Rozvod rodičov je vždy náročný, a to ako pre samotných rodičov, tak i pre ich deti, bez ohľadu na ich vek. Už malé deti dokážu byť až prekvapivo všímavé a často nás šokuje, ako rozumejú aj veciam, ktoré by sme nepredpokladali. Preto tak intenzívne vnímajú aj rozvody, ktoré sú pre ich malý svet hotovou tragédiou. Rozvod je jednou z najväčších skúšok v živote človeka a len veľmi malé percento detí by ho negatívne nezasiahol. Niektoré deti sa s touto situáciou vyrovnajú lepšie, iné horšie, a u niektorých môžu pretrvať trvalé následky, ktoré ovplyvnia aj ich budúci život. Nie je však potrebné podliehať prílišnému pesimizmu a beznádeji, pretože existujú účinné cesty, ako zmierniť deťom ich bolesť a obmedziť negatívny dopad rozvodu na ich psychiku.
Rozvod má aspekty sociálne, etické, právne, emočné a veľmi dôležité aspekty psychologické. V našich podmienkach nie je rozvod ojedinelým javom, ba práve naopak, počet rozvádzajúcich sa rodín sa drží na vysokej úrovni. Rozchod či rozvod rodičov je vždy emočne náročným obdobím a pre dieťa často znamená veľmi traumatickú udalosť. Následky konfliktných rozchodov rodičov závisia od mnohých faktorov, pričom na prvom mieste je vždy správanie rodičov, ďalej vek dieťaťa a jeho pohlavie.
Rodinné prostredie je jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré deti formuje. Dieťa, ktoré vyrastá odmalička iba s jedným rodičom, vníma túto rodinnú situáciu ako normu, pretože nič iné nevidelo. Keď začne chodiť do materskej školy, rodič sa môže pripraviť na to, že sa dieťa bude pýtať, prečo to má inak ako väčšina detí. Psychologička Sylvia Horváthová hovorí, že ak má dieťa aj druhého rodiča, len spolu nežijú a dieťa má uspokojené svoje potreby nielen v materiálnej, ale aj psychickej oblasti a vníma zdravú citovú väzbu, nie je problém vyrastať s oddelenými rodičmi. Avšak, ak dieťa vyrastá v rodine s mamou a otcom a odrazu sa vzťah rodičov rozpadne, dieťa prichádza o istotu a bezpečie, keďže detský svet sa točí okolo rodičov.
Ako dieťa spracuje rozvod či rozchod rodičov, závisí od viacerých faktorov, vrátane veku dieťaťa, vzťahov s ostatnými členmi rodiny a tiež toho, či sa rodičia rozišli „potichu“ a v dobrom, alebo rozchodu či rozvodu predchádzali hádky, psychické alebo fyzické násilie. Je dôležité urobiť všetko pre to, aby dieťa necítilo zodpovednosť za rozpad vzťahu rodičov a namiesto trápenia v detskej izbe si užívalo bezstarostnú hru a radosť zo života. Odborníčka hovorí, že ako bude dieťa reagovať na rozpad rodičovského vzťahu, záleží predovšetkým na zrelosti samotných rodičov. Zrelý človek si nepotrebuje cez dieťa dokazovať svoju moc a primárne dbá o pohodu a zdravý vývoj svojho dieťaťa. Aj preto je potrebné čo najviac komunikovať s ohľadom na vek a stav potomka. Je fajn ubezpečiť dieťa o svojej láske a podpore. Rovnako je dôležité dohodnúť si pravidlá stretávania sa s dieťaťom a následne ich dodržiavať. Je dobré, ak môže dieťa komunikovať cez telefón či inak s oboma rodičmi podľa svojej potreby. Psychologička S. Horváthová vysvetľuje, že čím v neskoršom veku sa rodičia rozvedú, tým to dieťa nesie ťažšie, pretože dlhšie obdobie žilo v „ilúzii“ ideálneho vzťahu mama + otec + dieťa = rodina. Deti na situáciu reagujú vždy, ale každé iným spôsobom. Každý rodič, ktorý sa svojmu dieťaťu venuje a trávi s ním čas, spozná, že sa s dieťaťom niečo deje, pričom reakcie malých detí sa budú líšiť od reakcií detí v puberte. Je tiež dôležité povedať, že deti na seba často berú zodpovednosť za správanie rodičov a toho, čo sa v rodine deje, niekedy skrátka uviaznu v pocite, že za to môžu ony.
