Škola je už v plnom prúde a predstavuje výzvu nielen pre rodičov, ale aj pre deti samotné. Tie musia po prázdninách zasadnúť opäť do školských lavíc a svoje myšlienky venovať učeniu a vzdelávaniu. Deti sú od prírody hravé a živé tvory, ktoré niekoľkohodinové sedenie a učenie sa ešte aj doma po škole jednoducho nudí. Veľmi dôležitú úlohu preto zohráva rodič, ktorý by mal svojho potomka vedieť správne motivovať, aby už v najnižšom veku pochopil, že vzdelávanie môže byť aj zábava. Úspechy v škole zvyšujú deťom sebavedomie a napĺňajú ich pocitom, že niečo dosiahli. Cieľom je, aby deti začali uvažovať v rovine, že učenie im môže niečo priniesť. Rodičia majú viacero možností, ako motivovať a podporiť dieťa. Základom je dostatok spánku, otvorená komunikácia, voľnosť a priestor na učenie.
Prečo sa deťom nechce učiť? Pochopenie základných príčin
Nechuť učiť sa je prirodzená, napokon, nik nemôže tvrdiť, že sa deťom učiť chce, aj keď sú v škole. Tam sú však nútení - známkami, odmenami a trestami, domácimi úlohami. Teraz sa deti, zvyknuté na donucovací systém, dostali do pozície, kedy sa majú učiť z vlastnej vôle. Nie každý na to dokáže hneď nabehnúť. Otázka teda nestojí, ako dieťa prinútiť učiť sa, ale ako v ňom vzbudiť záujem.
Problémová je aj závislosť na rodičoch. A to zvlášť vtedy, keď od dieťaťa očakávajú príliš mnoho, a preto požadujú, aby všetky činnosti spojené so vzdelávaním robilo dieťa perfektne. Takéto správanie potom znižuje motiváciu dieťaťa učiť sa, pretože sa neučí zodpovednosti za seba a svoju prácu. Podľa Štěpánky Zoubkovej, odborníčky na spoločenské hry zo spoločnosti Piatnik, „práve pomocou hier, vieme dieťa naučiť zodpovednosti a pocitu víťazstva či prehry.“ Zároveň by mali rodičia predísť tomu, aby dieťa uvažovalo v rovine, že ak sa nebude učiť, tak to bude mať negatívne dôsledky.
Učitelia zisťujú, že ak ich žiaci zlyhávajú pri testoch a písomkách, často za tým nemusí byť samotná téma, či štýl výučby. Problém môže byť niekde úplne inde. Napríklad v prístupe študentov. Niektoré deti jednoducho nevedia, ako sa osamote učiť. Nepoznajú efektívne metódy učenia, nechajú sa ľahko rozptýliť, svoju efektivitu merajú časom, ktorý strávia nad úlohami a knihami, nie tým, ako uchopili látku.
Kľúč k úspechu: Od vonkajšej k vnútornej motivácii
Motivácia je kľúčom k úspešnému učeniu. Ak sa dieťa nechce učiť, nikto ho neprinúti. Rýchle a nesprávne cesty k tomu, aby sa dieťa učilo, keď nechce, využívajú len vonkajšiu motiváciu - učiť sa kvôli rodičom, kvôli dobrým známkam, kvôli strachu zo zlých známok či kvôli pochvale. Veľkým rizikom však je, že keď trest či odmena pominú, dieťa stráca dôvod učiť sa. Preto je dôležité povzbudzovať dieťa k pozitívnemu hľadaniu motivácie, čo je dôležité pre budovanie návykov, ktoré pretrvajú počas celého života. Ak dieťa budete nútiť, môže mu to znepríjemniť čas na štúdium, čo sťažuje dosiahnutie sebamotivácie. Dôležité je pamätať si, že každý študent, ktorý má správnu motiváciu, sa môže stať dobrým študentom.
