Každé dieťa je originálne a vyvíja sa vlastným tempom, pričom si osvojuje nové zručnosti, má rôzne záujmy a schopnosti v odlišných obdobiach života. Napriek tomu, že rodičia často túžia, aby ich dieťa bolo inteligentné, je dôležité pamätať na to, že inteligencia sa prejavuje v rôznych formách a nie je jedinou zárukou šťastia či úspechu v živote. Avšak, ak máte pocit, že vaše dieťa vyniká v určitých oblastiach, existuje niekoľko znakov, ktoré môžu naznačovať jeho nadpriemernú inteligenciu, či už ide o skorý kognitívny vývin alebo bohatý imaginárny svet. Tieto prejavy môžu byť zjavné už od útleho veku a ich včasné rozpoznanie môže pomôcť pri podpore ďalšieho rozvoja dieťaťa, zabezpečujúc, aby bol jeho potenciál čo najlepšie rozvíjaný s rešpektom k jeho potrebám vo všetkých oblastiach.
Kognitívny Vývin a Jeho Míľniky: Cesta Poznania Sveta
Kognitívny vývin zahŕňa to, ako deti myslia, objavujú či riešia problémy. Je to proces, počas ktorého deti získavajú a organizujú vedomosti a učia sa ich používať. Umožňuje im to tiež byť aktívnymi účastníkmi vo svete okolo nich. Moderné výskumy ukazujú, že bábätká sa neustále učia a preskúmavajú svet okolo seba. Kedysi sa na bábätká nazeralo ako na pasívne bytosti, prípadne miniatúrne verzie dospelých, no dnes vieme, že ich poznávacie schopnosti sa rozvíjajú od prvých momentov života.
Na monitorovanie kognitívneho vývinu dieťaťa sa používajú kognitívne míľniky, ktoré rodičom a odborníkom poskytujú orientačné informácie, či sa dieťa vyvíja podobne ako jeho vrstovníci.
Prvé mesiace objavovania (0-3 mesiace):Prvé tri mesiace života dieťaťa sú zamerané na objavovanie základných zmyslov a spoznávanie svojho tela a prostredia. V tomto období väčšina detí demonštruje predvídavé správanie, napríklad otváranie úst pri stimulácii na líci alebo sací reflex. Vníma zvuky a ich odlišnosti vo výške a hlasnosti, rozoznáva objekty vo vzdialenosti asi 30 cm a zameriava sa na pohybujúce sa predmety, vrátane tváre opatrujúcej osoby. Rozoznáva chute (sladkú, slanú, horkú a kyslú) a výrazom tváre reaguje na svoje prostredie, pozerá smerom k prichádzajúcemu zvuku a rozoznáva čierno-biely kontrast a tváre.
Rozvoj a zdokonaľovanie zmyslov (3-6 mesiacov):V tomto období sa zmysly stále vyvíjajú a zdokonaľujú. Väčšina detí napodobňuje výrazy tváre a reaguje na známe zvuky. Spoznáva známe tváre, na neznáme tváre reaguje upreným pohľadom alebo plačom, a odpovedá na výrazy tváre iných ľudí.
Pozorovanie sveta a objavovanie (6-9 mesiacov):V tomto veku väčšina detí pozerá dlhšie na „ne-možné“ veci, napríklad predmet vznášajúci sa vo vzduchu. Rozlišuje medzi obrázkami znázorňujúcimi odlišný počet predmetov a rozlišuje medzi živými a neživými objektami. Využíva relatívnu veľkosť objektu pre posúdenie, ako ďaleko sa objekt nachádza.
Preskúmavanie a interakcia (9-12 mesiacov):Čím viac sa deti zdokonaľujú po fyzickej stránke (sedenie, lozenie, chodenie), tým viac dokážu preskúmavať svet okolo nich. Väčšina detí v tomto období má radosť z pozerania si obrázkových knižiek, imituje gestá a niektoré jednoduché úkony. Manipuluje s predmetmi, otáča ich, snaží sa vložiť jeden predmeť do druhého a pod. Odpovedá gestami a zvukmi a rozumie konceptu stálosti objektu (predmet existuje stále, aj keď ho práve nevidíme).
