Placenta je životne dôležitý orgán, ktorý sa vyvíja počas tehotenstva a poskytuje rastúcemu plodu potrebné živiny a kyslík a zároveň odvádza odpadové produkty. Je to dočasný orgán, ktorý počas tehotenstva spája dieťa s maternicou a predstavuje životodárnu súčasť rozmnožovacej sústavy matky. Vyvinie sa krátko po počatí a prichytí sa k stene maternice. Celá táto sústava - placenta, pupočná šnúra, plodový obal a maternica - je v dokonalej symbióze a jej správne fungovanie je jedným z predpokladov bezproblémového tehotenstva. Počas gravidity môže placenta zaujať rôzne polohy, pričom jednou z nich je aj nízko položená placenta, známa ako placenta praevia, ktorá môže vyvolať obavy. Napriek počiatočnému nízkemu uloženiu placenty však existuje fenomén, kedy sa zdá, že sa placenta počas tehotenstva "zdvíha" - ide o dôležitú dynamiku, ktorá často vedie k bezproblémovému pôrodu.
Placenta - životne dôležitý orgán a jej kľúčové funkcie
Placenta, často nazývaná aj plodový koláč, sa začína tvoriť po oplodnení vajíčka v maternici, približne 7 až 10 dní po počatí. Jej zárodky sa tvoria už v prvých týždňoch tehotenstva. Pokračuje v raste počas tehotenstva a funguje ako dôležitý podporný orgán pre dieťa, ale aj matku. Svoj rast začína ako zhluk niekoľkých buniek. Zhruba v 4. až 5. mesiaci je placenta zrelá a jej vývoj je dokončený. V 4. až 5. mesiaci je štandardne plne zrelá a veľká niekoľko centimetrov. V plnej zrelosti má placenta priemer približne 15 až 20 centimetrov, vo svojom strede je hrubá asi 2 až 3 centimetre a váži zhruba pol kilogramu.
Placenta vyzerá ako hrboľatý tkanivový kotúč posiaty krvnými cievami. Z materskej strany je tmavočervená, z plodovej strany je skôr sivá. Spájajú sa s dieťaťom cez pupočnú šnúru a rozvetvujú sa ako konáre stromu. Materská strana, ktorá bola spojená so stenou maternice, má hubovitú štruktúru. Naopak, tá fetálna je na povrchu lesklá a pokrývajú ju plodové blany. Možno na nej takisto spozorovať tzv. strom života - teda cievnu kresbu, ktorá plynulo prechádza až k pupočníku. Pupočník alebo pupočná šnúra je elastický povrazec, ktorý spája pupok dieťaťa s placentou. Jeho priemer býva 1 až 2 cm a väčšinou má dĺžku okolo 50 cm. Pokojne však môže dosahovať aj 130 cm.
Veľmi zjednodušene povedané, hlavnou úlohou tohto dočasného orgánu je udržať dieťa živé a zdravé počas celého tehotenstva. Krv matky prechádza placentou a cez pupočnú šnúru dieťaťu dodáva kyslík a živiny pre jeho zdravý vývoj. Za minútu prejde placentou asi pol litra krvi. Zároveň filtruje škodlivý odpad a oxid uhličitý z krvi plodu. Placenta umožňuje výmenu kyslíka a živín medzi krvnými riečišťami matky a dieťaťa bez toho, aby došlo k ich zmiešaniu. Čiastočne supluje funkciu pľúc, obličiek a pečene plodu, až kým sa tieto orgány naplno nevyvinú.
Placenta je tiež zdrojom hormónov, ktoré sú nutné na udržanie a zdarný priebeh tehotenstva. Počas prvého trimestra (12 týždňov tehotenstva) produkuje dôležité steroidné a peptidové hormóny (choriový gonadotropín (hCG), placentový laktogén, kortikoliberín, estrogén, progesterón) dočasná žľaza v kôre vaječníkov, takzvané žlté teliesko - corpus luteum. Potom sa tejto funkcie ujíma placenta. Väčšina žien pociťuje najintenzívnejšiu nevoľnosť práve počas prvého trimestra. Odkedy tvorbu hormónov preberá placenta, nevoľnosť zvykne ustúpiť. Konkrétne produkuje:
- ľudský choriogonadotropín alebo hCG či tzv. tehotenský hormón - významným spôsobom ovplyvňuje organizmus matky počas gravidity.