Najlepšou motiváciou je samotná radosť z práce a jej výsledku. Tešte sa spolu s dieťaťom z toho, čo sa naučilo, pochváľte ho za snahu, ktorú vynakladá pri učení, povzbudzujte ho, oceňujte aj čiastkové úspechy. Medzi najúčinnejší prostriedok motivácie patrí pochvala. „Rodičia môžu oceňovať deti drobnými odmenami za úsilie a vytrvalosť, s ktorou sa každý deň doma učia látku, ktorej zvládnutie vyžaduje množstvo času a trpezlivosti,“ vysvetľuje dôležitosť pochvaly psychologička Eva Smiková.
„Ak dieťa vidí, že sú na neho rodičia pyšní, môže ho to značne motivovať k ďalšej práci,“ vysvetľuje Eva Smiková, psychologička z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie. Dobré výsledky v škole budujú deťom sebavedomie. „Toto je aj pre menej usilovných žiakov hlavným motivačným faktorom. Medzi žiakmi vzniká niekedy aj súťaživosť a záujem o známky spolužiakov býva veľký,“ dopĺňa psychologička Eva Smiková. Rodičia môžu dieťa podporiť napríklad tak, že rôzne ocenenia či projekty, ktoré dieťa spraví, vystavia doma.
Vytvorenie optimálneho domáceho prostredia pre štúdium
Aby sa deťom dobre učilo v domácom prostredí, pokúste sa im ho čo najviac spríjemniť. Potrebujú tichší, dobre osvetlený priestor, bez televízora a rádia, ktoré ich môžu rozptyľovať. Ideálne je, ak nemajú pri sebe ani telefóny. Zapnúť ich môžu po skončení úloh. Predovšetkým zabezpečte svojim deťom dobré psychohygienické podmienky na učenie - vytvorte deťom tichý kútik bez rušivých vplyvov (v ich zornom poli by nemali byť hračky, vyrušujúce predmety, hrajúce rádio alebo televízor, tiež by nemali byť rušené pohybom osôb po miestnosti…).
Učenie je činnosť zaťažujúca mozog a ten je náročný na kyslík, preto je nevyhnutné učiť sa v dobre vetranej miestnosti s optimálnou teplotou okolo 24-25 stupňov Celzia a s nízkou hladinou hluku. Dbáme aj na dobré osvetlenie. Odporúčame učiť sa stále v tom istom prostredí, ktoré sa tak stáva súčasťou rituálu a umožňuje ľahšie preladenie sa na učenie. Keď premýšľam, čo sa u mojich detí osvedčilo, sú to jednoduché a zdanlivo banálne rady. Pri domácej príprave sa mi osvedčilo eliminovať rušivé vplyvy: vypnúť telku, stíšiť telefón, odcloniť ďalších ľudí, psy do iného priestoru v dome. Zlepší to koncentráciu dieťaťa a domácej príprave to pridáva na dôležitosti. Toto sa dosť podceňuje, ale u nás doma sa to veľmi osvedčilo.
Majme na mysli, že efektívne učenie klesá zhruba po 30-45 minútach, preto je potrebné zaraďovať krátke asi 5-10 minútové prestávky, vyplnené najlepšie pohybom. Učte sa v najvýhodnejšom čase - podľa výskumov sa najlepšie výkony v učení dosahujú v čase medzi 9,00 a 11,00 hodinou a popoludní okolo 16,00. Domáce štúdium by malo dieťaťu zabrať približne desať minút na každý ročník. Štvrtáci by sa teda mali učiť približne 40 minút.
Čím skôr poobede si hlavne mladšie dieťa urobí úlohy, tým rýchlejšie a pohodovejšie to pôjde. Ideálny čas je hneď po príchode zo školy pred odchodom na krúžky, tréningy alebo pred hraním s kamarátmi. Ak dieťa robí úlohy večer po náročnom tréningu, je vyčerpané, mrzuté - to potom jednoducho nefunguje. Keď naučíte svoje deti, že je lepšie si najskôr splniť povinnosti a potom sa venovať zábave, dávate im veľký vklad do života súvisiaci so svedomitosťou a zvládaním prokrastinácie. Keď moje deti prídu zo školy, dajú si ľahký olovrant, pustia sa do úloh a potom už majú voľno. Keď sa syn najskôr hrá, povinnosti v jeho hlavičke nadobúdajú obrie rozmery a on je potom mrzutý, nahnevaný a nechce sa mu. Rodičia sa niekedy vyhovárajú, že sú dlho v práci, takže to skôr ani nejde.
