Dieťa prechádza počas vývoja rôznymi obdobiami, a jedno z nich môže byť pre rodičov obzvlášť nepríjemné - obdobie hryzenia. Tento zlozvyk sa často prejavuje ako zvláštna forma obrany alebo komunikácie, ktorou dieťa rieši svoje problémy, čo privádza do nepríjemných situácií nielen jeho, ale aj vás ako rodičov. Hryzenie u detí je bežný problém, ktorý môže byť pre rodičov frustrujúci a znepokojujúci. Pochopenie príčin tohto správania a zavedenie účinných stratégií je kľúčové pre jeho zvládnutie a pre to, aby sa dieťa naučilo primeranejším spôsobom vyjadrovať svoje emócie a potreby. Odborníci predpokladajú, že až štvrtina všetkých detí v určitom štádiu vývoja pohryzie ostatných, pričom najčastejšie je to vo veku 2-3 rokov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku hryzenia a ohrýzania nechtov u detí a ponúka praktické rady a stratégie pre rodičov, ako tieto problémy riešiť.
Hĺbkové pochopenie príčin hryzenia u detí
Pochopenie toho, prečo dieťa hryzie, je kľúčom k prekonaniu tohto problému. Hryzenie u detí môže mať rôzne príčiny, ktoré sa líšia v závislosti od veku dieťaťa a jeho individuálnych charakteristík. Batoľatá nedokážu ešte pochopiť, akú bolesť hryzením spôsobujú. Keď sa dieťa takto správa, rodičia by si mali predovšetkým položiť otázku, čo dieťa hryzením chce vlastne dosiahnuť. Je dôležité všímať si, koho dieťa najčastejšie hryzie, kedy a v akých situáciách.
Prerezávanie zúbkov a hľadanie úľavy
Tento zlozvyk sa zvyčajne po prvýkrát ukazuje v čase, keď drobcom vychádzajú zúbky. Vtedy sú nespokojní, nevedia, ako si uľaviť, a hľadajú aj takéto netradičné alternatívy. Je im jedno, čo majú práve blízko seba, hlavne aby si urobili dobre. Prerezávanie zúbkov môže byť pre deti nepríjemné a bolestivé, čo môže viesť k tomu, že hryzú predmety alebo ľudí, aby si uľavili od bolesti. Zatiaľ čo v začiatkoch to ešte nie je nepríjemné, keď sú už von prvé zúbky, tak to začína byť veľmi bolestivé. Preto by ste ich mali v tomto správaní zastaviť hneď v úvode a nemali by ste čakať, pokiaľ to vyústi až do takého stavu.
Vyrovnávanie sa so stresom a frustráciou
Malé deti ešte nedokážu v útlom veku vyjadrovať všetky svoje emócie a povedať to, čo ich práve trápi. Hryzenie môže byť prejavom silných emócií, ako je hnev, zlosť, strach, úzkosť alebo žiarlivosť. Možno ich trápi nejaký problém a toto je spôsob, akým prejavujú svoju vnútornú bolesť. Aby ste ich pochopili, spôsobujú vám ju vo fyzickej podobe a kvôli tomu sa prejavujú ako uličníci, ktorí sa nedokážu zmestiť do kože. Hryzením môžu prejavovať strach; väčšina z detí prejavuje svoj strach plačom, avšak existujú deti, ktoré to dávajú najavo napríklad hryzením. Niektoré deti hryzú, keď sa nachádzajú v neznámych situáciách a nevedia, ako reagovať. Hryzenie je tak aj prejavom frustrácie, vystrašenia, bezmocnosti a bezradnosti. Môže ísť aj o preťaženie a vystresovanie z nejakej veľkej zmeny alebo viacero zmien v jeho živote.
