Dynamický vývoj embrya: Od počatia k 8 bunkám a ďalej

Príbeh ľudského života sa začína počatím, spojením genetickej informácie otca a matky. Tento proces vedie k vzniku embrya, ktoré prechádza zložitým a precízne riadeným vývojom od jednej bunky až po komplexný organizmus. Pochopenie počtu buniek v embryu v rôznych štádiách je kľúčové pre sledovanie jeho zdravého vývoja, najmä v kontexte asistovanej reprodukcie. V tomto článku sa pozrieme na to, koľko buniek má embryo v rôznych štádiách vývoja a aké faktory ovplyvňujú jeho kvalitu, s osobitným zameraním na kľúčové 8-bunkové štádium.

Počatie a zygota: Prvý okamih nového života

Nový ľudský život sa začína v momente, keď sa genetická informácia obsiahnutá v spermiách otca skombinuje s genetickou informáciou dodanou z vajíčka matky. Tento proces, známy ako oplodnenie alebo počatie, zvyčajne prebieha vo vajíčkovode. Výsledkom je zygota, ktorá predstavuje prvé štádium života embrya. V tomto kritickom momente sa 23 chromozómov matky kombinuje s 23 chromozómami otca, čím vzniká kompletná sada 46 chromozómov. V zygoty sú viditeľné dve prvojadrá (2PN) - materinská a otcovská genetická informácia, čo je znakom správneho oplodnenia. Práve v tomto okamihu je určené jedinečné genetické dedičstvo človeka, vrátane jeho pohlavia. Zygota dostáva svoju genetickú informáciu a život z otcových živých spermií a matkinho živého vajíčka, čím sa stáva prvou, autonómnou živou bunkou s ľudským genetickým dedičstvom.

Skoré delenie embrya: Od jednej bunky k ôsmim

Po úspešnom oplodnení sa zygota, ktorá predstavuje nový, autonómny život, začne deliť. Tento počiatočný proces delenia je rýchly a systematický, pričom sa z jednej bunky stávajú dve, potom štyri, osem a tak ďalej. Medzi týmito novými bunkami prebieha intenzívny prenos informácií, ktorý signalizuje, že embryo sa vnútorne organizuje a pripravuje na ďalšie štádiá vývoja. Od zygoty k plodu sa všetko vyvíja podľa presného plánu, pričom každé delenie je dôležitým krokom.

Počas prvých 12-20 hodín po oplodnení dochádza k prvému deleniu vajíčka na dve bunky, pričom sa súčasne kopíruje jeho DNA. Embryo sa potom delí ďalej, pričom v prvých dňoch nedochádza k výraznému zväčšeniu jeho celkovej veľkosti, pretože je stále obalené zónou pellucidou, priesvitnou ochrannou vrstvou. Embryo zároveň cestuje smerom do maternice vajíčkovodom.

Štádium 8-bunkového embrya je zvyčajne dosiahnuté približne na tretí deň po oplodnení. V tomto momente sú bunky (blastoméry) rovnako veľké a navzájom rozoznateľné. Osem buniek predstavuje významný míľnik vo vývoji, pretože naznačuje dynamické a usporiadané delenie. Na 3. deň kultivácie sa správne sa vyvíjajúce embryá nachádzajú aspoň v sedembunečnom štádiu, pričom často dosahujú aj 8, 12, alebo dokonca 16 buniek, čo je znakom dobrého vývojového potenciálu. Pre niektoré procedúry, ako je predimplantačná genetická diagnostika (PiGD), je práve 3-dňové embryo so 6-10 bunkami ideálnym štádiom pre odber buniek.

Morula a vývoj blastocysty: Cesta k špecializácii

Po štádiu ôsmich buniek a ďalších deleniach, ktoré trvajú približne 90 hodín od oplodnenia, vzniká morula. Morula je štádium embrya tvorené zhruba 16 až 64 bunkami, ktoré tvoria kompaktnú guľôčku, pripomínajúcu plod moruše (odtiaľ názov). Toto delenie sa tiež nazýva aj ryhovanie.