Sila hry a zábavy vo vzdelávaní
Hra založená na učení nie je nový koncept. Učenie pomocou hier môže byť prospešné z mnohých dôvodov. Používanie hier ako vzdelávacieho nástroja poskytuje nielen príležitosť na hlbšie učenie a rozvoj kognitívnych schopností, ale tiež pomáha motivovať deti, aby sa naozaj túžili naučiť niečo nové. Keď je dieťa aktívne zapojené do hry, jeho myseľ zažíva potešenie z učenia sa novým spôsobom. „Efektívne je, aby sa dieťa učilo zábavnou formou,“ hovorí psychologička Eva Smiková.
Rodičia môžu do vzdelávacieho procesu zaradiť aj rôzne formy hier, prostredníctvom ktorých sa dieťa učí a ani o tom nevie. „Rodičia majú celé spektrum možností, aké hry si môžu vybrať. Napríklad puzzle učia deti kreativite a logickému mysleniu,“ vysvetľuje Štěpánka Zoubková, odborníčka na spoločenské hry zo spoločnosti Piatnik. Okrem klasických spoločenských hier, môžu rodičia skúšať aj rôzne iné formy. „Koľko jednoslabičných slov dokáže dieťa napísať v priebehu troch minút alebo ako dlho mu bude trvať vypočítať nejaký matematický príklad,“ hovorí psychologička. S týmto súhlasí aj Štěpánka Zoubková a dopĺňa, že deti do hier netreba nútiť.
Spoločenské hry deti vzdelávajú. Vymyslieť plán, ako deti motivovať k učeniu, nie je jednoduchá úloha. Psychológovia v takejto situácii odporúčajú vyhnúť sa príkazom a radšej uprednostniť rôzne spôsoby zábavného a spoločného vzdelávania, napríklad formou hrania spoločenských hier. Ich obrovskou výhodou je, že v každom veku dokážu priniesť deťom celý rad benefitov. Tie najmenšie vďaka nim spoznávajú svet okolo seba, rozvíjajú komunikačné a koordinačné zručnosti. Neskôr tento druh zábavy deťom slúži ako nástroj na trénovanie logického myslenia, socializáciu s vrstovníkmi či akceptovanie princípu fair play. Deti sa naučia, čo je to byť spravodlivý, pochopia, že prehra je súčasť života a že pravidlá sa musia dodržiavať. Spoločenské hry bez ohľadu na vek stimulujú mozog, konkrétne tú časť, ktorá zodpovedá za fungujúcu pamäť či iné kognitívne zručnosti ako vnímanie, rozhodovanie a samozrejme, aj učenie sa. A aby toho nebolo málo, pri hraní hier sa rozvíja kreativita a tvorivosť.
Pri stolových hrách veľmi rýchlo vzniká puto, ktoré je založené na dôvere a na trvalých vzťahoch. „Pri hraní videohier je pozornosť na obrazovke viac než na spoluhráčoch. Ak je videohra online, interakcie často poskytujú anonymitu a príležitosť prezentovať sa inak, ako by tomu bolo v skutočnosti,“ ozrejmila rozdiel Elizabeth Brunscheen-Cartagena z univerzity. U nás doma sa osvedčila hravosť a humor v prístupe k učeniu. Mojej dcére napríklad nešla v prvej a druhej triede matematika. Plakala a nechcela o počítaní ani počuť. Tak sme s manželom urobili školu naruby. Ona vymýšľala príklady a dávala nám písomky, my sme potom od seba opisovali a robili jednu chybu za druhou, ktoré po nás potom opravovala. Bola to zábava.
Efektívne metódy učenia a rozvoj samoštúdia
Rodičia by sa mali presvedčiť, že dieťa presne vie, čo sa od neho čaká v škole a počas domácej prípravy. „Zmätok a neistota sú nepriatelia akejkoľvek motivácie,“ upozorňuje psychologička Eva Smiková. Domáce úlohy podporujú a rozširujú učenie v triede a pomáhajú deťom vyskúšať si nové zručnosti, či vedomosti. Podporujú učenie k zodpovednosti a prístupu k „práci“, čo sa im neskôr v živote môže zísť.