- placentárny laktogén - tento hormón má vplyv na rast plodu a rast mliečnych žliaz, takisto i stimuluje tvorbu mlieka. Tvorí sa od prvého mesiaca tehotenstva a jeho hladina sa zvyšuje až do konca pôrodu.
- estrogén - ovplyvňujú rast maternice a rast mliečnej žľazy, počas tehotenstva je ich hladina vyššia.
- progesterón - počas tehotenstva znižuje napätie maternice a stimuluje rast mliečnych žliaz v prsníkoch.
Práve vďaka placente imunitný systém matky nenapadne ako cudzie teleso jej vlastné dieťa a nesnaží sa ho zničiť, podobne ako to robí obranyschopnosť pri infekciách. Čím bližšie má matka k pôrodu, tým viac protilátok odovzdáva placenta plodu, aby naštartovala jeho imunitu. Táto obranyschopnosť má zásadnú rolu predovšetkým počas prvých mesiacov života dieťaťa.
Ak matka čaká viac ako jedno dieťa, môže v jej tele vzniknúť placenta pre každý plod, alebo sa vyvinie iba jedna spoločná. Počet placent môže, ale nemusí byť indikátorom zygozity dvojčiat (teda toho, či sa vyvinuli z rovnakého vajíčka alebo z rôznych vajíčok). Aj jednovaječné, aj dvojvaječné dvojčatá totiž môžu mať oddelené placenty, ale aj jednu spoločnú. Avšak asi 70 % jednovaječných dvojčiat má spoločnú placentu a plodový obal.
Umiestnenie placenty v maternici: Od bežných polôh po prednú placentu
Placenta sa viaže k maternicovej stene v skorých štádiách tehotenstva. Mikroklky (bunkové výstupky) pomáhajú pripojiť placentu k stene maternice. Existuje niekoľko možných umiestnení placenty, vrátane zadného (zadného), fundálneho (horného) a laterálneho (bočného) umiestnenia. Najčastejšie sa nachádza na zadnej strane maternice, pričom je mierne uložená smerom nahor. Jednou z týchto polôh je aj predná poloha, čo znamená, že sa nachádza na prednej stene maternice.
Predná placenta označuje placentu, ktorá je implantovaná na prednej (čelnej) stene maternice. Túto polohu možno identifikovať počas bežných ultrazvukových vyšetrení, ktoré sa zvyčajne vykonávajú v prvom alebo druhom trimestri tehotenstva. Vo väčšine prípadov, väčšina žien s prednou placentou nepociťuje žiadne špecifické príznaky súvisiace s polohou placenty. Avšak, áno, predná placenta môže tlmiť pohyby plodu, čím sa znižuje ich viditeľnosť, čo môže byť pre budúce mamičky novým pocitom.
V súčasnosti neexistujú žiadne špecifické infekčné agensy ani faktory prostredia, ktoré by priamo súviseli s vývojom prednej placenty. Existujú len obmedzené dôkazy o tom, že genetické alebo autoimunitné faktory zohrávajú významnú úlohu v umiestnení placenty. Hoci životný štýl a stravovacie faktory priamo nespôsobujú predné umiestnenie placenty, udržiavanie zdravého životného štýlu počas tehotenstva je kľúčové pre celkové zdravie matky a plodu. Diagnóza prednej placenty sa zvyčajne stanoví počas bežných prenatálnych ultrazvukových vyšetrení. Vo väčšine prípadov nie je pri prednej placente potrebná žiadna špecifická liečba. Prognóza pre ženy s prednou placentou je vo všeobecnosti pozitívna. Včasná diagnóza a pravidelné sledovanie sú kľúčovými faktormi, ktoré ovplyvňujú celkovú prognózu. Stručne povedané, predná placenta je bežný a vo všeobecnosti benígny stav počas tehotenstva. Hoci môže ovplyvniť určité aspekty priebehu tehotenstva, väčšina žien s prednou placentou môže očakávať zdravé tehotenstvo a pôrod.
