V dnešnej dobe, keď sa rodinné štruktúry menia a mnohé deti vyrastajú v neúplných rodinách, sa otázka prijatia nových členov do rodiny a budovania vzťahov stáva stále relevantnejšou. Pre rodičov, ktorí vstupujú do nových partnerstiev, je kľúčové naučiť svoje deti, ako byť dobrými priateľmi, ako prijímať iných a ako si vážiť nadviazané putá. Tento článok sa zameriava na praktické rady a princípy, ktoré pomôžu rodičom formovať u svojich detí pozitívny vzťah k priateľstvu a sociálnej inklúzii, a zároveň sa dotkne aj špecifických výziev, s ktorými sa môžu stretnúť v zložitých rodinných situáciách.
Rodina ako prvý vzor: Učme deti prostredníctvom príkladu
„Rodina je náš prvý vzor,“ zdôrazňuje Candace Duane, školská sociálna pracovníčka. Tento výrok poukazuje na zásadný vplyv rodičov na formovanie osobnosti a sociálnych zručností detí. Deti sa prirodzene učia pozorovaním správania dospelých vo svojom okolí. Aby sme vychovali deti, ktoré sú otvorené, láskavé a chápavé, musíme im tieto vlastnosti sami ukazovať. Rodičia by mali deťom demonštrovať otvorenú komunikáciu, prejavovať trpezlivosť, rozvíjať schopnosť počúvať druhých a efektívne riešiť problémy. Dôležité je tiež, aby deti videli, ako rodičia vyjadrujú svoje emócie, ako si vážia názory iných a ako preberajú zodpovednosť za svoje činy. Týmto spôsobom deti pochopia, že ani dospelí nie sú dokonalí a že priateľstvá si vyžadujú neustálu starostlivosť a úsilie. Na základe správania svojich rodičov sa deti učia zvládať rôzne vzťahové situácie a uvedomujú si, že nie každý deň v medziľudských vzťahoch musí byť bezkonfliktný.
Rozširovanie obzorov: Hľadanie nových priateľstiev a otvorenosť voči odlišnostiam
Je prirodzené, že nájsť dobrého priateľa môže byť náročné, ak sa nestretávame s novými ľuďmi. Rodičia by mali aktívne vyhľadávať príležitosti, kde sa ich deti môžu stretnúť s novými rovesníkmi. Medzi takéto miesta patria ihriská, parky, športové krúžky alebo záujmové aktivity. Pri týchto stretnutiach je dôležité, aby si rodičia zachovali otvorenú myseľ. Mali by deťom vštepovať, že je v poriadku byť iný a že je rovnako v poriadku mať priateľa, ktorý sa odlišuje od väčšiny. Nikto by nemal byť obmedzovaný v tom, s kým sa môže priateliť. Netreba však dieťa nútiť, aby sa kamarátilo s každým, koho stretne. Cieľom je skôr rozvíjať u detí schopnosť nadväzovať a udržiavať pozitívne vzťahy.
Podpora a porozumenie: Ako byť dobrým priateľom pre ostatných
Skutoční priatelia poskytujú jeden druhému pocit pohodlia, bezpečia a podpory. Aj keď sa životy ľudí menia, práca, vzťahy či záujmy, je cenné vedieť, že váš priateľ tu pre vás vždy bude. Rodičia by mali povzbudzovať svoje deti, aby sa stali takýmito opornými bodmi pre svojich priateľov.
Postaviť sa za priateľa: Prejav odvahy a lojality
Jednou z najodvážnejších a najláskavejších vecí, ktorú dieťa môže urobiť, je postaviť sa za svojho priateľa. Toto je dôležitá súčasť priateľstva, ktorá však niekedy vyžaduje značnú dávku odvahy, najmä ak ide o situácie, kde jedno dieťa ubližuje druhému.
