Rozhodovanie o tom, či dať dieťa do špeciálnej školy, je pre mnohých rodičov náročné. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku a pomôcť zorientovať sa v možnostiach, ktoré slovenské školstvo ponúka. Otázka vhodnosti, či vzdelávať dieťa v bežnej alebo špeciálnej škole, závisí od kritérií, ktoré si zvolíme ako merítko na jej posudzovanie. Za vhodné môžeme považovať nielen kritérium, aby deti zažívali dostatočný pokrok v učení, ale aj to, aby malo každé dieťa rovnocenný prístup ku kvalitnému všeobecnému vzdelávaniu.
Historický Kontext a Mýty o Vzdelávaní Detí so Znevýhodnením
V minulosti deti s rôznymi znevýhodneniami buď neboli vôbec vzdelávané v školách alebo sa učili v „osobitných“ či špeciálnych školách určených výhradne pre deti s podobným znevýhodnením. Vďaka rodičom týchto detí a celosvetovému hnutiu podporujúcemu spoločenské postavenie ľudí so zdravotným znevýhodnením sa tento stav začal postupne meniť i na Slovensku. Dnes už nie je žiadnou výnimkou, že v bežnej triede základnej školy pri sebe sedí žiačka bez hybnosti dolných končatín alebo žiačka s autizmom so žiačkou, ktorú vyučujúci nevnímajú ako vyžadujúcu si špeciálny prístup. Napriek snahe vysvetľovať opodstatnenosť tohto trendu, v laickej i odbornej spoločnosti stále pretrváva niekoľko silne zakorenených mýtov, resp. predstáv, ktoré boli už dávno výskumne vyvrátené. Hoci neexistuje odborná zhoda, ktoré kritérium je dôležitejšie, minimálne pokrok v učení je možné aj výskumne merať. Preto pre výskumníkov a výskumníčky v pedagogických vedách vyvstala otázka, v ktorom prostredí získavajú deti s diagnostikovanými „špeciálnymi potrebami“ viac vedomostí a zručností. Je to v bežnej škole medzi deťmi bez „špeciálnych potrieb“ alebo v segregovanom prostredí určenom výhradne pre deti s rovnakými alebo podobnými „špeciálnymi potrebami“? Výskumy z celého sveta sa touto otázkou zaoberajú už od sedemdesiatych rokov minulého storočia.
Dilema Výberu: Argumenty pre a Proti Špeciálnym Školám
V minulosti boli deti s rôznymi znevýhodneniami vzdelávané výhradne v špeciálnych školách. Dnes je situácia iná a inkluzívne vzdelávanie sa stáva čoraz bežnejším. Špeciálne školy však stále zohrávajú svoju úlohu a pre niektoré deti môžu predstavovať vhodné prostredie.
Argumenty pre špeciálne školy:
- Prostredie "medzi svojimi": Deti nemajú pocity menejcennosti a majú možnosť zažiť úspech.
- Úcta a pozdvihnutie sebavedomia: V špeciálnom prostredí môžu deti "hrať prím." Slovami riaditeľky jednej špeciálnej základnej školy: „úcty aj povýšenia, pozdvihnutia sebavedomia, sa im dostane vyslovene len v takom prostredí, kde budú hrať prím. Kdežto v základnej škole sú stratení.“
- Špecializovaná starostlivosť: Špeciálne školy sú prispôsobené potrebám detí so špecifickými znevýhodneniami.
- Menší počet detí v triede, pomalšie tempo: Rodičia často volia špeciálnu základnú školu vychádzajúc z toho, že počet detí v triede je menší, prístup individuálnejší, tempo pomalšie, učivo selektované.
- Špeciálne upravený program: Výhodou špeciálnej škôlky je špeciálne upravený program - s možnosťou canisterapie, fyzioterapie, logopédie a podobne.
Argumenty proti špeciálnym školám:
- Nemožnosť nadväzovať priateľstvá s deťmi bez znevýhodnenia.
- Absencia väčšinových vzorcov správania.
- Negatívny vplyv na vnímanie znevýhodnenia väčšinovou populáciou.
- Riziko izolácie: Deti môžu byť vyčlenené z bežného života.
- Obmedzené možnosti rozvoja v sociálnej a komunikačnej oblasti.
