Hyperaktivita u detí sa stala v posledných rokoch doslova strašiakom pre mnohých rodičov. Často sa mylne spája s núteným užívaním liekov na báze sedatív či s problémami detí pri učení. Pritom samotná hyperaktivita sa často objavuje aj u tých najmenších detičiek. Mnohí rodičia si už nevedia rady, keď je ich dieťa príliš hyperaktívne, neposedí ani minútu, stále skáče, behá hore dole. Stále si nárokuje na svojom a je neustále nespokojné s niečím. Všetko odmieta a ide si svoje. Takéto správanie môže byť vyčerpávajúce pre celú rodinu, pričom rodičia sa často cítia vyčerpaní z vlastného dieťaťa. Dôležité je si uvedomiť, že dieťa to nerobí „naschvál“, ale je to jeho prirodzený spôsob, ako sa vyrovnať s tým, čo cíti alebo prežíva. Aké sú jej typické príznaky a existuje riešenie na hyperaktivitu? Tento článok sa zameriava na poskytnutie komplexného pohľadu na túto problematiku a ponúka praktické rady a riešenia pre rodičov.
Pochopenie Hyperaktivity a ADHD: Viac ako len „neposlušnosť“
V dnešnej dobe máme o hyperaktivite a ďalších poruchách pozornosti oveľa komplexnejšie informácie, ako pred 20 rokmi. V tej dobe boli deti buď „neposlušné“, alebo sa „zle učili“, alebo ich rovno poslali do pomocnej školy. Dnes vieme, že existuje celá paleta rôznych slabších či výraznejších porúch pozornosti, na ktoré existujú odlišné spôsoby terapie a liečby. Hyperaktivita spôsobuje v detskom mozgu to, že dieťa nedokáže rozoznať dôležitosť podnetov okolo seba. Preto vo väčšine reaguje na všetky rovnako.
ADHD je skratka z anglického pomenovania poruchy pozornosti kombinovanej s hyperaktivitou (Attention Deficit Hyperactivity Disorder). Hyperaktivita sa často spája s ADHD a v niektorých prameňoch sa dokonca označuje za tú istú poruchu. Deti s ADHD nevydržia udržať pozornosť na jednu činnosť či vec. Ak sa mu napríklad snažíte niečo povedať, dve sekundy vás vníma a okamžite jeho pozornosť strhne napríklad okoloidúce auto. Prejavy ADHD detí a dospelých sú mierne odlišné. Dieťa napríklad nevydrží sedieť na jednom mieste, je nedočkavé, skáče do reči a neprestajne sa hýbe. ADHD sa u detí typicky začína prejavovať už pred dosiahnutím 7. roku života. Ich výchova sa oproti deťom bez tejto poruchy mierne líši.
Príznaky Hyperaktivity v Rôznych Vekových Kategóriách
Dôležité je rozlišovať medzi bežnou detskou energiou a hyperaktivitou. To, že dieťa behá ako pojašené alebo ho nemôžete uspať po tom, čo zjedlo veľký objem sladkého, neznamená, že je hyperaktívne alebo že trpí ADHD. Nezabúdajte, že vo väčšine prípadov sú deti proste deťmi. ADHD sa prejavuje v podstate pri akejkoľvek činnosti počas celého dňa. Väčšina detí aj zo slabších foriem hyperaktivity a ADHD vyrastie, niekedy vo veku troch, inokedy aj vo veku 6, 10, či dokonca v dospelosti. Niektoré deti však potrebujú na zvládnutie ADHD podať pomocnú ruku.
Medzi typické prejavy hyperaktívneho dieťaťa patrí nervozita, uplakanosť, neposlúchanie a nepočúvanie. Môžete sa k nemu pekne prihovoriť alebo aj kričať, ale žiadny efekt nie je ani po dobrom, ani po zlom. Neposedí ani minútu, stále skáče, behá hore dole. Hyperaktívne dieťa si stále nárokuje na svojom a je stále nespokojné s niečím, pričom všetko odmieta a ide si svoje. Nákupy s takýmto dieťaťom sú pre mnohých rodičov nepredstaviteľné, pretože to často končí hádzaním sa o zem, plačom a inými prejavmi nespokojnosti.