Nedostatočná verbálna komunikácia a vyžadovanie pozornosti
Komunikácia: Deti, ktoré ešte nevedia dobre rozprávať, môžu používať hryzenie ako spôsob komunikácie, napríklad na vyjadrenie hnevu, frustrácie, strachu alebo potreby pozornosti. Maličké dieťa nerozumie tomu, že hrýzť sa nemá. Používa zuby ako prirodzenú zbraň, ktorou si chce vydobyť pozornosť, vybúriť svoj hnev alebo len upútať pozornosť. Takýmto spôsobom len upútavajú na seba pozornosť a dúfajú, že ich niekto pochopí a pomôže im dostať sa z tejto situácie. Hryzenie tiež môže signalizovať, že bruško je už plné a dieťatko si prsník viac neprosí, alebo naopak, že je hladné. Nuda a nedostatok pozornosti sú tiež faktory; ak sa dieťa nudí alebo sa cíti zanedbávané, môže hrýzť, aby upútalo pozornosť.
Experimentovanie a poznávanie sveta
Explorácia: U dojčiat a batoliat je hryzenie často súčasťou skúmania sveta okolo seba. Používajú ústa na spoznávanie nových predmetov a textúr. Niektoré deti hryzenie vnímajú ako súčasť experimentovania. Batoľatá sa učia, ako funguje ich telo, a tak si vkladajú veci do úst. Je to impulzívne a nechcú ublížiť. Odborníci radia rodičom, aby sa pokúsili vnímať hryzenie aj ako spôsob komunikácie než len ako zlé správanie.
Silné emócie a obdobie vzdoru
Hryzením môžu prejavovať svoje emócie. Z tohto dôvodu napríklad hryzú svoje matky. Aj takto im chcú prejaviť lásku. Možno sa im taktiež nepodarí dobre odhadnúť každú situáciu, ale už len to, že nad ňou rozmýšľame, nám pomôže získať odstup a nadhľad. Deti, ktoré sa práve osamostatňujú, chcú si presadiť svoj názor a potreby, stávajú sa nezávislými od rodičov, môžu byť aktuálne v období vzdoru. Obdobie vzdoru je kľúčovým vývinovým obdobím a našou úlohou je dopriať deťom dostatok slobody, a zároveň im zadávať hranice, keď prekračujú spoločenské normy.
Zručnosti zvládania pre deti - Zvládanie pocitov a emócií pre základnú a strednú školu | Sebaregulácia
Účinné reakcie na hryzenie: Okamžitá reakcia a dlhodobé stratégie
Nikdy neberte takéto správanie na ľahkú váhu. Zatiaľ čo vy dospelí to môžete pretrpieť, pre jemnú detskú pokožku to môže byť nebezpečné. Keď pohryzie rovesníkov alebo svojich súrodencov, vytvorí im na pokožke nepekné ranky. Pokiaľ nebude svoj hryz dostatočne kontrolovať, môže ich zahryznúť až do krvi a kvôli tomu im môžu zostať trvalé spomienky na tento moment v podobe drobných jaziev. Zatiaľ čo niektoré deti hryzú len do ruky, iné zaútočia kdekoľvek na telo. Nie sú ojedinelé ani pohryzenia líca, nosa alebo ucha, ktoré sú navyše veľmi citlivé. Preto je dôležité reagovať na hryzenie konzistentne a primerane, aby sa dieťa naučilo, že toto správanie je neprijateľné. V každom prípade reagujte rýchlo a buďte v pohode. Nikdy neuhryznite ani neudierajte svoje dieťa, môže to nesprávne pochopiť a učí sa, že násilie spôsobuje ďalšie násilie. Ale nevyhýbajte sa problému, snažte sa čo najskôr zasiahnuť.
