Výchova detí predstavuje pre každého rodiča cestu plnú radosti, výziev a neustáleho učenia. Je prirodzené, že prežívame akýsi pocit straty, keď sa ukáže, že naše dieťa nie je také, aké sme si predstavovali. V našich predstavách často dúfame, že naše deti budú ako my, aby sme sa s nimi mohli ľahšie emocionálne spojiť. Táto predstava idealizovaného dieťaťa, ktoré existuje len v našich mysliach, sa niekedy výrazne líši od reality. Pochopenie tejto dynamiky a schopnosť prijať svoje dieťa také, aké je, predstavuje kľúč k harmonickému rodinnému životu a zdravému vývoju dieťaťa. Zároveň je nevyhnutné byť informovaný o právach a povinnostiach v rodinných vzťahoch, najmä v prípade rozpadu rodiny, a vedieť, ako efektívne chrániť deti v digitálnom prostredí. V neľahkých chvíľach, akými sú napríklad krízové situácie spojené so psychickým zdravím dieťaťa, je potom kľúčové vedieť, ako správne reagovať a poskytnúť potrebnú podporu.
Rodičovské očakávania a realita - Syndróm „snímkového dieťaťa“
Problematika rozdielu medzi našimi očakávaniami a skutočnosťou je v rodičovstve hlboko zakorenená. Rodinná terapeutka, lektorka a spisovateľka Susan Stiffelman vo svojej knihe Rodičovstvo bez mocenských bojov sa zaoberá myšlienkou, že rodičia nemajú problémy s prijatím svojho dieťaťa pre jeho problematické správanie, ale preto, že porovnávajú svoje reálne dieťa so svojimi predstavami o dieťati. Toto dieťa, ktoré si vytvorili rodičia vo svojich predstavách, autorka nazýva snímkové dieťa. „Naše snímkové deti navzájom láskyplne vychádzajú, požičiavajú si hračky, objímajú sa a rozdelia sa o posledný kus koláča. Ich reálne verzie sú však často pravý opak,“ uvádza Susan Stiffelman vo svojej knihe.
Hoci je dosť frustrujúce, keď naše dieťa nie je také, aké by sme ho chceli mať, často nestrácame svoj pokoj preto, že je nepríjemné alebo nespolupracuje. Strácame ho, pretože si myslíme, že by nemalo byť nepríjemné alebo nespolupracovať. Inak povedané, našu neschopnosť byť naplno prítomní pri čomkoľvek s našimi deťmi podnecuje nesúlad medzi naším snímkovým dieťaťom, ktoré existuje len v našich predstavách a tým reálnym z mäsa a kostí, ktoré stojí pred nami. Do štádia smútku alebo sklamania sa rodič dostáva preto, že si spomenie na príbeh, ktorý si v predstavách o dieťati vytvoril.
Pochopenie toho, že existuje syndróm snímkového dieťaťa, vám pomôže naučiť sa milovať dieťa, ktoré máte, také, aké je. Psychológ Carl Rogers povedal: „Všetci máme iné dary, takže všetci máme rôzne spôsoby, ako povedať svetu, kto sme.“ Ale aj napriek tomuto poznaniu, existuje veľa rodičov, ktorí sa veľmi ťažko dokážu zmieriť s tým, že ich dieťa je iné, ako si to predstavovali. Môže ich trápiť napríklad to, že strácajú určitý imidž, ktorý si chceli pred svetom vytvoriť, alebo sú smutní z toho, že dieťa má odlišné názory, hodnoty a záujmy, a tak sa nemôžu do hĺbky rozprávať na témy, ktoré určí rodič. Niekedy problém znepokojených rodičov spočíva v tom, že ich dieťa má vlastnosť, ktorú oni sami nemajú. Možno bol rodič spoločenský vyvrheľ a dúfa, že jeho dieťa bude veľmi obľúbené. Možno bol rodič v detstve bacuľatý, hanbil sa za to a dúfa, že jeho dieťa bude štíhle. Ak je bacuľaté, za hnevom a kritikou rodiča sa skrýva sklamanie a negatívne pocity zo seba samého. Tým, že dieťa neplní jeho sen, o to viac čelí vlastnej neistote. Za hnevom je možno skrytá aj úzkosť. Mnohí rodičia sa obávajú, že dieťaťu sa kvôli tomu, aké je, môže niečo zlé prihodiť, že bude znášať bolesť alebo nespokojnosť kvôli tomu, že mu chýbajú určité schopnosti, zručnosti alebo vedomosti. Veľmi často rodičia trpia aj kvôli tomu, že dieťa študuje iný odbor, ako si to oni predstavovali, nepáči sa im výber práce alebo výber partnera. Je úplne prirodzené mať nádeje a sny o svojom dieťati. Každý rodič ich má. No, ako už bolo uvedené, niekedy sa predstavy veľmi líšia od reality. Otázkou zostáva, ako sa v takejto situácii zachovať, ako sa prestať trápiť a zmieriť sa so skutočnosťou? Odborníci zistili, že pochopenie určitých aspektov života veľmi pomáha a otvára dvere k zmierneniu negatívnych pocitov.
