Vďaka filmom a knihám existuje veľa doteraz neznámych porúch, ktoré si ľudia teraz začínajú uvedomovať. Autizmus je vývinová porucha, ktorá ovplyvňuje normálny vývoj mozgu s ohľadom na sociálne a komunikačné schopnosti a objavuje sa v prvých troch rokoch života. Autizmus alebo porucha autistického spektra (PAS) je neurologická a vývojová porucha, ktorá zasahuje oblasť interakcie k ostatným ľuďom, komunikáciu voči okoliu a správanie k ostatným ľuďom. Je pervazívnou vývinovou poruchou, zasahujúcou do viacerých funkčných oblastí života.
Podstata poruchy a jej prejavy
Porucha autistického spektra môže mať rozmanitú podobu, s rôznou mierou závažnosti príznakov. V každom prípade však ide o ochorenie, ktoré preniká a zasahuje do všetkých oblastí vývinu a života dieťaťa. Autizmus je spektrum, čo znamená, že každý ho prežíva inak. Každé dieťa s autizmom je svojim spôsobom jedinečné. Deti s autizmom nemusia mať nevyhnutne rovnaké prejavy, znaky a symptómy spojené so syndrómom autizmu.
Autizmus vzniká v dôsledku poruchy vývinu nervového systému v prenatálnom období. Prejavuje sa narušením v troch oblastiach - ide o narušenie sociálnej interakcie, narušenie komunikácie a prítomnosť stereotypných vzorcov správania a záujmov. Príznaky sa väčšinou objavujú v ranom veku, najčastejšie do troch rokov, no môžu sa objaviť aj v neskoršom období.
„Niektorí rodičia si myslia, že dieťa nemôže mať autizmus, lebo prežíva a prejavuje emócie. Deti s autizmom však bežne prežívajú a prejavujú emócie, no často ich majú problém regulovať a identifikovať u iných ľudí,“ hovorí psychológ Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Mgr. Ivan Belica.
Prvotné príznaky a rola rodičov
Väčšina rodičov cíti, že s ich dieťaťom nie je niečo v poriadku, keď má dieťa približne 18 mesiacov. My však vieme, že prvé príznaky sa dajú postrehnúť už vo veku okolo jedného roka. Môže ísť o problémy so spánkom, s celkovou dráždivosťou dieťaťa. Dieťa sa môže málo usmievať, alebo sa neusmieva vôbec, nenadväzuje očný kontakt pri dojčení, nemá záujem o spoločnú hru s rodičom.
Príznaky sa objavujú dvojakým spôsobom. Pri prvom spôsobe rodičia pozorujú, že vývin ich dieťaťa v danej oblasti je nápadne odlišný už od začiatku. Pri druhom spôsobe sa vývin dieťaťa javí ako normálny, potom však nastáva náhla alebo postupná strata už nadobudnutých zručností či schopností. Najvýraznejšie je to v tom, že dieťa, ktoré už začalo používať slová, odrazu úplne prestane rozprávať.
Diagnostické procesy
Je dôležité, aby diagnózu stanovil pediater, ktorý má skúsenosti s prácou s autistickými deťmi. Ak ako rodičia spozorujete príznaky autizmu alebo máte pochybnosti o správaní alebo vnímavosti svojho dieťaťa, je dôležité, aby ste ho pred akoukoľvek autodiagnostikou vzali k pediatrovi. Dieťa potom podstúpi ďalšie testy, ako sú testy sluchu, krvné testy na kontrolu hladín olova a skríningové testy na autizmus.
Psychologické diagnostické vyšetrenie prebieha formou hier, plnenia rôznych úloh a rozhovoru. Špeciálno-pedagogické diagnostické vyšetrenie sa zameriava na deficity, ktoré môžu súvisieť s PAS a ovplyvňovať vzdelávací proces. Cieľom stretnutí je zistiť, či je u dieťaťa prítomná niektorá z porúch autistického spektra a následne odporučiť rodičovi ďalší vhodný postup.