Vnímanie rozvodu podľa veku dieťaťa: Od bábätka po dospievajúceho
Vnímanie a spracovanie rozvodu rodičov sa mení s vekom a vývinovou fázou dieťaťa. Pre rodičov je kľúčové porozumieť týmto odlišnostiam, aby mohli dieťaťu poskytnúť adekvátnu podporu a minimalizovať negatívne dopady.
Dieťa 0 až 18 mesiacov: Svet pocitov a energií
U bábätiek vždy platí pravidlo, že veľmi nasávajú energie okolo seba. Preto je tak dôležité, aby sme boli ako mamy pokojné a neprenášali na dieťatko naše neistoty alebo negatívne pocity. Presne týmto spôsobom vnímajú deti do roka a pol rozvodové ťahanice ich rodičov. Veľmi dobre cítia, že je u nich doma nejaké napätie. Nerozumejú však tomu, prečo sa to deje a čo bolo dôvodom takejto atmosféry. To sa potom prenáša aj na ich správanie - zrazu sú precitlivelé, často plačú a reagujú podráždene.
V tejto situácii je nevyhnutné napriek náročným dňom zotrvať pri pravidelnom harmonograme. Ten pomáha malým detičkám vysporiadať sa s akýmikoľvek problémami. Vďaka tomu pociťujú istotu a bezpečie. Zamerajú sa viac na jedlo, spánok a nebudú tak vnímať napätie okolo nich. Zároveň to pomôže aj vám, pretože sa sústredíte na jednotlivé činnosti a nebudete tak vnímať bolesť zo skrachovaného vzťahu. Poproste o pomoc svojich blízkych. Niekedy je potrebné, aby ste si od toho všetkého oddýchli, vyplakali sa a dostali emócie pod rovnováhu. Chvíľka samoty vám pomôže a dieťatko nebude pri vás v čase, keď budete cítiť úzkosti.
Dieťa 18 mesiacov až 3 roky: Naviazanosť a strata istoty
V tomto období začínajú byť deti veľmi naviazané na rodičov. Často sa striedajú obdobia, keď chcú iba mamu alebo potom radšej otca. Keď túto osobu nemajú vo svojej blízkosti, tak usedavo plačú a dožadujú sa jej. Kvôli tomu ťažšie prežívajú aj rozvod. Nevnímajú ešte jednotlivé súvislosti, ale veľmi dobre chápu, že zrazu prichádzajú o jedného z rodičov. Tým utrpí aj ich túžba byť v centre pozornosti, preto sa to snažia nahradiť rebelovaním. Ich vývoj sa môže vrátiť trochu pozadu, nebudú sa chcieť odúčať od plienok. Odmietnu samostatne jesť a budú vám komplikovať život. Obzvlášť ťažké sú pre nich chvíľky, keď sú osamote, napríklad večer pri zaspávaní, pretože sa vtedy prejavia stavy úzkosti. Dieťa nechápe, čo je rozvod, ale dobre vníma, že jeden rodič je menej zapojený alebo odišiel, a môže si myslieť, že to zavinilo ono, potrebuje vidieť rodiča, s ktorým nežije, častejšie. Z náhlej neprítomnosti jedného rodiča môže prežívať pocity zúfalstva. V správaní sa môžu objaviť tendencie k provokovaniu, bitkám s deťmi.
Opäť pomôže určitá rutina. Deti by mali mať pevný harmonogram a čo je dôležité, mali by sa na ňom naďalej podieľať obaja rodičia. I keby už s vami manžel nebýval, tak by mal tráviť čas s vašimi ratolesťami aspoň počas víkendov. Keď budú vedieť, že zostávajú naďalej v kontakte s otcom aj s mamou, tak sa upokoja. Ak je to čo i len trochu možné a dokážete sa s bývalým tolerovať, tak aspoň niekedy si naplánujte spoločné aktivity.
Ako vysvetliť deťom, čo je to korona vírus?
