Prvé prechladnutie dieťatka môže byť náročné a rodičia sa cítia neisto, či robia všetko správne. Jednou z dôležitých vecí je správne polohovanie bábätka, najmä ak má problémy s prieduškami alebo dýchaním. Dýchacie problémy u bábätiek a detí môžu mať rôzne príčiny, od bežného prechladnutia až po vážnejšie infekcie. Medzi najčastejšie ochorenia patria nádcha a prechladnutie, chrípka, laryngotracheobronchitída (akútny zápal hrtana a priedušiek) a respiračný syncyciálny vírus (RSV).
Dýchacie problémy u detí: Čo treba vedieť
Nádcha a prechladnutie: Tieto bežné vírusové infekcie spôsobujú nádchu, kýchanie a sťažené dýchanie. U dojčiat a malých detí môže mať chrípka vážne komplikácie.
Laryngotracheobronchitída (akútny zápal hrtana a priedušiek): Toto infekčné ochorenie sa prejavuje suchým, dráždivým kašľom a sťaženým dýchaním.
Respiračný syncyciálny vírus (RSV): Ide o bežný vírus, ktorý môže u detí do dvoch rokov spôsobiť bronchiolitídu, teda zápal drobných priedušničiek.
Zápal priedušiek, alebo bronchitída, patrí medzi respiračné ochorenia dolných dýchacích ciest, ktoré postihuje priedušnicu, priedušky a pľúca. Prejavuje sa zápalovým procesom a patrí k najčastejším ochoreniam detského veku. Najviac postihuje deti do 5 rokov, pričom sa nevyhýba ani dojčatám a batoľatám. „Toto ochorenie je u detí skutočne veľmi časté a 1/3 detí ho prekoná aspoň raz počas života. Predovšetkým ale postihuje kojencov a malé deti. Náchylnejšie na ochorenie sú predčasne narodené deti, deti s chronickým pľúcnym ochorením a deti vystavené expozícii cigaretového dymu a smogu z kúrenia,“ prezradila detská lekárka Monika Michňová.
Na vine sú najčastejšie vírusy, ktoré sa šíria vzduchom či nesprávnou hygienou rúk. „Až v 90-95% prípadov ide o rinovírusy, adenovírusy, RSV, vírusy chrípky a parachrípky. Ojedinele môže byť vyvolávateľom aj baktéria Streptococcus pneumoniae. Stretneme sa aj s baktériou Haemophilus influenzae, ale tá je sekundárneho pôvodu,“ vysvetlila pediatrička. Zápal priedušiek môžu veľmi ojedinele spôsobiť aj atypické baktérie ako mykoplazmy, chlamýdie, plesne a parazity.
Medzi príznaky zápalu priedušiek patrí plný nos, škaredý kašeľ, sople, pískanie pri výdychu, teplota či únava. „Ochorenie sa začína prejavovať rinitídou (plný nos), ku ktorej sa postupne po 3-4 dňoch pridruží suchý, dráždivý kašeľ, ktorý sa neskôr stáva produktívnym pri tvorbe hlienu. Pri väčšej produkcii hlienu alebo namáhavom kašli, môže byť sprievodným príznakom aj zvracanie,“ uvádza lekárka. Ďalšie príznaky zahŕňajú zvýšenú teplotu, slabosť, únavu a malátnosť. U malých detí je často prítomný aj výrazný bronchospazmus (zúženie a nepriechodnosť), ktorý vzniká na podklade opuchu, zápalu a nadmernej tvorby sekrécie hlienov v koncových častiach dýchacích ciest. Vtedy môžeme na dieťati pozorovať sťažené namáhavé dýchanie, pískanie pri výdychu (wheezing), zapájanie aj pomocných dychových svalov (zaťahovanie hrudníka a medzirebrových svalov). Dieťa môže aj dýchať rýchlejšie, byť schvátené, rozrušené a mať vynútenú polohu. Zápal priedušiek môže prechádzať až do zápalu pľúc.
