Vstup do rodičovstva a sprevádzanie detí ich životnými etapami, od príchodu na svet cez nástup do materskej školy až po prvé kroky v základnej škole, predstavuje pre každú rodinu obrovskú výzvu plnú zmien. Obdobie pred príchodom malého človiečika je naplnené očakávaniami, radosťou a prípravami, no takisto prináša so sebou aj stres. Psychická príprava v týchto kľúčových momentoch je neoddeliteľnou súčasťou úspešnej adaptácie a celkovej pohody všetkých členov rodiny. Nejde len o zabezpečenie materiálneho komfortu, ale predovšetkým o hlbokú vnútornú pripravenosť na zmeny, ktoré príchod dieťaťa do života dospelých, alebo jeho vstup do nových kolektívov, nevyhnutne prinesie.
Pripravenosť na rodičovstvo - Hlboká sebareflexia a plánovanie
Mnohí rodičia sa smejú, že v skutočnosti nikdy nie je ten správny čas na to mať bábätko. Ak budete čakať na ten „správny“ moment, možno sa ho nedočkáte, alebo sa jednoducho udejú veci, ktoré budú tomu dokonalému momentu stáť v ceste. Ak ste však človekom - párom, ktorí náhody veľmi nemusí a radšej by tehotenstvo a rodičovstvo mal dopredu naplánované, existujú určité indície, ktoré by vám mohli naznačiť, kedy vedome plánovať otehotnieť. Nemusíte poznať odpovede na všetky nasledujúce otázky, ale už len uvažovanie o nich vám môže pomôcť uvedomiť si hlbšie, o čom rodičovstvo je, a na čo sa duševne, telesne, ale aj finančne pripraviť. Či už to bude tehotenstvo „som pripravená hneď teraz“ alebo „ešte si dám pár rokov“.
Stabilita partnerského vzťahu ako základ
Jednou z kľúčových otázok je: aký je môj partnerský vzťah? Ustojí turbulentné obdobie, ak by nastalo? Ste s partnerom obaja pripravení mať dieťa? Chce to váš partner? Máte spoločne zdravý partnerský vzťah? Je dôležité, či si viete odkomunikovať konflikty, zdieľať pocity a rešpektujete sa navzájom. Dokážete podržať jeden druhého, ak to potrebujete? Dokáže pri vás partner stáť, keď sa proti vám ozve svokra? A naopak? Myslite na to, že dieťa býva často skúškou vzťahu a niektoré sa pre dieťa dokážu rozpadnúť. Dieťa môže do vzťahu pridať hŕbu lásky a porozumenia, partneri sa vďaka tejto skúške môžu ešte lepšie poznať, dokáže vzťah utužiť, ale aj naopak, vniesť doň veľa napätia a odhaliť odlišnosť hodnôt. Pripomína sa, že dieťa nemá byť riešením problémov, konfliktov, záplatou na traumu, alebo hľadaným zmyslom života - áno, aj tieto argumenty niektorí používajú pri zdôvodňovaní tehotenstva. A čo sex? Niektorí rodičia radia, aby ste sa spýtali, či dokážete vydržať bez sexu niekoľko mesiacov, pretože aj takýto stav môže nastať, najmä ak napríklad žena po pôrode zažíva popôrodnú depresiu, alebo sa jej horšie hoja jazvy, prípadne sa jej zníži libido v čase dojčenia.
Vhodnosť domáceho prostredia
Ďalšou dôležitou úvahou je, či je váš domov vhodný pre bábätko. Bábätká nepotrebujú toľko vecí, koľko propaguje spoločnosť a reklama, takže skôr sa myslí na priestor, ktorý máte k dispozícii a vaše dieťatko ho bude chcieť využiť. Máte nepriestorný byt a susedov, ktorí sa vedia hádať za každý buchot po ôsmej večer? Máte možnosť vybehnúť s bábätkom do veľkého parku či na ihrisko, kde bude môcť vypustiť paru? Koľko schodov budete musieť s kočíkom prekonať, čo výťah, miestne škôlky a školy, bezpečnosť okolia? Niekedy aj tieto otázky zavážia pri rozhodovaní. Pri príchode malého človiečika je pre dieťatko potrebné vytvoriť pohodlné a najmä bezpečné prostredie. Pri rozhodovaní medzi postieľkou a kolískou sa odporúča staviť na postieľku. Okrem toho, že postieľka je praktickejšia, poslúži rodine až do troch rokov. Netreba zabúdať ani na prebaľovací stôl či podložku a detskú vaničku.
Finančná pripravenosť a kariérne smerovanie
Finančná pripravenosť mať bábätko je hlboko osobná otázka, ale mnoho mamičiek práve pre tento problém odkladá materstvo. Žena si uvedomuje aj fakt, keby ju partner v tomto citlivom období života opustí - ako by uživila seba a svoje dieťa? Mať dieťa znamená stopnúť na istý čas kariéru a pre mnohé ženy to môže znamenať stratu zamestnania, pracovnej pozície, lukratívnych záväzkov. Dôležité je tiež si uvedomiť, koľko financií vynakladáte na svoj životný štýl, aké sú výdavky a ako sa zmenia po narodení dieťaťa a najmä počas dlhoročnej výchovy - čím je dieťa staršie, tým sa výdavky zvyšujú. Kalkulujte aj s tým, aké máte dlhodobé ciele a kariérne smerovanie. Aké škôlky a školy si prajete pre svoje dieťa a s akou sumou za ne treba rátať, či máte okrem partnera ďalšie osoby, ktoré by vám v prípade potreby vedeli finančne pomôcť. Hoci budete vedieť na mnohých veciach ušetriť - oblečenie, hračky, kočík po sesternici - radšej sa nespoliehajte na náhodu.