Dieťa 3 až 6 rokov: Sebaobviňovanie a hľadanie príčiny
Vnímavejšie deti majú s rozvodmi rodičov väčšie ťažkosti. Po treťom roku už síce rozumejú tomu, že sa ich mama s otcom rozvádza a nebudú viac žiť v rovnakej domácnosti, ale nebudú vedieť prečo. A tu prichádza veľký problém, pretože si to všetko zvyknú vzťahovať na seba. Myslia si, že sú zodpovedné za rozbitie ich vzťahu a obviňujú sa z toho, že urobili niečo zlé. To môže viesť k zmenám správania, zvýšeniu agresivity, plačlivosti, ale aj k nočným morám, ktoré môžu byť prepojené s pomočovaním. Predškoláci majú tendenciu obviňovať seba z manželských problémov rodičov.
V tejto situácii dajte deťom pocítiť, že neprichádzajú o svoje zázemie. Opäť im prineste trochu stereotypu, vďaka ktorému sa upokoja. Taktiež je dôležité, aby ste s nimi hovorili o všetkom, čo sa deje. Vysvetlite to primerane ich veku, ale istotne o rozvode nemlčte. Niekedy deti nevedia o tom hovoriť s rodičmi, ale môže to byť hocikto z ich rodiny alebo psychológ. To hlavné je, aby to iba nedržali v sebe a dokázali to spracovať. V tomto veku už viac vnímajú nálady rodičov, takže ak sa dokážete rozísť v dobrom, tak to bude pre nich veľká výhoda. Hlavne sa pred deťmi nehádajte a ani jeden na druhého nehádžte žiadnu špinu. S väčšími deťmi sa už snažte rozprávať o ich pocitoch, čítajte spolu detské knihy na túto tému a pripravujte ich na to, ako bude vyzerať váš spoločný život.
Dieťa 6 až 11 rokov: Strach zo zmeny a dopad na vzťahy
V školskom veku si už deti uvedomujú, v akom zázemí žili a čo im dávala rodina. Preto keď sa zrazu rodičia rozvádzajú a nebývajú spolu, tak prežívajú veľký strach. Boja sa toho, ako sa zmení ich život a že prichádzajú o otca či matku. Tlak z domácnosti sa prenáša do ich ďalších vzťahov. Môže sa zhoršiť prospech, budú sa hádať so spolužiakmi, biť s kamarátmi. Takisto sa to prejavuje fyzickými zmenami. Keďže sú pod veľkým stresom, pravidelne trpia nevysvetliteľnými bolesťami. Deti mladšieho školského veku obvykle prežívajú smútok a plačú. Deti v tomto veku rozvíjajú vzťahy so svojimi rovesníkmi a vyvíjajú sa v oblasti citového vývoja. Pri rozchode rodičov zažívajú smútok, bolesť a hnev, ktorý nedokážu priamo vyjadriť. Majú strach zo straty rodičov, objavujú sa pocity viny a sebaobviňovanie. Uvedomujú si vlastné možnosti aj limity, a to prevažne vo vzťahu s druhými. Rozvíjajú svoje sociálne vzťahy mimo rodiny, medzi rovesníkmi, v záujmových činnostiach. V situácii ako je rozvod rodičov požadujú jasné vysvetlenie. Snažia sa pochopiť rodičov alebo jedného z rodičov. Na druhej strane tiež môžu silne odsudzovať rozhodnutia oboch alebo jedného z rodičov. Vnímajú svoju vlastnú zraniteľnosť a zažívajú odmietnutie. Reagujú smútkom, zlosťou, prežívaním bolesti, viny.
Musíte im dať nové zázemie, nový pocit bezpečia a nové istoty. Opäť pomáhajú rozhovory s nimi a upokojenie atmosféry. Nikdy sa nehádajte v ich prítomnosti a neohovárajte druhého rodiča. Snažte sa odpútať pozornosť viacerými spoločnými aktivitami a dávajte pozor, aby neprepadli nejakým nezdravým návykom, ktorými si budú kompenzovať stres. Dieťa v tomto veku potrebuje tráviť čas s každým rodičom zvlášť. Tým sa uisťuje, že ho majú obaja stále radi, zároveň môže pochopiť a vyrovnať sa s faktom, že sa k sebe nevrátia. Môže sa začať pýtať, kto je zodpovedný za rozvod. Deti v tomto veku už chápu rozvod, ale ho neakceptujú.