Hyperaktivita u bábätiek
Hyperaktivita sa dá vďaka moderným štúdiám diagnostikovať už pri bábätkách. V tomto veku patria medzi najčastejšie príznaky zvýšená citlivosť na rôzne podnety. Rovnako sa môžete stretnúť aj s naozaj malým objemom spánku. Novorodenci väčšinou dokážu prespať aj 22 hodín denne. Ak dieťa spí len pár hodín, môže ísť o príznaky hyperaktivity. Príčina vzniku tejto poruchy zatiaľ nie je úplne preskúmaná. U deväťmesačného dieťaťa je však ťažké s istotou určiť, či ide o hyperaktivitu alebo len o temperamentné dieťa, aj keď neurologické vyšetrenie môže byť v poriadku.
Špecifické prejavy pozornosti
Zaujímavosťou je, že deti s ADHD dokonale udržia pozornosť napríklad pri pozeraní rozprávky na detskom DVD alebo hraní sa s telefónom alebo počítačom, kde sa rýchlo a intenzívne menia obrázky a zvuky. To naznačuje, že problémom nie je celková neschopnosť sústredenia, ale skôr spracovanie bežných podnetov a udržanie pozornosti na menej stimulujúce činnosti.
Spánok a Hyperaktivita: Komplexné Prepojenia
Rodičia detí s poruchou pozornosti často popisujú ťažkosti so spánkom svojich detí. Málokedy sa tieto ťažkosti preklopia do porúch spánku, tak ako ich pozná medicína. Každodenný život detí s poruchou pozornosti však prináša v oblasti spánku svoje výzvy. Podľa National Resource Center on ADHD jedna štvrtina až jedna polovica rodičov detí s poruchou pozornosti (tzv. hyperaktívneho alebo kombinovaného typu) uvádza nejaký typ problému so spaním. Rodičia popisovali ťažkosti v nasledujúcich oblastiach: ťažšie zaspávanie, neochota ísť spať, častejšie nočné budenie, kratšia doba spánku, vynechávanie denného spánku (pri malých deťoch) a neskoršie ranné vstávanie.
Ak uspávanie dieťaťa trvá viac ako 20 minút, dá sa hovoriť o spánkových ťažkostiach. Takisto, ak sa dieťa predčasne prebúdza a neprespí celú noc. Ak to pretrváva viac ako tri mesiace a dieťa ťažšie zaspáva aj niekoľkokrát do týždňa, mali by ste navštíviť lekára. Podľa odborníkov sú za tieto problémy často zodpovedné nesprávny režim a výchovný prístup rodičov. Nedostatok spánku ovplyvňuje náladu dieťaťa a môže viesť k mrzutosti, úzkosti a depresii. Ľudia s ADHD majú často problémy so zaspávaním a nočným prebúdzaním. Na druhej strane, nie sú schopní vstať načas. Problémy so spánkom sú často spôsobené nadmerným vzrušením a neschopnosťou upokojiť sa. Negatívny vplyv môžu mať aj lieky na liečbu ADHD.
Varovné signály a odborné zistenia
Na prepojenie medzi poruchami spánku a poruchou pozornosti narazili odborníci prvýkrát pri štúdiu varovných signálov. Varovné signály sú nástrojom pre skoré vyhľadávanie detí, ktoré sú ohrozenejšie vznikom poruchy pozornosti. Vznikli spoluprácou rodičov a odborníkov, ktorí spoločne zachytili vo vývine detí s poruchou pozornosti určité špecifiká. Jedným z nich je aj porucha základných biorytmov, teda striedanie spánku a bdenia. Päťročná štúdia, ktorá skúmala prepojenie medzi závažnými poruchami spánku a následného vzniku poruchy pozornosti, toto spojenie potvrdila. Jej záver znel, že približne každému štvrtému dieťaťu, ktoré v ranom detstve trpelo poruchami spánku, bola neskôr diagnostikovaná porucha pozornosti.
Na problémy so spánkom sa zamerali i výskumníci a odborníci. Podľa ich zistení existujú viaceré prepojenia medzi poruchou pozornosti a spánkom. Podľa francúzskej štúdie bola medzi deťmi s poruchou pozornosti oproti deťom bez poruchy zaznamenaná vyššia ospalosť počas dňa. V noci bol ich spánok nepokojný (častejšie sa prehadzovali a hýbali) a častejšie sa u nich vyskytoval syndróm spánkového apnoe.