Zdravotný a duševný stav rodičov
Ďalšia citlivá a osobná otázka sa týka zdravotného stavu. Čaká vás nejaká operácia, alebo je nejaká, ktorú odkladáte? Akú máte rodinnú anamnézu - aj pre komplikácie či genetickej predispozícii by ste si mali sadnúť so svojím gynekológom či gynekologičkou a poradiť sa, či si môžete dovoliť tehotenstvo ešte na čas odložiť. Aký je zdravotný stav vášho partnera? Napríklad stav jeho spermií? Uvažovali ste napríklad nad genetickými skríningovými testami, aby ste zistili pravdepodobnosť určitých genetických porúch u dieťaťa? A ďalšia dôležitá otázka, týkajúca sa zdravia - ako je na tom vaše duševné zdravie? Riešite práve nejaký problém, máte nevyriešenú traumu z minulosti? Nedá sa všetko vyriešiť hneď, no niektoré bremená je lepšie odňať už pred otehotnením, pretože zvýšia kvalitu života a budete sa cítiť lepšie, uvoľnenejšie a najmä viac v pohode, keď budete stáť tvárou v tvár prípadným starostiam, ktoré sa počas rodičovstva určite vyskytnú. A najmä v prvých mesiacoch po pôrode, kedy sa kompletne mení režim dňa, spánku, ženy - matky riešia veci za pochodu a nevyspaté, unavené a snažia sa vytvoriť a navyknúť si na nový „normál“ v živote. Ženský mozog sa navyše po pôrode zmení, čo je téma pre hlbšie štúdium.
Prijatie zmien vlastného tela
Ste si vedomá, že tehotenstvo môže zmeniť vaše telo? Rátate s tým, že tehotenstvo môže vaše telo nenávratne zmeniť? Každá žena prežíva tehotenstvo odlišne, a dokonca aj každé tehotenstvo u jednej a tej istej ženy býva odlišné. Prináša so sebou množstvo fyzických a psychických zmien, ako sú strie, mastná pokožka, vypadávanie vlasov, naťahovanie väzív, priberanie a chudnutie, zmena tvaru a veľkosti prsníkov, bolesti chrbta, pálenie záhy, nevoľnosti a zvracanie, problémy s krvným tlakom. Je dôležité si byť vedomá, že tehotenstvo je pre každé telo veľkou výzvou - z hľadiska estetiky aj zdravia. Ako sa na túto možnosť napríklad díva váš partner? Rozumie, čo všetko so sebou tehotenstvo, materstvo, rodičovstvo prináša a čo všetko budete musieť, najmä vy, obetovať? Popôrodná depresia, vypadávanie vlasov, popraskané bradavky, jazvy či opuchy tela a tváre, aj to je niekoľko dôvodov, prečo sa v diskusiách objavujú aj názory, prečo niektorí ľudia nechcú mať deti.
Premena životného štýlu a osobné slobody
Ste pripravená vzdať sa niektorých slobôd? Ako si predstavujete život s bábätkom? Hovorí sa tomu síce dovolenka, ale dovolenka vyzerá inak, než že padáte od únavy, poriadne nevládzete stáť, ste nervózna, nevyspatá, nenajedená, uhučaná, ešte sekunda a rozplačete sa, bolí vás celé telo, pália bradavky od dojčenia, kôš preteká plnými plienkami - a vy ste vlastne k dispozícii 24/7. Život s bábätkom, ktoré je na vás závislé, náročný nástup do škôlky, domáce úlohy, drzosť tínedžerov… znamená, že váš život už nebude ako predtým. Budete si môcť užívať voľný čas aj čas pre seba, ale pravdepodobne oň budete musieť bojovať, čo z neho spraví niečo vzácne. Ste na to pripravená? Ste pripravená na to podujať sa zvládnuť toto náročné obdobie, veľakrát zlyhať, hľadať tú správnu cestu pre vás, prežiť najväčšie strachy a bolesti, ale aj radosti a zázraky? Nie, nedá sa všetko predvídať (na rodičovstvo neexistuje manuál) a možno ste jednou z tých šťastných mám s bábätkom, ktoré by len spalo. Je dobré sa však dopredu duševne pripraviť na všetky možnosti a mať realistické očakávania.
Čas pre seba a pre vzťah s partnerom
S predchádzajúcim bodom súvisí aj to, ako si budete robiť čas pre seba a ako si budete s partnerom ďalej utužovať vzťah. Keď do rodiny príde bábätko, alebo bábätká, pozornosť rodiny sa scvrkne najmä naňho. Lenže v rodine figurujú aj rodičia a najmä nemožno zabúdať na vzťah, ktorý je predsa ako záhrada - je dôležité sa oň starať. Lenže nemôžete sa postarať o vzťah a napĺňať potreby partnera, keď si nedokážete nájsť čas na tie svoje. Je podstatné zachovať si vlastnú identitu aj mimo materstva. Netreba sa báť, ak to zo začiatku nepôjde, máte času a času naučiť sa to postupne, pomaly. Nachádzať si pre seba minútku, dve, nechať bábätko pokočíkovať rodičov, nechať ho postrážiť partnerovi a vy si vybehnite na prechádzku, pokec s priateľkami, zacvičiť si do fitka, zaplávať, na kurz maľovania - alebo tanca s partnerom, kým babka postráži dieťa. Prospeje to ako vám, tak vzťahu. Netreba sa báť požiadať o pomoc a naučiť sa tiež delegovať povinnosti na iných, ak toho je na vás priveľa - vaše duševné aj fyzické zdravie je dôležité a bábätko vás potrebuje zdravú a spokojnú, oddýchnutú.
