negatívnu vlastnosť, ako vysvetlil Stanton. Detské ruky sa pri klamaní neraz snažia prekryť vlastné ústa, pretože cítia väčší pocit viny ako dospelí a majú väčší strach z následkov, čo je možné pozorovať aj pri neverbálnej komunikácii.

Ďalším kľúčovým indikátorom klamstva je vrtenie sa. Pozornosť si treba dávať aj na hranie sa s príborom alebo s jedlom, čo môže byť prejavom nepokoja a snahy odviesť pozornosť. Pri podozrení na klamstvo je dôležité všímať si aj očný kontakt. Deti, ktoré klamú, sa často vyhýbajú očnému kontaktu a pozerajú sa nadol, čo je charakteristické pre ľudí, ktorí niečo skrývajú alebo sa hanbia. Zatiaľ čo dospelí sa pri klamstve niekedy nútia k očnému kontaktu, aby zmiatli druhú stranu, deti o tejto skutočnosti ešte nevedia a ich pohľad smeruje nadol. Ďalšou z výstrah pri klamaní je neokamžité odpovedanie na otázky. Ak sa dieťaťa napríklad opýtate, či si umylo zuby, a ono bez rozmyslu odpovie, môže to značiť lož. Naopak, ak dieťa hovorí pravdu, jeho hlas bude čistý a gestikulácia bude rovnako živá ako zvyčajne.

Hlbší pohľad na odhaľovanie klamstiev: Veda a fyziológia

Výskumníci z kanadskej Univerzity vo Waterloo vo svojej štúdii pozorovali deti v ich domácom prostredí a zistili, že takmer všetky v určitom okamihu klamú. Podľa štúdie Univerzity vo Waterloo až 96 percent detí pred rodičmi aspoň raz za život zaklame. Doktorka Angela Evansová z univerzity v kanadskom Ontáriu vidí vysvetlenie hlavne v úzkom prepojení medzi rodičom a dieťaťom, pričom tento vzťah môže viesť až k neschopnosti rozpoznať lži detí. Dokonca až tak, že si ani nemusia všimnúť, koľko lží im povie ich vlastné dieťa. Rodičia môžu svoje deti vnímať skreslene na základe predchádzajúcich skúseností.

Kang Lee z Univerzity v Toronte študuje fenomén klamstva u detí už dve desaťročia a jeho tím prišiel na niekoľko zaujímavých poznatkov. Usporiadali jednoduchý experiment s kartami, kde za uhádnutie karty bola prisľúbená odmena. V určitý moment musel experimentátor náhle odísť z miestnosti a dieťa za jeho neprítomnosti za žiadnu cenu nemalo kartu obrátiť. Skryté kamery ukázali, že vo chvíli, keď za sebou experimentátor zavrel dvere, podvádzalo 90 percent detí. Keď sa výskumník vrátil, časť detí sa k podvodu nepriznala a časť sa priznala. Zaujímavé je, že s vekom sa pomer klamárov a poctivcov mení. Kým dvojročné deti klamali v 30 percentách a priznali sa v 70 percentách, starší už na tom neboli tak dobre.

Dospelí si myslia, že detského klamára odhalia hneď, no výskum ponúka prekvapivý výsledok. Pri sledovaní stoviek detských klamstiev aj priznaní si v tipovaní neviedli dobre ani študenti, ani sociálni pracovníci, ani strážcovia zákona. To len nasvedčuje tomu, že rodičia majú jednoducho tendenciu svojim deťom bezvýhradne dôverovať a sú menej schopní odhaliť lži vlastných detí než lži detí iných.

Tím výskumníkov sa zamýšľal aj nad tým, prečo niektoré deti klamú viac a iné menej. Prišli s teóriou, že na naozaj dobré klamstvá sú potrebné dve zručnosti. Tou prvou je znalosť teórie mysle, inými slovami schopnosť čítať myseľ toho druhého, teda vedieť, že nevie niečo, čo viem ja. S touto schopnosťou sa nerodíme, ale osvojujeme si ju medzi druhým a tretím rokom. Druhou zručnosťou, ktorá je pri klamstve potrebná, je sebaovládanie. Nie je totiž tak ľahké tváriť sa inak, než ako sa cítime, a u klamstiev to platí dvojnásobne. Väčšina ľudí zažíva pri tomto akte veľa negatívnych emócií, napríklad vinu, strach či hanblivosť.