Syndróm spánkového apnoe a nepokojných nôh
Prepojenie medzi poruchou pozornosti a syndrómom spánkového apnoe sa objavuje aj v ďalších štúdiách. Syndróm spánkového apnoe môžeme zjednodušene chápať ako plytké dýchanie počas spánku alebo najmenej 10 sekundové prestávky dýchania počas spánku. To spôsobuje nepokojný a prerušovaný spánok. Liečba spánkového apnoe môže znížiť intenzitu prejavov poruchy pozornosti. Odstránením tohto spánkového problému sa výrazne zlepšuje kvalita života detí s poruchou pozornosti, pretože sa zmierňujú príznaky poruchy.
Ďalšia štúdia našla prepojenie medzi poruchou pozornosti a syndrómom nepokojných nôh, ktorý negatívne ovplyvňuje spánok. Syndróm nepokojných nôh spôsobuje nepríjemné a niekedy aj bolestivé pocity v nohách. Tieto pocity nútia deti pohybovať nohami, šúchať si ich alebo vyžadovať od rodičov masírovanie nôh. Sťažujú zaspávanie, pretože sa často objavujú večer, keď sa telo uvoľní. Niekedy sú tak intenzívne, že sa dieťa s plačom v noci budí. Prerezávanie zúbkov je tiež častou príčinou nepokoja a problémov so spánkom u dojčiat.
Vzťah príčin a následkov
Ak sa viac začítate do témy spánku a porúch pozornosti, môžete nadobudnúť pocit, že lúštite hádanku "Kto bol skôr? Vajce alebo sliepka?". Nájdete odkazy na články a výskumy, ktoré tvrdia, že za diagnózou porúch pozornosti stojí nesprávne diagnostikovaná porucha spánku. Existujú predpoklady, že poruchy spánku spôsobujú rovnakú symptomatiku ako poruchy pozornosti. Avšak ak dieťa vykazuje tieto symptómy, väčšinou je diagnóza v detskom veku uzatvorená ako porucha pozornosti. Táto diskusia delí odborníkov na dva tábory. Skupina, ktorá tvrdí, že časť detí s poruchou pozornosti je nesprávne diagnostikovaná a má vlastne poruchu spánku. Druhá skupina, ktorá tvrdí, že poruchy spánku u detí sú zriedkavé a teda diagnóza poruchy pozornosti je správna a tá negatívne ovplyvňuje kvalitu spánku. Obe skupiny sa však zhodujú, že nedostatočný a nekvalitný spánok, môže zhoršiť príznaky porúch pozornosti. Preto je dôležité, aby sa rodičia detí s poruchou pozornosti venovali kvalite spánku svojich detí, aby prostredníctvom zlepšenia spánku svojich detí znížili intenzitu prejavov porúch pozornosti.
Vplyv Senzorickej Integrácie na Spánok Hyperaktívnych Detí
Problémy so spánkom u detí môžu byť spojené aj s poruchou senzorickej integrácie. Senzorická integrácia je neurologický proces, ktorý organizuje informácie z našich zmyslov. Zmysly, ktoré najviac ovplyvňujú učenie sa novým veciam, sú: hmat, propriorecepcia (informácia zo svalov a kĺbov) a vestibulárny zmysel (rovnováha). Cieľom tohto procesu je efektívne použitie zmyslovej informácie pri interakcii s prostredím. Porucha senzorickej integrácie nie je poruchou v medicínskom zmysle slova. To znamená, že ju nenájdete ani v Medzinárodnej klasifikácii chorôb ani v Diagnostickom a štatistickom manuály duševných porúch.
Na Slovensku síce takéto výskumy nemáme, ale kolegovia z USA uvádzajú, že STAR - Inštitút pre poruchu senzorického spracovania, uvádza, že 11 % detí vo veku od 4 do 17 rokov má v USA diagnostikovanú poruchu pozornosti s hyperaktivitou (ADHD). Štúdie ukazujú, že 5 % až 16 % percent detí vykazujú príznaky poruchy senzorickej integrácie. Dôležité je poznamenať, že mnoho z detí má zároveň aj poruchu pozornosti aj poruchu senzorickej integrácie. Výskumy hovoria o približne 40 % detí. Ak by sme mali miestnosť so 100 deťmi, z tých jedenástich detí s ADHD by štyri deti mali zároveň aj poruchu senzorickej integrácie.