Predstavy o rodičovstve a výchovné princípy
Čo pre vás znamená byť matkou a otcom? Ako chcete dieťa vychovávať? Každý má iné predstavy o tom, čo to znamená byť rodičom, aké sú povinnosti a práva rodiča - matky a otca, aké odlišnosti, aké úlohy ako rodičia plníme. Netreba byť odborníkom na rodičovstvo, veď sa aj tak učíme za pochodu, ale je dobré vedieť, na čo sa pripraviť. A je úplne v poriadku, ak sa dostanete do stavu, že rodičovstvo zvládať nebudete, preto je tak dôležité mať v partnerovi a rodine podporu a požiadať o pomoc. Netreba zabúdať však aj na to, nech už je váš preferovaný výchovný štýl akýkoľvek - dieťa sa aj tak učí pozorovaním, takže čo spravíte, bude napodobňovať, zapamätávať si a neskôr zrejme modelovať. Možno premýšľate, ako skĺbiť vaše preferencie s tradíciami, náboženstvom partnera, koľkojazyčnú domácnosť mať. Je dobré si niektoré veci dopredu premyslieť, naštudovať možnosti a pozhovárať sa o tom s partnerom.
Osobné životné ciele a ich integrácia s rodičovstvom
Aké sú vaše životné ciele? Táto otázka súvisí s tým, v akom bode budovania svojej kariéry sa nachádzate, či ste na úplnom začiatku, alebo ste dosiahli to, po čom ste túžili, či ste doštudovali a naplnili svoje potreby po vzdelaní… Alebo sa ešte len hľadáte? Skúste si spísať, ktoré veci sú pre vás ohľadne vášho vzdelania či kariéry dôležité, kľúčové, zamerajte sa na svoje hodnoty, ciele, túžby, ale aj predstavu, ako by ste chceli, aby váš život vyzeral. Až potom sa zamerajte na to, ako do toho všetkého zapadá vaše dieťa. Niektorí rodičia sa totiž nájdu až počas materstva a života s dieťaťom, iní zanechajú pekne rozbehnutú kariéru a odvážia sa začať podnikať s niečím novým, na čo prišli práve počas „tichého“ obdobia s dieťaťom mimo pracovného procesu. Pre iných materstvo neznamená prerušenie kariéry a pokračujú v nej aj počas výchovy dieťaťa, najmä ak majú veľkú pomoc od rodičov a prarodičov, alebo môže byť vaša kreativita či zmysel pre dobrodružstvo prínosom pri výchove dieťaťa. Je možné viesť zmysluplný a plnohodnotný život s deťmi aj bez nich.
Vzťah k deťom - úprimná otázka
Túto otázku síce dávame na koniec - možno by mala byť hneď na začiatku… Ale predsa len by sme sa nad ňou mali zamyslieť. Aký máte vzťah k deťom? Mali ste súrodencov a ako ste sa o nich starali? Chcete mať dieťa preto, že po ňom skutočne túžite, alebo len preto, že to od vás partner, spoločnosť, rodičia vyžadujú, očakávajú? Chcete dieťa preto, že ho má aj vaša najlepšia kamarátka, alebo preto, že vaša neterka je také pokojné, milé, spavé, prekrásne bábätko, ktoré vyzerá tak úžasne na profesionálnych fotografiách a aj vy také chcete? Skúste sa riadiť okamžitou reakciou. Pamätajte si, že k svojmu dieťaťu možno budete pristupovať úplne odlišne, než pristupujete k iným deťom a možno aj úplne inak, než si v tejto chvíli myslíte. Dieťa ale znamená veľkú zodpovednosť, trpezlivosť, ochotu robiť kompromisy, meniť hodnoty a životné ciele, prispôsobovať sa novým životným situáciám a hlavne, naučiť sa milovať niekoho viac než seba samého. Niektoré z odpovedí na tieto otázky sa vám môžu zdať neisté, nejednoznačné, na niektoré možno neviete odpovedať, inými sa ešte nechcete zaoberať, alebo poznáte odpovede na všetky. Byť pripravená mať dieťatko môže chvíľku trvať.
Psychofyzická príprava na pôrod - Cesta k vedomej skúsenosti
Samotná príprava na príchod dieťatka začína už pred narodením. Psychofyzická príprava na pôrod má dve neoddeliteľné časti: fyzickú, teda telesnú časť, ktorá spočíva v pravidelnom precvičovaní cvikov špeciálne určených pre budúce mamičky, a psychickú, náučnú alebo poznávaciu časť, spočívajúcu v získavaní informácií, ktoré súvisia s tehotenstvom, s pôrodom, s popôrodným obdobím. Úlohou psychofyzickej predpôrodnej prípravy je odbúrať strach z neznámeho, racionálne vysvetliť určité fakty, osvojiť si správny spôsob dýchania, spôsob zapájania svalov brušného lisu a panvového dna a mnoho ďalších vecí.
Časový rámec a odborné vedenie
S prípravou je vhodné začať už od 16. týždňa tehotnosti a samozrejme platí: lepšie začať hoci aj neskoro, ako nezačať vôbec. Cvičenia vedú špeciálne školené sestry - pôrodné asistentky, duly, psychológovia, terapeuti, odbornými prednáškami sa na príprave podieľajú aj gynekológovia-pôrodníci a pediatri.