- "Brzdiaci" kolektív: Najmä pre deti s menšou mentálnou poruchou môže byť nevýhodou "brzdiaci" kolektív.
- Chýbajúca garancia individuálneho prístupu: Rodičia, ktorí volili špeciálnu školu, uvádzajú, že počet detí v triede je síce nižší, ale všetky deti v triede majú svoje rôznorodé „špeciálne potreby“. Stihne sa učiteľ individuálne venovať každému z nich? Do akej miery je zaručený individuálny prístup učiteľa?
Pri rozhodovaní zohrávajú úlohu aj osobné skúsenosti rodičov. Podľa prieskumu, hlavnému vzdelávaciemu prúdu (bežná škola) dáva prednosť menej rodičov (14 zo 48). Zo 48 respondentov v miniprieskume volilo špeciálnu základnú školu až 34 z nich. Avšak pre mnohých rodičov bola voľba špeciálnej školy skôr nevyhnutnosťou než presvedčením. Jeden z rodičov uviedol: „Náš Erik chodí do špeciálnej základnej školy. Chceli sme ho dať od začiatku do bežnej MŠ, no všetky škôlky v meste bydliska a v okolí nás nechceli prijať. A to sme si dali námahu a pochodili fakt všetky. Zase je tu aj otázka. Ak má dieťa viac pridružených chorôb, tak vás veľmi nechcú.“
Inkluzívne Vzdelávanie: Alternatíva a Jej Prínosy
Inkluzívne vzdelávanie znamená, že deti so špeciálnymi potrebami sú vzdelávané v bežných školách spolu s ostatnými deťmi. Rodičia detí so zdravotným znevýhodnením vidia viaceré prínosy vzdelávania ich dieťaťa v bežnej škole práve v emocionálnej a sociálnej rovine.
Výhody inkluzívneho vzdelávania:
- Začlenenie do kolektívu rovesníkov a kamarátov: Dieťa je začlenené do kolektívu rovesníkov a kamarátov z okolia, necíti sa menejcenné a vylučované. Podľa výsledkov prieskumu medzi rodičmi detí so zdravotným znevýhodnením, sa dieťa necíti nanič, prestáva byť tým, ktoré je vždy posledné.
- Pocity plnohodnotnej súčasti komunity.
- Rozvoj komunikačných a sociálnych zručností: Vzdelávanie v triedach s deťmi s rôznorodými potrebami, zručnosťami či pochádzajúce z rôzneho etnického a socio-ekonomického prostredia môže navyše významne prispievať k rozvoju komunikačných a sociálnych zručností, teda rozvoju v citlivom a rešpektujúcom prístupe, ktoré sa stávajú stále dôležitejšie i pre úspešné uplatnenie sa na trhu práce.
- Citlivý a rešpektujúci prístup.
- Príprava na úspešné uplatnenie sa na trhu práce.
- Menšia záťaž pre rodinu: Rodičia by s dieťaťom nemuseli absolvovať každodenné dochádzanie do školy nezriedka do veľkých vzdialeností. Časť detí by mohla ostať v rodinách a nemusela by byť umiestnená na internáte už od skorého veku: „Rodina by bola spolu!“
- Rovné právo na vzdelanie: Možnosť vzdelávania pre deti so znevýhodnením na najbližšej spádovej škole spoločne s kamarátmi z okolia by teda mala byť vnímaná ako právo detí a ich rodičov, nie povinnosť.
Podporné Opatrenia v Rámci Inkluzívneho Vzdelávania
Na podporu detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) v bežných školách existujú rôzne opatrenia, ktoré sú kľúčové pre úspešné začlenenie:
- Pedagogický asistent: Pomáha deťom so slabším tempom, oslabeným porozumením alebo pozornosťou. Nie je asistentom konkrétneho dieťaťa, ale všetkým v triede, ktorí potrebujú podporu. Žiada oňho škôlka/škola na základe odporúčania z centra poradenstva a prevencie pre konkrétne dieťa. Platený je škôlkou/školou. V bežnej triede je síce vyšší počet žiakov, ale je tu asistent, ktorý sa dokáže venovať žiakovi presne v súlade s jeho potrebami.