Nízko položená placenta (Placenta praevia) a jej typy
Problémom je, keď sa placenta viaže k maternici príliš blízko nad krčkom. Práve jej nesprávne umiestnenie môže spôsobiť v tehotenstve komplikácie - známou abnormalitou je tzv. placenta praevia alebo vcestná placenta. Vcestná placenta sa vyskytuje približne u 0,5% tehotných žien a ide o dolné umiestnenie placenty. Nízka poloha placenty môže zablokovať cestu dieťaťa pri pôrode. Komplikácia sa vyskytuje približne pri 1 z 200 pôrodov. Predstavuje nebezpečenstvo pri pôrode, keďže bráni dieťatku postupovať v pôrodných cestách. Rovnako hrozí i riziko silného krvácania, a to nielen počas tehotenstva, ale aj pri vaginálnom pôrode.
V rámci placenty praevia sa rozlišujú štyri stupne závažnosti, ktoré určujú, ako veľmi placenta prekrýva krčok maternice:
- Placenta praevia marginalis (okrajová): Placenta sa dotýka okraja vnútorného ústia krčka maternice, ale neprekrýva ho.
- Placenta praevia partialis (čiastočná): Placenta čiastočne prekrýva vnútorné ústie krčka maternice.
- Placenta praevia totalis (úplná/centrálna): Placenta úplne prekrýva vnútorné ústie krčka maternice.
- Placenta praevia low-lying (nízko položená): Hoci nie je technicky praevia, placenta je nízko položená v maternici (menej ako 2 cm od krčka maternice), ale nedosahuje ústie.
Diagnóza "placenta praevia centralis" alebo "placenta praevia totalis" sú najzávažnejšie formy uloženia placenty, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť a manažment, keďže môžu viesť k masívnemu krvácaniu.
Fenomén „zdvíhania“ placenty: Pohyb alebo rast maternice?
Termín "zdvíhanie placenty" je bežne používaný, ale môže byť zavádzajúci, pretože placenta sa v skutočnosti fyzicky nepohybuje. Ide o optický jav spôsobený rastom maternice. S pribúdajúcimi mesiacmi tehotenstva sa lono ženy rozširuje, čo ovplyvňuje aj polohu placenty. Oblasť, kde je placenta pripojená k bunkovej stene, sa zvyčajne tiahne smerom nahor, preč od krčka maternice. Tento proces "migrácie" je kľúčový pre ženy s diagnostikovanou placentou praevia v skorých štádiách tehotenstva.
Poloha placenty býva dôsledne monitorovaná najmä pri 18. až 21. týždňovom ultrazvukovom vyšetrení. Neskôr počas tehotenstva (zvyčajne okolo 32. týždňa) ženy absolvujú ďalší ultrazvuk, aby sa znova skontrolovala jej poloha. Je povzbudivé, že u 9 z 10 žien je placenta v tomto bode už v hornej časti maternice. To znamená, že väčšina nízko položených placent v skorom tehotenstve sa do tretieho trimestra "zdvihne" a už nepredstavuje prekážku pre vaginálny pôrod.
Čím je placenta ďalej od krčka maternice v neskorších fázach tehotenstva, tým je pravdepodobnejšie, že pôrod prebehne bez komplikácií súvisiacich s jej polohou. Ak však placenta zostáva nízko v lone, zvyšuje sa šanca, že počas tehotenstva alebo pôrodu dôjde ku krvácaniu. Býva spravidla veľmi silné a ohrozuje matku aj dieťa. Preto je pravidelné sledovanie kľúčové pre včasnú detekciu a manažment možných rizík.