Cesty k prijatiu: Ako prekonať rodičovské sklamanie
Prekonanie sklamania a prijatie dieťaťa takého, aké je, si vyžaduje vnútornú prácu a ochotu zmeniť perspektívu. Existuje niekoľko konkrétnych krokov, ktoré môžu rodičom pomôcť na tejto ceste.
Odpovedajte si na tieto otázky
Prvým krokom k zmene je sebareflexia. Môžete si položiť niekoľko otázok, ktoré vám pomôžu objasniť, čo cítite. Aké boli vaše ciele a sny týkajúce sa vášho dieťaťa, ešte predtým ako ste ho spoznali? Aké konkrétne predstavy ste o ňom mali? Čo presne vás na realite zraňuje alebo frustruje? Odpovede si môžete aj zapísať. Tento proces externého vyjadrenia myšlienok a pocitov môže priniesť prekvapivé objasnenie.
Vyskúšajte súcit samého so sebou
Súcit so sebou samým spočíva v tom, že sa budete správať k sebe tak, ako by ste sa správali k priateľovi, ktorý prechádza ťažkou situáciou. Namiesto sebaobviňovania a kritiky si doprajete pochopenie a láskavosť. Praktizovanie súcitu so sebou samým nie je zložité; je to zručnosť, ktorej sa možno naučiť. „Viac ako kedykoľvek predtým musíme prestať vnímať súcit voči sebe a starostlivosť o seba ako prejav slabosti,“ hovorí doktorka Kristin Neffová, popredná výskumníčka v tejto oblasti. Keď všímavo sledujete svoju bolesť, môžete uznať svoje utrpenie bez toho, aby sme to preháňali, čo vám umožňuje prijať múdrejší a objektívnejší pohľad na seba a svoje životy. Pri súcite so sebou samým sa učíte rozprávať sami so sebou ako s dobrým priateľom. Predstavte si, že by ste priateľovi povedali: "Je mi to tak ľúto. Si v poriadku? Je niečo, čím by som mohol pomôcť? Čo môžem spraviť pre to, aby si sa cítil lepšie?"
Súcit si môžete vypestovať aj tak, keď si sami napíšete list, a to kedykoľvek pociťujete ťažkosti alebo sa cítite byť pod veľkým tlakom, ale tiež ak sa potrebujete nejako motivovať k zmene. Sadnite si a napíšte si list v tretej osobe, akoby ste ho písali priateľovi alebo blízkemu. Mnohí z nás sú lepšími priateľmi pre iných ľudí ako pre seba, takže to môže pomôcť v identifikovaní problému, ako aj hľadaní riešenia. Existujú tri spôsoby:
- Pomyslite si na imaginárneho priateľa, ktorý je bezpodmienečne múdry, láskavý a súcitný a napíšte si list z pohľadu svojho priateľa.
- Napíšte list, akoby ste sa rozprávali s milovaným priateľom, ktorý bojoval s rovnakými starosťami ako vy.
- Napíšte seba súcitný list, ktorý akoby písala časť vášho ja, ktorá bojuje s určitým problémom.Po napísaní listu ho môžete na chvíľu odložiť a potom si ho prečítať neskôr, aby ste získali odstup a nový pohľad. Možno najdôležitejšie je pochopiť, že seba súcit znamená, že si ctíte a prijímate svoju ľudskosť. Nie vždy fungujú veci tak, ako by ste chceli. A to sa týka aj výchovy a prijatia svojho dieťaťa. Toto je realita, ktorú zdieľame všetci. Čím viac otvoríte svoje srdce tejto realite namiesto toho, aby ste proti nej neustále bojovali, tým viac budete schopní cítiť súcit so sebou a so svojím dieťaťom. Bolesť často vzniká skôr z našich presvedčení a úvah o okolnostiach než zo samotnej situácie. Najlepšie zo všetkého je identifikovať vlastné myšlienky, ktoré spôsobujú nepokoj a uvedomiť si, že im nemusíte veriť. Vhodné je vrátiť sa v mysli do prítomnosti a užívať si reálne chvíle s dieťaťom. Musíte sa naučiť opustiť vytúžený obraz o dieťati. Cieľom je naučiť sa milovať dieťa, ktoré máte, nie dieťa, o ktorom ste snívali alebo ste si mysleli, že ho chcete.