- Osobný asistent: Pomáha dieťaťu s ŤZP (ťažkým zdravotným postihnutím). Rodič oňho žiada pre dieťa s ŤZP na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého pobytu. Po schválení si osobného asistenta hľadá sám a po dohode so škôlkou/školou môže byť s dieťaťom v danom zariadení. Príspevok na osobného asistenta dostáva rodič od úradu. Pomáha dieťaťu s činnosťami.
- Individuálny plán vzdelávania (IVP): Dieťa môže mať na návrh špeciálno-pedagogickej poradne individuálny plán vzdelávania, takisto môže mať individuálny plán len na jednotlivé predmety. Pre vzdelávanie v bežnej škole je potrebný asistent a vzdelávanie podľa individuálneho učebného programu.
- Špeciálne triedy: Škola má možnosť zriadiť špeciálne triedy, spravidla pre žiakov s rovnakým zdravotným znevýhodnením.
- Zníženie počtu detí v triede: Po prijatí dieťaťa so zdravotným znevýhodnením alebo s dieťaťa s nadaním sa môže znížiť počet detí v triede - najviac o dve deti za každé dieťa so zdravotným znevýhodnením a dieťa s nadaním. Avšak v závislosti od druhu a stupňa postihnutia to nemusí byť vždy.
Výzvy pri Prijímaní a Integrácii v Predškolskom Vzdelávaní
Predprimárne vzdelávanie je zo zákona povinné. Preto vaša spádová materská škola nesmie vášho predškoláka na predprimárne vzdelávanie odmietnuť, ak do nej patrí podľa bydliska. Bežná materská škola (MŠ) môže prijať aj dieťa so ŠVVP (so zdravotným znevýhodnením, nadaním či inou špeciálnou potrebou). Deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP), ktoré nie sú deťmi so ZZ (napr. deti s rečovou poruchou, s drobnými ťažkosťami v správaní), sa zaraďujú medzi ostatné deti v bežnej triede.
Riaditeľ MŠ musí pred prijatím dieťaťa so ŠVVP zvážiť, či má škôlka vhodné podmienky - personálne (napr. asistent), priestorové aj materiálne. Ak ich nemá, môže ich vytvoriť v spolupráci so zriaďovateľom. Celých 7 rokov existencie Centra včasnej intervencie Košice, n.o. pociťuje a zažíva nemohúcnosť rodičov detí so zdravotným znevýhodnením v čase nástupu dieťaťa do škôlky. Mnohí rodičia pod vedením centra tvrdo pracujú na výchove svojho dieťaťa a pripravia ho medzi ostatné deti s ohľadom na jeho zdravotné znevýhodnenie najviac, ako je to možné. Napriek ich veľkej snahe častokrát nevedia nájsť materskú školu, ktorá by ich dieťa prijala. Špeciálnych materských škôl je málo a kapacít pre všetky deti nedostatok. Zároveň mnohé z detí so zdravotným znevýhodnením by sa aj mohlo dostať do bežných materských škôl, učiť sa od svojich rovesníkov, posúvať sa ďalej.
Prečo je začleňovanie do MŠ problematické?
- Nedostatok vhodných podmienok: Len málo štátnych škôlok je pripravených pre deti so zdravotným znevýhodnením. Za najväčšie problémy pri vzdelávaní detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa považujú nedostatočné podmienky pre individuálny prístup v dôsledku vysokých počtov detí v triedach, nedostatok pedagogických asistentov a odborných zamestnancov, fyzické bariéry v budove školy, nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie potrieb detí so zdravotným znevýhodnením a nepripravenosť učiteľov pre prácu s týmito deťmi. Špeciálne materské školy pri vzdelávaní detí so špeciálnymi potrebami zápasia s podobnými problémami ako bežné.
- Nízke zastúpenie detí so ZP: Viac ako polovica detí so zdravotným znevýhodnením zostáva v súčasnosti za bránami materských škôl. Ich podiel na celkovej populácii detí v materských školách je desaťnásobne nižší ako v prípade základných škôl. Z nich dve tretiny smerujú do špeciálnych materských škôl.
- Geografická nerovnomernosť: Až 40% slovenských okresov nemá aspoň jednu špeciálnu materskú školu. Dokonca jednotlivé ŠMŠ sú väčšinou určené pre deti s konkrétnym druhom postihnutia (napr. len pre zrakovo postihnuté).