Kľúčové aspekty cvičení
Vlastná príprava sa začína v 3. - 4. mesiaci gravidity predpôrodnou gymnastikou. Cvičenia sa uskutočňujú spravidla raz do týždňa a trvajú až do pôrodu, samozrejme podľa možností. Každé cvičenie sa začína dýchacími cvikmi v stoji s precvičením horných končatín, nasleduje séria cvikov so zameraním na chrbticu a chrbtové svalstvo, potom sa precvičujú dolné končatiny v sede a v ľahu na chrbte, posilňujú sa stehenné kĺby a napokon sa precvičujú brušné svaly a svalstvo panvového dna. Je dôležité poznamenať, že cviky na posilnenie priamych brušných svalov sa v 3., 5. a 7. mesiaci tehotnosti neprecvičujú. Koncom 8. mesiaca a v 9. mesiaci sa k týmto cvikom pripája nácvik gynekologickej polohy so všetkými úkonmi, ktoré si potom budúce mamičky zopakujú v praxi - pri pôrode. Počas cvičenia treba dodržiavať zostavené poradie cvikov. Pri všetkých cvikoch je dôležité koordinovať dýchanie s pohybom. Medzi jednotlivými skupinami cvikov sa precvičuje dýchanie.
Sústredením sa na správne dýchanie pri kontrakciách môže rodička odviesť pozornosť od bolestivých podnetov vychádzajúcich z maternice. V mozgovej kôre pritom vzniká ohnisko, ktoré utlmuje všetky okolité miesta. To znamená, že ak sa podnety z oblasti panvy dostanú do mozgu, buď ich rodička nepociťuje ako bolesť, alebo sú utlmené do takej miery, že sú znesiteľné. Aj pravidelným dýchaním možno aspoň čiastočne tlmiť vnímanie pôrodnej bolesti. V prvej pôrodnej dobe sa má rodička nadychovať nosom do pľúc a vydychovať otvorenými ústami. Rýchlosť dýchania prispôsobuje úrovni a sile kontrakcie. Na vrchole kontrakcie je dýchanie najrýchlejšie, pri ústupe kontrakcie sa spomaľuje. Na začiatku druhej pôrodnej doby, teda vo chvíli, keď rodička pocíti prvý tlak na konečník, sa musí použiť ďalší spôsob dýchania, a to rýchle a plytké vdychovanie a vydychovanie ústami, pričom pracuje len hrudník, aby bránica netlačila nadol privčas. Na konci 8. mesiaca a v 9. mesiaci tehotnosti sa precvičuje fáza tlačenia v gynekologickej polohe. Pri vlastnom pôrode sa na začiatku kontrakcie rodička zhlboka nadýchne, zadrží dych, zavrie oči a tlačí celou silou smerom do konečníka. Keďže by jej jedno nadýchnutie nestačilo na celú kontrakciu, pri nedostatku vzduchu vydýchne, opäť sa rýchlo nadýchne a znovu tlačí. Na celú kontrakciu spravidla stačia tri hlboké nádychy. Významnou súčasťou predpôrodnej gymnastiky je nácvik relaxácie. Vo svaloch spôsobuje uvoľnenie a v mozgu podporuje koncentráciu (fenomén pozornosti), čím sa zastierajú bolestivé podnety. Pri relaxácii počas pôrodu sa najviac osvedčila poloha na boku.
Úloha partnera pri pôrode
Ďalšou možnosťou, ako uľahčiť alebo spríjemniť samotný pôrod, je prítomnosť otca dieťaťa počas pôrodu. Je vhodné, ak budúci otecko, ktorý je rozhodnutý svojou prítomnosťou pomáhať pri pôrode, absolvuje s partnerkou tú časť prípravy, v ktorej sa formou prednášky oboznámi s tým, aké sú možné začiatky pôrodného deja, ako pôrod prebieha, všetko, čo potrebuje vedieť na to, aby jeho prítomnosť bola skutočne pomocou. Viaceré pôrodnícke zariadenia prítomnosť otecka pri pôrode podmieňujú práve absolvovaním takéhoto kurzu.
Možnosti tlmenia pôrodnej bolesti
Zmierňovať bolesti počas pôrodu napomáha pôrodnícka analgézia. Existuje niekoľko spôsobov, najčastejšie sa aplikuje epidurálna analgéza. Je to spôsob znecitlivenia, pri ktorom sa do epidurálneho priestoru aplikuje kombinácia lokálneho anestetika a opiátu. Epidurálny priestor je priestor nad alebo vedľa obalov, ktoré chránia miechu. Ihla a následne katéter, cez ktorý sa látka podáva, vôbec neprichádza do kontaktu s miechou, s nervovými koreňmi alebo s likvorom, a teda nehrozí ochrnutie, ako sa niekedy zvykne mylne tvrdiť. Počas epidurálnej analgézy je plne zachovaná motorika (hybnosť) dolných končatín, možnosť používania svalstva brušného lisu a svalstva panvového dna, potlačená je len bolestivosť kontrakcií.
Psychická príprava dieťaťa na nástup do materskej školy - Plynulý prechod do nového sveta
September sa pomaly blíži a s ním aj nástup do škôlky či školy. Preto sa školská psychologička Mgr. Silvia Nováková vyjadrila k tomu, ako pripraviť dieťa na nástup do škôlky, ak tam ide prvýkrát. Nástup dieťaťa do škôlky prináša veľkú zmenu v oblasti doterajšieho fungovania celej rodiny. Na túto zmenu si musia zvyknúť deti aj ich rodičia. Mamy a otcovia, pochopiteľne, túžia po tom, aby svojim synom a dcéram zabezpečili bezbolestný nástup a rýchlu adaptáciu. Správna príprava budúcich škôlkarov a škôlkariek môže výrazne uľahčiť tento prechod a pomôcť im cítiť sa v škôlke bezpečne a sebaisto.