Zdravé hranice: Kľúč k vyváženým vzťahom
Deti sa môžu ocitnúť v priateľstvách, ktoré sú nerovnocenné, alebo môžu mať priateľa, ktorý je panovačný či dokonca šikanuje. Rodičia by mali deťom pomôcť pochopiť, že dobrý priateľ je ten, kto prejavuje úctu, je čestný a nápomocný. Takýto priateľ si cení vzťah tým, že svojho kamaráta povzbudzuje a podporuje v každej situácii. Ak sa dieťa ocitne v nezdravom priateľstve, je dôležité povzbudiť ho, aby takémuto vzťahu poskytlo určitý odstup. Rolové hry s deťmi môžu byť užitočným nástrojom na nácvik toho, čo povedať kamarátovi v rôznych situáciách. Zároveň je dôležité byť trpezlivý a uvedomiť si, že rozchod s priateľom môže byť pre deti veľmi náročný. V takýchto chvíľach je dôležité pomôcť dieťaťu nadviazať kontakt s inými deťmi.
PBS KIDS Rozhovory o: Priateľstve | PBS KIDS
Konflikty a ich riešenie: Učenie sa z nedorozumení
Žiadne priateľstvo sa nezaobíde bez konfliktov. Ak sa však deti naučia pracovať s úctou a ohľaduplnosťou aj počas konfliktov, môže to viesť k prehĺbeniu ich priateľstiev. „Je dôležité pomôcť deťom pochopiť, že konflikt je normálnou súčasťou vzťahov,“ hovorí Duane. „Deti musia vedieť, že chyby sa stávajú a sú príležitosťou učiť sa a rásť.“ Rodičia by mali deťom pomôcť naučiť sa viesť úprimné rozhovory s priateľmi. Vety ako „zranil si moje city“ alebo „ublížilo mi to“ sú skvelým začiatkom takého rozhovoru. Nevypovedané veci sú často nesprávne interpretované. Je prospešné precvičiť si takéto rozhovory s dieťaťom ešte predtým, ako sa s nimi stretne v reálnej situácii.
Prijatie zmien: Keď priateľstvá zanikajú
Vzťahy sa menia a ľudia sa vyvíjajú. Je prirodzené, že aj priateľstvá sa časom menia, niektoré zanikajú a vznikajú nové. Toto je lekcia, ktorú musíme pomôcť svojim deťom pochopiť. Občas priateľstvá existujú len z určitého dôvodu a je v poriadku, ak sa zmenia alebo zaniknú, ak sa zmení situácia. V takom prípade nie je správne ani spravodlivé obviňovať jedného alebo druhého človeka. Schopnosť počúvať, rozprávať sa, deliť sa a empatia sú kľúčové zručnosti, ktoré pomôžu deťom nájsť a udržať si priateľov.
Sociálna adaptácia detí: Od prvých krôčikov k budovaniu vzťahov
Niektoré deti sú prirodzene extrovertné, sebavedomé a ľahko sa dajú do reči s cudzími ľuďmi, čím si bez problémov budujú okruh priateľov. Iné sú utiahnuté, tiché, schovávajú sa za rodičov a nedokážu sa s neznámym človekom ani porozprávať, tobôž ho osloviť. Ako rodičia sledujeme prvé kroky našich detí v socializácii a dúfame, že naši potomkovia budú schopní nájsť si jedného či dvoch priateľov a možno si vytvoriť širší okruh kamarátov. Keď si deti nájdu prvých kamarátov, rýchlo sa začínajú učiť prvé sociálne zručnosti, ako ustáť urážku, vyriešiť nedorozumenie či povedať svoj názor. Spoznávajú vonkajšie prejavy emócií, učia sa chápať gestá a mimiku, čím získavajú základy neverbálnej komunikácie. Odchod z materskej školy môže znamenať, že za sebou nechali prvé malé priateľstvá (a možno aj prvé lásky). Odborníci tvrdia, že tému priateľstiev nemusíme riešiť, pokiaľ má naše dieťa jedného či dvoch kamarátov. Spozornieť by sme však mali už u malých troj- a štvorročných detí, ktorých počet priateľov je nula. Ďalším varovným signálom je spätná väzba od učiteľov, vychovávateľov či trénerov, že dieťa trávi všetok čas osamote alebo ho kolektív odmieta.