Keď klameme, nie všetko dianie dokážeme na našej tvári dobre skryť. Napríklad nezadržateľne sa objavujúci rumenec na našich tvárach. A práve na to sa zameral Leeov výskumný kolektív. Kamerou snímali tváre ľudí, ktorí klamali alebo hovorili pravdu. Zistili pri tom, že okrem pohybov tváre, potenia, zvýšenej teploty a frekvencie srdcového tepu sa výrazne zmenil ešte jeden detail v tvári klamárov - začal sa im červenať nos. Väčšina zmien v prekrvení tváre pri prežívaní emócií nie je ale viditeľná voľným okom. Špeciálne upravenou kamerou je však možné zachytiť aj tie najmenšie zmeny, ktoré sa v našej koži odohrávajú. Ako Kang Lee zdôrazňuje, určovanie emócií iba za pomoci kamerového snímania je síce na začiatku svojej existencie, ale nesie v sebe veľký potenciál.

Vývojové štádiá klamstva: Od fantázie k sociálnemu kontextu

Koncepčné a morálne chápanie klamstva a pravdy sa u dieťaťa objavuje už v predškolskom veku a rýchlo sa rozvíja počas školského veku. Už v 3 rokoch majú deti základnú predstavu o klamstvách, ktoré vnímajú a hodnotia negatívne.

Rané klamstvá a hranice reality (predškolský vek):Prvé klamstvá malých detí sú často viac vtipné ako efektívne. Predstavte si dieťa, ktoré tvrdí, že nezjedlo koláč, kým má stále plné ústa, alebo ktoré obviňuje rodinného psa z kreslenia na stenu. Keďže jazykové schopnosti batoliat sa len objavujú, nemajú ešte jasnú predstavu o tom, kde sa začína a končí pravda. V tomto veku majú batoľatá tiež dosť neisté chápanie rozdielu medzi realitou, snívaním, želaniami, fantáziami a strachmi. Silné emócie môžu prinútiť 2- alebo 3-ročné dieťa trvať na „Zjedol môj koláčik!“, keď malý brat zjavne nič také neurobil. Batoľatá sa snažia prejaviť svoju nezávislosť a z akéhokoľvek nesúhlasu môžu viesť boj o moc. S prvým detským klamstvom sa môžete stretnúť už u škôlkarov, a to okolo tretieho roku. Batoľatá sú príliš malé na to, aby boli potrestané za klamstvo, no rodičia môžu nenápadne začať nabádať k pravdovravnosti.

Rozvoj verbálnych zručností a sociálneho kontextu (okolo 4 rokov):Vo veku okolo 4 rokov, keď sa deti stávajú verbálnejšími, dokážu povedať zjavné nezmysly a odpovedať „Nie“, keď sa opýtate na jednoduché otázky ako: „Uštipol si sestru?“ S pribúdajúcim vekom deti začínajú rozlišovať nevhodné klamstvá od úprimných chýb, dohadov, zveličovania a nakoniec aj od sarkazmu a irónie. Deti pri hodnotení klamstiev postupne zohľadňujú aj sociálny kontext, v ktorom sa klamstvo hovorí, a zámer klamára. U detí predškolského veku je vymýšľanie príbehov prejavom primeraného mozgového vývinu. Deti, ktoré majú dostatok fantázie, schopnosť tvoriť príbeh a zaujať svojich poslucháčov, si takto trénujú svoje sociálne zručnosti. Viac uveriteľné lži sa pritom začínajú už veku štyroch rokov.