Placenta Previa - ošetrovateľská starostlivosť, liečba, príznaky, typy, príčiny, prednáška NCLEX
Manažment a dôležitosť sledovania pri nízko uloženej placente
Ak je diagnostikovaná nízko položená placenta alebo placenta praevia, lekár poskytne špecifické rady na minimalizáciu rizík. Lekár mi oznámil, že nesmiem mať pohlavný styk, nemám dvíhať žiadne ťažké predmety, ani sa nijak inak namáhať, čo najviac ležať a nepodceniť žiadnu bolesť ani malé krvácanie. Tento kľudový režim a obmedzenie fyzickej aktivity sú kľúčové pre zníženie rizika krvácania a odlúčenia placenty.
Pravidelné prenatálne prehliadky sú nevyhnutné na sledovanie zdravia matky aj dieťaťa. Počas týchto kontrol sa monitoruje poloha placenty, dĺžka krčka maternice a celkový stav matky a plodu. V prípade krvácania je dôležité okamžite vyhľadať lekársku pomoc. Silné krvácanie počas tehotenstva je vážny príznak, ktorý si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc. Medzi varovné signály komplikácií patrí silná bolesť brucha, silné krvácanie a silné bolesti hlavy alebo poruchy videnia. V takýchto prípadoch je nutné bezodkladne sa dopraviť do nemocnice, ideálne v ležiacej polohe, alebo okamžite volať sanitku, pretože môže ale nemusí dôjsť k masívnemu krvácaniu pri odlúčení placenty.
Ak je placenta blízko alebo pokrýva krčok maternice, dieťa nemôže prísť na svet cez vagínu, preto sa odporúča cisársky rez. Lekári často plánujú sekciu dva týždne pred predpokladaným termínom pôrodu, aby predišli nástupu kontrakcií, ktoré by mohli spustiť masívne krvácanie a spôsobiť akútny stav u matky. V niektorých prípadoch, ak je krčok dostatočne dlhý a placenta je len okrajová (placenta praevia marginalis) a dieťa je otočené správne, by lekár mohol zvážiť aj prirodzený pôrod, avšak rozhodnutie závisí od mnohých faktorov a je vždy individuálne.
Rozličné komplikácie placenty okrem placenty praevia
Aj keď je placenta iba dočasným orgánom, pri jej vývine alebo fungovaní môže dôjsť k rôznym komplikáciám. Nie vždy je možné problémy s placentou odhaliť vopred. Je množstvo faktorov, ktoré počas tehotenstva ovplyvňujú vývoj a funkciu placenty. Niektoré faktory sa dajú ovplyvniť a iné zasa nie. Konkrétne ide o:
- Vek matky - niektoré problémy s placentou sú častejšie u starších rodičiek, a to predovšetkým u žien, ktoré majú viac ako 40 rokov.
- Predčasný odtok plodovej vody.
- Vysoký krvný tlak (hypertenzia).
- Viacpočetné tehotenstvo.
- Problémy so zrážanlivosťou krvi.
- Problémy s placentou v predchádzajúcom tehotenstve.
- Poranenie brucha - náraz do brušnej steny, apod.
- Užívanie návykových látok - alkohol, cigarety a drogy v tehotenstve.
Nesprávne umiestnenie plodového koláča nie je jedinou komplikáciou, ktorá v tehotenstve môže nastať. Rovnako môže placenta napríklad ohroziť aj dovtedy bezproblémový priebeh pôrodu.