Pomoc pri rozvoji sociálnych zručností: Od batoliat po školákov
Keď si rodič potvrdí, že jeho dieťa má problémy s nadväzovaním priateľstiev, môže urobiť jednu zásadnú chybu: príliš sa snažiť zasahovať do situácie. To však nemusí vypáliť najlepšie, pretože dieťa môže náš nápad pochopiť v zmysle, že podceňujeme jeho schopnosti a kompetentnosť. Pomôcť rozvíjať sociálne zručnosti môžeme už od útleho veku. Doprajme batoľatám možnosť spoznávať nových ľudí, nech využijú príležitosť pobudnúť s neznámymi a zapojiť sa s nimi do rôznych aktivít. Platí to aj pre staršie deti - podporme ich záujem o rôzne aktivity, krúžky či tréningy. Okrem socializácie je to aj skvelá príležitosť zistiť viac o záujmoch nášho dieťaťa a podporiť to, čo ho baví, či už je to futbal, hra na klavír alebo čítanie kníh. Pri akejkoľvek aktivite, ktorej sa naše dieťa zúčastňuje, nájdime príležitosť pochváliť ho, keď uvidíme, že je priateľské a dokáže sa baviť s inými deťmi.
Ako nájsť spriaznenú dušu: Kto je dobrý priateľ?
Jednou z najdôležitejších sociálnych zručností je schopnosť rozpoznať, kto by mohol byť dobrým priateľom. Dieťa by malo hľadať niekoho, kto ho bude akceptovať, považovať za rovnocenného a s kým bude mať podobné záujmy. Niekedy sa dieťa túži pridať k populárnej skupinke a vzápätí zistí, že tam nie je vítané. Takýto vzťah je však jednostranný, iba naše dieťa do neho investuje. Preto odborníci radia skôr podporiť dieťa v tom, aby našlo svoje spriaznené duše, ktoré ho srdečne privítajú.
Neverbálna komunikácia a umenie klásť otázky
Až 70 až 93 % komunikácie tvorí neverbálna komunikácia. Priateľstvo prejavujeme tým, že sa usmievame, stojíme v otvorenom postoji, dívame sa priamo do očí. Deti (aj dospelí) radi rozprávajú o sebe. Skúsme dieťaťu navrhnúť, aby si vymyslelo rôzne otázky, ktoré by sa mohlo potenciálnych kamarátov opýtať. Napríklad: „Rád/rada športuješ?“ „S čím sa najradšej hráš?“ „Aký predmet ťa baví?“ „Koľko máš súrodencov?“ Môžete sa zahrať, že ste priatelia a vyskúšať si takéto otázky a odpovede. Dieťa sa zároveň naučí počúvať, reagovať na povedané a vymýšľať doplnkové dotazy.
Dôležitosť delenia sa a empatie
Schopnosť podeliť sa je veľmi dôležitá sociálna zručnosť a posilňuje priateľstvo. Malé deti potrebujú pomoc, aby sa naučili deliť sa o rôzne predmety, svoje hračky či knihy. Čím sú staršie, mohli by sa naučiť deliť sa aj o informácie o sebe, ktoré nemusia vyznievať v ich prospech, ale pomáhajú ostatným spoznať ich. Hovoriť o sebe však neznamená chváliť sa. Ak sa spýtame detí, ktorí rovesníci sa im páčia najviac a ktorí sa im nepáčia vôbec, prípadne ich úplne odmietajú, zistíme, že najhoršie na tom budú deti, ktoré nedokážu ovládať prejavy svojich emócií. Deti, ale aj mnohí dospelí, ktorí prehnane reagujú na negatívne situácie, nám nebývajú príjemní a väčšinou sa im vyhýbame. Empatia je jedna z najdôležitejších sociálnych zručností a je veľmi náročné ju definovať a naučiť sa ju. Vo všeobecnosti to naša schopnosť vycítiť emócie druhých a vcítiť sa do toho, čo si myslia, aké majú motívy konania a ako sa cítia. Byť empatický je náročné aj pre dospelých. Deti, ktoré sa utiekajú k dospelým zakaždým, keď im niekto ublíži alebo keď nedokážu vyriešiť svoj problém s rovesníkom, potrebujú pomoc pri učení sa, ako riešiť svoje vlastné konflikty. Musia sa naučiť, ako reagovať na uštipačné komentáre, prehry, obvinenia, vynechanie z kolektívu alebo tlak spolužiakov.