Rýchly pokrok (1-2 roky):V tomto období fyzický, sociálny a kognitívny vývin dieťaťa napreduje rýchlo. Deti v tomto období trávia množstvo času pozorovaním aktivít dospelých a iných detí. V tomto veku tiež identifikujú podobné objekty a napodobňujú aktivity a jazyk dospelých. Učia sa prostredníctvom objavovania, ukazujú známe objekty a ľudí v knižkách, rozlišujú medzi „Ja“ a „Ty“. Rozumejú slovám a odpovedajú na ne, rozumejú jednoduchým inštrukciám a reagujú na ne zodpovedajúcim úkonom, avšak zameranie pozornosti je veľmi krátke, ľahko sa nechajú vyrušiť.
Nezávislosť a skúsenosti (2-3 roky):V tomto veku sa deti stávajú samostatnejšími. Keďže už sú schopné lepšie preskúmavať svet, veľká časť učenia je výsledkom ich vlastnej skúsenosti. Väčšina detí v tomto veku identifikuje vlastným menom odraz v zrkadle, napodobňuje komplexnejšie aktivity dospelých (napr. upratovanie, varenie). Rozlišuje medzi veľkosťami (veľký, malý), rieši jednoduché hádanky (3-4 dieliky), spája objekty podľa farieb alebo tvarov a hrá sa „akoby“. Rozumie jednoduchým časovým pojmom (napr. „teraz“, „neskôr“) a triedi objekty podľa ich vlastností.
Kedy Zbystriť Pozornosť: Príznaky Oneskorenia v Kognitívnom Vývine
Oneskorenie v kognitívnom vývine môže ovplyvniť rozumové schopnosti dieťaťa a spôsobiť ťažkosti v učení, ktoré sa zreteľnejšie prejavia až v školskom veku. Nie všetky deti sa rodia s rovnakými kognitívnymi schopnosťami, avšak všetky deti majú potenciál vyvíjať sa a zdokonaľovať. Náznaky oneskorovania v kognitívnom vývine je možné pozorovať už počas prvých 2 rokov života dieťaťa. Ak sa zdá, že dieťa sa oneskoruje v kognitívnom vývine, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Pediatra, resp. psychológ vám pomôže určiť, či je potrebná ďalšia diagnostika.
Medzi časté príznaky oneskorenia patria:
- Žiadne prejavy mimiky tváre do 3 mesiacov.
- Žiadne detské džavotanie (bľabotanie) do 12 mesiacov.
- Žiadne gestá (napr. mávanie, ukazovanie) do 12 mesiacov.
- Neschopnosť ukázať na predmet záujmu do 12 mesiacov.
- Neschopnosť napodobňovať akcie (napr. tlieskanie) do 18 mesiacov.
- Žiadne dvojice slov (napr. „mama piť“) do 2 rokov.
- Nereaguje na vlastné meno, prípadne na hlas matky/otca.
- Chýbajúci záujem o predmety (napr. hračky, knihy).
- Ťažkosti s logickým myslením a riešením jednoduchých úloh, napr. triedenie predmetov podľa farby alebo tvaru.
- Neschopnosť rozlíšiť funkcie bežných predmetov, napr. používanie šálky namiesto lyžice.
Oneskorenie v kognitívnom vývine môže mať rôzne príčiny. Medzi genetické faktory patria vrodené chromozomálne odchýlky, napr. Downov syndróm alebo syndróm Fragilného X. Faktory v tehotenstve zahŕňajú vystavenie plodu alkoholu, drogám, infekciám alebo podvýživu matky. Okolnosti pôrodu, ako napríklad nedostatok kyslíka pri pôrode, môžu tiež zohrávať úlohu. Napokon, faktory prostredia, ako vystavenie jedom (napr. olovo, meď alebo ortuť), nedostatočná výživa, neliečené ochorenia (napr. ochorenia štítnej žľazy alebo neurologické poruchy) alebo chronická podvýživa, môžu taktiež prispieť k oneskoreniu vývinu.