Po dosiahnutí štádia moruly nastáva ďalšia významná zmena. Pod vonkajšou vrstvou buniek sa začne hromadiť tekutina, čím vzniká vnútorná dutina nazývaná blastocel. Toto štádium sa nazýva blastocysta. Blastocysta je dutá guľôčka zložená z vonkajšej vrstvy buniek, známej ako trofoektoderm (alebo trofoblast), a vnútornej skupiny buniek, nazývanej embryoblast (alebo vnútorná bunková hmota). Z embryoblastu vznikne samotné budúce embryo, zatiaľ čo z trofoektodermu sa vyvinie placenta a plodové obaly. V tomto štádiu má blastocysta už niekoľko stoviek buniek.

Blastocysta prechádza okolo 5. dňa po oplodnení do maternice, kde sa začína uhniezďovať. Zo vnútornej vrstvy buniek blastocysty vzniká tzv. zárodočný terčík, ktorý je základom budúceho embrya. Zo všetkých vzniknutých buniek budú iba niektoré vyvíjať samotné embryo, zatiaľ čo iné sa postarajú o vývoj placenty a plodových obalov.

Výskum ukázal, že pre úspešný vývoj myšieho zárodku je v štádiu dvojbunkového embrya zásadné predĺženie jednej prípravnej fázy bunkového cyklu, známej ako G2 fáza, ktorá môže trvať až 16 hodín. Vedci dokonca objavili proteín CHK1 (checkpoint kináza 1), ktorý reguluje dĺžku bunkového cyklu. V prípade, že vo vajíčku tento CHK1 proteín chýba, nedôjde k úspešnému vývoju do štádia blastocysty a embryo zanikne. Tento objav vysvetľuje, prečo je predĺžená G2 fáza kritická pre správny vývoj embrya, a otvára nové cesty k pochopeniu a liečbe reprodukčných porúch, keďže urýchlené delenie v dôsledku absencie CHK1 malo zásadný význam pre kvalitu DNA.

Vývoj embrya v kontexte asistovanej reprodukcie (IVF)

V rámci cyklov umelého oplodnenia - in vitro fertilizácie (IVF) - je zvyčajne možné z vaječníkov získať vyšší počet vajíčok. Tie z nich, ktoré sú zrelé, sa niekoľko hodín po ich odbere z vaječníka oplodnia spermiami a následne ich embryológovia kultivujú v špeciálnych inkubátoroch. Ak oplodnenie prebehne ako má, od nasledujúceho dňa už nehovoríme o vajíčku, ale o embryu.

Doc. MUDr. Silvia Toporcerová, PhD, medicínska riaditeľka centra Gyncare, upozorňuje na dôležitú skutočnosť: „Väčšina pacientov predpokladá, že zo všetkých odobratých vajíčok budeme mať vhodné embryo na prenos do maternice. Nie je to bohužiaľ pravda. Tak vajíčko, ako aj spermia majú svoje biologické obmedzenia, a nie z každého vznikne zdravé embryo. Časť vajíčok nie je vhodná na oplodnenie, časť z tých vhodných vajíčok sa neoplodní, veľká časť embryí sa počas prvých piatich dní u nás v laboratóriu deliť prestane, a nie sú vhodné na transfer. Je to úplne prirodzený jav.“

V momente, keď sa embryo dodelí do štádia expandovanej blastocysty, a to je zvyčajne 5. - 6. deň po oplodnení, je nutné ho buď preniesť do maternice, alebo zamraziť. V súčasnosti sa vo väčšine cyklov IVF realizuje predĺžená kultivácia embryí do 5. - 6. dňa, aby sa embryám poskytla dlhšia doba na vývoj a selekciu. Ak má pacientsky pár v tento deň viacero vhodných embryí na transfer do maternice, je potrebné vybrať to najperspektívnejšie embryo.