- Nepripravenosť učiteliek: Nepripravenosť učiteliek na prácu s deťmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je veľmi rozsiahla. Len pätina respondentov spomedzi riaditeliek, učiteliek, asistentov učiteľa a odborných zamestnancov v bežných materských školách, ktorí sa zúčastnili na dotazníkovom prieskume To dá rozum, sa domnieva, že ich škola je pripravená na vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením.
- Finančná demotivácia: Nízke zastúpenie detí so zdravotným znevýhodnením v predškolskom vzdelávaní môže byť čiastočne vysvetlené administratívnymi dôvodmi, keďže zriaďovatelia bežných materských škôl (na rozdiel od základných či stredných škôl) na ich vzdelávanie nedostávajú navýšené normatívne prostriedky, a teda nie sú motivovaní oficiálne vykazovať ich počty.
- Administratívne prekážky: Rozhodnutie o prijatí dieťaťa je v právomoci riaditeľa/riaditeľky. Ministerstvo školstva prijímanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami neukladá ako povinnosť. Voči rozhodnutiu riaditeľa sa rodičia nemôžu odvolať, keďže sa naň nevzťahuje zákon o správnom konaní. Ministerstvo pritom nešpecifikuje, ako by „vytvorenie vhodných podmienok“ malo vyzerať v praxi.
- Skreslené štatistiky: Štatistiky môžu byť do istej miery skreslené aj tým, že nie všetky deti, ktoré majú zdravotné znevýhodnenie, majú už v tomto veku stanovenú diagnózu.
Napriek týmto výzvam je veľmi dôležité riešiť inkluzívne vzdelávanie čo najskôr, ideálne už od druhého roku života dieťaťa alebo podľa zdravotného stavu. Materská škola je prvá inštitucionalizovaná forma vzdelávania, s ktorou prichádza dieťa do kontaktu. Jej cieľom je vytvárať vhodné predpoklady na rozvoj kompetencií a základných gramotností v nasledujúcom období. Platný štátny vzdelávací program pre materské školy upozorňuje na to, že dieťa by malo mať vytvorené podmienky na aktívny kontakt s rovesníkmi, ale aj dospelými a pri poznávaní sveta a vzťahov využívať hru, priamu skúsenosť aj bádanie.
Malé Školy ako Riešenie? Pohľad na Bežné Základné Školy
Rodičia detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) často očakávajú od malých škôl pokojnejšie prostredie a individuálnejší prístup. Niekedy im to odporúčajú aj pedagogicko-psychologické poradne. Avšak každodenná realita v týchto školách môže vyzerať inak. Učiteľka z Hornej Nitry opisuje: „Nemáme špeciálnych pedagógov a učiteľ musí svoje sily rozložiť tak, aby nezanedbával deti bez špeciálnych potrieb. Mali sme k tomu aj školenie. Videá boli veľmi pekne spracované, ale v praxi by to bolo tak, že by učiteľ potreboval 24 hodín na kvalitnú prípravu a musel by sa venovať len práci.“ V ich škole tvoria deti so ŠVVP približne 13 percent žiakov. Riaditeľka málotriednej školy z okresu Žiar nad Hronom s 16 rokmi praxe dodáva: „Inklúzia je podľa mňa super vec, ale nie za každú cenu. Treba zvážiť možnosti školy, aby sa nezanedbávali ostatní žiaci.“ Upozorňuje najmä na situácie, keď škole chýba podpora odborníkov, a spomína prípad, keď odmietla prijať dieťa s výraznými ťažkosťami po tom, čo rodičia zatajili vyšetrenie špeciálnym psychológom. Jej rozhodnutie nebolo ľahké a vyvolalo kritiku, ale verí, že to bolo najlepšie riešenie pre všetkých, najmä pre samotné dieťa. Pri bežných špeciálnych potrebách však podľa nej malé školy dokážu fungovať.