Predčasné odlúčenie placenty (Abrupcia placenty)Abrupcia placenty je pomerne zriedkavý, no vážny stav, keď sa predčasne odlúči od vnútornej steny maternice. Je jednou z príčin bolestí, krvácania a častejších kontrakcií. Spravidla k nej dochádza v druhej polovici tehotenstva, alebo pri pôrode. Abrupcia vplýva aj na dieťa, keďže zvyšuje riziko problémov s rastom plodu či predčasného pôrodu. Nie je úplne jasné, čo spôsobuje odtrhnutie placenty. Ale medzi faktory, ktoré zvyšujú riziko, patria poranenie brušnej oblasti, fajčenie, užívanie omamných látok a vysoký krvný tlak. Ak je zistená abrupcia placenty, môže lekár odporučiť pôrod cisárskym rezom. Ak je plod ešte príliš malý, môže byť tehotná matka ponechaná v nemocnici na ďalšie pozorovanie. Pokiaľ sa placenta oddelí skoršie, môže to spôsobiť predčasný pôrod. Plod je navyše zbavený živín, čo môže viesť k narodeniu mŕtveho dieťaťa.
Hlboko vrastené cievy placenty do maternice (Placenta accreta, increta, percreta)V závislosti od toho, či je vrastená aj do svaloviny maternice, sa tomuto javu odborne hovorí placenta accreta, increta alebo percreta. Hrozia tu komplikácie, ako sú predčasný pôrod alebo silné krvácanie pri pôrode. Takisto tento nález vedie ku chirurgickému zákroku, počas ktorého lekári musia placentu z vyoperovať. Tieto stavy predstavujú významné riziko a často si vyžadujú komplexný manažment v špecializovaných centrách.
Zadržanie placenty (Placenta adherens alebo retencia placenty)Po narodení dieťaťa môže časť placenty zostať v maternici. Zadržaná placenta zvyšuje riziko infekcie a krvácania. Dojčenie dieťaťa čo najskôr po pôrode môže pomôcť prirodzene zvýšiť vylučovanie oxytocínu a pôrod placenty. Pôrodná asistentka tiež môže odporučiť zmenu polohy pri ležaní či dojčení. Podľa príčiny môže lekár odstrániť placentu manuálnou lýzou, v prípade vážnejších komplikácií operatívnym zákrokom. Ide o stav, keď sa placenta od steny maternice neodlupuje ani po pôrode.
Nedostatočnosť placenty (Placentárna insuficiencia/zlyhávanie)Môže sa nazývať aj zlyhávanie alebo insuficiencia placenty. Ide o stav, kedy placenta nie je schopná zabezpečovať dieťaťu dostatok živín alebo kyslíka a väčšinou vedie k predčasnému pôrodu. Môže byť spôsobená mnohými faktormi, avšak vo výsledku vždy vedie ku komplikáciám.
Infarkt placentyInfarkty placenty v tehotenstve nastávajú bežne, pričom väčšina z nich neprináša žiadne komplikácie. Nebezpečné sú len vtedy, ak je infarkt rozsiahly alebo opakovaný. Vtedy placentárny infarkt vedie k zlyhávaniu placenty.
Príznaky, ktoré v priebehu tehotenstva hlásia problémy s placentou, zahŕňajú:
- vaginálne krvácanie,
- bolesť brucha a v oblasti podbruška,
- bolesti chrbtice,
- rýchly nástup kontrakcií.
Pôrod placenty - Tretia doba pôrodná
Po pôrode bábätka mimoriadne dôležité funkcie placenty končia. Placenta má obmedzenú dobu životnosti a na konci tehotenstva, presnejšie okolo 42. týždňa začína postupne odumierať, dôsledkom čoho prestáva plniť svoje funkcie. Pre bábätko to znamená ohrozenie na jeho živote - predovšetkým z dôvodu, že placenta zabezpečuje prísun kyslíka do jeho krvného obehu. Obmedzená životnosť placenty je teda častým dôvodom k vyvolaniu pôrodu. Hoci sa dieťaťu ešte nechce ísť na svet, lekári mu musia pomôcť.