Morfologické hodnotenie blastocýst: Gardnerov systém a ďalšie kritériá

V embryonálnom štádiu blastocysty sú už bunky embrya rozdelené na embryoblast (inner cell mass - ICM), z ktorého vznikne samotné embryo a trofoektoderm - trofoblast, z ktorého sa vyvinie placenta a plodové obaly. V súčasnosti najpoužívanejším systémom morfologického hodnotenia blastocýst je Gardnerov hodnotiaci systém.

Zhodnotením troch hlavných komponentov - rastu blastocelu, vývoja embryoblastu a trofoektodermu - embryológovia kombináciou troch znakov udávajú morfologickú kvalitu každej hodnotenej blastocysty. Využívanie Gardnerovho systému je prínosné hlavne preto, že prísne morfologické zhodnotenie minimalizuje mieru subjektivity, teda subjektívneho pohľadu každého jedného embryológa, ktorý embryo pod mikroskopom vidí. Hodnotiace skóre totiž poskytuje presné vyhodnotenie - opis kvality jednotlivých častí blastocysty:

• 6AA: Vyhatchovaná blastocysta, ktorá opustila zónu pellucidu a nachádza sa mimo nej. Toto štádium je ideálne pre implantáciu.
• 5AA: Hatchujúca blastocysta, ktorej zväčšujúcim sa tlakom blastocelu praská zóna pellucida a bunky trofoblastu ju opúšťajú.
• 4AA: Expandovaná blastocysta, ktorej objem blastocelu je v porovnaní s blastocystou kvality 3 väčší a zóna pellucida sa viditeľne stenčuje. Embryoblast je kvality A a je tvorený veľkým počtom buniek.
• 3AA: Plná blastocysta, blastocel úplne vypĺňa embryo.
• 4CC: Expandovaná blastocysta, ktorej blastocel vypĺňa celý jej objem a nalieha na zónu pellucidu.
• 3BB: Blastocysta, ktorej blastocel vypĺňa celý jej objem.

Bc. Dominika Remešová, Dis., senior embryologička v centre Gyncare v Košiciach, však zdôrazňuje, že „Morfologické zhodnotenie blastocysty je však vždy len jednou časťou celej skladačky informácií, ktoré nám pomôžu vybrať to najperspektívnejšie embryo na prenos do maternice. Morfologický obraz embrya je základ, ale okrem toho sú dôležité viaceré ďalšie informácie, ktoré o embryu máme. Je to napríklad pravidelnosť rozdeľovania buniek počas včasného delenia, časová súslednosť jednotlivých delení, percento drobných fragmentov, ktoré pri delení buniek vznikajú. Tých znakov je naozaj veľmi veľa.“

Pri celkovom zhodnotení embryológom výrazne pomáha tzv. time-lapsové sledovanie. To znamená, že v špeciálnom inkubátore, kde sa embryá kultivujú, je umiestnená kamera, ktorá niekoľkokrát za hodinu urobí fotografiu každého embrya. Týmto spôsobom môžu embryológovia sledovať dynamiku vývoja embrya nepretržite, bez toho, aby ho museli vyberať z inkubátora, čo minimalizuje riziko poškodenia a poskytuje cenné informácie o načasovaní a kvalite bunkových delení.

Predimplantačná genetická diagnostika (PGD): Prehľad a význam

Proces mimotelového oplodnenia (IVF) umožňuje aj vyšetriť embryá v skúmavke ešte pred ich prenesením do dutiny maternice. Predimplantačná genetická diagnostika (PiGD) je moderná metóda, ktorá umožňuje identifikovať embryá bez anomálií vyšetrovaných chromozómov, čím sa výrazne zvyšuje vyhliadka na narodenie zdravého dieťaťa a znižuje sa riziko genetických ochorení.