Dospievajúce deti (Puberta a Adolescencia): Strata ilúzií a manipulácia
Deti nad osem až deväť rokov sa na rodičov hnevajú a striedavo pripisujú zodpovednosť za rozvod raz jednému, po čase druhému rodičovi. V tomto veku sa mladý človek uvedomuje stratu detstva a závislosti a v reakcii na to môže mať snahu sa znovu presviedčať o ochrane zo strany rodiny. Rozvod rodičov môže v tomto veku vyvolať zmätok a neistotu ohľadom vlastného sexuálneho a partnerského života. Následkom rozvodu môže byť oneskorená adolescencia, keď dieťa nechce vyspieť, ale zostať závislým dieťaťom, alebo naopak, predčasná vyspelosť. Rizikom je obmedzenie kontaktu s jedným z rodičov. Deti v tomto veku už chápu rozvod, ale často ho neakceptujú. Začínajú ich baviť aktivity bez rodičov, záujmy, krúžky, do popredia sa dostávajú kamaráti, a trávenie voľného času s rodičmi nie je atraktívne. Deti môžu „nadŕžať“ jednému z rodičov, potrebujú hľadať a označiť vinníka, čo nemusí znamenať odmietnutie jedného z rodičov, ale skôr veku primeranú reakciu. Prežívajú stratu ilúzií, hnev, cítia sa, akoby rodič neopúšťal druhého, ale ich samotných. Využívajú, že rodičia majú menej energie, snažia sa získať nad rodičmi kontrolu, manipulovať s nimi. Môžu cítiť povinnosť starať sa alebo podporovať citovo nevyrovnaného rodiča na úkor svojich vlastných zdrojov rovnováhy a energie, čo je takzvané obrátenie rolí. V tomto veku môžu deti obviňovať jedného alebo obidvoch rodičov za rozvod. Môžu si začať presadzovať svoju vôľu, požadovať, aby zostali u jedného, alebo sa presťahovali k druhému rodičovi. Potrebujú stále podporu rodičov, ale odmietajú s nimi tráviť rovnaké množstvo času ako predtým. V tomto veku sa dospievajúce deti obracajú k vlastnému životu, nezávislosti, záujmovým aktivitám a k problémom rodičov prejavujú malú toleranciu. Potrebujú starostlivosť a podporu, ale starosti rodičov ich znechucujú a unavujú. Potrebujú hovoriť o tom, čo cítia a prežívajú ony samy, nie ich rodičia. S. Horváthová vysvetľuje, že dieťa na prvom stupni zvládne komunikáciu s rodičom, vie, kedy sa chce komu ozvať, vie rešpektovať určité pravidlá.
Vo viacerých výskumných zisteniach sa uvádza, že chlapci sa s rozvodom rodičov vyrovnávajú ťažšie ako dievčatá, ale môže sa to zmeniť v puberte, kedy práve dievčatá mávajú často citové problémy. Iné výskumy tieto zistenia nepotvrdzujú, a preto akékoľvek zovšeobecnenie v tomto prípade nie je možné. Niektorí chlapci sú veľmi citliví, zatiaľ čo problémy iných chlapcov nesúvisia primárne s rozchodom rodičov, ale s tým, že ostávajú žiť s matkou. Z praxe školskej psychologičky vyplýva, že deti rozvod rodičov prežívajú rôzne. Najväčšou traumou je u nich, keď sa rodičia nevedia dohodnúť, neakceptujú sa a naťahujú sa o dieťa, r# Ako vníma ročné dieťa rozvod rodičov a ako mu pomôcť v každom veku
Rozvod rodičov je vždy náročný ako pre rodičov, tak i pre deti. A to v akomkoľvek veku. Už malé deti dokážu byť až prekvapivo všímavé. Často nás šokuje, ako rozumejú aj veciam, ktoré by sme nepredpokladali. Preto tak intenzívne vnímajú aj rozvody, ktoré sú pre ich malý svet hotovou tragédiou. Rodinné prostredie je jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré deti formuje. Dieťa, ktoré vyrastá odmalička iba s jedným rodičom, vníma túto rodinnú situáciu ako normu. Nič iné nevidelo. Keď dieťa vyrastá v rodine s mamou a otcom a odrazu sa vzťah rodičov rozpadne, dieťa prichádza o istotu a bezpečie.