U najmenších detí môže byť príčinou zápalu priedušiek aj zatekajúci soplík. Znamená to, že majú najskôr iba zápal horných dýchacích ciest, teda nádchu a zvýšené hlienenie, a keďže hlieny ešte nevedia vyfúkať, tak im zatekajú dole. Ak sa zvýšené hlienenie nedostatočne lieči, dieťa nedostáva potrebnú liečbu na upokojenie slizníc dýchacích ciest, v konečnom dôsledku môže aj zatekajúci hlien vyvolať akútny zápal priedušiek a jeho stav sa ešte zhorší.
Správne polohovanie bábätka pri dýchacích ťažkostiach
Správne polohovanie môže uľahčiť dýchanie bábätku s dýchacími ťažkosťami. Tu sú niektoré odporúčané polohy:
Vyvýšená poloha: Podložte matrac pod hlavičkou bábätka vankúšom alebo zloženou dekou. Táto poloha zabezpečí, že soplíky sa nebudú držať v nose, ale vytečú von alebo do hrdla. V prvých mesiacoch života bábätko väčšinu dňa prespí v polohe na chrbáte, ktorá znižuje riziko syndrómu náhleho úmrtia. Avšak, je tiež dôležité, aby novorodenec trávil každý deň určitú dobu na brušku.
Poloha na boku: Uložte bábätko na bok, aby sa mu ľahšie dýchalo. Môžete použiť dlhý vankúš v tvare slíža, ktorý podoprie telo a rozloží váhu. Poloha, v ktorej mama aj dieťa ležia na boku, tvárami k sebe, je výborná na nočné dojčenie. Mama nemusí vstávať a rýchlejšie po dojčení zaspí ona aj bábätko. Musí ležať na boku a nie na chrbátiku. Hlavička bábätka smeruje zo spodu prsníka. Naozaj musí byť pod prsníkom, aby sa prisávalo správne. Brada sa má dotýkať prsníka a noštek má zostať voľný. Za chrbátik bábätka môžete dať zrolovaný uterák alebo plienku (aby sa nevykláňalo).
Poloha na brušku (pod dozorom): Krátkodobé polohovanie na bruško, keď je dieťa pod dozorom, môže pomôcť posilniť krčné a hrudné svaly. Polohovanie na bruško alebo „pasenie baránkov“ sa využíva od narodenia. Dnes sa to síce neodporúča kvôli SIDS (syndrómu náhleho úmrtia dojčiat), ale rodičia si toto varovanie často vysvetlia, že dieťa nemá ležať na brušku vôbec. Polohovanie na brušku je zároveň prevencia zležania hlavičky a s tým spojená aj asymetria držania tela. Dieťatko pokladáme na bruško v bdelom aktívnom stave, kde nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Zo začiatku ho pokladáme krátko, minútu až dve, viackrát denne, neskôr môžeme interval predlžovať. Je veľmi dôležité, aby sme poznali a rešpektovali únavu dieťatka. Plač, celková nepohoda, nekľud či pasivita môžu byť známky únavy a vtedy samozrejme dieťatko nepokladáme na bruško. Nerešpektovanie únavy vedie u dieťatka k zvýšeniu svalového napätia, dráždivosti či k zlej nálade. Je veľmi dôležité, aby aj detičky s refluxom boli počas dňa niekoľkokrát denne polohované na brušku. Polohou na brušku si dieťa spevňuje brušné svalstvo a taktiež je potom jeho tráviaci trakt schopný lepšie pracovať s potravou, ktorá sa vráti zo žalúdka. Polohovaním na brušku zlepšujeme trávenie dieťatka, čo je zároveň prevencia kolík. Poloha na brušku je pre dieťatko veľmi zdravá, trénuje zdvíhanie a držanie hlavičky, posilňuje si tým šijové svalstvo a aktivuje si vzpriamovacie mechanizmy.