Vyšetrenie sa obvykle robí vo veľmi včasnom štádiu embryonálneho vývoja, konkrétne na tretí deň po oplodnení. V tomto štádiu sa uskutočňuje odber 1-2 buniek, nazývaných blastoméry, z trojdenného embrya, ktoré sa vyvíja v podmienkach mimo tela ženy. V tomto štádiu, keď má embryo ešte len 6 - 10 buniek, majú všetky bunky rovnaký vývojový potenciál, a ich odberom sa neporuší ďalší vývoj embrya. Aby sa uľahčil odber blastomér, na 3. deň kultivácie sa tiež môže vykonať asistovaný hatching (AH), kedy sa laserovým lúčom opatrne vytvorí otvor v zóne pellucide (obale embrya), ktorý uľahčí vycestovanie embrya pre biopsiu.

PiGD je určená pre špecifické skupiny pacientiek a párov:

• IVF pacientky staršie ako 35 rokov, ktoré majú zvýšené riziko chromozómových anomálií embryí.
• Pacientky s opakovanými spontánnymi potratmi a s opakovane neúspešnými IVF cyklami, kde môžu byť príčinou genetické abnormality embryí.
• Mužov s ťažkou poruchou plodnosti, pretože ich spermie môžu niesť zvýšené riziko genetických defektov.
• U embryí týchto pacientov sa vyšetruje počet kópií chromozómov 13, 15, 16, 18, 21, 22, X a Y. Ich abnormálny počet sa spája s rizikom narodenia postihnutého dieťaťa, opakovaných spontánnych potratov a neúspešných IVF cyklov.
• Páry s vysokým rizikom prenosu genetickej choroby viazanej na pohlavný chromozóm X (napríklad hemofília, Duchennova svalová dystrofia). Pri týchto vyšetreniach sa analyzuje pohlavie embryí a prenášajú sa len embryá nepostihnutého pohlavia.
• Páry s rizikom prenosu chromozómovej patológie (napríklad translokácia, inverzia, delécia) na potomkov. Embryá sa vyšetrujú na prítomnosť chromozómovej patológie, ktorú nesie jeden z partnerov.

Vyšetrením blastomér trojdenného embrya sa diagnostikujú poruchy materského i otcovského pôvodu, ako aj novovzniknuté zmeny, ktoré nastali až po oplodnení vajíčka. Základným predpokladom predimplantačnej genetickej diagnostiky je účasť partnerského páru v IVF programe. Podľa výsledkov genetického vyšetrenia sa pacientke transferujú len tie embryá, ktoré majú normálny počet chromozómov.

Implantácia a skoré tehotenstvo

Cesta embrya nekončí v Petriho miske. Po úspešnej kultivácii a selekcii, či už v prirodzenom cykle alebo po IVF, pokračuje vývoj smerom k implantácii do maternice. Koncom týždňa po oplodnení má embryo už bunkové základy orgánových sústav a vstupuje do maternice, kde sa neskôr zahniezdi. Tento proces, nazývaný implantácia, začína sa 6. deň po oplodnení a končí približne 10. - 12. deň. Úspešná implantácia je nevyhnutná pre pokračovanie tehotenstva.

Približne na 8. deň od oplodnenia sa začína produkovať tehotenský hormón hCG (ľudský choriový gonadotropín), čo je aj látka, ktorú zaznamená už väčšina tehotenských testov (na rozdiel od EPF). Práve tento hormón vedie k tomu, aby sa prerušil normálny menštruačný cyklus, čo umožní pokračovanie tehotenstva. V tomto čase, keď už je embryo zvyčajne uhniezdené, začíname o ňom hovoriť ako o vyvíjajúcom sa organizme v maternici. Má približne 0,2 mm, čo je asi veľkosť makového zrniečka.

Cesta od embrya k plodu: Týždeň po týždni

Po úspešnej implantácii pokračuje vývoj ľudského jedinca závratnou rýchlosťou a prechádza z embrya do štádia plodu. Nasledujúci prehľad popisuje kľúčové míľniky tohto fascinujúceho procesu.