Okamžitá a dôrazná reakcia bez agresie
Ak dieťa uhryzne vás, keď ho držíte, treba ho okamžite položiť a pevným hlasom mu oznámiť, že hrýzť sa nesmie. Nič viac, nič menej. Ak na vás zaútočí v inej polohe, rýchlo ho odneste napríklad z jeho deky na druhý koniec izby a oznámte mu to isté. Reakcia musí byť okamžitá, ale situáciu netreba dlho naťahovať, dieťa sa aj tak nevie sústrediť dlhšie, nepochopí súvislosť medzi tým, čo vykonalo a vašou reakciou. Mali by ste hneď dieťa od osoby, ktorú sa chystá uhryznúť, odstrčiť. Deti často pred zahryznutím zatnú zuby, a to je neklamný znak, aby ste spozorneli. Vezmite dieťa niekam do ticha, aby sa upokojilo. Ak sa to má udiať v skupine detí, radšej sa rýchlo postavte medzi vaše dieťa a dieťa, ktoré chce uhryznúť. Ak vás vaše dieťa začína hrýzť, mali by ste mu ihneď signalizovať: „Au, to bolí!“
Ukázanie následkov a bolesti
Hlavným krokom k úspešnému odnaučeniu je uvedomenie si toho, čo tým druhej osobe spôsobujú. Pokiaľ to berú tak, že týmto spôsobom získajú niečo pre seba a ľahko odzbroja svojho súpera, tak to časom začnú používať ako svoju vynikajúcu zbraň. Preto by ste si ho mali po takomto útoku vždy zobrať k sebe a hneď mu ukážte, akú ranu vám spôsobilo. Musí pochopiť, že je to veľmi bolestivé a nie je to prípustné rovnako ako bitie, škrabanie a iné prejavy násilia. Nedovoľte mu, aby si z toho robilo srandu a zľahčovalo to, čo niekomu spôsobí. Jasne povedzte, že hryzenie je neprijateľné: použite jednoduché a jasné slová, aby ste dieťaťu povedali, že hryzenie je zlé a že to nesmie robiť. Napríklad: „Nie, nehryz! Hryzenie bolí.“
Ponúknutie alternatívy k hryzeniu a výučba iných spôsobov vyjadrovania pocitov
Ak sa hryzenie spája s vychádzaním nových zúbkov, tak im ponúknite novú alternatívu namiesto toho, aby používali vašu pokožku. Vždy, keď vás budú chcieť uhryznúť, rýchlo im dajte do ruky hryzadlo. Časom pochopí, že to im prinesie väčšiu úľavu ako ich zlozvyk. Rovnako poslúži aj tvrdšie ovocie a zelenina. Keď nemáte pri sebe nič iné, môžu to byť aj nejaké pevnejšie hračky. Ak dieťa, ktorému idú zúbky, skúša ich silu, ponúknite mu hračky na žuvanie a hryzenie. Dajte mu zároveň do ruky hryzadlo, kúsok tvrdého chlebíka alebo plátok kalerábu a povedzte mu: „Do tohto môžeš hrýzť!“
Naučte svojich potomkov, aby sa prejavili iným spôsobom. Keď ich niečo trápi, tak by sa najprv mali o tom s vami porozprávať. Keby sa nevedeli prejaviť takýmto spôsobom, dajte im ďalšie možnosti. Ideálne je nechať ich vybehať sa na voľnom priestranstve, zacvičte si s nimi alebo ich nechajte, aby voľne kreslili na papier to, čo preukazuje ich emócie. Keď to zo seba dostanú, tak už nebudú mať nutkanie vyjadrovať sa pomocou hryzenia a agresie. Nájdu si iné vhodnejšie spôsoby a ich správanie bude prijateľnejšie. Keď sa situácia upokojí, pokúste sa pomôcť svojmu dieťaťu pochopiť svoje pocity a nájsť menej bolestivý spôsob, ako ich vyjadriť. Napríklad, ak vaše dieťa vyjadruje lásku hryzením, naučte ho radšej objímať, ako hrýzť vždy, keď cíti silné emócie. Podobne, ak vaše dieťa hryzie v obrane, ukážte mu, ako niekomu povedať, že ho nechce pri sebe príliš blízko. Môže napríklad naznačiť rukou, že nechce iných ľudí pri sebe.