Prečo je priateľstvo dôležité už od útleho veku?
Pokiaľ nepatríte k introvertom, kamarátstva sú pre vás podstatnou súčasťou života. Sú to ľudia, o ktorých sa môžete oprieť a často sa časom stávajú vašou druhou rodinou. Priatelia sú veľmi dôležití aj pre vašich potomkov, a to podstatne skôr, ako by ste si mysleli.
Rozumejú si aj bez slov: Prvé sociálne interakcie bábätiek
Neobmedzujte vzťahy vašich drobčekov len kvôli tomu, že zatiaľ nedokážu rozprávať. Aj do jedného roka sa cítia v spoločnosti svojich rovesníkov alebo iných detí veľmi dobre. To podstatné totiž je, že si rozumejú aj bez slov. Stačí položiť vedľa seba na gauč dve malé bábätka a uvidíte, aká chémia bude medzi nimi pôsobiť. Budú sa vzájomne skúmať, robiť grimasy, a keď sa takto stretnú viackrát, budú sa už spoznávať a budú sa cítiť v spoločnosti toho druhého príjemnejšie.
Radosť zo spoločnosti: Prvé prejavy priateľstva u detí
Tým najlepším dôkazom dôležitosti iných bábätiek v živote vašich detí je ich reakcia na nových kamarátov. Stačí sa pozrieť na to, akú veľkú radosť majú, keď ich zrazu uvidia. Hneď sa im rozžiaria oči, usmievajú sa a niekedy až výskajú od šťastia. To je jasné potvrdenie, že aj keď sa nemôžu ešte spolu hrať, úplne im stačí prítomnosť toho druhého, pretože už v tomto útlom veku cítia iskru, ktorá panuje medzi nimi. Preto, pokiaľ je to možné, skúste im nájsť kamarátov, s ktorými pôjdete na spoločnú prechádzku a aspoň niekedy sa navštívite, aby si už od malička vytvorili takéto pekné puto.
Lepšie porozumenie: Komunikácia na rovnakej vlne
Napriek tomu, že so svojimi deťmi trávite veľa času, niekedy sa stáva, že im neviete porozumieť. Keďže ešte nevedia vyjadriť svoje emócie a názory tak, ako by chceli, niekedy je komunikácia s nimi problematická. No potom k nim príde takýto drobec, s ktorým sú na rovnakej komunikačnej úrovni. Na dorozumievanie sa im stačí mimika, zvuky a pár hlások, ktoré sa potom naučia vyslovovať. Podstatne viac využívajú reč tela, ktorú vedia vzájomne lepšie prečítať. Preto sa nemôžeme čudovať, že so svojimi rovesníkmi si rozumejú lepšie a sú im v niektorých momentoch podstatne bližší aj ako blízki dospelí.
Učenie sa socializovať: Príprava na život v spoločnosti
Stretávaním sa s inými deťmi dávate svojim potomkom dôležitú lekciu do života. Jednou z vašich dôležitých úloh je naučiť ich na spoločnosť cudzích ľudí, aby boli neskôr spoločenskejší a nebáli sa nadväzovať kontakty s novými kamarátmi. Preto ich musíte už od tohto veku socializovať a podporovať v nich prirodzenú zvedavosť na spoznávanie nielen nových vecí, ale aj nových ľudí. Bude to pre nich podstatne jednoduchšie, ako keby ste ich trebárs vo veku troch rokov zobrali na ihrisko, kde by sa od ostatných stránili a snažili sa nájsť svoje súkromie, pretože by pre nich nebolo prirodzené s nimi komunikovať.
Vytváranie prvých vzťahov mimo rodiny
Pre deti je tiež veľmi dôležité, aby si postupne zvykali aj na cudzích ľudí. Rodičia a blízka rodina sa s nimi stretávajú často, preto sú pre nich prirodzenou súčasťou ich sveta. No keď k nim pristúpi niekto neznámy, hneď sa pustia do plaču a reagujú veľmi citlivo. Preto je najlepším spôsobom, ako ich naučiť na kontakt s niekým mimo rodiny, zoznámiť ich s inými deťmi. Tak postupne prijmú aj ich rodičov a rozširujú svoje spoločenské kontakty. Časom budú smelšie a nebude im robiť problém, ak sa u vás ocitne nečakaná návšteva, ktorú dovtedy nevideli.