Neexistuje univerzálny recept
Neexistuje univerzálny návod a ani približný čas, kedy a ako začať pripravovať dieťa na nástup do materskej školy. Zatiaľ, čo niektorým deťom stačí materskú školu párkrát navštíviť v sprievode rodiča, komunikovať túto prichádzajúcu zmenu s rodičmi, prechodiť prvý týždeľ s plačom a následne v kolektíve fungovať, ako keby sa nič neudialo, inému dieťaťu nemusí stačiť ani polroka príprav. Je potrebné brať do úvahy individuálne potreby a tempo každého dieťaťa.
Otvorená komunikácia a vizualizácia
Detské psychologičky a rovnako aj Mgr. Silvia Nováková zvykne radiť rodičom, aby dieťaťu povedali, aké zmeny ho čakajú, čo všetko sa v materskej škole odohráva a čo sa tam bude diať. Je dobré spomenúť rovesníkov a kamarátov, ktorí tam budú s ním, učiteľky, ktoré sa mu budú venovať a budú ho chcieť naučiť veľa nového, hry vonku, prechádzky a priblížiť režim dňa.
Literatúra a hry ako podpora
Pri príprave na nástup do materskej školy môže pomôcť aj čítanie o tomto novom kroku v živote dieťaťa. Ide o knihy ako napríklad Miško a Brumko idú do škôlky, Pôjdem do škôlky - Veľké kroky, Ako prežiť škôlku, Ella a Max - Veľká knižka Škôlka, Líška Šiška ide do škôlky a podobne.„Deti vyjadrujú svoje zážitky, potreby a pocity najprirodzenejšie hrou. Hra je jednou z možných stratégií pre deti, ako sa vyrovnať so zmenami, ktoré so sebou prinášajú stres.“ Z tohto dôvodu hra na škôlku pomáha deťom lepšie si predstaviť, čo ich čaká a zároveň spracovávať pocity, ktoré sú s nástupom do škôlky spojené. Hrať sa na škôlku môžete doma s postavičkami alebo zvieratkami alebo môžete hrať rolovú hru a imitovať škôlkarský život. Dieťa si postupne zvyká na to, že pár hodín trávi bez vás - zisťuje, že sa nemá čoho báť.
Vytvorenie lúčiaceho rituálu
Z praxe by sa odporúčalo, aby si rodičia s deťmi dohodli nejaký lúčiaci rituál pri vstupe do triedy, v podobe objatia a pusy a zbytočne ranné lúčenie nepredlžovali, nakoľko tak podnecujú negatívne pocity nielen v sebe, ale aj v dieťati a v takýchto prípadoch sa stáva, že plač sa častokrát prenesie do hysterického záchvatu. Rituál na rozlúčku môže pomôcť dieťaťu cítiť sa bezpečne pri odchode z domu do škôlky. Môže to byť napríklad objatie, pusa a vymyslený „tajný“ pozdrav, ktorý budete používať len vy dvaja.
Prekonávanie obáv rodičov a dôvera v inštitúciu
Na konzultáciách s rodičmi malých detí sa najčastejšie počúva to, že po nástupe ich syna či dcéry do škôlky sa cítia byť nepotrební. Majú pocit, že strácajú lásku a náklonnosť svojho dieťaťa. Je náročné pustiť svoje dieťa do sveta. Síce vaše dieťatko už nepotrebuje vašu nepretržitú prítomnosť, ale dlho bude závislé od vašej emocionálnej podpory - a v tom vás nikto nenahradí. Rodičia by mali dôverovať pani učiteľkám, ktoré majú niekoľkoročné skúsenosti a deti dokážu ukľudniť. Nedôvera v inštitúciu a jej učiteľky býva častou príčinou ťažkostí s prispôsobením sa detí v škôlke. Preto je dôležité ísť sa pozrieť na priestory škôlky, sledovať, ako sa správajú pani učiteľky k deťom a položiť všetky otázky, ktoré potrebujete mať zodpovedané.
Rozvoj sociálnych zručností a skúsenosti s inými dospelými
Pokiaľ sa s deťmi odmala stretávate s rôznymi ľuďmi, ľahšie budú znášať aj škôlkarsky kolektív. Stačí chodiť na návštevy a prijímať ich, hrať sa na detskom ihrisku či prechádzať sa mestom plným ľudí. Riešením môže byť aj kurz v Baby Balance. Nemenej dôležité je aj to, aby chlapček či dievčatko trávili istý čas aj s inými dospelými či bez mamy. Stačí, keď to bude najprv otec v známom domácom prostredí dieťaťa alebo starí rodičia, krstní rodičia či iní príbuzní alebo opatrovateľka, ktorým mama dôveruje. Tvoje dieťatko bude lepšie pripravené na nástup do materskej školy aj vďaka skupinovým stretnutiam Baby Balance, na ktorých sa podporí jeho správny vývin. A rozumovú a kreatívnu stránku si precvičí na hodinách Planétky Mia - tá s rodičmi je pre detičky od 2,5 - 4,5 rokov a tá bez rodičov až do 6 rokov.
Postupné zoznamovanie sa s prostredím škôlky
Využívajte každú príležitosť na to, aby ste zoznámili svoje dieťa so škôlkou - jej prostredím či atmosférou. Stačí sa prechádzať okolo budovy škôlky (nemusí byť nutne tá, do ktorej vaše dieťa pôjde). Pozorujte spolu deti, popisujte, čo robia ony, čo robí pani učiteľka. Hovorte nadšene. Vôbec sa nemusíte baviť o tom, že tam raz bude chodiť aj ono. Veľkou výhodou je, ak už súrodenec dieťaťa navštevuje škôlku. Pred samotným nástupom do škôlky je dobré, ak máte možnosť navštíviť škôlku spolu s dieťaťom či už na zápise, alebo kedykoľvek inokedy, kedy vám to škôlka umožní. Zoznámte ho s prostredím, ukážte mu triedu, toalety, jedáleň a ďalšie priestory, kde bude tráviť čas. Zoberte svoje dieťa do vašej práce - nech si vie predstaviť, kde budete vy a čo budete robiť, kým ono bude v škôlke. Takto si to vie lepšie a jednoduchšie predstaviť.