Vnímanie rozchodu podľa vývinových štádií
Ako dieťa spracuje rozvod či rozchod rodičov, závisí od viacerých faktorov: od veku dieťaťa, vzťahov s ostatnými členmi rodiny a aj od toho, či sa rodičia rozišli „potichu“ a v dobrom, alebo rozchodu predchádzali hádky či psychické a fyzické násilie.
Dieťa 0 až 18 mesiacov
U bábätiek vždy platí pravidlo, že veľmi nasávajú energie okolo seba. Preto je tak dôležité, aby sme boli ako mamy pokojné a neprenášali na dieťatko naše neistoty alebo negatívne pocity. Presne týmto spôsobom vnímajú deti do roka a pol rozvodové ťahanice ich rodičov. Veľmi dobre cítia, že je u nich doma nejaké napätie. Nerozumejú však tomu, prečo sa to deje a čo bolo dôvodom takejto atmosféry. To sa potom prenáša aj na ich správanie. Zrazu sú precitlivelé, často plačú a reagujú podráždene.
Dieťa 18 mesiacov až 3 roky
V tomto období začínajú byť deti veľmi naviazané na rodičov. Často sa striedajú obdobia, keď chcú iba mamu alebo potom radšej otca. Keď túto osobu nemajú vo svojej blízkosti, tak usedavo plačú a dožadujú sa jej. Kvôli tomu ťažšie prežívajú aj rozvod. Nevnímajú ešte jednotlivé súvislosti, ale veľmi dobre chápu, že zrazu prichádzajú o jedného z rodičov. Tým utrpí aj ich túžba byť v centre pozornosti, preto sa to snažia nahradiť rebelovaním. Ich vývoj sa môže vrátiť trochu pozadu. Nebudú sa chcieť odúčať od plienok, odmietnu samostatne jesť a budú vám komplikovať život.
Dieťa 3 až 6 rokov
Vnímavejšie deti majú s rozvodmi rodičov väčšie ťažkosti. Po treťom roku už síce rozumejú tomu, že sa ich mama s otcom rozvádza a nebudú viac žiť v rovnakej domácnosti, ale nebudú vedieť prečo. A tu prichádza veľký problém, pretože si to všetko zvyknú vzťahovať na seba. Myslia si, že sú zodpovedné za rozbitie ich vzťahu a obviňujú sa z toho, že urobili niečo zlé. To môže viesť k zmenám správania, zvýšeniu agresivity, plačlivosti, ale aj k nočným morám.
Dieťa 6 až 11 rokov
V školskom veku si už deti uvedomujú, v akom zázemí žili a čo im dávala rodina. Preto keď sa zrazu rodičia rozvádzajú a nebývajú spolu, tak prežívajú veľký strach. Boja sa toho, ako sa zmení ich život a že prichádzajú o otca či matku. Tlak z domácnosti sa prenáša do ich ďalších vzťahov. Môže sa zhoršiť prospech, budú sa hádať so spolužiakmi, biť s kamarátmi. Takisto sa to prejavuje fyzickými zmenami. Keďže sú pod veľkým stresom, pravidelne trpia nevysvetliteľnými bolesťami.
Komunikácia ako základný pilier stability
V prípade, že vo vašej rodine nastane nová situácia, je treba ju v prvom rade dobre odkomunikovať deťom. Keď dieťa prechádza zložitým obdobím, najdôležitejšie je venovať mu dostatok porozumenia, pozornosti a slov uistenia. Tráviť s dieťaťom dostatok spoločného času a uistiť ho o vašej láske a bezpečí.
Situácii neprospeje, ak jeden z rodičov bude zvaľovať vinu na toho druhého a zaťažovať dušu dieťaťa osočovaním. Komunikácia smerom k deťom by mala obsahovať pochopenie, porozumenie, ale aj dodržiavanie pravidiel. Je dobré, ak môže dieťa komunikovať cez telefón či inak s oboma rodičmi podľa svojej potreby. Čím v neskoršom veku sa rodičia rozvedú, tým to dieťa nesie ťažšie, pretože dlhšie obdobie žilo v „ilúzii“ ideálneho vzťahu mama + otec + dieťa = rodina.