Ako porucha senzorickej integrácie ovplyvňuje spánok
Deti s poruchou senzorického spracovania môžu mať rôzne prejavy, ktoré komplikujú spánok:
- Hypersenzitívnosť (precitlivelosť) na hmatové informácie: Môže im vadiť pyžamo, štítky na pyžame, odmietajú paplón alebo sa priveľmi rozrušia pri večernej sprche. Trhanie za ušká alebo bitie hlavičky u dieťaťa môže byť prejavom senzorickej citlivosti.
- Hyposenzitívnosť (nedostatočná citlivosť) na hmatové informácie v ústach: Napríklad pred spaním chcú jesť, zaspávajú počas pitia z fľaše (v neskoršom veku).
- Hyposenzitívnosť (nedostatočná citlivosť) na proprioreceptívne informácie: Môžu vyžadovať mať niekoho pri sebe pri zaspávaní alebo sa priam obklopujú hromadou plyšových hračiek či podušiek.
- Oslabené vestibulárne spracovanie: Často padajú z postele.
- Hypersenzitívne (precitlivelé) deti na ostatné zmysly: Môžu vyžadovať absolútne ticho a budiť sa aj na jemné zvuky alebo nedokážu zaspať, ak nie je v izbe dostatočná tma.
Strategické Prístupy k Zlepšeniu Spánku
Ak spozorujete u detí príznaky ADHD a hyperaktivity, neodkladajte návštevu lekára a psychológa. Nemusíte sa báť, že dieťaťu naordinuje lieky na utlmenie. Väčšinou si s ním len pohovorí, správne diagnostikuje poruchu pozornosti a dá vám množstvo dobrých rád, ako s dieťaťom komunikovať a ako mu pomôcť naučiť sa lepšie sústrediť na to, čo práve robí alebo vníma.
Dúhová relaxácia: Všímavosť pre deti
Optimalizácia času spánku
Čas, kedy ukladáte svoje dieťa spať by mal byť citlivo zvolený. Pri jeho hľadaní zvážte aj skutočnosť, že vaše dieťa pravdepodobne potrebuje menej spánku ako jeho rovesníci. Vyhnite sa príliš skorému ukladaniu k spánku. To môže viesť k frustrácii z dlhého procesu zaspávania, ale aj k budeniu sa počas noci a ťažkostiam opäť zaspať. Expert na detskú spánkovú medicínu Craig Canapari pre Today uvádza, že ak sa deti úplne vyšťavia, môže nastať úplne opačný scenár - začnú byť hyperaktívne. V prípade, že sa to deje pravidelne, stačí posunúť večierku o 15 - 20 minút skôr.
Ak si zvolíte čas ukladania na spánok, snažte sa trvať na jeho dodržiavaní. Zvlášť pravidelné posunutie spánku na neskôr počas piatku a soboty, môže viesť k rozhodeniu biologického rytmu. To sťažuje jeho opätovné nastavenie v noci z nedele na pondelok a z pondelka na utorok.
Vytvorenie upokojujúceho večerného rituálu
Je na vás, či ho nastavíte pevne a vedome do neho zasadíte relaxačné a ukľudňujúce techniky alebo bude mať len podobu pokojného ukladania k spánku s jasnými krokmi. Je však známe, že deti s poruchou pozornosti majú problém sa zorganizovať, preto by mal byť jednoduchý. Rituál by mal byť jasne štrukturovaný. Je len vítané, ak má jasné časti, ktoré pomáhajú vyslať dieťaťu signál, že je čas ísť spať:
- Hygiena: Napríklad večera, umývanie, prezlečenie do pyžama.
- Relaxačná časť: Napríklad čítanie rozprávky, masáž, šálka bylinkového čaju, joga, dychové cvičenie či pokojná hra. Tu môžete využiť prvky, ktoré cielene ukľudňujú centrálnu nervovú sústavu.
- Príprava na spánok: Napríklad počúvanie relaxačnej hudby v posteli, pustenie tzv. bieleho šumu.