• 3. až 4. týždeň: Medzi 3. až 4. týždňom sa objavuje obrys telíčka a je možné identifikovať mozog, miechu a srdce. Tvorí sa výstelka tráviaceho systému, hrudná a brušná dutina a základy končatín. Celý zárodok meria asi 1 centimeter, samotné dieťatko meria približne 2 mm. Formujú sa ruky, nohy a uši. Začína sa tvoriť obehový systém a jednoduché srdiečko už bije, pričom bude biť neprestajne po celý zvyšok života - približne 54 miliónkrát pred narodením a viac než 3,2 miliárd krát počas 80-tich rokov priemerného života. Do 4 týždňov obklopí embryo číry amnión a vytvorí tekutinou naplnený vak.
• 4. až 5. týždeň: Dieťa je veľké ako šošovica, teda 2 - 4 mm. Kostra je sformovaná a mozog, medzi 4. až 5. týždňom, pokračuje vo svojom rýchlom raste a rozdeľuje sa na svojich 5 typických častí. Objavujú sa mozgové hemisféry a funkcie, ktoré sú nimi riadené - myslenie, učenie sa, pamäť, reč, zrak, sluch, vôľou ovládané pohyby a riešenie problémov. Nos, ústa a uši sa začínajú tvarovať tiež a začínajú sa vyvíjať reflexy.
• 5. týždeň: Dieťatko má 7,5 - 8 mm, môžeme ho prirovnať k čučoriedke. Od 5. týždňa začína pečeň produkovať krvné bunky, čím sa začína krvotvorba. Pečeň je na začiatku veľmi veľká, zaberá takmer celé bruško. Objavujú sa aj obličky a vedľa nich reprodukčné orgány. Vyvíja sa endokrinný systém. Koža je priesvitná a tvorí ju zatiaľ iba jedna vrstva buniek.
• 8. týždeň: Dieťatko má veľkosť fazule (2 cm). Začína sa hýbať, hoci jeho pohyby ešte nie je cítiť, ale dajú sa registrovať. Začínajú sa od seba oddeľovať prsty. V ústach je maličký jazyk, možno tiež zreteľne rozoznať plecia, lakte, boky a kolená. Začína sa už aj tvorba kostí, nazývaná osifikácia, a to v kľúčnej kosti a v kostiach hornej a dolnej sánky.
• 9. týždeň: Dieťa má 2 - 3 cm (asi ako bobuľa hrozna). Váži približne 2 - 3 gramy, skáče a robí kotrmelce. Je možné vidieť pohyb nôh, ako aj odozvu na podnet trhnutím. Takto skoro sa už začína aj čkať. V tomto období už obličky tvoria moč, ktorý sa vylučuje do amniotickej tekutiny. U dievčat možno do 7 týždňov rozpoznať vaječníky. V mužských embryách začínajú vyvíjajúce sa semenníky vytvárať a vypúšťať testosterón. Do 7 a pol týždňa možno bez problémov vidieť pigmentovanú očnú sietnicu a viečka začínajú prechádzať obdobím rýchleho rastu.
• 10. týždeň: Dieťa meria 3 - 5 cm a váži 4,5 g. V 8 týždňoch je mozog vysoko komplexný a predstavuje takmer polovicu celkovej hmotnosti embrya. Dieťa žmurká, prehĺta, pohybuje jazykom a dokáže sa mračiť. Do tohto týždňa sa už objavujú náznaky, či ide o malého praváka alebo ľaváka (až 75 % vykazuje prevahu pravej ruky). Z epidermy, čiže vonkajšej pokožky, sa stáva viacvrstvová membrána, ktorá už stráca väčšinu svojej priehľadnosti.
• 11. týždeň: Dieťatko je takmer úplne sformované; meria asi 5,5 cm (asi ako figa) a váži 10 gramov. Dokáže kopať, naťahovať sa, cmúľať si prst a prehĺtať. Dokáže uchopiť predmet, hýbať hlavičkou dopredu a dozadu, otvárať a zatvárať sánku, hýbať jazykom, zívať a naťahovať sa. Nervové zakončenia na tvári, na dlaniach rúk a chodidlách dokážu precítiť aj ľahký dotyk. Ako reakciu na ľahký dotyk na chodidle zohne bedrový kĺb a koleno a môže pokrčiť prsty na nohách. U plodov ženského pohlavia je možné rozpoznať maternicu a nedozreté rozmnožovacie bunky.