Rozhodnite sa pre rastové myslenie
Ďalším dôležitým krokom je zmena spôsobu myslenia. Fixné myslenie je také, pri ktorom si myslíme, že sme určitým spôsobom nastavení tak, že to, čo vieme, je už maximum a nič sa v našom živote nedá už zmeniť. Pri fixnom myslení myslíme na svoje vlastnosti a schopnosti. Naša predstava je taká, že tie sú dané, zdedené, nemenné. Nadobúdame pocit, že nič sa už nedá zmeniť. Tento prístup vedie k stagnácii a zúfalstvu.
Naopak, rastové myslenie je také, pri ktorom sme presvedčení, že zmeny sa môžu uskutočniť a my sa neustále môžeme posúvať ďalej. Pri rastovom myslení sa sústreďujeme na snahu niečo urobiť a snaha sa neustále mení. Buď je väčšia, alebo menšia. Rastové myslenie nepozná závisť. Človek s rastovým myslením dopraje úspech iným a motivuje sa úspešnými ľuďmi. Pri fixnom myslení je to opačné. Fixné myslenie sprevádza závisť a často aj nenávisť voči iným ľuďom. Je potrebné si uvedomiť, že závisť je najväčší zabiják spokojnosti a dobrej nálady. Úžasné však je to, že mozog je neuroplastický a ak chceme urobiť zmenu, dá sa to. Stačí pár týždňov a mozog môže začať fungovať po novom. Čiže také vlastnosti ako kreativita, optimizmus, odvaha, sila vôle, komunikatívnosť nie sú vrodené. Dajú sa naučiť. Človek s rastovým myslením sa môže neustále meniť, posúvať, pracovať na sebe. Nové situácie, a tou je aj narodenie dieťaťa, môžete vnímať na základe rastového alebo fixného myslenia. Voľba perspektívy má zásadný vplyv na to, ako sa vyrovnáte s realitou rodičovstva a jedinečnosťou vášho dieťaťa.
Nevyžadujte od detí, aby podporovali vašu sebaúctu
Odpor k tomu, čo sa práve s našimi deťmi deje, sa objavuje aj vtedy, keď ich považujete za služobníkov svojej sebaúcty, teda prostriedok na to, aby ste sa cítili lepšie. Možno svoju dcéru zahŕňate chválou práve vtedy, keď dá víťazný gól v basketbalovom zápase, pretože vďaka obdivným pohľadom ostatných rodičov rastiete od pýchy. Alebo možno upierate pozornosť na svoju dcéru, keď je k hosťom na večierku slušná. Posilňuje to vaše ego, keď povedia, aká je dobre vychovaná. Samozrejme, nie je na tom nič zlé, ak sa tešíte z úspechov svojho dieťaťa, ale deti sa nalaďujú na vaše pocity, chcú takto získať váš súhlas, učia sa pravidlá hry, ako súhlas dostať. Ak potrebujete, aby vám týmto spôsobom poskytovali dobrý pocit, vytvárate rany, pretože zavádzate podmienky pre lásku k nim a učíte ich zodpovednosti za vaše pocity. Keď nevyžadujete od detí zodpovednosť za vaše pocity, keď ich prijímate také, aké sú, pomáhate im v tom, aby z nich vyrástli samostatní ľudia s vlastnými silami a výzvami. Takmer všetci čelíme nesúladu medzi svojím idealizovaným snímkovým životom a realitou, ktorú žijeme. Málokedy môžeme svoj život kontrolovať tak efektívne, že sme ušetrení rôznych nečakaných zvratov. Ľudský život prináša so sebou nespočetné príležitosti buď odporovať, alebo sa prispôsobiť. Je potrebné sa pozerať na svoje dieťa a na svoj život zo širšej perspektívy a vtedy sme schopní sa vyrovnať s realitou namiesto toho, aby sme s ňou bojovali. Ak potrebujeme urobiť zmeny, je lepšie, ak reagujeme z pozície sily než zúfalstva. Oslobodiť sa od snímkového dieťaťa znamená, že prestanete potláčať realitu, prestanete uznávať svoj odpor a nedovolíte mu, aby pokračoval ďalej. Možno práve tak, ako bojujete s prijatím dieťaťa, ktoré máme, keď dávate prednosť snímkovému dieťaťu pred tým reálnym, vzpierate sa aj prijatiu každodennej reality života s deťmi, ktorá sa možno málo podobá tomu, čo sme si predstavovali.
Právo rodiča na informácie o dieťati po rozchode
V situáciách, keď sa rodičia rozídu alebo rozvedú, nastávajú zmeny nielen v ich partnerskom vzťahu, ale aj v usporiadaní starostlivosti o deti. Partnerský rozchod spôsobuje druhý najsilnejší stres, hneď po smrti blízkej osoby. Bolesť človeka zbavuje schopnosti racionálne myslieť a zacykluje ho v problémoch. A deti? Trpia. Prichádzajú o detstvo. Chorľavejú. Strácajú perspektívu. A bezmocne zdieľajú svoj osud. V takýchto náročných obdobiach je obzvlášť dôležité mať prehľad o právach a povinnostiach, ktoré sa týkajú informovania o dieťati, aby sa zabezpečil jeho najlepší záujem.