Rozdiel medzi Inklúziou a Integráciou: Kľúčový Pojmový Základ
Veľmi často sa v poslednom období skloňuje pojem „inkluzívne vzdelávanie“, ale už málokto spája tieto moderné slová so základnými ľudskými právami. Predtým než sa pustíme do právneho rozboru, zastavme sa na chvíľu nad pojmami inklúzia a integrácia. Často sa tieto pojmy zamieňajú. Ak sa pozrieme na definície, zistíme, že integrácia predpokladá umiestňovanie žiakov so zdravotným postihnutím do hlavného vzdelávacieho prúdu, kde sa od nich očakáva, že sa prispôsobia existujúcej výučbe a organizácii školy. V rámci integrácie je teda primárne na dieťati, aby sa prispôsobilo, to bremeno leží na ňom, resp. na jeho rodičoch. Naproti tomu inklúzia predpokladá, že sa špecifickým potrebám žiakov so zdravotným postihnutím prispôsobí samotný vzdelávací systém. Od dieťaťa, resp. rodičov sa tak neočakáva, že budú prinášať riešenia a budú sa prispôsobovať, čo je veľmi ťažké a niekedy aj nemožné, ale naopak, očakáva sa od školy, že riešenie nájde a zrealizuje do praxe. To bremeno tak v prípade inklúzie leží na škole, resp. na štátnych orgánoch.
Keď hovoríme o inklúzii, nejde len o deti so zdravotným postihnutím. Napríklad orgán OSN, konkrétne Výboru OSN pre práva dieťaťa, ktorý interpretuje Dohovor OSN o právach dieťaťa, uviedol, že inklúzia zahŕňa všetky deti, celú rozmanitú ľudskú rodinu, nielen deti so zdravotným postihnutím, či deti nadané, alebo deti rómske. Zároveň platí, že ak berieme inklúziu vážne, tak všetky deti by mali byť vzdelávané spoločne, vždy tam, kde je to možné, a to bez ohľadu na ich odlišnosti. Podľa štandardov OSN by náš vzdelávací systém nemal chápať deti so zdravotným postihnutím ako problém, ktorý je potrebné nejakým spôsobom vyriešiť. Tento prístup je úplne odlišný od toho, aký zažíva veľa rodičov v slovenskej realite. Je dôležité zdôrazniť, že princíp inkluzívneho vzdelávania sa úplne vylučuje so segregovaným (oddeleným) vzdelávaním v špeciálnych školách.
Z pedagogického hľadiska sa pri inkluzívnom vzdelávaní zdôrazňuje rozmanitosť školskej populácie. Rôznorodí žiaci totiž môžu vytvoriť také školy, ktoré budú oveľa citlivejšie k ich konkrétnym potrebám. Zároveň sa predpokladá, že rozmanitosť môže vychovať tolerantnejšiu generáciu. Inkluzívne vzdelávanie pomáha búrať sociálne bariéry a stigmu okolo ľudí so zdravotným postihnutím, deti si môžu vytvoriť sociálne vzťahy či priateľstvá na celý život.
The Power of Inclusive Education
Právny Rámec a Medzinárodné Záväzky: Od Salamanky po Dohovor OSN
Inkluzívne vzdelávanie súvisí so základným právom na vzdelanie. Právo na vzdelanie garantuje naša Ústava a celý rad medzinárodných dohovorov o ľudských právach. Najdôležitejším a aj najprogresívnejším je Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Právo na vzdelanie sa považuje za kľúčové základné právo každého človeka, pretože vzdelávanie je považované za nevyhnutný prostriedok pre realizáciu iných ľudských práv. Napríklad iba vďaka vzdelaniu sa môžu ľudia vymaniť z chudoby, pretože súvisí so zamestnaním, a teda aj s právom na prácu. Vďaka vzdelaniu sa môžu ľudia podieľať na správe vecí verejných, napríklad prečítať si noviny, zaujať politický postoj a ten obhajovať.
Predtým, než sa zameriame na právo na vzdelanie v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, predstavme si stručne dva dôležité dokumenty OSN, ktoré formovali diskusiu o práve na vzdelanie v inkluzívnom prostredí.
- Štandardné pravidlá pre vyrovnanie príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím (1993): V pravidle čl. 6 sa zaoberala aj otázkou vzdelávania ľudí so zdravotným postihnutím. Tento dokument používa ešte pojem integrácia. Dôležité je, že už v tej dobe tieto pravidlá predpokladali reformu, pretože cieľom bolo, aby žiaci boli pripravovaní na vzdelávanie v hlavnom vzdelávacom prúde.
