Akoby to bolo len včera, keď ste držali svoje dieťatko v náručí. Puberta má u každého iný časový rozvrh. U niekoho sa môže začať už v ôsmich rokoch, u iného v pätnástich. Pubertu môžu sprevádzať pocity neistoty. Dospievajúci môžu byť veľmi citliví na to, ako ich vnímajú druhí. Jakuba si spomína: „Začal som sa viac zaoberať tým, ako vyzerám a ako sa správam. Keď som bol v spoločnosti druhých, rozmýšľal som, či ma nepovažujú za čudného.“ Sebadôvera dospievajúcich môže klesnúť pod bod mrazu, zvlášť ak sa objaví akné. Sedemnásťročná Karin hovorí: „Mala som pocit, že moja tvár je stále posiata vyrážkami. Deti, ktoré dospievajú skôr, sa stretávajú so špecifickými problémami. Zvlášť to platí u dievčat, lebo keď nadobúdajú ženské tvary, iní si ich môžu doberať.
Psychické a biologické zmeny dospievajúceho
Puberta neznamená zrelosť. „Pochabosť je priviazaná na srdci chlapca,“ píše sa v Prísloviach 22:15. Na tom puberta nič nezmení. V puberte sa oveľa viacej rozvíjajú rozumové schopnosti, dieťa pomaly vstupuje do štádia formálnych operácií, vďaka čomu je schopné vidieť seba i svet v celej zložitosti, podobne ako dospelí. Vytvára si vlastné schémy videnia sveta, buduje si svoje názory a postoje, ktoré v mnohom narážajú na to, čo bolo v jeho vnútornom svete v prvých rokoch života pevne zabudované od rodičov. Toto prepracovanie je náročné a spravidla sa nezaobíde bez búrlivých prejavov. Prebúdzajú sa tiež funkcie pohlavných žliaz, čo podnecuje nové emocionálne a pudové zmeny a nárast agresívnych síl. Dieťa musí čeliť mnohým telesným i duševným zmenám.
Vývoj mozgu u tínedžerov
Podľa psychoanalytika Eriksona je dospievanie predovšetkým hľadaním vlastnej identity, boj s neistotou a pochybnosťami o sebe. Hlavnú úlohu puberty vidí v pokiaľ možno vyčerpávajúcom vyriešení otázky: „Kto som, čo viem a kde patrím?“ U dospievajúcich detí vzniká často rozpor medzi tým, aké sú a aké by chceli byť.
Ako komunikovať s dieťaťom v puberte
Hovorte s dieťaťom o puberte, skôr než sa do nej dostane. Porozprávajte sa so svojou dcérou o menštruácii alebo so synom o polúcii (nočný výron semena). Na rozdiel od postupných zmien v puberte menštruácia či polúcia nastane nečakane, a preto môže byť dieťa zmätené alebo dokonca vystrašené. Keď s ním budete hovoriť, buďte pozitívni - vysvetlite mu, že puberta naštartuje proces, pri ktorom sa jeho telo postupne zmení na telo dospelého človeka.
Hovorte s deťmi otvorene. Ján si spomína: „Rodičia sa so mnou rozprávali dosť vyhýbavo. Prial by som si, aby o tom hovorili trocha otvorenejšie.“ Sedemnásťročná Alena sa cítila podobne. Hovorí: „Mama mi pomohla pochopiť, čo sa deje s mojím telom, ale bola by som rada, keby mi pomohla lepšie sa s tým všetkým vyrovnať aj citovo.“ Čo z toho vyplýva? I keď to môže byť chúlostivá téma, hovorte s dieťaťom o všetkých stránkach puberty. Klaďte správne otázky. Keď chcete prelomiť ľady, spýtajte sa svojho dieťaťa, ako prežívajú pubertu iní.
Zákonitosti dospievania a rola rodičov
Puberta má svoje zákonitosti.
- Snaží sa nájsť svoje miesto v živote, hľadá partiu, v ktorej by sa mohlo presadiť.
- V tom, čo ho naozaj baví, sa veľmi snaží.
- Niektorí dospievajúcí začínajú byť voči sebe veľmi kritickí.