Aj pri starších deťoch môžete využiť organizér, kde sú cez symboly ukázané jednotlivé kroky a tak vďaka vizualizácii podporiť samostatnosť. Rodičia detí s poruchou pozornosti často popisujú ťažkosti pri ukladaní sa, ktoré vedú ku konfliktom. Rituál pomáha zmierňovať aj túto oblasť, pretože obmedzuje priestor na vyjednávanie. Zároveň vyhnutie konfliktom by malo byť dôležitou časťou opatrení, pretože konflikt aktivizuje centrálnu nervovú sústavu.
Je na vás, či chcete byť aktívnymi počas večerného rituálu. Odporúča sa to aj pre zlepšenie vzťahov, aj preto, že môžete deťom s poruchou pozornosti pomôcť sa ukľudniť. Je známe, že deti s poruchou pozornosti to možno samotné nedokážu, respektíve sa to musia učiť. Súčasťou toho rituálu môže byť spoločné čítanie, ležanie v posteli a hladkanie dieťaťa pri relaxačnej hudbe, masáž a podobne.
Prispôsobenie spánkového prostredia
Mnoho môže pomôcť, ak svoje prostredie upravíte tak, že navodí telo k spánku. K tipom z tejto oblasti patrí:
- Hodinu až dve pred spaním bez tzv. modrého svetla z TV, tabletov, počítačov či mobilov.
- Hodinu pred spaním zatiahnuť a stlmiť svetlá v byte.
- Navodiť pokojnú atmosféru relaxačnou alebo pokojnou hudbou, stíšiť hlasitosť na TV (ak ostatní členovia rodiny potrebujú v tomto čase sledovať TV).
- Využite aromatické esencie, ktoré ukľudňujú (napríklad levanduľa, jazmín, harmanček).
- Vyvetrajte a v zime znížte teplotu v detskej izbe pred spaním. Optimálna teplota v detskej izbe je kľúčová.
- Pred spaním odstráňte prvky, ktoré by mohli rozptyľovať. Môžu to byť hračky, s ktorými by sa dieťa chcelo hrať. Uložte ich na noc, aby ste vyslali jasný signál, že dnes už je čas ísť spať. Útulné prostredie je polovica úspechu, zabezpečte, aby sa dieťa v izbe cítilo bezpečne a pohodlne.
Špecifické odporúčania senzorickej integrácie
Odborníci pracujúci s metódou senzorickej integrácie majú svoje ďalšie tipy. Najcielenejšie sa dá pomôcť, ak poznáme senzorický profil dieťaťa. Vtedy sú odporúčania presne zamerané na konkrétne dieťa s poruchou senzorickej integrácie. Niektoré tipy však môžete vyskúšať, pretože fungujú aj všeobecne, keďže sú zamerané na ukľudnenie centrálnej nervovej sústavy.
Je vysoko pravdepodobné, že ak by ste navštívili odborníka pracujúceho s metódou senzorickej integrácie a riešili by ste s ním problémy so spaním, jednou z možností by boli tzv. záťažové deky. Dajú sa kúpiť alebo sa dajú vyrobiť. Sú to prikrývky, ktoré sú ťažké približne 10 % - 15 % váhy tela dieťaťa. Deti pozitívne reagujú na hlboký tlak, ktorý prikrývka vyvoláva. Deka pôsobí upokojujúco aj z dôvodu, že sa v nej ľudia cítia ako v pevnom objatí. Švédska štúdia, ktorú zaplatili výrobcovia takýchto prikrývok, preukázala pokojnejší spánok sprevádzaný menším počtom pohybov. Ľudia, ktorí sa štúdie zúčastnili, verili, že prikrývky im pomohli spať pohodlnejšie.
Medzi odporúčaniami by ste určite našli tip, aby ste cielene využili pohybové aktivity. Na jednej strane by ste sa aspoň hodinu pred spánkom mali vyhnúť tzv. vestibulárnym aktivitám, ako je šantenie, skákanie, behanie či točenie. Tento čas by ste mohli využiť na pokojné hojdanie v hojdacej sieti, hojdacom kresle alebo kolísanie na rukách. Dotyk by mohol poslúžiť nielen pri masáži, ale kľudne i pri čítaní rozprávky v pevnom objatí. Ak by vaše dieťa na večernú sprchu reagovalo veľkým rozrušením, určite by bolo odporúčaním presunúť sprchu na ráno alebo sprchu zameniť za vaňu.