Prvou fázou pôrodu je rozvoj kontrakcií, druhou fázou vytlačenie bábätka a treťou odlúčenie a vytlačenie placenty, tohto zvláštneho dočasného orgánu, ktorý drží dieťa počas deviatich mesiacov vnútromaternicového vývoja pri živote. Tretia doba pôrodná je obdobie medzi pôrodom plodu a pôrodom placenty. Štvrtá doba pôrodná sú dve hodiny po pôrode placenty. Hoci si pôrodom bábätka šťastní rodičia vydýchnu, ani zďaleka sa pre pôrodníkov ich práca ešte nekončí - ženu totiž čaká v priebehu vaginálneho pôrodu tzv. tretia doba pôrodná, teda pôrod placenty.
Po pôrode plodu sa výrazne zmenšuje obsah dutiny maternice, pretože dieťa a plodová voda tam už nie sú. Ostáva ešte placenta, ktorá je za fyziologických okolností ľahko zrastená so stenou maternice. O nejaký čas „chce“ maternica taktiež vypudiť placentu a prichádzajú sekundárne kontrakcie. Takto nastáva posun tkanív medzi placentou a maternicou, pretrhnú sa prepážky a cievy. Vznikne retroplacentárny hematóm (kolekcia krvi), ktorý tlačí a placenta sa postupne odlučuje. Rodička nekrváca a až za placentou príde krv z hematómu. Existujú isté znaky, že sa placenta odlúčila, napr. opreté peánové kliešte, ktorými je pupočník zachytený, sa začnú hýbať, mení sa tvar maternice a pod. Žena môže byť vyzvaná, aby ešte raz zatlačila.
Na rozdiel od pôrodu bábätka je vypudenie placenty zväčša bezbolestné, len niekedy môže žena pri jej vypudzovaní pociťovať mierne sťahy maternice, avšak nič nepríjemného. Množstvo žien už pôrod placenty nepovažuje za bolestivý zážitok. Placenta je totiž mäkká a tvárna, čo poriadne uľahčuje jej prechod pôrodnými cestami.
Ako dlho bude odlúčenie a vytlačenie placenty trvať, to závisí od toho, či poslednú fázu pôrodu vedie lekár alebo prebieha prirodzene. Ak žena rodí placentu bez medicínskych zásahov, trvá to asi desať až pätnásť minút. Kratšie trvá vypudenie placenty, ak lekár žene pichne injekciu s obsahom methylergometrínu, čo je látka, ktorá vyvolá mohutný sťah maternice. V tomto prípade je placenta vonku asi o päť minút. Je na žene, ktorý spôsob si zvolí. Zdravotnícky personál by ju mal vždy informovať o všetkých zákrokoch, ktoré sa chystá urobiť a rodička má právo súhlasiť s nimi alebo ich odmietnuť. Pri nekomplikovanom pôrode sú vonkajšie zásahy zbytočné, aj vzhľadom na len malý časový rozdiel medzi prirodzeným a umelo vedeným vypudením placenty. Zvyčajne je však placenta vylúčená do polhodiny po pôrode bábätka. Placenta sa zvyčajne porodí do cca 20 minút, často je vonku 5 minút po dieťati.
Kým žena nekrváca, prípadne lekár neodhalí žiadne iné komplikácie, nie je dôvod znepokojovať sa, ak žena nepociťuje sekundárne kontrakcie a placenta sa nezačína vylučovať z jej tela. Ak placenta nevyšla po cca 30 minútach (ako píšem vyššie, konsenzus neexistuje, každá klinika má svoje postupy), konštatujeme retenciu placenty (používa sa aj termín placenta adherens). V prípade, že ani po hodine nenastáva pôrod placenty, začína sa konštatovať, že je placenta stále pevne prirastená k maternici a treba telu pomôcť. Vtedy je potrebné zahájiť tzv. manuálnu lýzu.