Viac Než Len Gény: Ako Aktívne Podporovať Inteligenciu Dieťaťa
Inteligencia u dieťaťa nie je len o génoch, teda nepotrebujete mať v rodine nadpriemerne inteligentného či nadaného človeka, aby ste si mohli vydýchnuť a povedať, veď on to zdedí. Odborníci a odborníčky sa zhodujú v tom, že inteligencia je vlastne kombinácia génov a environmentálnych faktorov, z ktorých mnohé máte vy, rodičia, vo vlastných rukách. Dokonca aj nadané dieťa môže zanedbaním svojho nadania o rôzne schopnosti prísť. Ide o charakterové vlastnosti, ktoré v dieťati rozvíjate (napr. porozumenie jazyku, zvládanie emócií), ide o vzťah s rodičmi, starými rodičmi, rovesníkmi, podnetné prostredie, v ktorom vyrastá, dokonca stravu atď. Navyše je inteligencia mnohostranná.
Tu sú praktické prístupy a aktivity, ktorými môžete podporovať kognitívny vývin a rozvoj inteligencie vášho dieťaťa:
Komunikácia a interakcia:
- Rozprávajte sa s dieťaťom: Výskumy ukazujú, že komunikácia s dieťaťom už počas tehotenstva má značný význam pre vývin dieťaťa. Už po narodení dieťa rozlišuje hlas matky od iných a dokáže rozlíšiť medzi materinským a cudzím jazykom.
- Pomenúvajte ľudí, objekty a komentujte aktivity: Hovorte a opakujte dieťaťu názvy bežných objektov a aktivít, ktoré spolu robíte (kŕmenie, prebaľovanie, kúpanie, obliekanie a pod.).
- Znázorňujte informácie a podporujte záujem dieťaťa o okolitý svet: Podporiť kognitívne schopnosti dieťaťa môžeme tým, že pomôžeme deťom, aby ich prostredie okolo bolo zrozumiteľné. Ak dieťa prejaví záujem o nejaký objekt, pomôžte dieťaťu dotknúť sa ho, preskúmať tento objekt a ukázať mu, ako sa používa.
- Podporujte objavovanie a pýtajte sa otázky: Snažte sa trpezlivo odpovedať na otázky dieťaťa. Môžete sa tiež vy sami pýtať dieťaťa otázky o tom, ako si myslí, že niečo funguje, prečo existuje nejaký jav, čo si myslí, že by sa stalo ak… a pod.
- Dovoľte deťom robiť malé rozhodnutia: Pri malých deťoch vždy ponúknite najviac dve možnosti (napr. „Chceš jesť jablko alebo banán?“).
- Nechajte dieťa preskúmať rôzne možnosti riešenia problémov: Aj keď mu chceme s dobrým úmyslom pomôcť, buďme trpezliví a nechajme dieťaťu chvíľu na to, aby danú úlohu vyriešilo samo (napr. poskladalo hračky).
Aktivity na rozvoj inteligencie:Tu prinášame aktivity, s ktorými môžete začať hneď alebo ich spoločne doma praktizovať, aby ste rozvíjali inteligenciu svojho dieťaťa:
- Hudobné lekcie: Výskumy ukazujú, že hodiny hudby deťom pomáhajú rozvíjať svoje schopnosti a mozgové prepojenia. Celkovo im dokonca zvyšujú IQ. Preto ak vaše dieťa prejavuje záujem o spev, hudbu, hru na hudobné nástroje, je dobré ho v tom podporiť. To všetko totiž má pozitívny vplyv na učenie a kreativitu.
- Čítajte si spoločne každý jeden deň: Inteligentné deti prejavujú skoro záujem o knihy a čítanie. Ale to neznamená, že rezignujete na tie deti, ktoré o to záujem neprejavujú. Choďte im príkladom a počas dňa si spravte prestávku na spoločné čítanie. Čítajte im vy, nechajte ich chvíľku čítať vám, rozprávajte sa spoločne o prečítanom a o tom, ako tomu rozumiete. Podporíte rozvoj slovnej zásoby, gramotnosť, kognitívnych funkcií, porozumenie textu a posilníte čitateľské sebavedomie.
- Športujte: Nie je pravda, že šport je len pre tých, ktorí sa nevedia učiť. Pohyb nielen odbúrava stres a zlepšuje náladu, ale zvyšuje schopnosť učiť sa. Pohybom sa totiž zvyšuje prietok krvi v mozgu a to v tých častiach, ktoré sú zamerané na pamäť a učenie.