Ako zvládnuť každodennú realitu po rozpade rodiny
Rozvod nie je dôvodom k strate ľudskosti. Uvedomte si, že nezvládnuté afekty zraňujú viac ako zmena situácie. Dôležité je vopred si určiť a dodržiavať pravidlá vzťahu, ako sú financie, stretávanie sa, výchovné pravidlá, vzájomná tolerancia a rešpekt.
Ako vysvetliť deťom, čo je to korona vírus?
Ak sa neviete dohodnúť, choďte za odborníkom, mediátorom. Výsledkom mediačných stretnutí je rodičovská dohoda, kde zaznamenáte pravidlá výchovy svojho dieťaťa. Často sa stáva, že ex sa snaží počas krátkeho času s dieťaťom, kupovať si jeho lásku, starostlivosť a náklonnosť. Je to asi tá najväčšia chyba a zločin, ktorý páchate na vlastnom dieťati. Dokážte, že vy dospelí ste silnejší a zrelší ako dieťa, myslite na budúcnosť a možnosti dieťaťa.
Praktické rady pre rodičov v rozvodovom procese
- Porozumenie rozvodovej zmene v rodine: Pomáhajte dieťaťu, aby lepšie rozumelo tomu, čo sa okolo neho deje. Informáciu o vašom rozvode mu poskytnite až vtedy, keď ste si skutočne istí, že ho zrealizujete.
- Dôsledky rozvodu pre život dieťaťa: Zabezpečte, aby si vaše dieťa čím skôr vedelo predstaviť dôsledky vášho rozchodu pre jeho vlastný život a mohlo sa na ne postupne prispôsobovať.
- Rodičovské chápanie a hodnotenie rozvodu: Oveľa ľahšie sa na rozvodovú a porozvodovú situáciu prispôsobujú tí ľudia, ktorí ju chápu ako jednu zo životných úloh a dokážu význam rozvodu pre seba i svoje deti prerámcovať do optimistickejšej podoby.
- Čo dieťa v rozvodovej situácii od rodiča potrebuje: Lásku, podporu a istotu. Udržanie pôvodnej kvality vzťahu. Opätovné vysvetľovanie rozvodu a jeho dôsledkov - ak sa dieťa pýta.
- Čo majú rodičia zakázané: Pretrvávajúce hádky a vzájomné napádania rodičov dieťaťu škodia. Nikdy neriešte vaše spory cez dieťa, všetky veľké a silné emócie sú často prekážkou rozumne komunikovať.
- Vedieť sa obetovať neznamená obetovať seba: Nevykupujte sa z pocitov viny tým, že sa vzdáte vlastných potrieb a nárokov na život. Vaše dieťa potrebuje spokojného rodiča.
- Rozvod ako príležitosť odovzdať dieťaťu vzor zvládania nadmernej záťaže: Ak dokážete vidieť vaše rozvodové útrapy aj vo svetle tohto zmyslu, budú sa vám ľahšie znášať.
Dlhodobé výskumné sledovania ukázali, že deti z nízkokonfliktného rozvodu sa v dospelosti v žiadnych významných parametroch nelíšili od detí zo šťastných úplných rodín, na rozdiel od detí z vysokokonfliktných úplných i rozvodových rodín. Preto, ak sa už rozvodu nemôžete vyhnúť, urobte všetko preto, aby bol nízkokonfliktný a vaše dieťa dostalo počas neho od vás čo najväčšiu podporu.
Psychologické aspekty a sebaobviňovanie detí
Sebaobviňovanie je u detí bežné. Deje sa to najmä u detí, ktorým nie je dobre vysvetlený, respektíve dostatočne odkomunikovaný dôvod/proces ochladnutia vzájomných vzťahov. Dôležitá je v tomto prípade komunikácia. Rozprávať vecne, nereagovať prehnane emocionálne, dieťaťu odpovedať na otázky. Ak príde otázka, na ktorú odpovedať neviete, pokojne to priznajte. Ak ste s deťmi prežili náročné situácie, pripomeňte si ich navzájom a spomeňte si, ako ste ich zvládli. Môže to dať dieťaťu nádej, že aj rozvod prekoná.