• 12. týždeň: Dieťatko dosahuje veľkosť limetky (6 - 8 cm); váži asi 14 - 20 gramov. Všetky vnútorné orgány sú vyvinuté a mozog je plne vyformovaný. Reflexy sú prítomné. Dieťa dokáže skrčiť nohy, ohýbať chodidlá, prevaľovať sa, narovnávať prsty, zvraštiť sa, dotýka sa prstami tváre, cmúľa si prstík, bežne zíva a často otvára a zatvára ústa. Na dotyk reaguje žmurknutím, pohybom sánky, pohybom uchopenia a namierením prstami na nohe. Cíti emocionálne stavy matky a reaguje na ne. Jeho jedinečné odtlačky prstov sa objavujú už v teraz - 10 týždňov od oplodnenia a budú slúžiť na identifikáciu počas celého života.
• 13. týždeň: Dieťa meria 7 - 8 cm (veľkosť hráškového struku); váži 24 gramov. Do 11 týždňov sa úplne vytvorí nos a pery. Ich vzhľad sa však bude ďalej meniť počas každého ďalšieho štádia života až do staroby.
• 14. týždeň: Dvanásť týždňov ohraničuje koniec prvej tretiny/trimestra tehotenstva. Dieťa má približne 10 - 12 cm, čo je asi veľkosť citróna. Váži okolo 40 gramov. Vnútro úst pokrývajú zreteľné chuťové bunky. Po narodení ale chuťové bunky ostanú len na jazyku a na podnebí. Začínajú pracovať obličky.
• 15. týždeň: Dieťatko má veľkosť jablka; meria asi 12 cm. Jeho váha sa pohybuje okolo 70 - 80 g. Oči dieťaťa sú zatvorené, no už dokáže vnímať svetlo.
• 16. týždeň: Dieťa meria asi 10 - 16 cm; jeho hmotnosť je okolo 100 - 120 g. Mohli by sme ho prirovnať avokádu. Hlavička dieťaťa je viac vo vzpriamenej polohe, ušká sú takmer v cieľovej polohe. Nohy sa krásne vyvíjajú, dieťa sa intenzívne pohybuje. Druho- a viacrodičky už dokážu cítiť jeho pohyby. Rastie obočie a mihalnice; vytvorili sa kĺby; začínajú sa vyvíjať kosti.
• 17. týždeň: Dieťa má asi 18 cm a meria okolo 185 gramov. Jeho kostra sa spevňuje z chrupavky na kosti. Tvár má čoraz výraznejšie črty. Dieťatko dokáže krčiť noštek, špúliť ústa a usmievať sa. Do 15 týždňov dôjde k vytvoreniu krvotvorných kmeňových buniek, ktoré sa rozmnožujú v kostnej dreni. Tu sa bude tvoriť väčšina krvných buniek. Približne v tomto časovom období medzi 14.-18. týždňom môže tehotná žena po prvýkrát cítiť pohyby svojho dieťatka.
• 18. týždeň: Dieťatko meria asi 21 centimetrov. Váži okolo 230 gramov. Rado si preťahuje ruky a nohy, jeho pohyby sú citeľné. Dokáže počuť tlkot maminho srdca. Prieduškový strom je už takmer celkom hotový, rozvíjajú sa pľúcne mechúriky. Od 16. týždňov dieťa na invazívne procedúry reaguje hormonálnou stresovou odozvou, ktorá vyvolá vypúšťanie noradrenalínu alebo norepinefrínu do krvného obehu. Ochranná biela látka (vernix caseosa) teraz pokrýva celý plod.
• 19. týždeň: Dieťa meria okolo 23 cm, jeho hmotnosť sa pohybuje okolo 285 gramov. Jeho zmysly (čuch, zrak, hmat, sluch a chuť) sa rozvíjajú.
• 20. týždeň: Dieťatko dosahuje veľkosť banánu, čo je asi 25,5 centimetrov. Váži okolo 340 g. Rastú mu prvé vlásky a začínajú sa vyvíjať zuby.
• 21. týždeň: Dieťatko výrazne rastie; má už okolo 26,5 cm a 360 - 380 g. Zväčšuje sa mu svalová hmota, zatiaľ však ešte podkožný tuk nemá. Zlepšuje sa jeho koordinácia pohybov.