- Dostatočne spite a zdravo jedzte: Dostatočný spánok je v dnešnej dobe extrémne dôležitý, najmä keď nám rastie generácia chronicky nevyspatých detí. A práve spánok ovplyvňuje aj schopnosť učiť sa, prijímať nové informácie, kreatívne myslieť a byť sústredený. Nevyspaté dieťa je nervózne, emočne nestabilné dieťa, vznetlivé a s oneskorenými reakciami a otupeným myslením. Aj správna strava pre mozog a črevá, náš ďalší mozog, má dopad na inteligenciu dieťaťa.
- Učenie nie je pasívny proces, ale aktívny: To znamená, že nestačí, keď dieťa pozerá program o rybách, ale je dôležité aj aktívne si vyhľadávať o rybách informácie, vziať ho na ryby, do akvária, zoo, zadávať mu úlohy ohľadne rýb a nechať ho skúmať prípadne pripraviť si na túto tematiku projekty. Pri učení nesmieme len pozerať obrazovku alebo počúvať podcast, ale konať a testovať sa. Nezabudnite podporovať dieťa v tomto procese - húževnatosť, vytrvalosť, svedomitosť, vôľa, snaha naučiť sa viac, vedieť, skúmať, bádať sú aktívnou súčasťou rozvíjania inteligencie. Naučte deti klásť si dlhodobé ciele a vytrvať na ceste za ich naplnením. Ale rovnako aj vítať chyby a podporovať schopnosť učiť sa z nich. A - nebojte sa zapojiť do spoločného procesu objavovania a skúmania aj vy.
- Rozprávajte sa s deťmi: Čo môže byť lepšie, než rozhovory s rodičmi o tom, čo deti zaujíma? Odpovedať na zvedavé otázky, spoločne vyhľadávať odpovede, vybrať sa na poznávacie výlety, pýtať sa detí na ich názor, porozumenie, vnímanie? Viete, že sa tak staráte o rozvoj intelektu? A nie je pravda, že im nič nemôžete dať, pretože vaše záujmy sú niekde inde. Dokonca aj o vašom povolaní, keď sa rozrozprávate, poskytnete im nové slovíčka, nové uhly pohľadu, perspektívu, znalosti, názorovú pestrosť, humor, rady. Nebojte sa na niektoré témy, o ktorých sa s vami dieťa chce rozprávať, dopredu pripraviť, alebo zabezpečiť stretnutie s odborníkom či odborníčkou - ornitologičkou, zverolekárom, maliarkou, automechanikom, záchranárkou, stavbárom, inštalatérom, učiteľkou…
- Neštrukturovaná hra: Vyššie sme spomínali, že učenie je aktívny proces, ale zabudli sme podotknúť, že je súčasťou neštrukturovanej hry. Spravte si na ňu čas, nechajte deti oddýchnuť si, nudiť sa, hrať sa bez toho, aby ste prostredie či podmienky hry dopredu plánovali. Nechajte ich behať po vonku, čľapkať sa v jazierku či blate, objavovať okolie - bez mobilov a tabletov.
Learn how to boost your baby's brain from a Harvard Professor | UNICEF
Rozpoznanie Nadpriemernej Inteligencie a Geniality
Čo si predstavíte pod pojmom výnimočne nadané dieťa? Mnohým ľuďom sa vybaví šikovný a veľmi výkonný žiak, ktorý vo všetkom exceluje a nemá problém sa učiť. Je skrátka predurčený na to, aby bol v živote úspešný. Problém však je, že rodičom sa ich dieťa nemusí zdať zrovna bystré, no v určitých situáciách alebo v inom prostredí môže naopak preukázať schopnosti, o ktorých ste ani netušili. Inteligencia sa totiž prejavuje v rôznych formách a nejde len o memorovanie faktov a dobré známky v škole.