Manuálna lýza placentyAk má žena problémy s vytlačením placenty, pristupuje sa k jej operačnému odstráneniu. „Na odlúčenie placenty sa čaká 10 až 45 minút, ak žena výrazne nekrváca. Ak sa do 45 minút neodlúči, je nutné vybrať ju mechanicky - manuálne. Je to úkon pre matku bezpečný a robí sa v krátkodobej celkovej anestézii,” vysvetľuje pôrodná asistentka Magdalena Mikulandová vo svojej knihe Těhotnství, porod a šestinedělí. Zákrok robí pôrodník s asistenciou anesteziológa priamo na pôrodnej sále. Manuálna lýza predstavuje úkon, kedy pôrodník jednou rukou vnikne cez pošvu až k maternici a druhou rukou zvonka vyvíja tlak na maternicu cez brušnú stenu. Takýmto spôsobom odlúči placentu od steny maternice a vyberie ju cez pošvu von. Táto operácia sa niekedy robí aj skôr ako po 30 až 45 minútach, a to vtedy, keď žena krváca z maternice neprimerane veľa. Podotýkam, že toto funguje len na adherentnú placentu. Ak je placenta pevne zrastená so stenou maternice, je to vážny stav, ktorý takto nevyriešime. K operačnému vybratiu placenty sa pristupuje napríklad vtedy, ak je prirastená k stene maternice (placenta accreta, increta, percreta).
Akonáhle je pôrod placenty ukončený, je potrebné skontrolovať, či vyšla z tela vcelku a neporušená. Ak by totiž v tele rodičky zostali jej časti alebo blany, spôsobilo by to závažné komplikácie jej zdravotného stavu, predovšetkým infekcie a krvácanie. Niekedy ostane dnu malý kúsok, prípadne môže ostať dnu ešte jedna malá prídavná placenta. Dôležité je vybrať placentu tak, aby sa nepotrhali blany a aby sme ich vybrali všetky.
Po úspešnom pôrode placenty nastáva tzv. štvrtá doba pôrodná, ktorá trvá cca dve hodiny. Na jej začiatku má lekár čas na to, aby ošetril pôrodné zranenia. Hoci zdravotníci k placente pristupujú ako k biologickému materiálu, ktorý sa musí znehodnotiť a putuje preto do odpadu, na druhej strane má však žena možnosť požiadať o odobratie pupočníkovej krvi zo žíl placenty, prípadne si nechať odobrať časť tkaniva placenty. Placenta totiž obsahuje vzácne kmeňové bunky, ktoré dnes pomáhajú liečiť viacero ochorení, napríklad kardiovaskulárne choroby, mŕtvicu či sklerózu multiplex.
Reálne príbehy žien s placentou praevia: Cesta nádeje a odolnosti
Diagnóza placenta praevia môže byť pre budúce mamičky desivá, najmä ak sa stretnú s negatívnymi príbehmi. Avšak, ako ukazujú osobné skúsenosti, svedomitá starostlivosť a dodržiavanie lekárskych odporúčaní môžu viesť k pozitívnym výsledkom.
Jedna mamička s diagnózou placenta praevia centralis si spomína: „Mala som záväzok, že ak všetko dobre dopadne, podelím sa o príbeh, pozitívny príbeh. Negatívnych som našla až-až… Až som neverila, že to vôbec zvládneme. Zvládli sme to úplne dokonale.“ Po počiatočnom špinení a hematóme v 7. týždni bola placenta v 20. týždni nízko položená. Lekár odporučil minimálny pohyb, žiadnu námahu a žiaden sexuálny styk. Mamička sa riadila radami: „Len ležím a budem až do konca tehotenstva.“ Aj keď jej bolo odporučené hospitalizácia od 34. týždňa, vďaka priaznivému stavu krčka a zmene diagnózy na placenta marginalis jej zastupujúca lekárka odporučila len kľudový režim doma. Napriek obavám a komplikáciám ako tehotenská cukrovka, vydržala bez krvácania a predčasného otvárania až do plánovanej sekcie v ukončenom 38. týždni. „Poctivo som ležala, nič nerobila, nikam nechodila, čo bolo trošku utrpenie, som perfekcionista, zrazu som nič nemohla… ale stalo to za to.“ Sekcia bola náročná kvôli predchádzajúcim operáciám a zrastom, no dieťatko sa narodilo zdravé. Tento príbeh je dôkazom, „že to nie je nemožné.“