Akceptácia a spracovanie emócií dieťaťa
Aj to najodvážnejšie a najkomunikatívnejšie dieťa môže pred nástupom do škôlky zažívať istú mieru stresu a môže mať obavy. Predsa ho čaká niečo nové, nepoznané. Dávajte pozor na to, aby ste nechtiac nepotlačili pocity detí. Smútok, hnev aj strach potrebujú zažiť a prežiť - jedine tak sa s týmito nepríjemnými pocitmi vyrovnávajú. Uznajte to, ako sa cítia. Pri komunikácii s dieťaťom vám môže pomôcť, ak si predstavíte, ako sa cítite vy, keď ste vystavení novej situácii, a čo vám pomáha. Treba myslieť na to, že vy ako dospelí už máte skúsenosti a máte vypestované určité stratégie na zvládanie nových situácií - vaše deti ešte nie. Prijmite a rešpektujte emócie svojho dieťaťa. Deti majú tendenciu hovoriť o veciach, čo sa im cez deň stali, častokrát rodičov vítajú s dobrými, ale aj zlými situáciami, ktoré sa cez deň odohrali. Je na rodičoch, aby jednotlivé situácie selektovali a vyhodnocovali podľa závažnosti a ich uváženia.
Význam „mojkáčika“ a známe predmety
Nech vaše dieťa vyberie nejakého „mojkáčika“, hračku, ktorá mu bude pripomínať bezpečie domova a tým pomôže v náročných chvíľach. Prítomnosť známeho a upokojujúceho predmetu môže výrazne znížiť úzkosť z odlúčenia v novom prostredí.
Rutinný a predvídateľný režim
Deti potrebujú rutinu a predvídateľnosť, aby sa cítili bezpečne a isto. Pred nástupom do škôlky im vysvetlite, aký bude ich nový denný režim. Môžete si spolu prejsť časové rozvrhy, ako napríklad kedy budú jesť, hrať sa, spať a kedy si ich prídete vyzdvihnúť. Toto pomôže dieťaťu pochopiť, čo môže očakávať. Keď už viete, že vaše dieťa bude nastupovať do škôlky, tak sa snažte doma nastaviť „škôlkarsky“ režim - nech vaše dieťa vstáva v podobnom čase, ako bude vstávať aj do škôlky. Večer sa majú uložiť do postele tiež skôr, aby boli ráno oddýchnuté. Pamätajte, že pre zdravý vývin dieťaťa je potrebný dostatok spánku.
Nácvik krátkych odlúčení a posilňovanie samostatnosti
Ak je dieťa zvyknuté byť stále s vami, začnite cvičiť krátke odlúčenia ešte pred nástupom do škôlky. Nechajte dieťa na chvíľu s babičkou, opatrovateľkou alebo iným rodinným príslušníkom. Veďte svoje dieťa k čo najväčšej samostatnosti. Články o tom, prečo vychovať samostatné dieťa, zdôrazňujú benefity tohto prístupu.
Správna komunikácia pri odchode a príchode
Po príchode do škôlky sa nezdržujte dlho v jej priestoroch. Povedzte svojmu synovi a dcére, že ich ľúbite a kedy konkrétne pre ne prídete. Po objatí a puse odchádzajte. Keď prídete po svoje dieťa do škôlky, tak ho privítajte a povedzte, ako radi ho vidíte. Môžete povedať niečo v zmysle, čo pravdepodobne vystihuje jeho deň („zdá sa mi, že ste dnes boli veľa na dvore“ alebo „vyzerá to tak, že ste kreslili obrázky“). Dôležité je pamätať, že pre deti sú dôležité iné veci ako pre nás.
Vyvarovanie sa tlaku a strašeniu škôlkou
Určite nehovorte, ako veľmi ste bez dieťaťa trpeli (hoci to prvé dni môže byť naozaj tak) a nevypytujte sa otázky, na ktoré od detí nedostanete odpovede („čo jedlo, či spalo, s kým sa hralo“). Vyvarujte sa vyvíjaniu tlaku na dieťa alebo strašeniu škôlkou. Vyhnite sa frázam typu „Musíš byť veľký/á chlapec/dievča“ alebo „Ak nebudeš dobrý/á, budeš musieť ísť do škôlky“. Tieto výroky môžu zvyšovať úzkosť a nepríjemné emócie voči škôlke. Správna príprava na nástup do škôlky môže výrazne uľahčiť tento prechod a pomôcť dieťaťu cítiť sa v novom prostredí bezpečne a spokojne. Každé dieťa je iné a každé sa prispôsobuje rôznym tempom. Buďte trpezliví a flexibilní pri adaptácii dieťaťa na škôlku. Ak je potrebné, prediskutujte s učiteľmi možnosti postupného zvykania si na nové prostredie.
Psychická príprava dieťaťa na základnú školu - Veľký krok v živote
Aj keď je materská škola celkovo zameraná na prípravu dieťaťa na nástup do prvého ročníka základnej školy, najviac povinností, úloh a nových činností nastupuje práve v predškolskej triede, a teda keď dieťa dovŕši 5 rokov. Problematika prípravy detí na školu je pre mnohých rodičov dosť náročná. Niektorí začínajú so samostatnou prípravou dávno pred nástupom do prvej triedy, niektorí sa obracajú na detské rozvojové centrá a niektorí sa predškolskej príprave vôbec nevenujú.