Osobnostné črty naznačujúce vysokú inteligenciu:O vysokej inteligencii dieťaťa môže svedčiť viacero faktorov a jeho osobnostných čŕt. Pozrime sa na tri kľúčové a následne na ďalšie, ktoré môžu napovedať, že doma vychovávate inteligentné dieťa:
- Rýchle, intuitívne porozumenie a tendencia k zložitosti: Inteligentné dieťa sa dokáže rýchlo a intuitívne učiť a spracovávať informácie v kombinácii s potrebou byť neustále mentálne stimulované. Má iné tempo učenia ako rovesníci a rovesníčky, možno vás prekvapí milión otázok, ktoré vám neustále pokladá a snahu zistiť si o všetkom informácie. Tieto vedomosti dokáže prepájať a vytiahnuť v neočakávaných situáciách. Hlbšie sa ponárajú do tém a oblastí svojho záujmu, aby pochopili „celkový obraz“. Naopak môžu mať ťažkosti koncentrovať sa na úlohy, ktoré sú intelektuálne málo pre ne náročné, opakovania látok v škole ich nudia a môžu vyrušovať, byť neposedné, nervózne, nepokojné a hlučné v škole. Tieto deti sa však vyjadrujú veľmi presne, trefne a často môžu reagovať na niektoré otázky slovami, ktoré vás vytáčajú - „na tom nezáleží“. Na niektorých testoch zase môžu zlyhávať, pretože otázky sa im zdajú nepresné, nedokonalé, nedokončené, bez kontextu.
- Zrelý, zvláštny zmysel pre humor: Inteligentné deti často vykazujú sklon k vtipkovaniu, irónii a sarkazmu. Hoci to okolie nie vždy chápe a akceptuje, je to jedna z vlastností bystrej mysle. Majú totiž veľmi živú predstavivosť a rýchlo fungujúce závity. Nečudujte sa, že inklinujú k starším deťom či dospelým, pretože zdieľajú s nimi záujmy, alebo naopak si rozumejú s mladšími deťmi pre ich flexibilitu myslenia a imaginatívne aktivity. Silné puto medzi humorom a inteligenciou preukázala aj veda, pretože na spracovanie a „produkciu“ humoru potrebujete mať kognitívne aj emocionálne schopnosti. Vtipné deti majú vyššiu verbálnu aj neverbálnu inteligenciu. Humor zlepšuje aj našu pracovnú pamäť.
- Vysoké nároky: Inteligentné deti sú ambiciózne, k učeniu a poznávaniu nových vecí cítia vášeň, najmä pre oblasti ich záujmu. Preto sa nečudujte, že na seba aj svoje okolie kladú tak vysoké nároky. Maličkosti predsa nestačia, pretože sú nedostatočné, preto je pre ne typický perfekcionizmus alebo prísne definovaný zmysel pre spravodlivosť, čo môže viesť k problémom s porozumením pravidiel stanovených ostatnými, ale aj s interakciou s rovesníkmi a rovesníčkami, pretože nemajú rovnaké štandardy.
Ak však vaše dieťa tieto vlastnosti nemá v takej miere rozvinuté, alebo „stratilo“ niektoré z nich časom, nezúfajte - ono sa to počas vývoja môže všetko ešte zmeniť. Ale záleží aj na tom, ako svoje deti podporujete, aké podnety im poskytujete, akú emocionálnu podporu od vás dostáva, tiež pomoc v čase, keď to potrebuje. Najlepším ukazovateľom IQ dieťaťa totiž nie je test či IQ skóre, ale aj jeho zvedavosť, túžba po učení, pocit šťastia a spokojnosti, o ktoré sa môžete postarať vy.
Ďalšie znaky vysoko inteligentného dieťaťa:
- Silný pocit zvedavosti.
- Kreatívne rieši problémy.
- Je sociálne uvedomelé a vedomé si globálnych problémov.
- Má imaginatívne vyjadrovanie.
- V danom veku sa vám zdá prekvapivo citlivé, emocionálne zdatné, vnímavé.
- Rozumie látke typickej pre vyššie ročníky.
- Má na svoj vek veľkú slovnú zásobu a slová aktívne využíva v prejave.
- Má vynikajúce abstraktné myslenie.
Včasný rozvoj a rýchle učenie:Deti s vyššou inteligenciou sa často vyvíjajú rýchlejšie, než je stanovená norma. Môžu sa naučiť čítať skôr, než nastúpia do školy, a to nielen vďaka talentu, ale aj vďaka vlastnej túžbe po samostatnosti a objavovaní. Táto túžba ich často vedie k tomu, aby si samy vedeli prečítať príbeh, ktorý ich zaujal. Rýchly vývoj je badateľný aj v iných oblastiach. Môžu si osvojiť jemnú motoriku skôr ako ich rovesníci, hovoriť zrozumiteľnejšie a prejavovať záujem o fungovanie vecí okolo nich. Podľa združenia Mensa sú nadané deti charakteristické rýchlym učením sa nových vecí. Všetko ich zaujíma, chcú porozumieť, informácie doslova hltajú a nasávajú ako špongia. Ak im raz ukážete postup práce alebo názorne predvediete činnosť, obvykle nemajú problém ju zopakovať.