Správna poloha na brušku alebo „pasenie baránkov“ musí vyzerať takto: dieťa sa opiera o predlaktie, zadok má pritlačený k podložke v jednej rovine s hlavou, ktorá je v predĺžení trupu, nie je v záklone a rúčky sú uvoľnené, nesmú byť v päsť. Začína sa formovať prvá oporná báza, ide o tzv. trojmesačný model, ktorý je veľmi dôležitý. Takto môžu na chrbtici vzniknúť fyziologické krivky. Túto polohu musí zvládnuť každé zdravé dieťa.
Nesprávne polohovanie na brušku: Dieťa sa nevie oprieť o predlaktie. Hlavičku drží v záklone a v oblasti šije a ramien môžete pozorovať nahromadenú kožnú riasu. Zlepená kožná riasa je dôsledkom zvýšeného napätia šijových svalov. Kolíše sa na brušku a nohy má pritom zdvihnuté. Je celé prehnuté a prepadáva na bok (zaťažuje sa viac na jednu stranu), až sa nevládze udržať a pretočí sa na chrbátik - to všetko sú signály nestability, asymetrie držania tela, zlej manipulácie s dieťaťom, ktoré sa riešia cvičením a správnou stimuláciou a manipuláciou dieťaťa.
Pre lepšiu podporu hlavy dieťatka je výborné tzv. nosenie na tigríka, klokana či v klbku. V týchto polohách si dieťatko trénuje posturálne svaly, trénuje si aj držanie hlavičky a uvedomuje si svoje telo. Samozrejme je dôležité toto všetko vykonávať symetricky.
Ďalšie tipy na uľahčenie dýchania
Okrem polohovania existujú aj ďalšie spôsoby, ako uľahčiť dýchanie bábätku:
Čistenie nosa: Používajte izotonický soľný roztok na čistenie a zvlhčovanie nosovej sliznice. Pri náhlom upchatí nosa u novorodencov a dojčiat sú určené kvapky Nasivin 0,01 %. Môžete ich použiť pri nádche v šestonedelí, do 4. týždňa veku stačí jedna kvapka, od 5. týždňa veku 1-2 kvapky aplikujte do každej nosovej dierky a to maximálne 3-krát denne.
Odsávanie hlienov: Odsávačka hlienov je dobrý pomocník na akútne stavy, keď hlieny bránia v dýchaní. Použite ju, pokiaľ si už neviete rady a dieťatko nemôže kvôli upchatému nosu piť ani spinkať. Pri manipulácii buďte opatrní a odsávačku prikladajte len na okraj nosovej dierky. Odsávajte 1-2 krát denne a pred samotným použitím odsávačky použite morskú vodu.
Zvlhčovanie vzduchu: Udržujte v miestnosti vlhký vzduch. Prekúrený a suchý vzduch totiž vysušuje nosovú sliznicu ešte viac a zhoršuje priechodnosť dýchacích ciest. Na zvlhčenie vzduchu sa dajú použiť rôzne pomôcky, ako sú zvlhčovače a difuzéry, no postačí aj stará dobrá metóda, mokrá plienka prehodená cez radiátor.
Jak správně miminkům odsávat hleny
Polohovanie pri dojčení a jeho vplyv na dýchanie
Polohy pri dojčení priamo ovplyvňujú správne prisatie bábätka a celú techniku dojčenia. Každá mamička si so svojím dieťatkom časom nájde polohu, ktorá im obom vyhovuje a v ktorej sa obaja cítia dobre. Niektoré polohy navyše pomáhajú pri konkrétnom probléme, takže je dobré o nich vedieť viac.
NIE zavinovačkám: Aj keď spočiatku mama ocení ľahšiu manipuláciu s dieťatkom v zavinovačke, pri dojčení je lepšie vybrať ho z nej von. Látka, do ktorej je bábätko zabalené v zavinovačke, predstavuje prekážku pre to, aby sa bábätko dokázalo dostať dostatočne blízko k telu matky a k jej prsníku.