Odlišnosti predškolskej a školskej prípravy
Dieťa, ktoré materskú školu navštevovalo, vie, čo má očakávať. Iné je to možno, ak dieťa nastupuje do predškolskej triedy, kde je menej voľnej hry a viac povinností či úloh, ktoré pani učiteľky vyžadujú. Ak dieťa nechodí tri roky do škôlky, môžeme ho tam dať aj rok pred nástupom do školy. S príchodom do inej materskej školy prichádzajú aj menšie zmeny, v podobe kamarátov, iného konceptu materskej školy, výchovných štýlov a metód pani učiteliek, režimu dňa a podobne.Nástup do prvého ročníka prichádza s hrdosťou rodičov, že svoje deti odprevádzajú do prvého ročníka. Nie je potrebná nejaká špeciálna príprava. Je výhodou ak si počas prázdnin rodičia s deťmi prejdú nejaké aktivity, činnosti, pracovné listy so zameraním napríklad na jemnú motoriku, pozornosť, pamäť, základné farby a podobne. Čo je dôležité, je priblížiť deťom slušné správanie či už v triede, v jedálni ale aj k pani učiteľke, nie je tajomstvom, že už deti v materskej škole používajú vulgarizmy.
Nadobudnutie zručností v čítaní a písaní v škole sa stáva obzvlášť dôležitou etapou pre tie deti, ktoré sa nepripravovali na základnú školu. Po štúdiu vo vývojových centrách je to na prvom stupni nuda, keďže dopredu vedia, čo budú študovať. Z tohto dôvodu môžu strácať motiváciu, ktorá je nevyhnutná pre produktívny proces učenia. Úlohou rodičov je vytvoriť pre svoje dieťa jasnú hranicu medzi životom pred školou a nástupom do prvej triedy. Je dôležité, aby hovoril o štúdiu v škole ako o zaujímavom a vzrušujúcom dobrodružstve. Pred pohovorom s učiteľom nie je potrebné absolvovať celý program prvého stupňa. Aby ste u svojho dieťaťa udržali túžbu chodiť do školy a pocit novosti, nemali by ste kupovať školskú výbavu a potreby vopred.
Rozvoj sociálnych zručností ako priorita
Pre budúceho prváka je dôležitý najmä rozvoj sociálnych zručností. Dieťa musí byť schopné počúvať ostatných, vyjadrovať svoje myšlienky a komunikovať s rovesníkmi aj dospelými. Malo by vedieť čakať, sústrediť sa, hromadiť poznatky a aplikovať ich v praxi. Aby sa dieťa prispôsobilo kolektívu, potrebuje sa orientovať vo svojich vzoroch a pochopiť, či môže byť vodcom, či ho iné deti uznávajú a aké emócie jeho vlastné činy vyvolávajú v iných. Deti vo veku 6-7 rokov by mali vedieť, aké činy spôsobujú u rodičov radosť, hnev, rozhorčenie a potešenie. Počas hodiny nie je potrebné vyvíjať tlak na dieťa v očakávaní bleskových výsledkov.
Kognitívne schopnosti a základné vedomosti
Pre dieťa nastupujúce do prvej triedy sú dôležité aj kognitívne schopnosti. Musí vedieť sumarizovať a systematizovať informácie, vedieť triediť predmety podľa farby a tvaru a nájsť ich charakteristické črty. Schopnosť skladať príbehy na základe obrázkov - nezávisle vymýšľať dej a hlavné postavy - bude účinná. Dieťa v predškolskom veku musí presne uviesť svoje priezvisko, krajinu a mesto bydliska a adresu bydliska. Mal by poznať aj ročné obdobia, názvy mesiacov a dní v týždni, najčastejšie rastliny a živočíchy, sviatky a povolania, mená známych básnikov a spisovateľov. Dieťa musí mať vyvinutú koordináciu pohybov, musí vidieť a rozumieť rozdielu medzi vtákmi a rybami, zeleninou a ovocím, zvukmi a písmenami. Takéto základné veci treba deti učiť doma, keďže v škole sa predpokladá, že základné vedomosti už majú.
Zvládanie troch typov stresu
Keď dieťa nastúpi do prvej triedy, zažíva veľa stresu. Mení sa mu životný štýl, každodenné povinnosti, podmienky a denný režim. Keď sa dieťa dostane do kolektívu, čelí rôznym infekciám a vírusom, a preto je vystavené imunologickému stresu. Vo veľkej skupine sa potrebuje prispôsobiť a v procese zvykania si na rovesníkov prežíva sociálny stres. V detskej psychológii existuje aj pojem výchovná stresová porucha. Pre prváka je ťažké zvyknúť si na potrebu sedieť 45 minút na jednom mieste a odpovedať na otázky učiteľa zdvihnutím ruky. Aby sa všetky tri stresy nestali pre prváka vážnym problémom, musíte predchádzať možným nepríjemným situáciám. Školský výkon dieťaťa bude priamo závisieť od toho, ako dobre sa dokázalo adaptovať na nový kolektív, ako vnímalo požiadavky učiteľa a zmenu aktivity. Všetky tieto faktory majú veľký vplyv na pohodu prváka. Z dôvodu nástupu do školy by sa nemali objaviť žiadne negatívne psychologické aspekty, dieťa je na nástup do školy pripravované 3-4 roky a počas týchto rokov školy dozrieva. Keďže sa nástup spája so zrelosťou dieťaťa, nie všetky deti sú na nástup do MŠ pripravené v rovnakom veku, v rovnakom období. Pri nesprávnom odhadnutí môžu nastať rôzne reakcie zo strany dieťaťa. Medzi prvým príznakom sa v MŠ častokrát vyskytuje separačná úzkosť z odlúčenia od rodičov, selektívny mutizmus, pomočovanie a podobne. Sú to však aspekty, s ktorými sa dá pracovať a pri správnej stimulácií dieťaťa, nastavení adaptačného procesu, spolupráci medzi rodičmi a MŠ, trpezlivosti a dostatočného množstva času sa tieto javy dajú postupne eliminovať.