Dôslednosť a jednotný prístup v rodine
Odborníci odporúčajú preferovať dôslednosť, vytrvalosť a odhodlanie neprestať. Uistite sa tiež, či všetci v rodine pôsobíte na dieťa jednotne. Dieťa nereaguje správne aj vtedy, keď dostáva nejasné správy. Dobré výsledky sa dostavia hlavne vtedy, keď je pôsobenie jednotné. Vydávajte jasné príkazy a buďte pozitívne naladení. Malé deti nedokážu pochopiť negatíva. Snažte sa nezvyšovať hlas a hovorte rozhodným tónom. Nepreháňajte to s množstvom viet pri vysvetľovaní. Jednou z najväčších chýb je hovoriť upozornenia znova a znova. Ak pokračuje dieťa v hryzení, nezaoberajte sa tým, prečo je to zlé, len povedzte, že hryzenie je skutočne veľmi zlá vec.
Pozitívne posilňovanie a pochvaly
Ak rodičia reagujú na svoje dieťa viac vtedy, keď sa "správa zle" (kričí, neposlúcha, bije sa), dieťa si bude ich pozornosť vynucovať práve nevhodným spôsobom. Na nevhodné správanie reagovať treba, ale skúste to vziať z opačného konca a oveľa viac pozornosti svojmu potomkovi venujte vtedy, keď sa mu niečo podarí. Chváľte svoje dieťa, ak sa správa dobre. Napríklad za to, keď hrá bez problémov v skupine detí, nehryzie, aby si presadilo svoje požiadavky a podobne. Chváľte konkrétnymi slovami: „Dnes si sa pekne hral.“
Špecifiká hryzenia počas dojčenia
Každá dojčiaca maminka sa skôr či neskôr môže stretnúť so situáciou, kedy ju dieťatko pri dojčení uhryzne. Hryzenie dokáže dojčenie znepríjmniť, pretože vie byť naozaj veľmi bolestivé. Najčastejšie si maminky hryzenie pri dojčení spájajú práve s obdobím rastu zúbkov. Nie vždy sú na vine ale zúbky, niekedy má hryzenie pri dojčení iné príčiny.
Bežné príčiny hryzenia pri dojčení
- Prerezávanie zúbkov: Keď idú dieťatku zúbky, môže byť pri dojčení nervózne alebo odmietať prsník, tiež môže mať sklon k hryzeniu alebo „žuvaniu“ prsníka (bradavky). Sprievodným javom sú navreté ubolené ďasná, slintanie, teplota a plienková dermatída.
- Vyžadovanie pozornosti: Vnímavé deti si môžu počas dojčenia vyžadovať plnú pozornosť maminky a nepáči sa im, keď je maminka rozptyľovaná pozeraním televízora, telefónu alebo rozhovorom s oteckom.
- Sýtosť: Hryzenie môže tiež signalizovať, že bruško je už plné a dieťatko si prsník viac neprosí. Táto príčina je jednou z najčastejších, dieťatko jednoducho po najedení stratí záujem.
- Nepriaznivý tok mlieka: Bábätka uhryznutím počas dojčenia môžu vyjadriť svoju nespokojnosť s tokom mlieka, najmä v prípade ak nie je dostatočne silný.
- Zaspávanie pri prsníku: Veľakrát sa to stáva vtedy, ak dieťatko počas dojčenia na prsníku zadriemne a maminka sa mu ho snaží prsník vybrať. Vybratie prsníka v tomto momente automaticky spustí u dieťatka reflex a snahu prsník v pusinke udržať.
- Matkine emócie: Dieťatko, ktoré cíti pri dojčení nepokoj alebo hnev zo strany maminky, niekedy reaguje uhryznutím.
Ako reagovať pri uhryznutí počas dojčenia
Aj keď sa budete snažiť eliminovať situácie, ktoré môžu viesť k hryzeniu pri dojčení, s najväčšou pravdepodobnosťou sa uhryznutiu nevyhnete. Uhryznutie je len moment, ktorý sprevádza veľmi intenzívna bolesť maminky.