Pomôžte deťom pochopiť systém samoštúdia. Kúpte mu veľký plánovací kalendár, zaveste na stenu alebo iné, dobre viditeľné a prístupné miesto a vyznačte do neho termíny veľkých, záverečných skúšok, ale aj menších, priebežných testov. Takto budete všetci vedieť, čo a kedy vás očakáva a môžete podporiť dieťa, nech sa učí skôr ako večer pred skúškou. Pripomínajte mu, aby malo k štúdiu pripravené všetky potrebné podklady ako poznámky, knižky a pod. Poznámky v kalendári kontrolujte každý večer, aby vám nič neušlo. Dieťa musí vedieť, že veci sa plánujú a na všetko máme deadliny. Nielen v škole, ale aj v práci.
Mnohí ľudia preferujú systém, že sa pustia najskôr do svojich najťažších úloh a na koniec si nechávajú najľahšie. Pre niektoré deti to však môže byť frustrujúce. Ak sa pustia do najťažšej úlohy a zaseknú sa pri jej spracovaní, nakoniec sa im môže stať, že nezvládnu včas dokončiť nič. Keď sedíte s dieťaťom počas toho, ako si robí úlohy, pokúste sa odolať tomu, že mu hneď poviete riešenie. Skôr sa ho k správnej odpovedi pokúste naviesť, odpovedajte mu na otázky, skontrolujte odpovede.
Pomôžte mu v zlepšovaní čítania s porozumením. Pýtajte sa ho, čo bola hlavná myšlienka nielen celku, ale aj jednotlivých častí, pozrite si spolu, čomu nerozumel. Ak mu to pomôže, môže si graficky stvárniť hlavné body, nakresliť diagramy a pod. Podporte ho, nech sám v krátkosti porozpráva, o čom učil a nech porozmýšľa, čo by, podľa neho, mohlo byť v blížiacom sa teste. Tiež pomôže, ak mu vysvetlíte jednoduché triky pomáhajúce ľahšiemu zapamätaniu, napríklad ako fungujú mnemotechnické pomôcky. Sú to slová, slovné spojenia, či slovné hračky, niekedy vety alebo celé súvetia, ktoré pomáhajú zapamätať si mnohé informácie. Zakomponujte do učenia prvky hry a mnemotechnické pomôcky vo forme rýmov, súvislostí, vtipných slovných hračiek, ktoré pomáhajú zapamätať si inak ťažko zapamätateľné súvislosti (napr. môžete využiť vetu LaCoDoMa na naučenie sa poradia rímskych čísel 50,100,500,1000). Alebo ak si dieťa horšie pamätá čísla a letopočty, skúste ich spojiť s obrazom (8 nám pripomenie snehuliaka, 4 stoličku, 1 paličku na podopieranie a číslo 841 máme zapamätané! A môžeme si ho aj nakresliť.).
Pokiaľ ide o testy, nestačí poznať len termín, je dôležité vedieť, z akého učiva budú vytvorené, aká bude ich štruktúra, koľko otázok, aký dlhý čas budú mať deti k dispozícii, ako bude prebiehať hodnotenie a váhu tohto testu vo výslednej známke. Podporujte spoločné štúdium. Ak má váš Peťko kamaráta a spolužiaka Paľka, navrhnite im, aby sa učili spolu. Spolupráca pomáha lepšie pochopiť učivo a rýchlejšie nájsť riešenia domácich úloh. Upozornite deti, že učiteľ v škole počas výkladu často sám naznačí, čo bude v teste. Pri prednášaní látky povie, čo je dôležité, čo si treba zapamätať.