• 22. týždeň: Dieťatko dosahuje veľkosť špagetovej tekvice, čo je okolo 27 - 28 cm. Váži približne 380 - 400 g. Jeho mozog rýchlo rastie. Dieťa menej spí a viac sa hýbe. Vytvárajú sa jeho potné žľazy a očné dúhovky sa sfarbujú. Od 20. týždňov cochlea, čiže slimák, čo je orgánom sluchu, dosiahne veľkosť dospelého jedinca v plne vyvinutom vnútornom uchu. Odteraz bude plod reagovať na čoraz väčší rozsah zvukov. Taktiež sú už prítomné všetky kožné vrstvy, ako aj štruktúry vrátane vlasových folikulov a žliaz, a na hlávke začínajú rásť jemné vlásky.
• 23. týždeň: Dieťa meria 30 centimetrov a váži okolo 450 g. Od 21.- 22. týždňa nadobúdajú pľúca čiastočnú schopnosť dýchať vzduch. Toto obdobie sa už pokladá za vek životaschopnosti, pretože pre niektoré plody sa prežitie mimo maternicu stáva už možným. Jeho sluch je čoraz rozvinutejší; zvuky mimo maternice, ktoré teraz dieťatko počúva, dokáže neskôr po narodení rozpoznať. Hmat sa tiež rýchlo vyvíja.
• 24. týždeň: Dieťa má veľkosť kukurice, čo je asi 30 centimetrov. Váži približne 500 gramov. Je ešte chudé, lebo v jeho tele sa zatiaľ nevytvára tuk. Striedajú sa uňho obdobia aktivity a obdobia pokoja (spánku).
• 25. týždeň: Dieťatko meria asi 35 centimetrov a váži okolo 600 - 750 gramov. Pod jeho vrásčitou kožou sa začína vytvárať podkožný tuk.
• 26. týždeň: Bábätko má 35 centimetrov a okolo 750 g.
• 27. týždeň: Dieťa meria okolo 36 centimetrov. Dieťatko začína mať svoj spánkový a bdelý režim; mozog je veľmi aktívny.
• 28. týždeň: Dieťa meria asi 37 centimetrov (asi ako hlava karfiolu), váži okolo 1000 gramov. Dieťa rozlišuje chute a reaguje podobne ako donosené dieťa. Dokáže žmurkať, vyvíja sa obočie a mihalnice.
• 29. týždeň: Bábätko meria už okolo 38 centimetrov; váži asi 1000 gramov. Svaly a pľúca sa pripravujú na život mimo maternice.
• 30. týždeň: Dieťa má asi 39 centimetrov a 1300 gramov. V tomto týždni sa už môže otočiť hlavičkou dole. Maternica mu začína byť malá, nožičky a ruky má prekrížené.
• 31. týždeň: Dieťatko meria 40 centimetrov. Jeho hmotnosť stúpa na 1400 gramov. Tuk obaľuje jeho rúčky a nohy. Pľúca a mozog sa stále rozvíjajú. Jeho kosti sa spevňujú.
• 32. týždeň: Bábätko má asi 41 centimetrov a 1700 gramov. Má podobu ako pri pôrode, ešte sa však musí zaobliť; už je väčšinou obrátené dole hlavou. Dieťa začína výrazne naberať na váhe; tento proces bude pokračovať až do narodenia.
• 33. týždeň: Dieťatko má asi veľkosť ananásu, čo je okolo 41 - 42 centimetrov. Váži asi 1800 gramov. Mozog sa prudko vyvíja, hlavička je pokrytá vláskami.
• 34. týždeň: Dieťa meria okolo 43 centimetrov, váži asi 2000 gramov. Vďaka podkožnému tuku sa koža vyrovnáva. Vrstva hustého mazu na povrchu chráni jeho kožu zvonka. Plod sa už otáča menej, pretože už nemá dostatok miesta.
• 35. týždeň: Dieťa ďalej priberá, má okolo 2500 gramov. Jeho dĺžka je približne 45 centimetrov.
• 36. týždeň: Dieťa meria asi 48 centimetrov, váži okolo 2700 gramov. Vypĺňa celý priestor maternice; vlasy môžu byť dlhé až 5 cm.
• 37. týždeň: Bábätko má okolo 49 cm; jeho hmotnosť stúpla asi na 3000 g.
• 38. až 40. týždeň: Dieťa dosahuje 50 centimetrov; váži okolo 3300 g. Jeho fyzický vývin je plne dokončený; dieťatko naberá na váhe, aby dokázalo po narodení regulovať teplotu.