ÁNO koža na kožu: Platí to najmä pri novorodencoch, kedy tento kontakt pomáha nielen prisatiu (bábätko cíti maminu a inštinktívne lepšie otvára ústa), ale zvyšuje aj tvorbu mlieka. Použiť sa však dá aj pri starších bábätkách a deťoch. Správnemu prisatiu pomáha kontakt koža na kožu. Vyzlečte teda bábätko do plienky a seba od pása hore. Ak je to potrebné, môžete sa spoločne prikryť (ľahkou prikrývkou, nie ťažkou perinou).
Dojčiace vankúše: Niektoré mamy na ne nedajú dopustiť, iným to s nimi nejde. Vyskúšajte, ako to funguje vám a vášmu dieťatku. Pravdou je, že pre úspešné dojčenie žiadne pomôcky netreba. Najdôležitejšie je, aby akýkoľvek vankúš podopieral ruku matky. Ak chcete, za chrbátik bábätka môžete dať zrolovaný uterák alebo plienku (prípadne vankúšik). Posuňte bábätko dostatočne nízko pod prsník tak, aby sa na prsník prisávalo "odspodu", aby sa pri prisatí brada od začiatku prsníka dotýkala a nos bol ďaleko od prsníka. Vytvorte bábätku priestor v oblasti vášho bruška tým, že posuniete panvu čo najviac dozadu.
Bežná poloha na dojčenie (priečna poloha): Mama sedí, v predlaktí svojej ruky má hlavičku bábätka a zadoček mu istí dlaňou. Bábätko je k vám privinuté - bruško má zvyčajne pod jej druhým prsníkom a nôžky na boku. Pri tejto polohe je bábätko položené na ruke maminy (na jej predlaktí) a hlavičku má v jej dlani. Je to výborná poloha pri bolestivých bradavkách, keďže maminka si prisatie dobre reguluje. Zadoček má mať oporu na vašom predlaktí. Bábätko by sa malo správne prisať - zobrať do úst nielen bradavku, ale aj veľkú časť dvorca. Hlavičku by malo mať mierne zaklonenú, aby mu mlieko správne stekalo dole hrdlom. Tento záklon sa dá dosiahnuť pritlačením chrbátika bábätka. Pri priečnej polohe podložíte celé telíčko bábätka svojím predlaktím a rukou. Takto máte možnosť aktívne pomôcť bábätku, aby sa prisalo asymetricky, aby ste vytvárali predpoklady pre zmiernenie bolesti bradaviek, aby ste mohli pozorovať pitie bábätka z prsníka a aby ste mohli zlepšiť spôsob, akým sa bábätko prisáva. Pri priečnej polohe vidíte obe očká bábätka, pretože je mierne nachýlené celým telíčkom nahor. Hlavička bábätka leží vo vašej dlani a je mierne zaklonená.
Ako dojčiť v ľahu: Jednou z možností ako dojčiť v ľahu je, ak matka aj bábätko ležia vedľa seba na boku. Je dobré, aby vám detaily tejto polohy ukázala laktačná poradkyňa, pretože niektoré aspekty sa lepšie vysvetľujú v konkrétnej situácii a v osobnom kontakte. V ľahu začnite dojčiť vtedy, keď viete, ako má vyzerať asymetrické prisatie. Dojčiť v ľahu je veľmi dobré na nočné dojčenie či počas odpočinku a denného spánku bábätka. Nájdite si teda pre seba takú polohu, aby ste si nemuseli podopierať hlavu a aby ste pri dojčení mohli zaspať. Bábätko na fotografii má 11 dní, hlavička bábätka je v miernom záklone. Celkový pohľad na polohu poležiačky, matka si posunie panvu čo najviac dozadu, aby pre bábätko vytvorila priestor. Detailný pohľad na prisatie bábätka, ktoré leží pri matke a je asymetricky prisaté - teda má bradu v prsníku a nos sa prsníka nedotýka. Pri polohe v ľahu je dôležité vyhnúť sa týmto jej úskaliam: a) Bábätko, ktoré je posunuté príliš vysoko k pazuche matky a tým pádom má nos zaborený do prsníka, hoci nos by sa prsníka dotýkať nemal. b) Bábätko nemá ležať na chrbáte, má ležať na boku; a nemá mať k prsníku otočenú len hlavičku, čo môže spôsobovať ťažkosti s pitím mlieka.