Diagnostikujte štýl učenia - všímajte si ako sa Vaše dieťa učí. Sme rôzni a rôzne sa aj učíme. Niekto si lepšie pamätá počuté, iný videné. Ak zistíte, že Vaše dieťa má lepšiu vizuálnu pamäť, tak dbajte na to, aby sa viac učilo vizuálne. Pomôžte mu vyznačiť v texte dôležité informácie, písať osnovy, kresliť grafy. Vo všeobecnosti platí, že čím viac zmyslov pri učení zapájame, tým ľahšie a trvalejšie si učivo pamätáme. Jedna z typológií hovorí, že každý z nás preferuje jeden z týchto štýlov učenia sa: aktivista (potrebuje skúšať), teoretik (hľadá logiku a argumenty), reflektor (pozoruje a premýšľa), pragmatik (chce vidieť využitie v praxi). Pri malých deťoch je užitočné využívať rôzne typy učebných štýlov. Neexistuje nevyhnutne jeden správny alebo nesprávny štýl učenia alebo kombinácia štýlov učenia.
Nepripusťte medzery v učive - učte sa systematicky. Medzery v učebnej látke pôsobia demotivujúco a obtiažne sa na ne nadväzuje s novým učivom. Učivo opakujte - stará známa pravda nás učí, že opakovanie je matkou múdrosti a krivka zabúdania je neúprosná. Preto je nutné nadobudnuté vedomosti utvrdzovať opakovaním. Obmedzte interferencie (prelínanie) - pri učení je potrebné striedať jednotlivé predmety tak, aby sme sa vyhli tomu, že za sebou pôjdu dva predmety rovnakého zamerania (napr. jazyk slovenský a angličtina).
Podpora čítania a lásky k vedomostiam
Niektorí odborníci tvrdia, že čítanie je kľúčom k úspechu v živote. U detí, u ktorých sa objavuje láska k čítaniu, sa prejavuje aj láska k učeniu. Deti, ktoré bojujú s čítaním často bojujú s učením. Čítanie nielen pomáha deťom rozvíjať bohatú slovnú zásobu, ale pomáha ich mozgu naučiť sa spracovávať rôzne koncepty a formálnu komunikáciu. Študenti, ktorí nemajú problém s čítaním, majú lepšiu schopnosť učiť sa s ľahkosťou všetky predmety, vrátane predmetov, ako je matematika či prírodoveda.
Pomôžte dieťaťu rozvíjať čitateľské schopnosti a lásku k čítaniu tým, že jeho svet naplníte knihami. Čítajte svojmu dieťaťu často a tiež nechajte svoje dieťa čítať nahlas. Stanovte si rodinný čas čítania, pri ktorom sa každý sústredí na čítanie aspoň 20 minút denne. Buďte deťom príkladom a čítajte si vždy, keď to je možné. Zaplňte svoj domov rôznymi materiálmi na čítanie (knihy, encyklopédie, noviny, časopisy, a podobne). Vytvoríte tak atmosféru čítania, ktorá vášmu dieťaťu ukáže, aké dôležité čítanie je. Kľúčom je, aby bolo čítanie zábavné - nie frustrujúce. Ak sa dieťa rozhodne, že čítanie je nudné alebo frustrujúce, nebude chcieť čítať a jeho schopnosť učiť sa zníži.
Komunikácia a autonómia dieťaťa v učení
Podporujte otvorenú a úprimnú komunikáciu. Podporujte svoje dieťa, aby vyjadrilo svoj názor na to, čo sa deje počas jeho vzdelávania. Vytvorte otvorenú atmosféru, kde sa bude cítiť dobre, keď vyjadrí svoje pocity, čo sa mu páči alebo nepáči a z čoho má obavy. Ak sa podelí o svoj názor, nezabudnite potvrdiť jeho pocity - aj v prípade, že s ním nesúhlasíte. Doprajte deťom kontrolu nad vlastným učením. Je dôležité sprevádzať deti procesom učenia, ale rovnako dôležité je umožniť deťom mať kontrolu nad svojimi vlastnými skúsenosťami. Či už doma alebo v škole, poskytnite deťom možnosť mať priamy vplyv na ich možnosti učenia sa. Dobrý spôsob, ako to dosiahnuť, je poskytnúť deťom rôzne možnosti. Napríklad pri zadávaní tém písomného projektu či slohovej práce umožnite deťom zvoliť si tému, o ktorej budú písať. Odporúča sa tiež umožniť deťom, aby si vybrali svoje vlastné mimoškolské aktivity.