- Prehlásenie zo Salamanky (1994): Na tieto Štandardné pravidlá nadviazalo Prehlásenie zo Salamanky, ktoré už jednoznačne hovorí nie o integrácii, ale o inklúzii. V bode 1. tohto Prehlásenia je zdôraznená naliehavosť zaistenia vzdelávania všetkých detí, mládeže a dospelých so zvláštnymi vzdelávacími potrebami v rámci bežného vzdelávacieho systému. Ďalej v bode 3. sa zdôrazňuje, aby deti so zdravotným postihnutím boli vzdelávané v bežných školách.
V Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím je právo na vzdelanie upravené v čl. 24. Podľa článku 24 ods. 1 Dohovoru štáty, „[s] cieľom realizovať toto právo bez diskriminácie a na základe rovných príležitostí (…) zaistia začleňujúci vzdelávací systém na všetkých úrovniach“. Slovenský text Dohovoru kostrbato prekladá pojem inkluzívny ako začleňujúci. Je však dôležité používať pojem inkluzívny, nakoľko ide o právny pojem, ktorý má presný právny obsah. Toto ustanovenie znamená, že Slovenská republika musí prehodnotiť svoj vzdelávací systém a zmeniť ho tak, aby bol inkluzívny.
Ďalej podľa článku 24 ods. 2 písm. a) Dohovoru pri realizácii práva na vzdelanie štáty zaistia, aby osoby so zdravotným postihnutím neboli z dôvodu svojho postihnutia vylúčené zo všeobecnej vzdelávacej sústavy. Toto je odrazom povinnosti nevylučovať deti so zdravotným postihnutím z hlavného vzdelávacieho prúdu, pokiaľ sú už takto vzdelávané. Podľa článku 24 ods. 2 písm. b) Dohovoru, má Slovenská republika povinnosť zaistiť, aby osoby so zdravotným postihnutím mali na rovnom základe s ostatnými prístup k inkluzívnemu, kvalitnému a bezplatnému základnému vzdelávaniu a strednému vzdelávaniu v mieste, kde žijú. Toto ustanovenie je prepojené so zákazom diskriminácie a s povinnosťou štátu zaistiť tzv. primerané úpravy (v angličtine „reasonable accommodation“). Primerané úpravy sú právny pojem, ktorého nezaistenie môže založiť diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia. Inými slovami, deťom so zdravotným postihnutím musia byť upravené podmienky tak, aby mohli byť vzdelávané inkluzívne v hlavnom vzdelávacom prúde.
Keď hovoríme o inkluzívnom vzdelávaní, hovoríme o potrebe prehodnotiť rozsah špeciálneho vzdelávania. V žiadnom prípade nejde o slepé rušenie špeciálnych škôl, ale o postupnú transformáciu vzdelávacieho systému tak, aby deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami mohli byť vzdelávané v hlavnom vzdelávacom prúde. Zároveň musíme mať na pamäti článok 24 ods. 2, písm. c), ktorý hovorí o tom, že štáty zaistia, aby osoby so zdravotným postihnutím mohli získať takú podporu, aká je nevyhnutná pre efektívne vzdelávanie v rámci všeobecnej vzdelávacej sústavy. Toto ustanovenie predpokladá, že takýmto prostredím môže byť aj napr. oddelená špeciálna škola. Nie je preto pravda, ak Vás bude niekto strašiť tým, že novodobí hlásatelia inklúzie volajú po úplnom rušení špeciálnych škôl, hromadnom prepúšťaní špeciálnych pedagógov a neviem po akých ďalších represáliách.
Vzdelávanie v inkluzívnom prostredí je pre pedagógov veľmi náročné. Preto Dohovor v čl. 24 ods. 4 zaväzuje štát k tomu, aby zamestnal ako učiteľov aj ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí poznajú Braillovo písmo a znakovú reč, a vyškolil učiteľov a personál vo všetkých druhoch vzdelávania tak, aby vedeli poskytnúť plnohodnotné vzdelanie pre ľudí s postihnutím. Ak sa učitelia bránia, že nevedia ako majú vzdelávať deti s Downovým syndrómom, tak sa im vôbec nečudujem. Bohužiaľ môže byť celkom bežné, že učiteľ v živote ani nevidel človeka s Downovým syndrómom, nie ešte to, že by ho mal vedieť vzdelávať. To ale nie je chyba učiteľov a riaditeľov škôl, je to primárne chyba štátu, resp. orgánov štátnej správy a samosprávy na úseku školstva. Práve tieto subjekty totižto nesú podľa čl. 24 Dohovoru OSN zodpovednosť.
Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím nebol doposiaľ plne implementovaný do školskej legislatívy. Aj keď školská legislatíva nebola upravená, aby zodpovedala moderným požiadavkám Dohovoru OSN, je nutné tieto ustanovenia interpretovať v súlade s čl. 24 Dohovoru. Právo na vzdelanie v inkluzívnom prostredí bežnej školy, spolu s rovesníkmi bez zdravotného postihnutia, je základné ľudské právo dieťaťa s Downovým syndrómom. Nie vždy si to ale uvedomujeme. Smutným a odstrašujúcim príkladom môže byť stanovisko jedného školského orgánu, ktorý oficiálne tvrdil, že v špeciálnej škole sa plne rešpektuje právo dieťaťa s Downovým syndrómom na vzdelanie podľa čl. 24 Dohovoru OSN, a preto vlastne ani nie je nutné, aby bežná základná škola zabezpečila vzdelávanie dieťatka s Downovým syndrómom. Takýto prístup a výklad je potrebné striktne odmietnuť a postaviť sa mu na odpor. S narastajúcim odporom rodičov a expertov voči segregácii budú silnieť obavy tých, ktorí sa boja zmien, ale tiež bude silnieť tlak na toľko potrebný rovný prístup a reformy.
Praktické Kroky pre Rodičov pri Integrácii Dieťaťa do Školy
Ak sa rozhodnete vzdelávať svoje dieťa v bežnej základnej škole, vaša spádová škola nesmie vašu žiadosť odmietnuť, ak do nej patríte podľa bydliska. Vaše dieťa má právo v nej absolvovať povinnú 10-ročnú školskú dochádzku.
Postup pri integrácii dieťaťa:
- Stretnutie s riaditeľom: Optimálne je dohodnúť si stretnutie s riaditeľom školy, na ktorú chcete dieťa integrovať, a to najlepšie rok pred plánovaným nástupom do školy. Na stretnutí ho oboznámite s potrebami dieťaťa a môžete spoločne hľadať riešenia, ako situáciu čo najlepšie zvládnuť. Je fajn, ak na stretnutie prídete aj s dieťaťom. Riaditeľ tak má možnosť včas pripraviť podmienky na novú situáciu.
- Podanie žiadosti o integráciu: Prvým administratívnym krokom je, že si podáte žiadosť o integráciu dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Žiadosť sa podáva pri zápise.
- Potrebná dokumentácia: K žiadosti bude potrebné doložiť správu z diagnostického vyšetrenia v poradenskom zariadení, ktorej súčasťou je písomné vyjadrenie k školskému začleneniu (zahŕňa vyjadrenie špeciálneho pedagóga a psychológa). V prípade potreby doplníte aj výsledky odbornej lekárskej diagnostiky.
- Individuálny vzdelávací program (IVP): Vaše dieťa sa bude pravdepodobne vzdelávať podľa individuálneho vzdelávacieho programu.
Ak žiak narúša vzdelávací proces a ohrozuje ostatné deti, škola by mala postupovať v zmysle zákona a navrhnúť ho do niektorého z diagnostických centier. Podľa školského zákona a antidiskriminačného zákona majú všetky deti rovnaké práva na vzdelávanie. Nikto nesmie tieto práva zneužívať alebo konať na škodu iného dieťaťa. Rodičia majú právo nesúhlasiť s preradením dieťaťa do ŠZŠ. Škola nemôže dieťa preradiť nasilu, ale tak isto nikto nemôže prinútiť školu, aby takého žiaka integrovala do bežnej triedy, ak na to nemá vytvorené vhodné podmienky.
Prípadová Štúdia 1: Škola Nerudova - Príklad Funkčnej Inklúzie v Českej Republike
Základná škola Nerudova v českom meste Jirkov, ktorú navštevuje 80 percent žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, je príkladom, ako sa dá bojovať so segregáciou a desegregáciou. Riaditeľke Martine Meitnerovej a jej tímu sa podarilo zo školy v úzadí vytvoriť oceňované, bezpečné a podporné prostredie pre všetky deti bez ohľadu na ich sociálne zázemie. Škola má asi 380 žiakov, 23 tried a 64 zamestnancov, a je plne inkluzívna.