Všeobecné zásady pre kvalitný spánok
Existujú ešte všeobecné tipy, ktoré podporujú lepší spánok:
- Snažte sa dodržiavať, že posteľ je priestor na spanie. Vyhýbajte sa tomu, aby dieťa v posteli chatovalo s priateľmi alebo hralo hry na mobile, pozeralo rozprávku na laptope a pod.
- Večerné jedlo by malo byť ľahko stráviteľné a malo by obsahovať málo cukru. Správna výživa je dôležitá, večera by mala byť ľahká a bez sladkostí a sladených nápojov.
- Pokiaľ má vaše dieťa prejavy porúch spánku ako spánkové apnoe, syndróm nepokojných nôh, časté budenie v noci a pod., prekonzultujte spánok s pediatrom. Pokiaľ vaše dieťa užíva lieky na poruchy pozornosti, poraďte sa o spánku s lekárom, ktorý dieťaťu lieky predpisuje. Užívanie melatonínu môže tiež regulovať cyklus spánku a bdenia.
- Všímajte si to, čo je pozitívne. Oceňujte dieťa, ak samé zaspí, ak zaspí rýchlejšie alebo ak sa v noci menej krát zobudí. Vďaka tomu zdôrazňujete dôležitosť pokojného spánku.
- Vyhnite sa zdriemnutiu 4 hodiny pred spaním a kofeínu a nikotínu aspoň 4 hodiny pred spaním. Chodievajte spať približne v rovnakom čase každý deň.
- Využívajte relaxačné techniky, ako je meditácia a hlboké dýchanie.
Regulácia Správania a Rozvoj Sústredenia
S hyperaktivitou súvisí aj to, čomu hovoríme stav bdelosti, čiže schopnosť centrálnej nervovej sústavy udržať optimálnu úroveň aktivity vzhľadom na meniace sa podmienky tela a okolia. Stav bdelosti sa počas dňa prirodzene mení a jeho optimálnosť závisí aj od činnosti, ktorú vykonávame. Napríklad pri zaspávaní je ideálne mať nízky stav bdelosti, ale pri podávaní výkonu je vhodnejší vyšší stav bdelosti. U hyperaktívnych detí je stav bdelosti prevažne vysoký až super vysoký, je teda potrebné ho znižovať.
Regulácia správania sa vyvíja až do dospelosti, je preto nereálne od dieťaťa očakávať, že sa bude vedieť samo zregulovať, keď prežíva silné emócie. Základom je uvedomiť si, čo je spúšťačom silnej emócie, ako sa prejavuje v správaní dieťaťa a aká je reakcia rodiča a jej dosah na správanie dieťaťa. Nízka frustračná tolerancia sa prejavuje napríklad tým, že keď dieťaťu niečo nejde, rýchlo sa rozčúli. Rýchle emočné vyčerpanie sa prejavuje prehnanou citlivosťou dieťaťa a neochotou ďalej spolupracovať. V tomto prípade sú opatrenia opäť tiež skôr preventívne. Už pri plánovaní činnosti treba zohľadniť energiu dieťaťa, dať mu možnosť krátkych prestávok na upokojenie, učiť dieťa jednoduchým stratégiám na upokojenie, ako napr. používanie relaxačných pomôcok, loptičiek, hryzátok, trénovať rozpoznávanie signálov únavy, zriadiť relaxačný kútik pre dieťa.
Podpora sústredenia a učenia
Koncentráciu si môžete predstaviť ako sval, ktorý vyžaduje pravidelné cvičenie. Schopnosť sústrediť sa a udržať pozornosť na všetky druhy úloh je mimoriadne dôležitá, pretože pomáha deťom učiť sa a zlepšovať sa. Medzi faktory, ktoré môžu oslabiť sústredenie dieťaťa, patria slabé motorické zručnosti, nedostatok spánku, problémy a obavy, neprimeraná výživa, nedostatok pohybu a nadmerné používanie technológií.