Zamerajte sa na záujmy svojho dieťaťa. Keď sa deti učia o oblastiach a predmetoch svojho záujmu, učenie sa stáva zábavou a deti sa učeniu rady venujú. Ak chcete skutočne pomôcť svojmu dieťaťu, povzbuďte ho, aby preskúmalo témy a predmety, ktoré ho fascinujú. Ak má rado dinosaury, pomôžte mu nájsť pútavé a zaujímavé knihy a príbehy o dinosauroch. Potom ho vyzvite, aby identifikovalo svojich päť obľúbených dinosaurov a vysvetlilo prečo si ich vybralo. Nielen, že sa dozviete veľa nového, ale vaše dieťa sa tak učí formulovať svoj názor a prezentovať svoje nadobudnuté znalosti. Každé dieťa má svoje jedinečné záujmy. Či už je to kreslenie, šport, alebo príroda, prispôsobte aktivity tomu, čo ho baví. Ak dieťa zaujímajú zvieratá, môžete mu kúpiť knižky o zvieratách alebo ísť na výlet do zoo, kde sa učí o prírode prakticky. Ak je váš malý dobrodruh fascinovaný technológiami, skúste mu predstaviť programovacie hry alebo robotické stavebnice.
Rodič ako sprievodca a kouč: Pochvala, dôvera a porozumenie
Myslite pozitívne a motivujte k tomu aj svoje dieťa. Pomôžte mu odstrániť strach a nepríjemné pocity z blížiaceho sa testu. Uistite ho, že má/malo dostatok času a venovalo sa štúdiu, preto sa nemusí znepokojovať. Dajte si záležať, aby bolo v škole načas a zbytočne sa nezaťažovalo stresom z neskorého príchodu. Otázky by si malo pozorne prečítať až do konca, bez toho, aby cítilo, že sa musí ponáhľať. Zle pochopené zadanie vedie k nesprávnemu vypracovaniu. Pokiaľ nevie odpovedať na otázku, je v poriadku, ak ju vynechá a na konci sa k nej ešte raz vráti.
Keď budete počas vypracovávania úloh vedľa svojho školáka pokojne sedieť, pozorovať, čo robí, podporovať ho, že to zvládne, oceňovať jeho úspechy a trpezlivo a láskavo upozorňovať, čo je ešte potrebné opraviť, dieťa tým ukotvíte - upokojíte. Vydrží tak dlhšie a v pokoji sústredené na prácu.
Aj my rodičia sme kôpka emócií. Keď naši potomkovia urobia chybu, sme voči nim kritickí, netrpezliví a mrzutí, čo vo finále ničomu a nikomu nepomôže. Deti potrebujú vedľa seba vyrovnaného dospeláka, ktorý im dôveruje a dáva najavo, že to zvládnu. Keď zaregistruje chybu, len pokojne povie: „Skvelé, zvládol si to. A teraz si to ešte raz prečítaj a skontroluj. .. Super, našiel si tú chybu.“
Zameranie sa na silné stránky vášho dieťaťa je ďalšou formou pozitívneho posilnenia, ktoré ho bude motivovať k ďalšiemu učeniu. Oslavujte dosiahnuté výsledky. Bez ohľadu na to, o aké malé úspechy ide, je dôležité uznávať a oslavovať úspechy vášho dieťaťa. Urobte z každého dňa príležitosť naučiť sa niečo nové. Kedykoľvek je to možné, povzbuďte svoje dieťa, aby objavovalo svet okolo seba, kládlo otázky a nadväzovalo kontakty. Pomôžte mu kategorizovať, klasifikovať to, čo vidí a prežíva a tiež kriticky myslieť.
Podeľte sa o svoje nadšenie pre učenie. Ak vaše dieťa vidí, že ste úprimne nadšení z učenia nových vecí, pravdepodobne sa z neho tiež stane nadšenec. Či už je to história, veda, čítanie, písanie alebo dokonca matematika, pomôžte mu vidieť, že učenie je cestou vzrušujúcich nových objavov. Ak sa napríklad učíte nový jazyk alebo skúšate nový recept, zapojte do procesu aj svoje dieťa. Uvidí, že učenie nie je len povinnosť, ale aj zdroj radosti a osobného rozvoja.