Ako môžu pomôcť rodičia? Povzbudzujte dieťa v tom, v čom je dobré. Povzbudzujte hlavne tie deti, ktoré si neveria a ktoré sú voči sebe veľmi kritické. Naučte ich, aby sa neporovnávali so svojimi spolužiakmi a kamarátmi. Dôležité je, aby si všímali svoj vlastný posun v určitej oblasti za určité časové obdobie. Dovoľte dieťaťu experimentovať a hľadať nové cesty. Nebuďte sklamaní, keď si dieťa každý rok vyberie iné krúžky. Patrí to k veku a k procesu skúmania. Dnešný svet ponúka nekonečné množstvo možností.
Podpora dobrých vzťahov a identity
Nájsť si dobrého kamaráta je niekedy veľmi ťažké. Ešte pred tým, ako dieťa vstúpi do puberty, je dobré mu vysvetliť zásady dobrého kamarátstva a to, čo je to vlastne kamarátstvo. Je dobré to deťom vysvetliť skôr preto, lebo v puberte sa môže stať, že vás už do svojho sveta nevpustia, uzavrú sa a potom sa vám to bude ťažko vysvetľovať. Ak dieťa vstupuje do puberty s osvojenými zásadami, ľahšie pochopí, čo sa občas v jeho vzťahoch v triede či medzi kamarátmi deje.
Matky sú nositeľky bezpečia a istoty v rodine. Vďaka matkám sa vytvára v rodine príjemná atmosféra a vďaka nim sa rodina stáva bezpečným prístavom, do ktorého sa večer všetci môžu vracať. Po takomto mieste pohody, pokoja a lásky túži každé dieťa. Otcovia sú tí, ktorí dieťa povzbudzujú vo výkonoch a motivujú ich k určitým cieľom. Pomôžte dieťaťu pri hľadaní vlastnej identity. Svoju spoločenskú rolu má človek danú len do určitej miery, v konečnom dôsledku si svoje postavenie musí vybrať a vybojovať sám. Rodičia by mu pri tom nemali klásť prekážky. Mali by pochopiť a následne rešpektovať, že genetické vybavenie dieťaťa, jeho názory a postoje nemusia byť zhodné s ich postojmi a ponechať dieťaťu primeranú mieru slobody.
Riešenie konfliktov a stanovenie hraníc
Dieťa v puberte sa snaží diskutovať o problémoch, ale nie tak, že vy mu budete radiť, ono chce, aby ste ho hlavne počúvali. Keď vás dieťa postaví pred hotovú vec, napríklad vám povie, že chce ísť na tri dni na chatu, tak nepovedzte hneď NIE. Povedzte, že si to musíte premyslieť. Takto sa vyhnete zbytočným výbuchom hnevu. Psychologička odporúča rodičom, aby deťom občas dovolili urobiť aj to, čo si neželajú alebo vedia, že v určitej situácii môže nastať aj problém. Je to dôležité kvôli tomu, aby dieťa získalo určité ponaučenie do života.
V tomto období je tiež veľmi dôležité rešpektovať súkromie dieťaťa. Najdôležitejšia veta, ktorú by malo počuť každé dieťa v puberte je: „Ja som tvoj rodič a čokoľvek sa prihodí, vždy budem stáť pri tebe.“ Táto veta dáva dieťaťu maximálnu istotu a pocit dôvery. Tínedžeri svojím správaním veľmi úzko odrážajú situáciu v rodine. Ak majú ako deti s rodičmi pevné puto, rodina je stabilná, rodičia konzistentní - je veľmi pravdepodobné, že aj puberta prebehne relatívne hladko.
Praktické rady pre každodenný život
S deťmi sa veľa rozprávajte, ich názor berte do úvahy. Od prírody chcú všetko robiť čo najlepšie, ale musia si sami vybrať, čo ich zaujíma. Pokiaľ dieťa vidí, že má rodič plno koníčkov, plánov a snaží sa robiť svoju prácu čo najlepšie, je pravdepodobné, že ho to bude veľmi motivovať. Počas spoločnej večere, či aspoň víkendového obeda máte ideálnu príležitosť sa ako rodina porozprávať. Podporujte deti v rozprávaní zážitkov, radostí aj starostí, sami prispejte, ale viac načúvajte.