Bočná poloha (futbalová poloha): Nie je jednoduché vyhnúť sa úskaliam bočnej polohy, hoci v niektorých situáciách (napríklad dvojičky) môže byť praktická. Asymetrické prisatie je v prípade tejto polohy výsledkom toho, že bábätko leží na predlaktí matky a matka mu rukou položí hlavičku tak, aby hlavička bábätka zostala v miernom záklone namiesto toho, aby išla do predklonu. Ak sa v tejto polohe rozhodnete pre podloženie svojho predlaktia vankúšom (vôbec nepotrebujete žiadny špeciálny vankúš, použite to, čo už máte doma), tak si vankúšom podložte ruku, nie bábätko. Bočná poloha si vyžaduje dostatok miesta za chrbtom matky, aby sa tam zmestilo telíčko bábätka. Táto poloha sa často odporúča v prípade dojčenia dvojičiek, alebo po pôrode sekciou.
Dojčenie vo vzpriamenej polohe (vertikálna poloha): Asymetrické prisatie v tejto polohe do veľkej miery závisí od anatomických pomerov matky a dieťaťa. Bábätko potrebuje byť dostatočne nízko pod prsníkom tak, aby pri prisávaní brada od začiatku smerovala k prsníku a medzi nosom a prsníkom bola medzera. Telíčko bábätka by malo byť v jednej línii s telom matky a línia bábätka - zadoček-chrbát-hlava - by mala byť rovná. Ak toto anatomické pomery neumožňujú, bábätku môže pomôcť, ak je na bruchu matky čiastočne šikmo. Pri tejto polohe nie je jednoduché pozorovať pitie bábätka. Matka by mala byť uložená približne v 45° uhle, aby táto poloha dostatočne podporovala dýchanie bábätka. Pri vzpriamenej polohe zabezpečte to, aby sa nos nedotýkal prsníka a brada bola do prsníka zaborená. Obe líčka majú byť vo vzťahu k prsníku symetrické - to znamená, že bábätko nemá byť nachýlené na pravú či ľavú stranu. Pri vzpriamenej polohe je potrebné sa vyhnúť nasledujúcim úskaliam: a) Nos, ktorý je zaborený do prsníka. b) Prílišný záklon hlavy (toto je spôsobované vzájomnými anatomickými pomermi). c) Bábätko, ktoré je "vykrútené" na jednu stranu, ktorého chrbtica nie je v jednej línii so zadočkom a hlavičkou. d) Nie je dôvod túto polohu označovať za "prirodzenú" polohu či za "cicavčiu" polohu.
Kedy spozornieť a vyhľadať lekársku pomoc
Ak sa po pár dňoch stav dieťatka nezlepší, je na čase navštíviť lekára. „Pri zhoršenom stave je potrebná liečba ordinovaná lekárom podľa aktuálneho stavu. Používajú sa bronchodilatátory, ktoré zabezpečujú rozšírenie dýchacích ciest, najlepšia je inhalačná forma vo forme sprejov, taktiež aj kortikoidy na potlačenie zápalových prejavov. Ak má dieťa závažné problémy s dýchaním alebo iné ťažkosti je nutná aj liečba cestou hospitalizácie,“ doplnila lekárka.