Má rodič, ktorý nemá dieťa vo svojej starostlivosti, právo na informácie o dieťati? Ako často je povinný druhý rodič ho informovať? Podľa § 24 ods. 5 prvá veta zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. To znamená, že aj rodič, ktorý s dieťaťom nežije v spoločnej domácnosti, má neodškriepiteľné právo vedieť o jeho živote. Podľa čl. 4 zákona o rodine: Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
V prípade, ak rodič, ktorý má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti odmieta informovať druhého rodiča a nevedia nájsť konsenzus, je ďalšou možnosťou súdne riešenie. Predtým, samozrejme, odporúčam vyzvať rodiča písomne (preukázateľným spôsobom), aby vás o dieťati informoval. Táto písomná výzva slúži ako dôkaz, ak by bolo potrebné pristúpiť k súdnemu konaniu. Podľa § 24 ods. 5 druhá veta zákona o rodine, rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. Je potrebné podať návrh na súd, v obvode ktorého má dieťa bydlisko.
Informačná povinnosť býva niekedy priamo súčasťou súdnych konaní o určenie rodičovských práv a povinnosti, čo znamená, že nemusí byť riešená v osobitnom konaní. Príkladom môže byť, že matka je povinná písomne informovať otca o dôležitých otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, a to v pravidelných mesačných intervaloch k poslednému dňu toho-ktorého mesiaca. Po podaní návrhu o uloženie informačnej povinnosti súd vyzve povinného rodiča, aby sa vyjadril k podanému návrhu. Dieťa je v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom, ktorým býva ÚPSVAR (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny).
Niekedy však stačí málo - osloviť niekoho tretieho, kto sa vyzná. Kto pozná cestu z rozvodového bludiska. Na Slovensku pôsobia odborníci ako JUDr. Mária Dvončová, autorka projektu Právne pre rodiča, blogu na tejto webstránke, e-sprievodcov pre rodičov a publikácie Praktický sprievodca pre rodičov, ktorí poskytujú cenné informácie a podporu. V právnom labyrinte je dôležité mať prehľad o dôležitých témach na jednom mieste. Ak sociálka, advokáti, sudcovia, psychológovia, riaditelia škôl a iné administratívne autority nekonajú podľa zákona, je dôležité to riešiť. Sme tu pre vás, aby sme vám pomohli urobiť prvý krok. Jedným z odporúčaní je vytvoriť si rodinný plán, ktorý predložíte súdu. Majte vždy na pamäti, že deti vnímajú svet inak a ich potreby sú v takýchto situáciách prioritné.
Ochrana detí vo virtuálnom priestore: Nástroj Google Family Link
V digitálnej dobe je kľúčové zabezpečiť, aby sa deti pohybovali vo virtuálnom priestore bezpečne. S rastúcim počtom smartfónov a tabletov v rukách mladých ľudí sa stáva rodičovská kontrola nevyhnutnou. V ďalšom zo série návodov na ochranu detí vo virtuálnom priestore sa budeme venovať operačnému systému Android. Najjednoduchšie je v prípade smartfónov s Androidom použiť nástroj Family Link od Googlu. Family Link pre rodičov je určený pre zodpovednú dospelú osobu. Zo smartfónu po inštalácii, spárovaní a nastavení umožňuje na diaľku robiť všetky dôležité úkony. Dovolí napríklad filtrovať webové stránky pre dospelých, vybrať povolené aplikácie, spravovať čas používania a večierku, či sledovať polohu dieťaťa na mape.
Na druhej strane, aplikáciu Google Family Link pre deti a tínedžerov si má maloletý nainštalovať do svojho telefónu. Musí mať vlastný účet Google, nastavený skutočný vek a byť registrovaný v rovnakej krajine ako rodič. Dôležitá je u nás totiž hranica 16. narodenín, ktorá sa líši podľa krajiny. Na Slovensku je tento vek nastavený ako minimálna hranica, od ktorej môže dieťa spravovať vlastný účet Google. Mladšie deti si môžu vlastný účet vytvoriť len so súhlasom rodiča práve prostredníctvom služby Family Link. Po dosiahnutí tohto veku môže dieťa dohľad vypnúť samo bez súhlasu rodiča. Ten na to ale bude upozornený a zariadenia dieťaťa sa na 24 hodín uzamknú. Ak dohľad zruší rodič, zariadenia sa neuzamknú. Pre deti mladšie ako 16 rokov nie je možné dohľad vypnúť ani z aplikácie dieťaťa, ani rodiča. Ak je pri registrácii zadaný nesprávny dátum narodenia, Google má právo účet zablokovať. Dohľad preto poriadne zvážte a ak ide o staršie dieťa či mladého teenagera, prekonzultujte to aj s ním, aby sa predišlo nedorozumeniam a posilnil sa vzájomný rešpekt.