Láska ku knihám a vynikajúca pamäť:Častým znakom inteligentných detí je aj hlboká láska ku knihám a príbehom. Túžba naučiť sa čítať čo najskôr a pretrvávajúce nadšenie pre čítanie aj v neskoršom veku sú silnými indikátormi. Prostredníctvom fantázie a kreativity je ich inteligencia "kŕmená", preto siahajú už v útlom veku po fantazijných príbehoch. Inteligentné deti disponujú aj skvelou pamäťou. Dokážu si zapamätať postup, príbeh alebo aktivitu a následne ju zopakovať či zreprodukovať. Táto schopnosť im umožňuje lepšie prepojiť nadobudnuté vedomosti a využiť ich v rôznych situáciách.
Sústredenie, pozorovanie a nekonečná zvedavosť:Deti s vysokou inteligenciou nemajú problém so sústredením. Ak sa ponoria do činnosti, sú maximálne koncentrované a majú vôľu vytrvať, kým ju nedokončia. Nevzdávajú sa ľahko, čo je spojené s ich ambíciou dosiahnuť cieľ a uspieť. Výnimočná pozorovacia schopnosť je taktiež známkou nadaného dieťaťa. Rozpozná základné znaky opakovaného správania, činnosti alebo skutočnosti bez toho, aby ste ho na to upozornili. Dokáže si uvedomiť, že autobus chodí denne presne v ten istý čas, do krabice sa zmestí presný počet hračiek a podobne. Inteligentné dieťa má záujem spoznať, ako fungujú veci okolo neho. Často vám môže pokladať otázky, nad ktorými sa musíte sami zamyslieť. Dychtí po znalostiach a obvykle sa pýta do detailov. Nezaujíma ho len fungovanie vecí, ale aj dianie vo svete. Svet pokladá za zaujímavý a fascinujúci, uvedomuje si, že do neho patrí, a preto túži vedieť, čo sa v ňom deje.
Zdravý rozum, originalita a zmysel pre humor:Rodičia nadaných detí často opisujú, že už v rannom veku dokázali ich deti riešiť problémy zdravým rozumom. Zapájali ho do bežných dennodenných činností, čím si vedeli zľahčiť aktivitu a pracovať efektívne. Nadané dieťa rozhodne nezapadá medzi normu. Vytŕča z davu buď svojimi otázkami, činnosťou, maľbami alebo spôsobom vyjadrovania. Dôkazom jeho inteligencie je jeho kreativita a hlavne originalita. Nadané dieťa sa neuspokojí s normálnym spôsobom maľovania, riešenia problému alebo prikázaným štýlom fungovania. Hľadá nové spôsoby, zapája fantáziu; ak dáte tridsiatim deťom namaľovať domček, jeho kresba bude najoriginálnejšia. Všetky veci a aktivity robí nezaužívaným spôsobom, hľadá iné cesty a iné využitie objektov. Myslí "outside the box", jeho chovanie a pohľad na svet nie sú obmedzené.
Všestranné záujmy a vodcovské ambície:Každé dieťa rado maľuje, hrá sa a šantí. Tie s vysokou inteligenciou majú taktiež všestranné koníčky, avšak už v detskom veku sa vedia pre niečo nesmierne nadchnúť. Ich záujem je tak hlboký, že o danej problematike vedia častokrát viac než dospelý človek. Nie je neobvyklé, že čítajú v encyklopédiách a svoj záujem detailne ovládajú. Ich fascinácia pre danú oblasť ich núti prenikať hlbšie a študovať do najmenších detailov. Nie je výnimkou, že nadané deti rýchlo prichádzajú s novými nápadmi a riešeniami problémov. Z toho dôvodu často preberajú v sociálnej skupine rolu vodcu, ktorý vidí ďalej než jeho rovesníci.