- Reagujte pokojne: Výkrik alebo odtiahnutie dieťatka od prsníka môže byť pre dieťatko stresujúce a pre maminku ešte viac bolestivé, ak má dieťatko bradavku silne zovretú v svojej pusinke. Niektoré deti môžu v následnosti na reakciu maminky začať prsník odmietať. Druhou kategóriou sú deti, ktorým sa reakcia maminky zdá tak zaujímavá, že hryzenie opakujú, aby u maminky vyvolali rovnakú reakciu.
- Pritlačte dieťatko k prsníku: Počas uhryznutia vám inštinkt síce vraví, aby ste dieťatko odtiahli od prsníka, oveľa vhodnejšie je, ak ho k prsníku jemne pritlačíte. Pri odtiahnutí riskujete, že dieťatko neuvoľní zovretie pusinky, čo bradavke spôsobí ešte väčšiu bolesť. Uvoľnenie bradavky z úst dieťatka dosiahnete tým, že si dieťatko jemne na moment pritiahnete k prsníku, aby sa mu do prsníka zaboril noštek.
- Dajte dieťatku prst do pusinky: Ako povoliť zovretie pusinky pomocou prsta by mali dojčiacim maminkám v pôrodnici ukazovať zdravotné sestry. Technika spočíva v tom, že maminka do kútika detských úst vloží prst tak, aby sa ním dostala medzi horné a dolné ďasná dieťatka.
- Predchádzanie: Snažte sa s dieťatkom udržiavať očný kontakt počas dojčenia. Tiež sa môžete dieťatku prihovárať alebo ho hladkať. Pri opakovanom hryzení dieťatko niekedy očakáva prvotnú reakciu maminky. Skúste vtedy na hryzenie nereagovať, ale naopak reagujte, keď sa dieťatko pekne dojčí. Pochváľte ho, venujte mu extra pozornosť, veľa pusiniek a objatí. Dostatočný tok mlieka podporíte správnym polohovaním a prisatím dieťatka pri dojčení. Dojčite v pokojnom prostredí.
Ohrýzanie nechtov: Komplexný pohľad a riešenia
Ohrýzanie nechtov je ďalším zlozvykom, ktorý trápi mnohé deti a ich rodičov. Niekedy dieťa si hryzie nechty až do krvi, a to nielen na rukách, ale aj na nohách. Maličké dieťa nerozumie tomu, že hrýzť sa nemá. Používa zuby ako prirodzenú zbraň, ktorou si chce vydobyť pozornosť, vybúriť svoj hnev alebo len upútať pozornosť. Podľa mňa si to deti vôbec neuvedomujú a robia to podvedome.
Prečo deti hryzú nechty?
Ohrýzanie nechtov je síce zlozvyk, ale pramení zo psychiky. Spúšťačom je, ak je dieťa v nepohode, niečo sa stalo, s čím sa nevie vyrovnať, čo si nevie vysvetliť - napríklad nástup do materskej školy, narodenie súrodenca, rozvod rodičov, príliš prísny a autoritatívny rodič, sledovanie nevhodných programov. Je v napätí a to si uvoľňuje obhrýzaním nechtov. Niektoré deti vedia rýchlo reagovať agresívne, keď sa nedeje všetko podľa ich predstáv. Časom sa môže pridať aj nuda, keď má dieťa "nezamestnané ruky", ako napríklad pri sledovaní televízie alebo na prechádzke. Niektorí rodičia si tiež všimli, že deti to odkukajú od rodičov alebo okolia, v ktorom sú často, čo naznačuje dedičnosť alebo napodobňovanie.