Ako nastaviť Google Family Link
Pri úvodnom nastavení budete potrebovať smartfón dieťaťa. Do svojho smartfónu si stiahnite spomínanú rodičovskú verziu aplikácie, do zariadenia mladistvého naopak tú druhú. Na svojom telefóne aplikáciu spustite, prihláste sa so svojim účtom Google a „preťukajte“ sa úvodom. Ak ešte nemáte vytvorenú rodinnú mediatéku, aplikácia z vás urobí správcu novej. Do nej je neskôr možné pridať a ako rodiča poveriť aj druhého zástupcu dieťaťa. Family Link sa vás opýta, či už má vaše dieťa vytvorený účet Google. Ak nie, priamo v aplikácii mu ho môžete vytvoriť. Následne sa na obrazovke zobrazí kód, ktorý neskôr zadáte pri nastavovaní detskej aplikácie.
V telefóne maloletého spustite príslušnú aplikáciu Family Link a prihláste sa do nej s detským kontom Google. Zadajte kód z rodičovskej aplikácie a ešte raz overte heslo k detskému účtu Google. Opäť vo svojom telefóne potvrďte, že nad zvoleným detským kontom chcete mať kontrolu. Pripojenie schváľte aj na detskom telefóne, prijmite na ňom podmienky a finálne povoľte dohľad. Aplikácii Family Link na ďalšej obrazovke udeľte povolenia Správcu zariadenia, telefón pomenujte a spätne schváľte už nainštalované aplikácie. Neschválené aplikácie budú automaticky odinštalované. Detský telefón je týmto nastavený. Na svojom smartfóne sfinalizujte nastavenie tým, že vyberiete jednu z dvoch možností: buď ihneď aplikujete odporúčané obmedzenia Googlom alebo si všetko nastavíte sami. Zariadenie môžete vrátiť dieťaťu, prípadne postup zopakovať na iných jeho telefónoch či tabletoch. Aplikáciu Family Link tam je potrebné ponechať. Okrem uplatnenia obmedzení slúži na informáciu dieťaťa. Môže si v nej napríklad pozrieť, koľko času strávilo v jednotlivých aplikáciách a aké limity má pre ne rodičom nastavené.
Kľúčové funkcie Family Link pre rodičov
Na hlavnej obrazovke po výbere dieťaťa uvidíte niekoľko návrhov funkcií, ktoré môžete aktivovať a spravovať.
Sledovanie polohy dieťaťa
Môžete napríklad zapnúť sledovanie polohy dieťaťa na mape. Stačí to potvrdiť tlačidlom Zapnúť. Okrem aktuálnej polohy sa zobrazí aj možnosť priamej navigácie na dané miesto a obnovenia údajov. Dieťa neuvidíte len v kontrolnej aplikácii, ale aj v obyčajných Mapách Google s časovou stopou, čo umožňuje sledovať jeho pohyb v čase. Po otvorení podrobností a výbere položky Nastavenia v menu je takisto možné skontrolovať, na ktorých zariadeniach je aktivované zisťovanie polohy a v akom je režime. Zobrazenie polohy je tu možné opäť deaktivovať podľa potreby.
Správa času používania a aplikácií
Nasledujúcou kartou je Dnešná aktivita dieťaťa. Synchronizácia chvíľu trvá, záznamy sa tu tak nemusia objaviť okamžite. Štandardne sa ihneď v náhľade zobrazujú tri najpoužívanejšie aplikácie za daný deň. Po otvorení podrobností tlačidlom Viac prezradí softvér v 30-dňovej histórii presné časy používania všetkých aplikácií, ktoré dieťa na telefóne otvorilo.
V hornej časti obrazovky sa medzi podrobnosťami nachádza takisto sekcia Limity. Po jej otvorení sa zobrazí zoznam softvéru nainštalovaného v telefóne. Tlačidlom presýpacích hodín vpravo je možné pre každú aplikáciu samostatne nastaviť časový limit používania s presnosťou na 5 minút, prípadne ju úplne blokovať. Ťuknutie na názov aplikácie zobrazí jej popis s podrobnosťami a zoznamom udelených povolení, ktoré je možné na diaľku ovládať.