„Mnoho rodičov je samých bezradných a nevedia, ako a kde začať. Skôr navrhujem, aby bezradný rodič konzultoval so psychológom či mediátorom svoje obavy, prípadne stratégiu rozhovoru s dieťaťom, keď mu oznámi rozchod/rozvod,“ hovorí odborníčka.
Keď je rozvod pozitívnou zmenou
Niekedy môže byť rozvod žiaduci, napríklad ak dieťa žije v dlhodobo stresujúcom prostredí alebo v psychicky náročnom, či dokonca fyzicky terorizujúcom. Stresujúce pre dieťa však môže byť aj to, ak sa rodičia rozvedú akoby z ničoho nič. Žijú navonok harmonický život, aj sa tak prezentujú na verejnosti, aj dieťa ich tak vníma a zrazu len príde k rozvodu. Toto dieťa vníma oveľa horšie ako rozvod rodičov, ktorých vzťah bol už dlhšie naštrbený či disharmonický.
Rozchod či rozvod rodičov môže v deťoch zanechať istú stopu, najmä pri hľadaní životných partnerov, ale je to individuálne. Psychologička skôr upozorňuje na výchovu rodičov po rozchode, vzťahy, stereotypy a napríklad vzťahové reťazce syn - matka, matka - dcéra, otec - dcéra, otec - syn.
Dôležitosť stability a rutiny
Zmenu, ktorú prináša rozchod alebo rozvod, je nutné kompenzovať zachovaním stabilných prvkov v živote dieťaťa. Domov musí byť pre deti základňa a bezpečie, aj keď už nežijete všetci pod jednou strechou. Svojmu dieťaťu zaistite čo najlepšie domáce prostredie, ktoré mu bude dodávať istotu a podporu, na pozadí pevnej citovej väzby. Zapojte do vašej rodiny príbuzných a skutočných priateľov a nebojte sa požiadať o ich citovú podporu, alebo o pomoc s prípravou na vyučovanie, krúžky, či o prácu s počítačovými programami.
Vzor v rodine pomôže. Čím väčšiu citovú vyrovnanosť budete schopní svojmu dieťaťu preukazovať, tým sa vaša rodina ľahšie z tejto udalosti otrasie. Mnoho single rodičov si kladie vnútornú otázku, či dokáže plnohodnotne sceliť rodinu. V predškolskom veku dieťa potrebuje vzor rovnakého pohlavia. Absenciu rodiča rovnakého pohlavia môže plnohodnotne zastúpiť aj starý rodič či iný príbuzný, ktorý sa s dieťaťom častejšie stretáva. Ak z nejakého dôvodu vychováva deti sólo otec, môže sa stať, že sa skôr sústredí na praktické veci ohľadom chodu domácnosti a starostlivosti o deti a nebude dostatočne napĺňať ich emočné potreby. Základom sú emočne vrelé a priateľské vzťahy medzi deťmi a rodičom a jeho senzitivita voči potrebám svojich detí.
Dlhodobý proces adaptácie
Adaptácia na novú životnú fázu býva pre mnohé deti náročný proces. Každá bolesť po čase stratí na svojej intenzite. Aj keď sa manželom nepodarilo zvládnuť partnerské spolužitie, nemalo by to znamenať, že budú zlyhávať ako rodičia. Vo fáze novej orientácie sa bolestné emočné stavy stávajú zriedkavejšie a menej intenzívne.
Deti v tomto veku rozvíjajú vzťahy so svojimi rovesníkmi. Vyvíjajú sa v oblasti citového vývoja. Pri rozchode rodičov zažívajú smútok, bolesť a hnev, ktorý nedokážu priamo vyjadriť. Majú strach zo straty rodičov, objavujú sa pocity viny a sebaobviňovanie. Uvedomujú si vlastné možnosti aj limity, a to prevažne vo vzťahu s druhými. V situácii, akou je rozvod rodičov, požadujú jasné vysvetlenie. Snažia sa pochopiť rodičov alebo jedného z rodičov. Na druhej strane tiež môžu silne odsudzovať rozhodnutia oboch alebo jedného z rodičov. Vnímajú svoju vlastnú zraniteľnosť a zažívajú odmietnutie. Reagujú smútkom, zlosťou, prežívaním bolesti, viny.