Klamstvá v školskom veku (5-8 rokov):Vo veku od 5 do 8 rokov budú deti hovoriť viac klamstiev, aby otestovali, čo dosiahnu, najmä klamstvá súvisiace so školou - triedami, domácimi úlohami, učiteľmi a priateľmi. Udržiavanie klamstiev môže byť stále ťažké, aj keď sa ich ukrývanie stáva čoraz lepším. Predpisy a povinnosti tohto veku sú pre deti často príliš požadovačným, v dôsledku čoho budú deti často klamať, aby uspokojili požiadavky, ktoré si zrejme vyžadujú viac výkonu a energie, než dokážu zozbierať. Našťastie, väčšina klamstiev typu „Dnes sme nedostali žiadnu domácu úlohu z čítania“ sa dá pomerne ľahko odhaliť. Väčšina detí v tomto veku je na dobrej ceste vybudovať si pracovitú, dôveryhodnú a svedomitú identitu. Ale tiež sa stávajú zdatnejšími v zakrývaní klamstiev a citlivejšími na následky svojich činov, a po klamstve môžu mať silné pocity viny. Úprimné a dlhšie rozhovory o úprimnosti sú rozhodne potrebné, pretože sa vyskytnú vzácne chvíle „malej bielej lži“, keď je nejaká nečestnosť prijateľná, aby ste boli zdvorilí alebo aby ste uchránili city inej osoby. Keď nastanú takéto situácie, buďte k dieťaťu priamočiari, aby ste sa vyhli vysielaniu zmiešaných správ.

Nenávidené, no prirodzené: Prečo deti klamú

Klamstvo má svoju príčinu. Väčšina rodičov si myslí, že deti klamú, aby dosiahli niečo, čo chcú, vyhli sa následkom alebo sa dostali z niečoho, čo nechcú. Toto sú bežné motivácie. Avšak existujú aj niektoré menej zrejmé dôvody, prečo deti nemusia povedať pravdu - alebo aspoň celú pravdu.

Bežné motivácie:

• Vyhnúť sa problémom/trestu: Deti často klamú, aby unikli trestu alebo aby sa nedostali do problémov. Najčastejšou príčinou klamstva je obava z trestu.
• Skúšanie našej reakcie: Aj zvedavosť môže viesť ku klamstvám. Deti objavili tento nový nápad a skúšajú ho, rovnako ako pri väčšine druhov správania, aby videli, čo sa stane. Budú sa čudovať, čo sa stane, ak o tejto situácii klamem? Načo mi to bude? Z čoho ma to dostane? Čo mi to dáva?
• Získanie toho, čo chcú: Klamstvá môžu slúžiť ako účinná stratégia, ako dosiahnuť to, čo práve chcú.
• Prikrášľovanie skutočností: V hlavnej úlohe s detskou fantáziou, kedy sa snažia vylepšiť príbehy.

Menej zjavné dôvody:

• Klamstvo ako cesta zvýšenia sebavedomia a získania súhlasu: Deti, ktorým chýba sebadôvera, môžu hovoriť grandiózne klamstvá, aby vyzerali pôsobivejšie, výnimočnejšie alebo talentovanejšie, s cieľom zvýšiť svoju sebaúctu a vyzerať dobre v očiach ostatných. Túžba zaujať, snaha vyzerať lepšie či zaujímavejšie v očiach okolia, napríklad: „Tá veža siahala až po strop.“
• Klamstvo ako spôsob odpútania pozornosti od seba: Deti s úzkosťou alebo depresiou môžu klamať o svojich príznakoch, aby na seba upútali pozornosť, alebo môžu minimalizovať svoje problémy a povedať niečo ako „Nie, nie, minulú noc som spal dobre“, pretože nechcú, aby si o nich ľudia robili starosti.
• Túžba nezraniť city blízkeho človeka: Toto je takzvaná milosrdná lož, keď nechcú niekoho zraniť.

Rodičia v pasci dôvery: Prečo je ťažké rozpoznať detskú lož

Rodičia si často myslia, že svojho malého pokladu poznajú najlepšie a že by klamstvo okamžite odhalili. Výskum psychologičky Angely Evansovej z univerzity v kanadskom Ontáriu však ukázal, že rodičia boli menej schopní odhaliť lži svojich detí ako rodičia, ktorí mali posúdiť, či klame dieťa niekoho iného, alebo študenti. Rodičia dokonca môžu svoje deti vnímať skreslene na základe predchádzajúcich skúseností, čo ich vedie k tomu, že majú tendenciu svojim deťom bezvýhradne dôverovať.Navyše, ako už bolo spomenuté, ani študenti, ani sociálni pracovníci, ani strážcovia zákona si neviedli dobre v tipovaní, kedy deti klamú a kedy hovoria pravdu. To naznačuje, že odhalenie detských klamstiev nie je jednoduchá záležitosť a vyžaduje si objektívny prístup, ktorý môže byť pre rodičov emocionálne náročný.