Ako pomôcť dieťaťu so sústredením:
- Hry: Využívajte hry na trénovanie koncentrácie. Veľa detí sa upokojí, keď im ponúkneme činnosť, ktorá ich úplne pohltí. Výbornou voľbou sú aj magnetické knihy - dieťa si v nich skladá obrázky podľa šablóny alebo vlastnej fantázie. Ďalším favoritom je stavebnica Plus-Plus. Malé dieliky si vyžadujú precíznosť a trpezlivosť, čo deti prirodzene spomalí. Magnetické stavebnice sú skvelým spôsobom, ako dieťa zaujať a zároveň ho prirodzene spomaliť. Dieliky sa k sebe ľahko pripájajú, takže sa dieťa nemusí trápiť so zložitým spájaním. Veľkou výhodou magnetických stavebníc je, že ich skladanie vyžaduje plánovanie a trpezlivosť. Postupne sa ponorí do hry natoľko, že jeho tempo sa prirodzene spomalí. Niektoré deti potrebujú „niečo v rukách“.
- Prostredie: Vytvorte ukľudňujúce a upokojujúce prostredie. Aby sa dieťa s ADHD dokázalo lepšie sústrediť, vytvorte pre neho priestor, ktorý bude organizovaný a prehľadný.
- Rozvrh: Stanovte denný rozvrh. Deti sa cítia istejšie, keď vedia, čo bude nasledovať. Skúste mať jasne dané časy na hranie, jedenie aj oddych. Denná rutina - deťom s ADHD pomáha, ak majú zavedenú pevnú dennú rutinu. Do dennej rutiny by ste mali zaradiť aj pravidelné prestávky, ktoré dieťaťu umožnia uvoľniť energiu a môžu mu pomôcť zlepšiť sústredenie. Je optimálne, ak sú prestávky krátke a časté.
- Učenie: Rozdeľte učivo na menšie časti. Dôležité je tiež rozdeliť si zložitejšiu úlohu/hru na menšie kroky, ktoré vieme oceniť a povzbudia dieťa k dokončeniu činnosti. Deti sa učia predovšetkým hrou, takže dôležité je aj zaujať dieťa hrovým/kreatívnym prístupom. Zapojte do hry/učenia viacero zmyslov (napr. maľovanie na obrovský papier prilepený na dverách, maľovanie kockami lega, kreslenie do múky, učenie/hra mimo stola, prvok náhody - losovanie, hod kockou). Využite časovanie aktivity - zabezpečíte tým predvídateľnosť, ideálne spojené s vizualizáciou.
- Odmeňovanie: Motivujte dieťa odmenami. Nešetrite pochvalou - pochvala nielen za dobrý výkon, ale predovšetkým za snahu.
- Relaxačné Techniky: Používajte relaxačné techniky na zlepšenie koncentrácie.
Komunikácia a trpezlivosť
Pri komunikácii sa snažte používať čo najjednoduchšie a jasne formulované vety. Mali by byť krátke a zrozumiteľné. Vždy sa presvedčte, či vás dieťa počúva. Výchova dieťaťa s ADHD môže byť náročná a vyčerpávajúca. Aj napriek tomu sa snažte byť trpezliví. Aby ste podporili sebaovládanie svojho dieťaťa, usilujte sa ho naučiť jednoduché techniky, ktoré mu pomôžu zastaviť sa a premyslieť ďalšie kroky.
Ďalšie Overené Metódy Podpory
Existujú viaceré spôsoby, ako dostať príliš živé deti do normálu aj bez liekov.
Telesný kontakt, rytmus a hra v prírode
Výbornou výchovnou prevenciou je, ak od narodenia budete dieťatko zavinovať do tesnej perinky, nosiť v šatke, neskôr počas dňa ho umiestnite do ohrádky. Nezdráhajte sa vonku, ak už chodí, použiť aj bezpečnostné traky. Tesný kontakt bábo neobmedzí natoľko, ako si myslíte, ale dopraje mu pocit bezpečia. Energiu mu pomôžete vybiť rytmom - hojdaním v kolíske alebo v hojdacej postieľke, kolísaním na sebe, tancovaním, jemným skákaním na fitlopte. Rytmus je však dôležitý aj pri rozdelení dňa, dbajte na pravidelný režim hneď, ako sa to trochu dá. Nejde o drezúrovanie, ale ak všetko necháte na dieťa a jeho aktuálne chcenie, môžete sa v tom ľahko stratiť - vy aj drobec. Snažte sa tiež obmedziť techniku v jeho hrách a pred hotovými hračkami uprednostnite hru so „živými“ prírodnými materiálmi, v ktorých môže dieťa prežiť svoju „telesnosť“. Možno to znie zvláštne, ale niekedy najlepším spôsobom, ako dieťa upokojiť, je dopriať mu ešte trochu pohybu. Ak máte možnosť, choďte spolu von.