Spoločné objavovanie sveta
Už aj malé bábätka sa púšťajú do spoločných hier. Nemusí to byť výlučne s hračkami, ako by ste od nich očakávali. Oveľa zaujímavejšie je pre nich spoznávanie sveta okolo seba. Keď to robia vo dvojici, je to pre nich ešte vzrušujúcejšie. Spoločne sledujú nové farby a tvary, objavujú krásy prírody na prechádzkach a časom sa púšťajú aj do väčších dobrodružstiev, ktoré kvôli vzájomnej spoločnosti prežívajú oveľa intenzívnejšie.
Budovanie sebadôvery a priateľstva
Ideálne je, ak potom začnete deti častejšie brávať na ihrisko. Obľúbené deti nie sú tie, ktoré majú najviac hračiek alebo najlepší mobil. Deti často majú nedostatok sebadôvery pri nadväzovaní alebo udržaní priateľstva. Niekedy si predstavujú, že iné deti sú obľúbenejšie ako ony, že ich nikto nemá rád a že nemajú žiadnych kamarátov. Na budovanie a udržiavanie priateľstiev dieťa potrebuje celý rad komunikačných a sociálnych zručností, s ktorými sa nikto nerodí. Vyvíjajú sa pomaly a postupne. Existuje niekoľko stratégií, vďaka ktorým sa priateľstvo dá podporovať. Môžete deti prihlásiť do krúžkov, kde chodia ich kamaráti, môžete kamarátov pozývať k vám domov, aby sa spolu pohrali, môžete zobrať skupinku kamarátov na spoločný výlet alebo do kina. Možností je veľa. Najlepšia možnosť však spočíva v tom, že pomôžete dieťaťu nájsť dostatok sebadôvery v sebe, ktorú potrebuje na to, aby si ono samo k sebe kamarátov priťahovalo. Ako to však dosiahnuť? Základ spočíva v tom, že vysvetlíte deťom, čo je očný kontakt a pozitívna reč tela. Spýtajte sa dieťaťa, čo sa mu páči na správaní obľúbených detí a čo by mohlo urobiť pre to, aby sa aj ono správalo podobným spôsobom. Môže si to napríklad nacvičovať pred zrkadlom s plyšákom. Navrhnite mu, aby sa správalo tak, ako keby bolo už veľmi obľúbené, pretože to väčšinou vyústi k takému správaniu aj v skutočnosti a práve toto správanie potom k nemu pritiahne ostatné deti.
1. Úsmev, láskavosť, očný kontakt
Otvorení a pozitívni ľudia sa usmievajú a vytvárajú očný kontakt. Ich úsmev je široký a smejú sa očami aj ústami. Radi nadväzujú kontakty s inými. Radi sami začínajú komunikáciu. A čím viac ľudí aj deti oslovia, tým majú väčšiu šancu získať viac kamarátov. Ak sa deti naučia byť veľkorysé a štedré, pozorne dokážu počúvať a dávať otvorené otázky, teda nielen otázky, na ktoré sa odpovedá ÁNO/NIE, tým majú väčšiu šancu na vznik priateľstiev. Najčastejšie chyby, ktoré deti robia, sú tieto: krčia sa, sťahujú hlavu medzi ramená a vyhýbajú sa očnému kontaktu.
2. Dôležité je zostať sám sebou
Upozorňujte dieťa na to, že za kamaráta nemôže mať každého. Jeho kamaráti budú pravdepodobne podobní vášmu dieťaťu a budú mať niečo spoločné. Takže dieťa môže získať kamarátov len vtedy, keď zostáva takým, aké je. Dieťa sa nemusí meniť, ak sa chce stať obľúbeným. Každý človek je určitým spôsobom zaujímavý a iným sa to môže páčiť. Povedzte dieťaťu, že sa vôbec nemusí chváliť, aby si ho niekto všimol. Uistite ho, že sa môže iným na ňom určite niečo páčiť. Povedzte dieťaťu, čo je na ňom zaujímavé a obdivuhodné.