Ako reagovať na detské klamstvá: Praktické rady a budovanie dôvery

Formovanie detských osobností v kontexte pravdovravnosti je veľmi náročné a vyžaduje si citlivosť pri posudzovaní konania dieťaťa. Rodič musí často siahnuť po odmenách či trestoch, no nezabúdať pri tom na zásadu - čo má byť samozrejmé, nemôže byť odmeňované. Klamstvá môže totiž dieťa začať ľahko používať ako manipuláciu alebo dieťa začne klamaním ubližovať iným.

Kľúčové stratégie pre rodičov:

• Buďte pokojní a trpezliví: Ak je zjavné, že vám dieťa práve klame, pokúste sa zachovať kľud a rozvahu a vyhnite sa prehnanej a frustrovanej reakcii, kriku a hnevu. Na druhej strane, tváriť sa, že sa nič nedeje, taktiež nie je správne riešenie. Dieťa môže nadobudnúť pocit, že klamať je vlastne v poriadku a nebude mať snahu ani motiváciu hovoriť pravdu, čím sa môže vážne narušiť dôvera. Miesto emócií skúste reagovať racionálne a vysvetlite dieťaťu, že mu síce rozumiete, ale tento spôsob komunikácie nie je úplne v poriadku.
• Skúmajte, prečo sa to stalo: Je to preto, lebo sa chcú vyhnúť trestu? Chcú viac vašej pozornosti, alebo iba testujú hranice?
• Vyhnite sa obviňovaniu: Namiesto priameho obvinenia z klamstva skúste položiť otvorené otázky typu „Povedal si mi, že si si včera dokončil domáce úlohy, ale pani učiteľka mi povedala, že to tak nebolo. Si si úplne istý, že sa to stalo?“
• Majte jasné očakávania: Jasne vysvetlite dieťaťu vaše očakávania, čo sa týka úprimnosti. Vysvetlite, že úprimnosť je základným kameňom šťastnej rodiny. Povedzte mu, čo pre vás znamená dôvera a vysvetlite mu dôsledky konania. Ukážte, že hovoriť pravdu je znakom zrelosti.
• Buďte vzorom úprimnosti: Deti nás neustále pozorujú a učia sa od nás. Preto prediskutujte s deťmi emocionálne a morálne scenáre ich konania. To podporuje u detí pochopenie toho, kedy sú klamstvá najškodlivejšie, ako vplývajú na ostatných a ako sa oni sami môžu cítiť, keď klamú.
• Chváľte úprimnosť: Keď sú k vám deti v ťažších situáciách úprimné, všímajte si to a pochváľte ich za to, poskytnite im pochvalu a pozitívnu spätnú väzbu. Keď nastanú situácie, kedy dieťa niečo vyviedlo, pocíti dôsledky, avšak tie budú miernejšie, ako keď sa k nejakej čertovine pripíše aj klamstvo.
• Nevytvárajte prostredie pre klamstvá: Snažte sa vytvárať atmosféru, kde sa vaše deti cítia komfortne s hovorením pravdy.
• Zamerajte sa na riešenie problému: Namiesto toho, aby ste sa stále venovali konkrétnej lži, pokúste sa preniesť energiu na riešenie problému.
• Buďte trpezliví a nevzdávajte to: Zmena v správaní si často vyžaduje viac času. Vždy je potrebné pristupovať trpezlivo, avšak bez prestávky. Nezabúdajte si všímať pokroky a buďte vždy k dispozícii pre rady a odpovede na otázky.
• Prispôsobte svoj prístup: Pamätajte, každé dieťa je iné a to, čo zaberá na jedno dieťa, nemusí fungovať na to druhé. Prispôsobte svoj prístup povahe a fáze vývoja vášho dieťaťa.
• „Keď budeš klamať, narastie ti dlhý nos.“ Na klamstvo klamstvom? Určite si spomeniete na rozprávku o Pinocchiovi. Mnohí rodičia ju používajú ako názorný príklad na zastavenie detských klamstiev. Ak by to bolo naozaj tak, tak s dlhým nosom chodíme všetci. Na svete totiž neexistuje človek, ktorý by nikdy neklamal. Ani naše ratolesti nie sú výnimkou. Takéto „klamstvá“ v snahe zabrániť deťom klamať nie sú najlepšou stratégiou, pretože môžu deťom vysielať zmiešané signály a narušiť dôveru.
• Ignorujte lož, ak slúži na zaujatie: Ak dieťa klame len preto, aby zaujalo, najlepšie, čo môžete podľa psychologičky Carol Brady urobiť, je ignorovať lož. Je jasné, že váš predškolák neprebrodil sedem riek a nezabil trojhlavého draka. Možno mu to prejde medzi kamarátmi, mal by si však byť vedomý, že od vás nedostane želanú reakciu.
• Vyhraďte si čas: Aj keď toho máte veľa, vyhraďte si denne aspoň polhodinku s dieťaťom. Môžete sa ísť prejsť, alebo sa spoločne pustiť do obľúbenej činnosti. Väčšina detských klamstiev sa dá raz-dva odhaliť.
• Používajte metafory a podobenstvá: Malé dieťa vie rozlíšiť dobro od zla a vie, keď robí niečo nesprávne. Erika, ktorá je maminou desaťročnej Emy, odmala používa ako príklad staré indiánske podobenstvo o dvoch vlkoch. Vysvetlila jej, že v každom z nás drieme čierny a biely vlk, ktorí medzi sebou neustále vedú boj. Vyhrá len jeden z nich. Ten, ktorého bude kŕmiť viac. Ema už veľmi dobre vie, že klamstvom kŕmi čierneho vlka. Sama hovorí, že sa lepšie cíti, keď podporuje v sebe to dobré.