V tomto veku si mladý človek uvedomuje stratu detstva a závislosti a v reakcii na to môže mať snahu sa znovu presviedčať o ochrane zo strany rodiny. Rozvod rodičov môže v tomto veku vyvolať zmätok a neistotu ohľadom vlastného sexuálneho a partnerského života. Následkom rozvodu môže byť oneskorená adolescencia (nechce vyspieť, ale zostať závislým dieťaťom) alebo naopak, predčasná vyspelosť. Rizikom je obmedzenie kontaktu s jedným z rodičov.
Záverečné odporúčania pre rodičovské spolužitie
Ak ste dieťaťom rozvedených rodičov, ako ste rozvod vnímali? Robili niečo vaši rodičia zle alebo naopak niečo, čo by ste vyzdvihli ako "dobre mi to pomohli zvládnuť"? Ak ste sama rozvedená, ako zvládli vaše deti rozvod?
Ide o zvládanie situácie u 5-ročného dieťaťa, ktoré ľúbi oboch rodičov, no tí už spolu nedokážu fungovať (vytratila sa láska, úcta, všetko pekné a dobré a žiaľ je tam už aj nevera na strane muža). S rozvodom by prišlo veľmi veľa zmien - od presťahovania sa až po zmenu škôlky, o rok školy, t.j. noví kamaráti atď. Bratislava 25. mája - Rozvody sú bohužiaľ stále častým koncom mnohých manželstiev. Pre nikoho to nie je úplne jednoduché. Rozvod je ale obzvlášť náročný pre všetky páry, ktoré majú deti. V takejto situácii je potrebné, zachovať sa čo najrozumnejšie. Rozchod či rozvod rodičov je vždy emočne náročným obdobím a pre dieťa často znamená veľmi traumatickú udalosť. Následky konfliktných rozchodov rodičov záležia na mnohých faktoroch, na prvom mieste je vždy správanie rodičov, ďalej vek dieťaťa a jeho pohlavie.
„V dospelosti sa môžu u detí, ktoré zažili rozchod rodičov, objaviť problémy v nadväzovaní intímnych vzťahov, spoločenských vzťahov, problémy v oblasti sebadôvery, ale môže to tiež ovplyvniť aj dosiahnutý stupeň vzdelania. Vyhrotený a konfliktný rozchod rodičov je pre dieťa bezpochyby trauma,“ hovorí terapeutka. Deti na situáciu reagujú vždy, ale každé iným spôsobom. Každý rodič, ktorý sa svojmu dieťaťu venuje a trávi s ním čas, tak spozná, že sa s dieťaťom niečo deje. Záleží na veku dieťaťa a okolnostiach, malé deti budú mať iné reakcie než deti v puberte. Tiež je dôležité povedať, že deti na seba často berú zodpovednosť za správanie rodičov a toho, čo sa v rodine deje. Niekedy skrátka uviaznu v pocite, že za to môžu ony. Je cítiť veľký apel na rodičov, aby sa nebáli ísť za odborníkmi, rozhodne to nie je hanba, avšak je stále dosť rodičov, ktorí nevedia, že by mali využiť podporné služby. Niektorí vôbec neberú ohľad na to, aké dôsledky taký rozpad rodiny má na ich deti.
Vo všeobecnosti by si rodičia mali uvedomiť, že aj napriek tomu, že ich partnerský vzťah sa rozpadá, ich rodičovská rola zostáva. Rodičia by sa mali snažiť pred deťmi nebojovať a nežiadať ich, aby uprednostňovali jedného z nich. Dôležité je s deťmi o vzniknutej situácii hovoriť, počúvať ich a dať im priestor pre emócie. Rozhodne nikdy deťom nebráňte stýkať sa s druhým rodičom. Pre dieťa je dôležité, aby mohlo bežné situácie zo života zažívať s oboma rodičmi, aby mali spoločné zážitky. Rodič predstavuje pre dieťa bezpečie a vytvára si k nemu dôveru. Rozpad rodiny v tomto období je pre dieťa veľmi emocionálne náročné.
tags: #ako #vnima #rocne #dieta #rozvod #rodicov