Aktivita: Kruh dokonalostiNa kus papiera nakreslite veľký kruh. Musí byť taký veľký, aby sa dieťa mohlo doň postaviť. Dieťa si najprv spomenie na situáciu, keď sa cítilo sebaisto. Potom sa postaví do kruhu dokonalosti a predstaví si samo seba, ako robí tú vec, pri ktorej sa cítilo sebaisto. Potom z kruhu vystúpi a chvíľku je mimo neho. Potom naspäť vstúpi do kruhu a tú istú situáciu si predstaví ešte raz. Počas tejto predstavy sa ju snaží v sebe ukotviť. Túto kotvu dieťa použije vždy, keď má pocit, že stráca sebaistotu. Sebadôvera narastá vďaka pozitívnym skúsenostiam.
3. Starostlivosť o seba
Dieťa by malo milovať svoj vzhľad a svoje oblečenie. Keď sa dieťa páči sebe samému, potom sa páči aj iným.
4. Motivujte dieťa, aby hľadalo možnosti, kde môže stretnúť kamarátov
Čím viac príležitostí dieťa na stretnutia má, tým má väčšiu šancu, že stretne nových kamarátov. Tým, že bude sedieť doma, kamarátov nenájde. Mnohí si myslia, že kamarátov nájdu na sociálnych sieťach.
5. Pozor na domnienky
Deti si často vytvárajú unáhlené závery na základe nepodložených dôkazov.
6. Ako si udržať kamarátov?
Mať kamarátov je jedna vec, ale udržať si ich, je druhá vec. Dieťa musí vedieť, že priateľom musí dávať svoj čas a zaujímať sa o nich. Povzbudzujte ho, aby napríklad chorému kamarátovi povedalo, čo majú na domácu úlohu. Alebo mu môže zavolať a opýtať sa, ako sa má. Niekedy možno nejaký kamarát potrebuje len povzbudenie, inokedy dobrú radu alebo pomoc pri niektorých činnostiach. Upozornite tiež dieťa na to, že keď je s kamarátom, nech sa mu naplno venuje, užíva si jeho spoločnosť, dáva mu najavo radosť z toho, že sú spolu. Žiadne priateľstvo sa nezaobíde bez konfliktov. V rámci zachovania dobrých vzťahov, keď dôjde k nedorozumeniu, dôležité je ospravedlniť sa. Ak sa priateľovi darí, nech sa vaše dieťa teší spolu s ním. Sila priateľstva sa overuje aj v takýchto situáciách. Jednou z najodvážnejších a najláskavejších vecí, ktoré dieťa môže urobiť, je postaviť sa za priateľa.
7. Upozornite dieťa i na to, že priateľstvá niekedy zanikajú
Vzťahy sa neustále vyvíjajú. Je prirodzené, že aj priateľstvá sa časom menia. Niektoré zanikajú a vznikajú iné. Je to prirodzená súčasť života. Deti sa rýchlo menia. Menia sa ich záujmy a kvôli tomu sa často menia aj ich kamarátstva. Samozrejme, že to môže bolieť, keď dieťa stratí kamaráta, ale je potrebné naučiť ho prijať túto situáciu a pochopiť ju. Existujú však aj krásne výnimky.
Zvláštne situácie: Prijatie dieťaťa priateľa v zložitom rodinnom kontexte
Vstup do nového partnerstva s deťmi z predchádzajúcich vzťahov prináša špecifické výzvy. V situácii, keď dieťa priateľa neprijíma nového partnera rodiča, je potrebné postupovať s mimoriadnou citlivosťou a trpezlivosťou. Príkladom môže byť situácia, keď deväťročný syn priateľa, ktorý má striedavú starostlivosť, sa správa nevhodne, ubližuje partnerke a jej deťom, napriek tomu, že inokedy je normálny a priateľský. V takýchto prípadoch je dôležité:
- Komunikácia a pochopenie: Snažiť sa pochopiť príčiny správania dieťaťa. Môže ísť o vzdor voči novej situácii, neistotu, pocit straty alebo žiarlivosť.