Dieťa u vás nie je v hoteli, malo by sa teda podľa svojich možností zapojiť do domácich prác (ideálne len pokračuje jeho zapojenie zo skoršieho detstva). Dnešné deti vedia o technológiách oveľa viac ako my. Je teda trochu náročné udržať si prehľad o tom, čo na sieti robia. Každopádne určité pravidlá je možné zaviesť - televízia do detskej izby nepatrí, telefón nepatrí do postele atď. Pravdupovediac, v puberte už je na nastavovanie nových pravidiel trochu neskoro, pokiaľ ich však nastolíte, kým sú deti malé, nebýva to problém. Cieľom nie je dieťa pri každej minimálnej príležitosti nachytať pri tom, že robí niečo zle, a potrestať ich, ale naopak, už od útleho detstva predchádzať prípadným konfliktom.
Prečo dochádza k nevhodnému správaniu
Nevhodné správanie dieťaťa v období dospievania takmer vždy pramení v nedostatočne vyvinutej emočnej stabilite ranného detstva. V dospievajúcom mozgu sa uskutočňujú intenzívne procesy, ktoré vysvetľujú správanie dieťaťa v období dospievania. Môžeme uvažovať, že deti, ktoré v puberte skúšajú alkohol, cigarety, úteky z domu, nevhodné partie atď, majú veľmi pravdepodobne zníženú sebaúctu. Sebahodnota takého dieťaťa je nejakým spôsobom narušená, pretože dieťa si kompenzuje pocit prijatia, pocit toho, že niekto ho má rád, že je prijímaný.
Dospelí dieťaťu zrkadlia to, aké to dieťa je. Ak sa rodič správa negatívne, vyčítavo, kričí, tak dieťa si z toho odčíta svoju hodnotu, nadobudne pocit, že nie je dosť hodné lásky. Silný vplyv na vytváranie si sebahodnoty ale nemá iba to, čo dieťa počuje, ale aj to, čo vníma vizuálne, alebo pocitovo z tónu hlasu. Človek takmer vždy uprednostní vnímanie toho neverbálneho, teda viac ho ovplyvní to, akým výrazom v tvári k nemu rodič prehovorí, než to, čo mu rodič hovorí.
Najčastejšie chyby rodičov
Pri výchove detí v puberte prichádzajú úplne iné situácie a výzvy, ktoré ako rodičia musíme riešiť a zvládať. Aké sú tie najčastejšie chyby?
- Rozprávame sa s nimi ako s malými deťmi - Treba ich brať viac ako dospelých než deti.
- Tlačíme ich do niečoho, čo nechcú - Dovoľme im rozhodovať sa a prevziať za svoje rozhodnutia zodpovednosť.
- Viac rozprávame a málo počúvame - Lepšie výsledky dosiahneme, ak budeme našich dospievajúcich viac počúvať.
- Prehnané tresty - Skôr to môže viesť k ešte väčšej rebélii a snahe o odplatu.
- Myslíme si, že nás už nepotrebujú - Neprestávajte sa o nich zaujímať, pýtať sa ich a snažte sa byť súčasťou ich života.
- Zľahčujeme ich problémy - Nikdy by sme nemali zľahčovať ťažkosti našich detí, sú to ich svety.
Puberta je strašiak, no možno s ňou bojovať pokojom. Rodičom zrejme najviac pomôže, keď si uvedomia, že dieťa sa správa tak, ako mu to prikazuje biológia. Nemá veľmi na výber. Aby sa raz mohlo od rodičov osamostatniť, čo je jeho vývojová úloha, musí sa na to psychicky pripravovať už v období dospievania, a to práve odvrhnutím všetkého, čo je spojené s rodičmi. Rodičovský svet musí odmietnuť, aby malo šancu vytvoriť si svoj vlastný. Aj vy ste v detstve počúvali, aby ste menej jedli, lebo budete tučná? Pozeráte sa do zrkadla a nahlas nadávate na svoj vzhľad? O tom, čo všetko si dieťa zapamätá z toho, ako sa správame sami k sebe a ako naučiť dcéru milovať svoje telo, keď my samy ešte zápasíme s tým vlastným, treba neustále uvažovať. Nie je pravdou, že deti v puberte svojich rodičov nemajú radi, hoci to tak môže vyzerať. Len sa k nim potrebujú vzťahovať inak ako v minulosti. Ak to rodičia pochopia, majú spolovice vyhraté.
tags: #ako #zvladat #dieta #v #puberte