Čo nefunguje a prečo
- Hrešenie a bitie: Skúsenosti rodičov ukazujú, že hrešenie alebo dokonca bitie je neúčinné. Dieťa sa schová do kúta a hryzie ďalej. Takéto odúčanie má iba jediný efekt: dieťa pochopí, že to bolí - ale stále nechápe, že to nie je správne. Veď to predsa robí aj mama! Navyše, čím viac budete dieťa na obhrýzanie upozorňovať, tým viac to bude robiť. Zvyšuje sa jeho napätie a obhrýzanie sa len zhoršuje.
- Dlhé prednášky: Iní rodičia volia úplne opačný prístup: ostanú pokojní, akoby sa vlastne nič nestalo a vyrovnaným hlasom spustia batoľaťu dlhú prednášku o tom, prečo sa to robiť nemá. Výsledok býva rovnaký: bez efektu.
- Nechutné laky a "babské rady": Rodičia skúšali rôzne laky proti obhrýzaniu, korenie, soľ. Niektoré deti si na horkú chuť zvykli so slovami: „Fuj, to bolo, ale už mi to chutí.“ Iné deti ožižlali rukavičky. Jeden z rodičov spomína: "lak v lekárni je o ničom, kúpte vo FANN značka Mavala, tej je naozaj odporný".
Účinné stratégie na odnaučenie ohrýzania nechtov
Vašou úlohou je naučiť ho pretlmočiť svoje pocity do slov a nie do neželaných činov. Ak sa má týmto zlozvykom odučiť, musíte mu dať jasne a stručne najavo: toto nie!
- Zamestnanie rúk a alternatívne aktivity: Hneď ako vidíte, že si dieťa začína obhrýzať nechty, snažte sa mu zabaviť niečim ruky. Ak sa malý hrá, teda má "zamestnané ruky", tak nehryzie. Naučme ich správne nasmerovať svoju energiu, alebo ventilovať svoje silné nepríjemné pocity.
- Špecializované laky (s výhradami): Pre niektoré deti môže pomôcť lak na nechty proti obhrýzaniu. Je taký priesvitný a keď si dieťa strčí do pusy nalakovaný prst, tak jej zostane v puse hnusná a horká chuť. Je však dôležité nájsť skutočne účinný lak a uvedomiť si, že u niektorých detí to nemusí fungovať alebo si na chuť zvyknú.
- Pozitívne posilňovanie a systém odmien: Metóda odmeny je účinná. Ak si dieťa vydrží vypestovať nechty na všetkých prstoch, dostane napríklad obľúbenú hračku. Každý druhý deň mu pripomínajte, že nechty a odmena čaká. Keď to zafunguje, pochváľte ho, že aké má krásne nechty a odmenu dajte.
- Pomenovávanie pocitov a empatia: Malé dieťa sa slová iba učí. Nevie povedať, že je hladné, že je mu dlho, že je mu teplo, že je už unavené a chcelo by spať. A neskôr nevedia pomenovať také abstraktné pojmy ako hnev či ľútosť, smútok, bolesť. Ukazujte mu preto príklady a rôzne pocity pomenúvajte. Využite rôzne situácie - na ihrisku, na návšteve, v autobuse, v obchode. Skúste sa vžiť do pocitov svojho dieťaťa a pomenujte ho (je ti dlho? Si unavený?). Okrem empatie pridajte aj pochvalu - za každý pokus vyjadriť sa slovami. Na začiatku mu však musíte pomôcť tak, že skúsite jeho pocity pomenovať vy. Skúšajte to stále dokola, aby zistilo, že jeho slovám rozumiete lepšie ako jeho kriku alebo plaču.
- Vzor rodičov a prostredie: Deti to často odkukajú od rodičov. Nezabúdajme, že svojím deťom ideme vzorom a sme príkladom aj v tom, ako uvoľňujeme vlastné pocity. Ak sa rodičia sami nevedia ovládnuť a obhrýzajú si nechty, je ťažšie odnaučiť dieťa. Snažte sa vytvoriť pokojné a bezpečné prostredie, kde sa dieťa cíti uvoľnene a podporované.