Zamerajte sa na to, čo sa učí, nie na svoj výkon. Namiesto toho, aby ste sa dieťaťa spýtali, ako dopadlo počas matematického testu, hneď ako sa vráti zo školy, nechajte ho, aby vám vysvetlilo to, čo sa dnes naučilo z matematiky. Aj keď je výkon dôležitý, venujte pozornosť jeho skúsenosti s učením.Podpora učenia u detí nie je len o školských povinnostiach. Naučiť dieťa objavovať svet s radosťou znamená nielen nájsť správny prístup, ale aj vytvoriť prostredie, v ktorom sa bude cítiť motivované a bezpečné. Deti potrebujú bezpečné a podporujúce prostredie, kde sa môžu slobodne pýtať, skúmať a robiť chyby. Pochvala za snahu, nie len za výsledky, pomáha budovať sebavedomie a povzbudzuje ich, aby skúšali nové veci. Pozitívne prostredie zahŕňa aj povzbudzujúce slová, trpezlivosť a vytváranie priestoru, kde je učenie prirodzenou súčasťou života.
Učenie nových vecí vyžaduje čas a trpezlivosť. Nesnažte sa na dieťa tlačiť, ak niečo nejde hneď. Povzbudzujte ho, aby pokračovalo, a ukážte mu, že robí pokroky, aj keď sú malé. Trpezlivosť rodičov a učiteľov je kľúčová pri budovaní pozitívneho vzťahu k učeniu. Uvedomte si, že každé dieťa sa učí iným tempom, a rešpektujte jeho individuálne potreby. Deti sa najlepšie učia, keď môžu veci zažiť na vlastnej koži. Namiesto teórie im umožnite experimentovať, skúmať a tvoriť. Kuchynské aktivity, ako je pečenie koláčov, môžu deti naučiť počítať a vážiť suroviny. Vonkajšie hry ich zase naučia o prírode a fyzikálnych zákonitostiach. Praktické skúsenosti umožňujú deťom pochopiť veci na hlbšej úrovni, pretože môžu sledovať príčiny a dôsledky v reálnom čase. Deti sa prirodzene pýtajú "prečo?" a "ako?". Povzbudzujte ich otázky a snažte sa odpovedať čo najjednoduchšie a najzaujímavejšie. Ak dieťa prejaví záujem o konkrétnu tému, pomôžte mu nájsť knihy, videá alebo experimenty, ktoré mu umožnia dozvedieť sa viac. Povzbudzovanie zvedavosti zahŕha aj spoločné objavovanie nových tém a diskusiu o tom, čo dieťa zaujalo. Deti sa často učia napodobňovaním dospelých. Ak vidia, že sa zaujímate o nové veci a učíte sa s radosťou, budú vás nasledovať. Zdieľajte s nimi svoje skúsenosti, čítajte spolu knihy alebo sa zapájajte do spoločných projektov.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc a rozpoznať varovné signály
Nedostatočná motivácia sa najprv prejaví zhoršeným prospechom. Dieťa nepracuje naplno a jeho práca je nedôsledná. Z psychologického hľadiska nie je nedostatočná motivácia závažný problém. „Dospelí by sa mali začať znepokojovať vtedy, keď dieťa začne nosiť zlé známky a pritom sa zdá, že mu to vôbec nevadí,“ objasňuje problematiku Eva Smiková.