Asynchrónny Vývoj a Špecifické Potreby Nadaných Detí
Pre niektoré nadpriemerné a nadané deti je typická aj jedna „maličkosť“ - asynchrónny vývoj. Zatiaľ čo v jednej oblasti vynikajú a neviete sa vynačudovať, koľko informácií si vyhľadali, zapamätali, naštudovali z určitej témy a aké projekty vám títo drobci priniesli ukázať, v druhej sú na tom horšie ako deti v tom istom veku. Napríklad si nevedia zaviazať šnúrky na topánkach a zabúdajú základné veci ako vložiť jedlo do úst alebo umyť si zuby. Predstavte si 8-ročné dieťa, ktoré má schopnosti čítať a porozumieť textu, vypracovať projekt a naštudovať si tému, kým v nej nie sú majstri, na úrovni 14-ročného tínedžera, matematiku ovláda na úrovni 10-ročného dieťaťa, emócie si však reguluje na úrovni 4-ročného. To je asynchrónny vývoj.
Sociálna izolácia a preferencia staršej spoločnosti:Nadpriemerné deti sa často hrajú samy - nie preto, že by nemali rady iných ľudí, ale preto, že majú rozšírenú predstavivosť, vďaka ktorej menej potrebujú spoločnosť. Alebo naopak prejavujú záujem oveľa viac sa rozprávať a diskutovať so staršími deťmi alebo dospelými, než s rovesníkmi, s ktorými nevedia nájsť spoločnú reč, nudia sa pri nich alebo ich nezaujímajú rovnaké veci. Práve konverzácie so staršími ich viac stimulujú a podporujú v uspokojovaní zvedavosti a túžby po nových informáciách a náhľadoch. Uzavretie pred spoločnosťou však vedie k tomu, že si dieťa neosvojí sociálne zručnosti, preto by v tomto mali pomôcť rodičia.
Intenzívne emocionálne reakcie a ich regulácia:Nadpriemerne inteligentné deti môžu oveľa intenzívnejšie reagovať na svet vôkol nich - majú silné emocionálne reakcie a udalosti a veci, ktoré sa dejú vôkol vás, na ne majú silnejší dopad a intenzívnejšie na ne reagujú než ostatné deti alebo vy. Majú tiež vyvinutý silný zmysel pre spravodlivosť, preto sa môžu cítiť frustrované, ak ich dospelí vynechávajú z rozhovorov alebo hľadania riešenia problémov. Množstvo informácií z okolia tiež spracúvajú cez emocionálny filter. Bolo vedecky zistené, že tieto deti majú zväčšené časti mozgu v istých oblastiach limbického systému (asociované s emocionálnym spracovaním), preto sa im silné emócie spracúvajú ťažšie a nevedia sa s nimi vysporiadať, regulovať ich a manažovať svoje reakcie. Nadané deti hľadajú zmysel v tom, čo vykonávajú, preto vás niekedy prekvapia ich existenčné otázky (dôležité pre určenie príčin a následkov), napríklad smrť, chudoba, klimatické zmeny. Sú preto úzkostlivejšie a zdeprimovanejšie a frustrovanejšie.
Prečo geniálne dieťa nevyniká v škole?Nie vždy malí géniovia vynikajú v škole, teda vám nemusia prinášať dôkaz o ich vysokej inteligencii alebo vodcovských schopnostiach. Dôvodom môže byť to, že sa v škole nudia. Vyznačujú sa napríklad nadpriemerne dobrou pamäťou, čo je užitočné nielen pri učení, ale aj v každodennom živote. No práve to môže byť dôvodom, prečo sa v škole ťažko sústredia, alebo nevedia odpovedať na jednoduché otázky - keďže ich zložité podotázky riešia už poriadne dlhú dobu a dívajú sa na problém z úplne iného uhla pohľadu. Naopak cítia extrémnu potrebu byť konštantne mentálne stimulované a nie sa zaoberať tak jednoduchými témami. Strácajú motiváciu v škole čokoľvek dokazovať. Majú však obrovský potenciál, ktorý môžete podporou doma spoločne rozvíjať.
Imaginárny Svet, Fantázia a Nevšedné Detské Prejavy
Dieťa do 7 rokov väčšinou nevníma rozdiely medzi realitou a fantáziou. Rozpráva príbehy a dáva im rovnakú vážnosť ako tomu, čo sa deje naozaj. Deti sa veľmi rady hrajú so svojou predstavivosťou, vymýšľajú si slová, vety či celé príbehy. Snažia sa pri tom všetkom
tags: #ako #zistit #ze #moje #dieta #ma