Veľmi často končia so zápalom priedušiek v nemocnici práve najmenšie deti, pretože tie majú užšie dýchacie cesty, ich svalovina a sliznice sú veľmi poddajné, mäkké, v akútnom štádiu ochorenia rýchlejšie opuchnú a dýchacie cesty sa tak ešte viac zúžia. Navyše, pri zápale priedušiek sa produkuje hlien, ktorý malé deti nevedia vykašľať ani vysmrkať, takže im zateká a upcháva opuchnuté zapálené priedušky. Klinický stav sa tak môže rýchlo a významne zhoršiť v zmysle obštrukcie dýchacích ciest a dieťa sa môže začať dusiť. Preto si deti často nechajú v nemocnici.
Ak máte pocit, že váš drobec je chorý príliš často a zápal priedušiek sa mu opakuje, poraďte sa so svojím lekárom, ako ďalej postupovať. „Fyziologická chorobnosť u detí predškolského veku je 6 až 8 ochorení horných dýchacích ciest za rok. Pri akútnej bronchitíde musíme spozornieť až pri 2-3 atakoch za rok v závislosti aj od priebehu ochorenia, vtedy je vhodné zvážiť vyšetrenie špecialistom,“ navrhuje lekárka. Dieťatko tak pošlú k imuno-alergológovi.
Riziko vzniku astmy má asi len 8-10% detí, ktoré ale navyše majú v anamnéze aj alergickú záťaž v rodine u prvostupňového príbuzného - astma, atopická dermatitída, obštrukciu dýchacích ciest aj mimo respiračného infektu - napr. pri plači, smiechu, či záťaži alergénom.
Prevencia zápalu priedušiek
Ak sa chcete aj napriek všetkému ochoreniu vyhnúť, najlepšou prevenciou ako aj pri iných ochoreniach je dojčenie, vyhýbanie sa cigaretovému dymu a smogu z kúrenia. Nerušený pôrod bez zásahov, kontakt koža na kožu po pôrode a samoprisatie bábätka po pôrode v čase, keď bábätko prejaví o dojčenie záujem (bez nútenia a tlačenia na prsník), sú niektoré z predpokladov pre to, aby dojčenie mohlo fungovať "automaticky", s ľahkosťou, bez premýšľania, bezbolestne, bez vynakladania vedomého úsilia. V takom prípade je dojčenie "intuitívne" a funguje samo od seba. Bábätko pri dojčení získava za "odmenu" mlieko a fakt, že sa bábätko dojčí, povzbudzuje ženu do ďalšieho dojčenia. Takýto jednoduchý začiatok dojčenia a jeho ľahké pokračovanie by mali byť samozrejmosťou. Z rozličných dôvodov to tak však nie je - priebeh pôrodu i dní po pôrode stavajú pred matky prekážky pre dojčenie do takej miery, že podľa štúdií 92 % z nich uvádza, že mali s dojčením ťažkosti už v prvých dňoch. Preto je dôležité zabezpečiť úspešný začiatok dojčenia, ktorý tvorí predpoklad pre to, aby si matka a bábätko mohli dojčenie užívať a tešiť sa zo vzťahu, ktorý dojčenie vytvára.