- Nastavenie hraníc: Aj napriek citlivosti situácie je nevyhnutné jasne a dôsledne vymedziť hranice správania. Nevhodné správanie, ako je ubližovanie alebo urážky, nesmie byť tolerované.
- Spolupráca s partnerom: Kľúčová je jednotná a podporná komunikácia s partnerom. Otec dieťaťa musí prevziať zodpovednosť za správanie svojho syna a spolupracovať na riešení situácie.
- Trpezlivosť a dôslednosť: Prijatie a budovanie vzťahov si vyžaduje čas. Dôležitá je trpezlivosť a dôslednosť v prístupe, aj keď sa občas objavia pozitívne prejavy.
- Vyhľadanie odbornej pomoci: Ak sa situácia nelepší a správanie dieťaťa je alarmujúce, neváhajte vyhľadať pomoc detského psychológa alebo terapeuta. Odborník môže pomôcť identifikovať korene problému a navrhnúť efektívne stratégie na jeho riešenie.
Rizikové priateľstvá a vplyv subkultúr
V dospievaní sa deti môžu stretnúť s rôznymi subkultúrami a partiami, ktoré môžu mať na ne rôzny vplyv. Odborník Miron Zelina upozorňuje na potrebu rozlišovať medzi módnymi prúdmi, štýlmi a sektami, a medzi nimi ešte medzi škodlivými a neškodnými. Okrem nevinných, no za istých okolností rizikových subkultúr, ako je punk, emo, gotic či hip hop, môže vaše dieťa reálne ohroziť napríklad príslušnosť ku skínom alebo k rôznym sektám. Deštruktívne sekty a hnutia môžu viesť deti k sebapoškodzovaniu, uzatváraniu sa pred vonkajším svetom, agresivite i manipulácii.
Čo robiť v prípade rizikových priateľstiev?
- Pôsobenie na rozum: Poskytnite svojim tínedžerom čo najviac informácií o danej komunite. Diskutujte s nimi o faktoch manipulácie, zneužívania viery a presvedčenia v mene hnutí, siekt, o ich pozitívach aj negatívach.
- Pôsobenie na emócie: Mladí ľudia, ktorí stratili vieru vo všetko, sú zvyčajne naklonení veriť čomukoľvek. Musíte im ponúknuť alternatívu, ktorá je pre nich príťažlivá emocionálne i motivačne: napríklad šport, umenie, prírodu, charitatívnosť, vedu… V každom dieťati treba objaviť jeho pozitívny potenciál a podporovať ho. Dávajte dieťaťu príležitosť prežiť niečo dobré. Väčšiu silu to má, keď sa zapoja aj kamaráti dieťaťa. Rodičia by to mohli dokázať vďaka nájdeniu záujmového krúžku pre svoje dieťa a činnostiam, ktoré mu doma zveria. Škola zase propagáciou a ponukou rôznych aktivít.
- Pôsobenie na správanie: Odolnosť proti lákadlám deštruktívnych hnutí a siekt i proti manipulácii je azda najdôležitejšia vec, ktorú treba u dieťaťa pestovať. Ide o pozitívnu autoreguláciu, ku ktorej treba deti vychovávať už odmalička, ale aj o sebaovládanie, sebakontrolu a tiež sebazacielenie. Rodičia, ktorí to nerobia odmalička, môžu mať oprávnené obavy, že ich ratolesť môže skončiť v deštrukcii seba a iných.
Informujte sa: Ak váš tínedžer patrí do partie, ktorej celkom nerozumiete a môže byť riziková, nemusíte hneď panikárčiť. Snažte sa získať o nej čo najviac informácií a pomoc psychológa vyhľadajte až vtedy, keby dieťa ohrozovali drogy či alkohol.
Napokon, budovanie mostov priateľstva je neustály proces, ktorý si vyžaduje lásku, trpezlivosť a porozumenie. Učením detí hodnote vzťahov, rozvíjaním ich empatie a podporou ich sebadôvery im dávame najcennejší dar - schopnosť nadväzovať a udržiavať zmysluplné priateľstvá počas celého života.
tags: #ako #prijat #priatelove #dieta