Možnosti prípravy - MŠ a rozvojové centrá
Niektorí rodičia sa obracajú na centrá rozvoja detí so žiadosťou o pomoc s prípravou svojich detí na prvú triedu. V AMAkids Akadémii pre rozvoj intelektu pracujú skúsení pedagógovia, ktorí pomôžu dieťaťu objaviť jeho osobnostné kvality, získať potrebné vedomosti a psychicky sa pripraviť na školu. Školenie prebieha v centrách, kde sa dieťa učí budovať kontakt s učiteľom. Oveľa ľahšie sa v škole zoznámi s prvým učiteľom a komunikuje so spolužiakmi. Kurzy prebiehajú na interaktívnej platforme s využitím moderných technológií. Keďže hlavnou formou aktivity pre predškolákov je hra, proces učenia je štruktúrovaný vzrušujúcim a nekonvenčným spôsobom.V prípade sťahovania sa je otázka nástupu do novej školy diskutabilnejšia. Aj keď by sa malo prihliadať na všetky potreby a očakávania členov, častokrát sa dospelí rozhodujú na základe svojich potrieb, možností a očakávaní a deti sa v takýchto prípadoch odsúvajú na vedľajšiu koľaj.
Budovanie psychickej odolnosti detí - Kľúč k samostatnému životu
Napodobňovanie rodičov je v budovaní psychickej odolnosti kľúčové. Dieťa vidí, ako sa mama či otec správajú počas záťaže. Keď sa potom dostanú do podobnej situácie, majú tendenciu napodobniť rodičovský vzor. „Každodenné situácie sú cenným zdrojom vzorového správania sa a dieťa by v nich malo byť prítomné.“
Napodobňovanie rodičovského vzoru
Rodičia často na potomka nevedomky prenášajú svoje obavy, a tak mu bránia lepšie sa vyrovnať s náročnými momentmi. Dieťa veľmi citlivo vníma nielen správanie sa a slová rodiča, ale tiež nevyjadrené obavy, neverbálne signály, výraz tváre. Potomkovi najviac pomôžete zbaviť sa strachu tak, že sa sami popasujete s vlastnou úzkosťou. Ak sa dieťa napríklad obáva odberu krvi, návštevy zubára alebo náročných skúšok v škole, zásadné je, ako sa k situácii postavia rodičia.
Posilňovanie vedomia vlastnej schopnosti a samostatnosti
Rodičia by ďalej mali v deťoch posilňovať vedomie, že sú schopné nároky a skúšky života zvládnuť. Na to mnoho súčasných rodičov zabúda a radšej sa sústreďuje na ochranu potomka pred najrôznejšími, často len domnelými nebezpečenstvami. Dôležité je posúvať hranice detí a pestovať v nich samostatnosť a schopnosť sám sa rozhodovať. Ak sú už vo veku, že to zvládnu, pošlite ich do obchodu, niečo niekam vybaviť, môžu sa tiež postarať o mladších súrodencov. Ak uspejú, získajú neoceniteľné vedomie, že vlastným konaním dokážu pozitívne ovplyvňovať skutočnosť.
Zdravé vyrovnávanie sa s úspechom a neúspechom
Dostalo dieťa v škole svoju prvú štvorku? Výborne! Nemusíte mu k nej práve gratulovať, ale je to veľmi dobrá príležitosť sadnúť si spolu a prebrať, prečo má v živote význam aj to, čo sa nepodarí. Že to dieťa niekam posunie a pomôže mu to získať nadhľad a vyrovnaný prístup. Porážka je matkou úspechu, hovorí čínske príslovie. S neúspechom sa deti budú vo svojom živote stretávať pravdepodobne častejšie ako s úspechom. Čím skôr sa naučia, ako s ním zdravo vyrovnať, tým lepšie pre ne. „Dieťa môže zažívať i neúspechy a je to preň podstatné pri príprave na realitu. Záleží ale na tom, ako ho budeme neúspechom sprevádzať, aby zo skúsenosti získalo,“ píšu autorky knihy. Na druhej strane by ale deti samozrejme mali zažívať aj pocity úspechu, či už v škole, krúžkoch alebo pri nadväzovaní priateľstiev. Ak máte pocit, že dieťaťu sa práve v niektorej oblasti nedarí, premýšľajte spolu s ním, ako sa k úspechu dopracovať. Dieťa však potrebuje nielen zažiť úspech a neúspech, ale tiež vašu správnu reakciu na ne. Asi najlepšia rada znie, aby ste ani jedno nepreceňovali. Pochváľte dieťa aj vyjadrite nespokojnosť, ale s hodnotením narábajte skôr opatrne. Na vašom postoji jeho sebahodnotenie závisieť nemá. S úspechom i neúspechom by sa postupne malo naučiť „pracovať“ samo. Nie je dobré, ak konanie dieťaťa vedie snaha vás potešiť alebo naopak nenahnevať.
tags: #ako #sa #psychicky #pripravit #na #dieta