SAMOPRISATIE Samoprisatie nie je jednorazová udalosť, ktorá sa môže stať len po pôrode. Kontakt koža na kožu vedie bábätko k snahe hľadať prsník, cítiť jeho vôňu a k snahe prisať sa. Kontakt koža na kožu môžete využívať kedykoľvek, nie je obmedzený len na čas bezprostredne po pôrode. Ak ste ho po pôrode nezažili, vytvorte si teraz čas na to, aby ste si spokojné, nakŕmené bábätko položili na svoj hrudník a strávili spolu príjemný čas vzájomného spoznávania sa. Nenechávajte bábätko plakať. Ak po položení na hrudník plače, upokojte ho, nakŕmte ho (častým dôvodom na plač bábätka v tejto situácii je práve hlad bábätka) a uspite ho a spiace bábätko si položte na hrudník. Bábätko sa v kontakte koža na kožu rozhodlo začať sa približovať k pravému prsníku. Iný pohľad na to isté bábätko v kontakte koža na kožu. Kontakt koža na kožu môžete využívať čo najviac hodín počas dňa dlhodobo; ak chcete, môžete sa spoločne prikryť, môžete tento čas využívať na odpočinok. Ak potrebujete s dojčením pomôcť, môžete kontakt koža na kožu začať robiť ešte predtým, než sa stretnete s laktačnou poradkyňou. V situácii, keď je potrebné zlepšiť dojčenie, prekonať ťažkosti, zabrániť problémom s dojčením, zabezpečiť, aby bábätko prijímalo dostatočné množstvo mlieka, aby dostatočne priberalo či prospievalo, aby matka nemala bolesti bradaviek, zápal prsníka, prípadne opakované zablokované mliekovody či aby sa bábätko začalo prisávať, začne byť dôležité správne prisatie bábätka, ktoré v týchto situáciách pomôže a umožní mu dostatočný príjem materského mlieka. Správne prisatie je možné dosiahnuť v rozličných polohách. Je normálne, že sa bábätká dojčia v rozličných polohách, podľa toho, čo matke a bábätku vzájomne vyhovuje a čo pre nich predstavuje pohodlnú polohu. Čím sú deti staršie, tým viac sú ohľadne polohy flexibilnejšie a ich polohy sú niekedy veselé. Ak dojčenie funguje a bábätko prospieva, tak nie je potrebné do dojčenia zasahovať ani robiť zmeny v polohe. Je praktické, aby matka aj bábätko vedeli spoločne využívať viacero polôh pri dojčení tak, aby matka i bábätko mohli napríklad spoločne spať v posteli a aby pri tom boli uvoľnení a aby matku nebolel chrbát. A tiež je výhodné vedieť využiť polohy pri sedení či chodení tak, aby matka mala flexibilitu a mohla dojčiť, keď je hore alebo keď sa presúva. Existujú situácie, keď je potrebné zlepšiť dojčenie, zmierniť bolesť pri dojčení, umožniť bábätku piť viac mlieka alebo vytvoriť podmienky na to, aby sa bábätko začalo prisávať. Vtedy môže byť správne prisatie rozhodujúce pre pokračovanie dojčenia. Prečítajte si, ako sa bábätko prisáva. Poloha aj prisatie sú len prostriedok (nie konečný cieľ) na to, aby bábätko mohlo získavať dostatok mlieka a dojčiť sa. Pozrite si naše inštruktážne videá. Správne prisatie bábätka je asymetrické (iným slovami bábätko nie je prisaté na "stred" dvorca, ale dolnou perou pokrýva väčšiu časť dvorca ako hornou perou) - bábätko má bradu zaborenú do prsníka a nos sa prsníka nedotýka: Porovnajte si tieto príklady správneho a nesprávneho prisatia: Správne prisatie: Brada sa prsníka dotýka, nos sa prsníka nedotýka, medzi nosom a prsníkom je medzera. Bábätko má hlavičku v miernom záklone, nie v predklone. Bábätko pokrýva odspodu dolnou perou väčšiu časť prsníka ako zvrchu hornou perou. Nesprávne prisatie: Nos bábätka sa dotýka prsníka, bábätko má hlavičku v predklone. Iné príklady nesprávneho prisatia: Správne prisatie a pitie mlieka z prsníka závisí od vzájomnej polohy matky a bábätka pri dojčení. Prisatie je výsledkom polohy. Potešíme vás, na dojčenie a správnu polohu pri dojčení nie sú potrebné žiadne špeciálne pomôcky a "dojčiaci vankúš" nie je povinnou výbavou dojčiacej matky.
tags: #ako #polohovat #babatko #pri #prieduskach