Čas strávený na zariadení poskytuje prístup k nastaveniam denných limitov a večierky. Denný limit predstavuje maximálne množstvo času, ktoré môže dieťa telefón používať. Prispôsobiť ho je možné pre každý deň samostatne a s presnosťou na 15 minút. Ak chcete urobiť výnimku, po uplynutí povolenej doby je možné dieťaťu jednorazovo pridať „bonusový čas“. Bežné nastavenia rozvrhu to neovplyvní. Vo Večierke sú naopak špecifikované časy, kedy dieťa nesmie svoje zariadenie vôbec používať. Nastavené opäť môžu byť jednotlivé dni samostatne, no tentoraz s presnosťou na minúty. Dôležité je však poznamenať, že zákaz používania sa v ani jednom prípade netýka hovorov. Dieťa ich môže ďalej prijímať a tlačidlom Stav tiesne aj v prípade potreby iniciovať, čo je kľúčové pre jeho bezpečnosť.
Ďalšie nastavenia a obmedzenia
Na záver ponúka úvodná obrazovka náhľad nových aplikácií, ktoré boli do telefónu nainštalované za posledný týždeň. Po ťuknutí na tlačidlo Nastavenia pri konkrétnom zariadení sa zobrazí jeho aktuálny stav, teda či je pripojené k internetu, prípadne kedy naposledy bolo. Tiež sa na tejto obrazovke nachádza ovládací panel základných systémových nastavení. Je možné ovplyvniť, či bude môcť dieťa vytvárať v systéme nových lokálnych používateľov, inštalovať aplikácie z neznámych zdrojov alebo meniť vývojárske nastavenia. Takisto má rodič možnosť na diaľku zmeniť režim určovania polohy (podľa siete, GPS alebo oboch) a upravovať povolenia udelené aplikáciám.
Tlačidlom Spravovať nastavenia na úvodnej obrazovke Family Link sa na druhej strane upravujú rodičovské obmedzenia. Nasledujúce nastavenia (okrem obmedzení na YouTube) je možné vykonať aj prostredníctvom oficiálnej internetovej stránky Googlu. Stačí sa prihlásiť so svojim rodičovským účtom Google a kliknúť na účet dieťaťa, ktorého obmedzenia chcete upraviť. Podporované účty spoznáte malou ikonou Family Link vedľa ich profilovej fotografie.
Ako člen rodinnej mediatéky môže dieťa platiť za aplikácie vašou kartou. Ak s tým nesúhlasíte, môžete nastavenie zmeniť. Kategória Možnosti kontroly na Google Play ovláda prístup k on-line obsahu v knižniciach Googlu - podľa hodnotenia PEGI alebo toho, či je explicitný. Možno takisto nastaviť, aby ste museli dieťaťu schváliť inštaláciu každej novej platenej aj bezplatnej aplikácie. Filtre v Google Chrome chránia pred obsahom pre dospelých na internete. Google sa buď pokúsi blokovať známe weby s nevhodným obsahom a prístup k zvyšku internetu neobmedzí, alebo dieťaťu povolíte len vybrané stránky. V oboch prípadoch je možné prispôsobiť zoznam výnimiek, prípadne ručne zablokovať vybrané domény. Podobne sú dostupné sekcie pre Vyhľadávanie na Googli a YouTube. Umožňujú však len na diaľku prepnúť funkcie Bezpečné vyhľadávanie a Obmedzený režim - nedajú sa prispôsobiť. Nemôžete tak zablokovať konkrétne videá, kanály ani témy.
Ak už je dieťa staršie ako 16 rokov a vy usúdite, že môže telefón používať samo bez kontroly a obmedzení, osamostatniť ho môžete v sekcii Dohľad nad účtom. Systém Family Link od Googlu deti neprekonajú bez ohľadu na to, aké šikovné sú. Akonáhle aplikáciu nastavíte v detskom telefóne ako správcu zariadenia, dieťa to nemôže zmeniť, kým dohľad nezastavíte. Takisto nemôže obnoviť továrenské nastavenia tlačidlom v systéme - Android akciu zablokuje a upozorní, že používateľ k nej nemá právo. Ak by sa na druhej strane dieťa pokúsilo najprv odstrániť svoj detský Google účet zo smartfónu, telefón si vyžiada potvrdenie zadaním hesla k rodičovskému účtu. Jedinou potenciálnou cestou na obídenie obmedzení teda ostáva príkaz na reset prostredníctvom počítača alebo zo špeciálneho recovery menu. Smartfóny sa doň dajú prepnúť pri zapínaní a v prípade každého výrobcu vyzerá inak, ponúka mierne odlišné funkcie. V takom prípade je poslednou „obrannou líniou“ funkcia Factory Reset Protection slúžiaca ako ochrana pred odcudzením. Po obnovení továrenských nastavení požiada, aby sa používateľ prihlásil s pôvodným účtom Google a tým svoju identitu overil. Ak teda na začiatku dieťaťu vytvoríte jeho účet vy a heslo mu neprezradíte, nenájde žiadnu cestu, ako vaše obmedzenia obísť.