Iná mamička zdieľala svoj príbeh s placentou marginalis, ktorá sa neskôr zmenila na placenta totalis. Od 5. týždňa bola na rizikovom, špinila a krvácala. Pohlavný styk, dvíhanie ťažkých predmetov a námaha boli úplne tabu. „Neustále som myslela na to, čo ak začnem krvácať…..Vydržali sme do 29tt, keď nastala abrupcia (odlúčenie) placenty.“ Následne musela podstúpiť akútny cisársky rez do hodiny. Jej malý synček sa narodil predčasne s váhou 1550g a 37cm. Mamička dostala šesť transfúzií krvi a synček bol oživovaný. „Ale našťastie všetko dopadlo o.k.“ Po šiestich týždňoch v nemocnici, z toho tri týždne v inkubátore, boli už doma. Zdôrazňuje: „Túto diagnózu netreba podceňovať. Radšej treba ísť ležať do nemocnice, ak vám to doporučia. Každá minúta, keď začnete krvácať je dôležitá.“ Poukazuje tiež na to, že dlhý interval medzi poradňami (5 týždňov) v jej rizikovom tehotenstve mohol prispieť k zhoršeniu stavu z marginalis na totalis.
Ďalšia mamička prežila strach s placentou praevia, pričom bývala 18 km od nemocnice, čo zvyšovalo jej obavy z predpovedaného krvácania, ktoré by si vyžadovalo okamžitý prevoz do 15 minút. Napriek tomu, že mala doma malé dieťa, snažila sa čo najviac odpočívať. Hoci pôrod dopadol dobre, po ňom nastali komplikácie: „Až na to, že po pôrode mi zostali zvyšky placenty a vykrvácala som im rovno na izbe na piaty deň po pôrode.“ To si vyžiadalo akútnu kyretáž. Po tejto skúsenosti jej lekári neodporúčali ďalšie tehotenstvo, no túžba bola silnejšia a tretie tehotenstvo prebehlo ukážkovo.
Mamička s diagnózou placenta praevia totalis v 21. týždni tehotenstva (vo veku 37 rokov) dostala podrobné inštrukcie: „nesmiem mať pohlavný styk, nemám dvíhať žiadne ťažké predmety, ani sa nijak inak namáhať, čo najviac ležať a nepodceniť žiadnu bolesť ani malé krvácanie.“ Lekár ju šokoval, keď jej názorne ukázal, ako rýchlo môže nastať masívne krvácanie a ako má v takom prípade len 7 minút na prevoz do nemocnice. „Bolo to šokujúce, ale zároveň ma to dostalo do reality, aby som zbytočne neriskovala.“ Poctivo dodržiavala rady, aj keď to znamenalo dlhú hospitalizáciu mesiac pred termínom pôrodu. Bola pripútaná na lôžko, monitorovaná a dostávala infúzie magnézia. Napriek niektorým nepríjemným skúsenostiam s personálom a strachom z pôrodu sa jej dcérka narodila cisárskym rezom v ukončenom 38. týždni s váhou 2550 gr. „Nepotrebovala som ani transfúziu a rekonvalescencia prebehla super.“ Jej rada pre budúce mamičky s touto diagnózou znie: „nepodceňujte rady lekára, dodržujte všetky zákazy, ale zároveň nedovoľte strachu, aby vás pripravil o krásne chvíle s Vašim dieťatkom v brušku.“
Tieto príbehy sú svedectvom o individuálnom priebehu tehotenstva s diagnózou placenta praevia a zdôrazňujú, že hoci môže byť spojená so strachom a výzvami, dôsledné dodržiavanie lekárskych pokynov a pozitívne myslenie môžu mať rozhodujúci vplyv na výsledok.
Disclaimer: Tento článok slúži len na informačné účely a nenahrádza odbornú lekársku pomoc.
tags: #ako #rychlo #sa #moze #placenta #zdvihnut