Nie vždy, je za tým strata motivácie. „Je viac dôvodov, pre ktoré sa dieťaťu môže zhoršiť prospech či správanie v škole: poruchy učenia, šikanovanie spolužiakmi či problémy v rodinnom prostredí a citová nevyrovnanosť.“ Na druhej strane sú aj nadaní žiaci, ktorí sa môžu v škole nudiť. „Vnímavý rodič si všimne zmeny v správaní, prežívaní dieťaťa a ak ich nedokáže zvládnuť, identifikovať alebo sa jednoducho potrebuje poradiť s odborníkmi, môže vyhľadať odbornú pomoc v Centrách pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie.“
V prípade, že sa dieťa vyhýba povinnostiam, rodičia by si mali podľa psychologičky nájsť čas na spoločný rozhovor. „V prípade, že sa dieťa nechce rozprávať, jednou z možností je aj pravidelné hranie spoločenských hier, ktoré dokáže odbúrať bariéry a zároveň spája rodinu,“ dopĺňa odborníčka na spoločenské hry Štěpánka Zoubková. Mala som už cca 4 mesiace problém s mojou dcérou. Je tretiačka a tento rok menili učiteľku triednu a spájali sa dve triedy do jednej takže ich je v triede 26 žiakov. Dcéra chodí 3x týždenne do tanečnej školy, je veľmi dobre pohybovo nadaná a zvláda veci, ktoré deti v jej veku nezvládajú…(pokiaľ nemajú prípravu ako ona). Ide o to, že keď prídeme domov zo školy, s úlohami problém nemá, väčšinou si robí sama, len skontrolujem, alebo keď niečo nevie, aj tak jej poviem, že nech si porozmýšľa a dám jej šancu nech na to najskôr príde sama až keď už vidím že sa trápi pomôžem ja. Ide o to, že keď napíše úlohy a má sa začať učiť, máme problém, neučí sa, robí všetko možné iné, ale neučí sa, aj keď si to číta, nič neukladá, robí to len mechanicky, alebo si vymýšla, chcem jesť, piť, cikať, kakať. Už som to riešila aj po dobrom aj po zlom….sľubovali sme výlety za dobré známky, aj sme sa vyhrážali, aj sme zakazovali ale nič nepomáha. Vysvetlila som jej že sa učí pre seba a aké následky bude mať to, že sa vôbec nebude učiť, z hodín si v škole nepamätá takmer nič, a keď áno, tak veľmi málo… asi je duchom neprítomná… Už neviem čo s ňou, už som jej povedala, že kým sa nenaučí tak sa nepohne od kníh,…. čo by mohla mať za pol hodku zmáknuté, kašle na to a sedí aj 6 hodín za tým a neučí sa…. Táto osobná skúsenosť ukazuje, ako dôležité je hľadať príčiny za povrchným odmietaním učenia a snažiť sa nájsť efektívne, dlhodobé riešenia nad rámec jednoduchých odmien či trestov.
Ako je možné, že zvedavý, akčný bádateľ, ktorý sa celé prázdniny tešil do školy, po niekoľkých mesiacoch v triede stráca iskru? Nechce chodiť do školy, domáce úlohy sú boj, učenie ho nebaví a škola je “otrava”? Táto strata motivácie je reakciou na formu, akou by sa deti v škole “mali” učiť. Dieťa potrebuje okolo seba ľudí, s ktorými sa cíti dobre, komunikujú s ním partnersky, sú autentickí a môže im veriť. Ľudia, ktorí ho nebudú trestať za chyby, známkovať a škatuľkovať. Veríme, že dieťa nepotrebuje byť najlepšie, potrebuje však cítiť, že je dôležité. Prostredie, kde dieťa trávi 8 hodín denne, nesmie byť len o učení. Preto je Neškola miesto, kde deti s kamarátmi objavujú fungovanie sveta, zabávajú sa spolu, debatujú a nachádzajú úprimné priateľstvá. Dieťa potrebuje vnútornú motiváciu učiť sa a objavovať.
Podporiť dieťa, aby sa učilo nové veci s radosťou, znamená spojiť učenie so zábavou, zvedavosťou a praktickými skúsenosťami. S pozitívnym prístupom, trpezlivosťou a podporou môžeme deťom pomôcť objaviť krásu učenia a motivovať ich k celoživotnému vzdelávaniu. Pamätajte, že učenie nie je len o výsledkoch, ale o procese, ktorý by mal byť pre dieťa príjemný a obohacujúci. Každé dieťa má svoj jedinečný potenciál, a správnym prístupom ho môžeme pomôcť naplno rozvinúť.
tags: #ako #presvedcit #dieta #aby #sa #ucilo