Vlastné riešenie majú aj niektorí výrobcovia, ktorí sa tiež venujú téme ochrany detí. Ponúkajú samostatné aplikácie so špeciálnym prostredím navrhnutým pre deti, iní zase funkcie rodičovskej kontroly implementujú do nastavení Digitálnej rovnováhy. Nastavenia však bývajú v porovnaní s riešením od Googlu obmedzenejšie, sú navrhnuté pre najmenšie deti, prípadne ich je jednoduchšie obísť. V tomto prípade je výhodou, že dieťa má predsa vlastný účet Google, ktorý si po dovŕšení 16. narodenín môže ponechať.
Podpora dieťaťa po pokuse o samovraždu: Citlivý sprievodca pre rodičov
Pokus o samovraždu - téma, o ktorej nie je jednoduché hovoriť. Je to náročné aj v prípade, keď sa vás téma priamo nedotýka. Zo skúseností z liniek pomoci sú práve myšlienky na samovraždu a pokus o ňu jednou z najčastejších tém. Zistenie, že niekto, na kom nám záleží, sa pokúsil o samovraždu, môže byť pre nás devastujúce. Predovšetkým pokiaľ ide o naše dieťa. V takej chvíli sa môžeme ocitnúť vo víre rôznych pocitov: šok, bezmocnosť, hnev, strach, hanba, pochybnosti o kvalite výchovy, ale aj úľava a vďačnosť, že naše dieťa pokus o samovraždu prežilo. Môžeme mať v sebe myšlienky ako: Ako mi toto mohla/mohol urobiť? Neurobil/a som preňho dosť? Čo ak sa to zopakuje? Ako o tomto vôbec niekomu môžem povedať? Nie je to môj problém, tak nech ho vyrieši lekár/odborník. Určite chcela/chcel len získať moju pozornosť! Budem sa tváriť, že sa nič nestalo a ono sa to unormálni. To, čo momentálne v tejto situácii cítite, čo vám behá hlavou, je úplne prirodzené. Neznamená to, že s vami nie je niečo v poriadku. Ide o prirodzenú reakciu na neobvyklú a traumatickú situáciu. Aj napriek pocitom, ktoré sa aktuálne vo vás odohrávajú, existujú podporné možnosti, riešenia a spôsoby, ktoré môžete pre seba a svoje dieťa využiť.
Prvé kroky po pokuse o samovraždu
Po samovražednom pokuse, ku ktorému je privolaná rýchla zdravotná služba alebo aj polícia, by malo byť dieťa po neodkladnej zdravotnej starostlivosti hospitalizované v psychiatrickej nemocnici alebo na psychiatrickom oddelení. Pri prepustení z nemocnice by malo mať dieťa nastavenú liečbu, ktorá môže zahŕňať farmakoterapiu a pravidelné kontroly. Pri návrate domov je dieťa teda stabilizované. Ako ho však doma privítať? Čo môžete doma urobiť pre jeho bezpečie? Ako sa s ním po návrate domov rozprávať? Mám o tom hovoriť? Ak sa nechce o tom baviť, mám na tom trvať? Alebo sa radšej tváriť, že sa to nestalo? Ak sa ho opýtam na ten pokus, nepovzbudím ho k tomu opäť? Ako s ňou/s ním vôbec takýto rozhovor začať?
Komunikácia s dieťaťom po kríze
Pre ľudí je všeobecne náročné komunikovať s niekým ohľadom témy smrti alebo samovraždy, preto je úplne v poriadku, ak niekedy nedokážeme nájsť tie správne slová alebo nevieme ako reagovať. Jedným z najčastejších mýtov o samovražde je ten, že rozhovor o samovražde k nej navádza. Nie je to pravda. Ak sa vášho dieťaťa opýtate na myšlienky na samovraždu, rozhodne mu tým nedávate žiaden nápad alebo návrh. Takýto otvorený rozhovor môže naopak priniesť úľavu a ukázať dieťaťu, že nie je samé. „Mrzí ma, že ti bolo tak ťažko a ja som o tom nevedel. Som rád, že si stále tu…“ môže byť príkladom začiatku rozhovoru. Je dôležité uistiť dieťa o tom, že ak nechce rozprávať o svojom prežívaní práve teraz, ste tu pre neho/pre ňu kedykoľvek, keď to bude potrebovať a radi ho vypočujete.