Keď klamstvo presahuje bežný vývoj: Kedy hľadať pomoc

Napriek svojej prevalencii je klamstvo medzi deťmi zriedkavo dôvodom na obavy. Je dôležité si uvedomiť, že aj mnohí dospelí klamú - niekedy v dobrom, ako v prípade bielych klamstiev, kedy nechcú zraniť iného city, a niekedy v zlom. V niektorých prípadoch sa chronické klamstvo môže stať problémom, ak sa vyskytuje spolu s prejavmi iného správania, ktoré je nežiaduce. Ďalším dôvodom na obavy rodičov je, ak klamstvo slúži na maskovanie iných problémov duševného zdravia spôsobených strachom alebo hanbou.

Príkladom zložitejšej situácie môže byť prípad, kedy sa správanie dieťaťa náhle zmení a je sprevádzané opakovanými obvineniami. Napríklad, ak syn začal často klamať v piatom ročníku, chodil poza školu a popieral to aj napriek svedectvám. Ak sa dieťa uzavrie do seba, plače a popiera skutky, ktoré mu sú pripisované, a zároveň psychológ nezistí známky agresie, zatiaľ čo svedkovia sú minimálni alebo idú vždy z radov kamarátov údajnej obete, môže ísť o komplexnejšiu situáciu. V takýchto prípadoch, keď obete pribúdajú, dieťa ubližuje polovici triedy, a napriek tomu doma všetko popiera a odmieta sa k téme vyjadrovať, je to známka hlbšieho problému. Zvlášť ak sa zdá byť vystrašené a ešte viac utiahnuté. V takýchto kritických situáciách, kde matka začína byť zúfalá a nevie, aké opatrenia ešte má urobiť, je nevyhnutné hľadať profesionálnu pomoc. To znamená konzultovať s detským psychológom alebo pedagogicko-psychologickou poradňou, aby sa odhalili skutočné príčiny tohto správania a nastavil vhodný prístup k riešeniu problému, ktorý presahuje bežné detské klamstvá. Je dôležité nepretržite venovať dieťaťu pozornosť, kontrolovať jeho aktivity s citom a viesť otvorené, hoci ťažké rozhovory, ktoré môžu pomôcť pohnúť sa dopredu a obnoviť stratenú dôveru. Hovoriť pravdu sa oplatí, pretože na vzniknutý problém už nebude samo a rodičia môžu pomôcť vyriešiť ho spoločne.

tags: #ako #odhalit #ze #dieta #klame

Populárne príspevky:

• Podpora na lyžiarsky výcvik detí
• riziká a možnosti tehotenstva po sekcii
• Sprievodca pre rodičov v meniacom sa svete
• Zistite viac o nových možnostiach rodičovského príspevku
• Tipy pre pokojný spánok dieťaťa aj rodičov