Strava a jej vplyv
Viaceré štúdie upozorňujú na súvis potravinových alergií s hyperaktívnym správaním. V strave najviac škodí olovo, fosfáty, konzervanty a vlastne všetko, čo do stravy prirodzene nepatrí. Ak deťom vo výskume upravili stravu podľa alergie, zároveň sa zmiernilo aj jeho nepokojné správanie. V rámci psychosomatiky je úplne logické, že ak organizmus dieťatka zaťažíte nevhodnou stravou, bude na vnútornú nerovnováhu nejako reagovať. To, že by nadmerný príjem cukru zvyšoval hyperaktivitu, sa síce nepotvrdilo, ale etikety označujúce zloženie potravinových výrobkov preventívne sledujte.
Homeopatia ako individuálny prístup
„Cesta k nájdeniu správneho homeopatického lieku spočíva v pochopení problému. V klasickej medicíne sa predpisuje niekoľko tých istých liekov všetkým hyperaktívnym detským pacientom. Ich účinok vo veľkej miere pomáha viac rodičom než samotnému dieťaťu, pretože je často založený na jeho utlmení,“ hovorí homeopat MUDr. Richard Wagner. Homeopatia si všíma individualitu, konkrétny prejav poruchy, detaily - či dieťa kričí, čo ho najviac rozčúli, aký má vzťah k zvieratám, ako spáva. Pre nepokojné deti existuje vyše 60 homeopatických liekov a stále sa objavujú nové. „Pre mňa je najzmysluplnejší pohľad na ľudské ochorenia ako na reakciu na nespracované duševné konflikty. V prípade psychických porúch rozhoduje o ich rozvoji nielen druh konfliktu a jeho emocionálne zafarbenie, tak ako je to pri telesných ochoreniach, ale aj počet a umiestnenie konfliktných udalostí v mozgu,“ dodáva homeopat.
Joga pre deti
Existuje aj joga určená špeciálne pre deti. Je to relaxačno-posilňovacie cvičenie zamerané na správne dýchanie, držanie, koordináciu a rovnováhu tela a pružnosť. Deti sa naučia nielen správne dýchať, upokojiť, koncentrovať, ale aj pracovať s telom a usmerňovať vhodne energiu. Okrem hyperaktívnych detí sa joga využíva aj pre autistické a mentálne postihnuté deti.
Rodičovská Pohoda: Nezabúdajte na seba
Život s hyperaktívnym dieťaťom si od rodičov vyžaduje veľkú dávku energie, trpezlivosti a odolnosti. Každodenné napätie a únava vedú k chronickému stresu, ktorý sa môže neskôr prejavovať rôznymi zdravotnými problémami. Je preto nevyhnutné, aby aj rodičia našli metódy na rýchle upokojenie, ktoré im pomôžu so sebakontrolou a konštruktívnymi reakciami. Každé dieťa je iné. Dôležité je mať trpezlivosť, skúšať rôzne spôsoby a nezabúdať, že detská energia je vlastne dar - len ju treba správne usmerniť.
Je veľmi pravdepodobné, že psychika matky má vplyv na dieťa. Deti sú veľmi citlivé na emócie matky a dokážu ich vnímať. Úzkosť a strach sa môžu prenášať na dieťa prostredníctvom materského mlieka, ale aj prostredníctvom správania a reakcií matky. Je dôležité, aby sa matka cítila dobre a bola v pohode. Ak sa cítite preťažená, vyhľadajte odbornú pomoc (psychológ, psychiater). Ak sa dá, striedajte sa s partnerom alebo požiadajte starých rodičov o chvíľku pomoci. Nezabúdajte na seba, pretože vaša pohoda je kľúčová pre pokoj a pohodu vášho dieťaťa.
tags: #ako #uspat #hyperaktivne #dieta