Hryzenie v kolektíve: Škôlka a sociálne interakcie
Hryzenie v škôlke je pomerne bežný problém, ktorý môže byť pre rodičov a učiteľov stresujúci. Je dôležité, aby škôlka mala zavedené postupy na riešenie hryzenia a aby spolupracovala s rodičmi na hľadaní riešení.
Rola učiteľov a škôlky
- Dohliadať na deti: Dôkladný dohľad je kľúčový na predchádzanie hryzeniu. Učitelia by mali byť pozorní na potenciálne spúšťače a zasiahnuť skôr, ako dôjde k hryzeniu.
- Učiť deti sociálnym zručnostiam: Učitelia by mali učiť deti, ako sa hrať s ostatnými, ako sa deliť o hračky, ako riešiť konflikty a ako rešpektovať hranice iných.
- Poskytovať deťom alternatívne spôsoby vyjadrenia emócií: Učitelia by mali deťom ponúkať alternatívne spôsoby vyjadrenia emócií, ako je rozprávanie, kreslenie, udieranie do vankúša alebo dupanie nohami.
- Reagovať na hryzenie konzistentne a primerane: Učitelia by mali reagovať na hryzenie vždy rovnako, aby sa deti naučili, že toto správanie je neprijateľné.
- Komunikovať s rodičmi: Učitelia by mali pravidelne komunikovať s rodičmi o správaní dieťaťa a spolupracovať na hľadaní riešení.
Spolupráca rodičov so škôlkou
- Spolupracovať so škôlkou: Rodičia by mali spolupracovať so škôlkou na hľadaní riešení pre hryzenie.
- Poskytnúť škôlke informácie o správaní dieťaťa: Rodičia by mali škôlke poskytnúť informácie o správaní dieťaťa, ako sú spúšťače, stratégie na zvládanie emócií a iné relevantné informácie.
- Podporovať dieťa v učení sociálnych zručností: Rodičia by mali podporovať dieťa v učení sociálnych zručností doma a v iných sociálnych situáciách.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
V niektorých prípadoch môže byť hryzenie u detí prejavom vážnejšieho problému, ktorý si vyžaduje odbornú pomoc. Znaky, kedy je vhodné vyhľadať detského psychológa alebo terapeuta, zahŕňajú:
- Hryzenie je časté a intenzívne.
- Dieťa hryzie iné deti alebo dospelých bez zjavného dôvodu.
- Hryzenie je sprevádzané inými problémami so správaním, ako je agresivita, vzdor alebo úzkosť.
- Hryzenie trvá dlhšie ako niekoľko mesiacov a napriek snahám rodičov sa situácia nezlepšuje.
- Hryzenie ovplyvňuje schopnosť dieťaťa fungovať v škole alebo v iných sociálnych situáciách.
Detský psychológ alebo terapeut môže pomôcť identifikovať príčiny hryzenia a vypracovať individuálny plán liečby. Terapia môže zahŕňať techniky na zvládanie emócií, sociálne zručnosti, tréning rodičov a ďalšie intervencie. Niekedy môže učenie brzdiť úzkosť, inokedy deti požiadavkám rodičov nerozumejú a niektorým deťom to dlhšie trvá, lebo sa učia pomalšie. Alebo im chýba vytrvalosť. Ak spomenuté stratégie nefungujú, je nevyhnutné hľadať odbornú pomoc. Niektorým rodičom pomohli alternatívne terapie, napríklad SRT (Spiritual Response Therapy), ktorá odblokovala dcerke energie a prakticky okamžite si prestala obhrýzať nechty.
Hoci sa tento článok zameriava na hryzenie u detí, je dôležité spomenúť aj hryzenie u domácich zvierat, ako sú škrečky, ktoré môže mať tiež svoje špecifické príčiny, ako strach či teritorialita. Pre škrečky je dôležité vytvoriť bezpečné a pohodlné prostredie a manipulovať s nimi opatrne.
tags: #ako #odnaucit #dieta #hrist