Faktory vzniku autizmu
Čo spôsobuje autizmus, nie je dobre pochopené napriek rozsiahlemu výskumu. Podieľajú sa na tom genetické faktory. V roku 2019 bola publikovaná v časopise JAMA Psychiatry jedna z najrozsiahlejších štúdií o autizme. Daná štúdia opätovne potvrdila, že genetika je v skutočnosti najväčším rizikovým faktorom pri vývine autizmu. Vedci zistili, že autizmus súvisí až na 81% so zdedenými génmi, zatiaľ čo environmentálne faktory predstavujú okolo 20% rizika.
Očkovanie autizmus nespôsobuje - rozsiahly vedecký výskum nenašiel žiadnu súvislosť medzi vakcínami a výskytom poruchy autistického spektra. Odborníci vo všeobecnosti uvádzajú ako rizikové faktory vysoký vek rodičov či komplikácie v tehotenstve a pri pôrode, ako je predčasné narodenie pred 26. týždňom, nízka pôrodná hmotnosť alebo viacnásobné tehotenstvo.
Neuroveda autizmu s 12tone
Úroveň intelektu a funkčnosť v živote
S mierou intelektu do istej miery súvisí aj funkčnosť dieťaťa v bežnom živote. Medzi významné ukazovatele patrí úroveň intelektu. Deti s autizmom, ktoré majú závažné intelektové postihnutie (IQ < 50), majú po celý život výrazné obmedzenia vo vzťahoch a v škole. S narastajúcou úrovňou intelektu narastá aj šanca, že v neskoršom živote bude dieťa lepšie fungovať v oblasti vzdelávania, práce, aj celkovo v bežných životných situáciách.
U pacientov s Aspergerovým syndrómom, ktorý je považovaný za miernejšiu formu autizmu, je často pozorovaná priemerná až nadpriemerná inteligencia, no tiež ťažkosti so sociálnymi interakciami. Vysokofunkčný autizmus sa zvyčajne vzťahuje na pacientov, ktorí majú silné verbálne a kognitívne schopnosti, ale môžu zápasiť s nadväzovaním vzťahov, zmyslovou precitlivenosťou, zvládaním emócií alebo riešením problémov.
Terapia a možnosti intervencie
Keďže autizmus nie je choroba, ale spôsob, akým funguje mozog vášho dieťatka, nedá sa vyliečiť. Liečba autizmu u detí sa zameriava na zlepšenie komunikácie, sociálnych zručností a správania, ako aj na riešenie individuálnych problémov. Jedným z najpoužívanejších a najmä najlepšie účinkujúcich postupov je postavený na základe takzvaných princípov ABA (Aplikovaná behaviorálna analýza). Táto terapia podporuje rozvoj reči, učí dieťa používať gestá, vypýtať si čo chce a primeraným spôsobom vyjadriť potreby.
Diétne pokyny môžu tiež pomôcť; niektoré štúdie ukazujú, že vylúčenie lepku a/alebo kazeínu zlepšuje stav. Lepok je prítomný v pšenici, jačmeni a raži, zatiaľ čo kazeín sa nachádza v mlieku, syroch a iných mliečnych výrobkoch. Okrem toho sa odporúča podstúpiť intenzívne logopedické, špeciálno-pedagogické a ďalšie intervencie.
Život s autistickým dieťaťom
Autizmus vyžaduje zvýšené nároky na čas, ktorý je potrebné dieťaťu venovať, nároky na schopnosť emocionálne zvládať celú situáciu a v neposlednom rade aj zvýšené nároky v ekonomickej oblasti. Rodičia často riešia, ako sa dieťa začlení do školy a nakoľko bude v budúcnosti samostatné.
Výchova dieťaťa s poruchou autistického spektra má rovnaký cieľ, ako výchova bežného dieťaťa - je ním príprava jedinca na samostatný život. Autistické deti sú však špecifické a výnimočné, takže na ne väčšinou bežné výchovné postupy neplatia. Prvým cieľom by mala byť výchova k samostatnosti a rozvíjanie intelektuálnych a fyzických schopností v čo najväčšej možnej miere. Je dôležité študovať o autizme čo najviac a hľadať inšpiráciu. Rodič pozná svoje dieťa najlepšie a zároveň, len a len rodič má právo a povinnosť rozhodnúť a konať tak, ako je presvedčený, že je v najlepšom záujme jeho dieťaťa.
tags: #ako #sa #vyvija #autisticke #dieta