Skúsenosti a nádeje: Pohľad pacientiek s IVF

Diskusie na fórach o IVF často odhaľujú rôzne skúsenosti pacientiek s počtom buniek v embryách pri ET (embryo transfer) a dňoch, kedy bol ET vykonaný. Tieto príklady ilustrujú, že počet buniek v embryu v konkrétny deň kultivácie sa môže líšiť, a napriek tomu môže viesť k úspešnému tehotenstvu.

Napríklad:

• IVF: 4 a 6 buniek, ET na 3. deň po OPU (odber vajíčok).
• IVF: Blastocysty s niekoľko sto bunkami, ET na 5. deň po OPU.
• IVF: 8 buniek, ET na 3. deň po PU (pravdepodobne odber vajíčok).
• IVF: 12 buniek, ET na 4. deň.

Skúsenosti pacientiek sú cenným zdrojom informácií a podpory. Jedna pacientka sa podelila o svoj príbeh s IVF, ktorá si vyžadovala dlhý boj, najmä kvôli problémom na strane manžela:

„Mali sme IVF, nakoľko bol problém na manželovej strane. Takže: Prvé IVF - 3 embryá - 2 vložili ako čerstvé, jedno ako FET, nepodarilo sa. Druhé IVF - 2 embryá - obidve vložili, ako čerstvé, neujali sa. Tretie IVF - 3 embryá. Dve vložili ako čerstvé, neujali sa. Potom vložili to zmrazené, bez liekov, bez ničoho, pred transferom som prekonala chrípku. Za 10 dní som mala koľajnice. Teraz mi v brušku kopká náš Vratko a veľmi sa na neho tešíme :) Takže hlavu hore, ja som hyperfertilná, všetky vyšetrenia som mala ok a predsa sme museli dlho bojovať. Ja tvrdím, že IVF je skúška vzťahu, emócií a osobnosti človeka a páru. Prajem vám veľa šťastia, hlavne je, nevzdávať sa a bojovať.“

Tento príbeh potvrdzuje, že aj napriek rôznym prekážkam a individuálnym variáciám vo vývoji embryí je nádej na úspešné tehotenstvo vždy prítomná. Proces asistovanej reprodukcie je komplexná cesta plná výziev, ale aj obrovských nádejí a nakoniec aj radosti.

tags: #ako #vyzera #8 #bunkove #embryo

Populárne príspevky:

• O materstve: Ružová ilúzia alebo drsná realita?
• Nezhody a výhody detských schodíkov
• Harvey Karp a spánok bábätiek
• Výber podložky a optimálne prostredie pre spánok novorodenca
• Ako naučiť dieťa hraniciam