Aby ste vytvorili bezpečné miesto na rozhovor s dieťaťom, odporúčame obmedziť, ideálne úplne vynechať, výčitky, hnev, urážky a vyhrážky. Dajte dieťaťu priestor na neprerušované vyslovenie svojho pohľadu na celú situáciu, na opísanie toho, čo prežíva. Neexistuje hlúpy, slabý a ani jediný dôvod, pre ktorý chce človek ukončiť svoj život. Počúvajte dieťa, nehodnoťte a nebagatelizujte jeho správanie a prežívanie. Pokiaľ sa vám dieťa rozhodne zdôveriť, je to obrovským prejavom dôvery, vďaka ktorému môžete spoločne hľadať ďalšie riešenia, plánovať kroky k obnove duševnej pohody a bezpečia. V istom vývinovom období a veku, je pre dieťa náročné zdôveriť sa so svojimi pocitmi rodičovi - je to úplne v poriadku. V takomto prípade môžete s dieťaťom hovoriť o možnostiach anonymnej komunikácie s odborníkom na linkách pomoci. Smerujte ho na takého odborníka a uistite ho v tom, že ho radi vypočujete kedykoľvek, keď sa na to bude cítiť.
Varovné príznaky a vyhľadanie odbornej pomoci
Po návrate dieťaťa domov z nemocnice je veľmi dobré byť na pozore pred varovnými príznakmi, ktoré môžu naznačovať to, že dieťa opäť premýšľa nad samovraždou. Napriek náročnosti myšlienok môže byť nápomocné hľadať varovné príznaky v správaní dieťaťa, ktoré predchádzalo pokusu o samovraždu. Aké bolo vtedy vaše dieťa? Aké zmeny ste si u neho všimli? K akým varovným príznakom dochádza? Môže ísť o náhlu a nevysvetliteľnú zmenu v správaní dieťaťa, napríklad obmedzenie spoločenského kontaktu, zmeny v stravovacích alebo spánkových návykoch a podobne. Zmena v správaní nemusí byť vnímaná len ako negatívna; niekedy môže ísť aj o náhle upokojenie alebo rozdávanie obľúbených vecí, čo môže signalizovať „rozhodnutie“. Varovné znaky sa môžu líšiť v závislosti od konkrétneho dieťaťa, jeho osobnosti, situácie a veku. Riziko sa môže zvýšiť aj v tom prípade, ak sa v živote dieťaťa udeje situácia, ktorú vníma ako pre neho bolestivú, často napríklad strata alebo zmena.
Ak spozorujete niektorý z týchto príznakov, buďte na pozore pred ďalšími varovaniami a kontaktujte odborníka v oblasti duševného zdravia. Ideálne odborníka, ktorého navštevuje vaše dieťa. Ak však nie je momentálne dostupný, môžete sa obrátiť aj na psychológov na linkách pomoci. Odborník vám bude klásť otázky ohľadom príznakov, ktoré ste si všimli, aby vám pomohol vyhodnotiť riziko a určiť ďalší postup.
Napriek tomu, že môžete momentálne cítiť nával a zmes rôznych emócií a myšlienok, dokonca pochybností či zmätenosti v tom, čo robiť ďalej, môžeme vám s istotou povedať, že práve to, že teraz čítate tieto riadky, svedčí predovšetkým o tom, akým dobrým rodičom alebo blízkym dieťaťa ste. Momentálne ste alebo budete obrovskou podporou a oporným stĺpom, niekomu, kto v nedávnej dobe pociťoval tak neznesiteľné ťažkosti, až sa pre ňu/pre neho stalo ukončenie vlastného života jediným východiskom.
Dôležitosť rodičovskej sebaopory
Byť vo funkcií takejto opory, môže byť mimoriadne stresujúce a vyčerpávajúce. Preto je dôležité, aby ste v tom celom nezostávali osamote. Podporou vám vie byť aj vaše okolie a je dôležité myslieť na to, že je len a len na vás, komu a do akej miery sa rozhodnete zdôveriť. Nápomocné môže byť pripraviť si niekoľko odpovedí na očakávané otázky, ako napríklad: „Áno, je to teraz náročné, ale robíme, čo môžeme, aby sa jej/jemu aj nám dostalo potrebnej pomoci.“ Nápomocným vie byť aj rozhovor s ľuďmi, ktorí si podobnou situáciou nedávno či v minulosti prešli, alebo rozhovor s odborníkom. Pokiaľ sami nie ste odborníkom v oblasti psychického zdravia (psychiater, psychológ, psychoterapeut, krízový intervent,…), je úplne v poriadku, ak neviete, ako v niektorých rozhovoroch s dieťaťom alebo situáciách po návrate domov reagovať. Je to niečo, v čom vás dokáže usmerniť odborník a zároveň vám samým dodať podporu, ktorú v podobnej situácii potrebujete a v plnej miere si ju zaslúžite aj vy. Obrátiť sa môžete aj na linky pomoci IPčko.sk, Dobrá linka alebo Krízová linka pomoci. Tieto služby ponúkajú anonymnú a bezplatnú podporu pre všetkých, ktorí to potrebujú.
tags: #ako #sa #spravat #o #dieta