Kľúčové aspekty úspechu ZŠ Nerudova:
- Tím odborníkov: Pre riaditeľku je najdôležitejší tím odborníkov v škole (sociálni pedagógovia, psychológovia), ktorých majú buď zo štátu, alebo z dotačných titulov. Tento tím pomáha učiteľom a deťom efektívnejšie pracovať.
- Podpora zriaďovateľa: Zriaďovateľ finančne podporuje školu, čo umožňuje deťom zaplatiť výlety, chodiť do divadla, zabezpečiť hygienu školy, pravidelnú deratizáciu a dezinsekciu.
- Komunitná práca: Škola aktívne pracuje s komunitou. Napríklad naučili komunitu, aby ráno neodprevádzali deti až do tried, aby podporili samostatnosť detí a zároveň zvýšili bezpečnosť.
- Zabezpečenie základných potrieb: Vďaka dotáciám vedia fungovať tak, že deti majú všetko potrebné - prezuvky, školské pomôcky. Nemajú problém ani s menštruačnou chudobou, spolupracujú s potravinovou bankou na dodávke hygienických vložiek.
- Terénny pracovník: Jeho úlohou je byť predĺženou rukou školy do terénu. Ide ráno po dieťa, odnáša domáce úlohy, zisťuje, prečo dieťa nebolo v škole. Tým prekonáva komunikačné bariéry s rodinami, ktoré často nemajú telefóny alebo menia čísla.
- Pedagogické inovácie: Škola využíva moderné formy výučby, ako blokové vyučovanie, canisterapeutického psa (pes asistentky má výcvik a chodí najmä do špeciálnych tried), pracujú s well-beingom, robia projektovú a bádateľskú výučbu.
- Well-being personálu: Riaditeľka kladie dôraz na podporu učiteľov, vrátane psychologickej podpory, supervízií a školení o psychohygiene a komunikácii. Snažia sa vytvárať bezpečný priestor nielen pre deti, ale aj pre personál.
- Nulová segregácia v myslení: Malé deti nič neriešia, všetko riešia dospelí. Deťom je jedno, či niekto býva v dome vedľa školy alebo v paneláku za cestou. Učitelia v ZŠ Nerudova nastavujú prostredie tak, že sú všetci spolu a je to prirodzená súčasť školskej komunity.
Riaditeľka Martina Meitnerová je hrdá na to, že sa im darí ako tímu a že škola je miesto, kam deti chodia rady, učitelia sa v nej cítia dobre a rodičia sa aktívne zapájajú.
Prípadová Štúdia 2: Špeciálna Škola pre Autistov v Prešove - Špecializovaný Prístup a Inovácie
Eva Turáková je riaditeľka Súkromnej špeciálnej základnej školy so špeciálnou materskou školou pre deti a žiakov s autizmom v Prešove. Škola vznikla v septembri v roku 2007. Eva Turáková ju založila a je jej zriaďovateľkou. V určitom období života stretla veľa rodičov detí s autizmom, ktorí hľadali riešenie pre svoje dieťa, a cítili, že bežná špeciálna škola nechápe potreby ich dieťaťa.
Vznik a rozvoj školy:
- Pôvodná vízia: Eva Turáková, v čase zakladania školy s tretím dieťaťom pod srdcom, chodila po úradoch a presviedčala kompetentných o nutnosti založiť takúto inštitúciu. Mala dôveru rodičov budúcich žiakov a neuveriteľnú podporu rodiny a priateľov.
- Budovanie "na zelenej lúke": S prázdnymi rukami, zato s veľmi jasnou víziou, oslovila predstaveného františkánskeho kláštora, ktorý im poskytol priestory. Podporili ich františkáni, mnohé firmy a všetko sa robilo svojpomocne, brigádnicky.
- Odvaha tímu: Vtedajší kolegovia zo špeciálnej školy, kde učila, boli ochotní vzdať sa bezpečia miesta učiteľa v štátnej špeciálnej škole a ísť do úplnej neistoty, kde sa museli všetko učiť na kolene.
- Rast kapacít: V prvom roku začínali s asi piatimi deťmi v materskej a osemnástimi v základnej škole. Dnes školu navštevuje veľké množstvo detí. Po 3 rokoch fungovania v kláštore sa sťahovali do 8-poschodovej budovy na Vodárenskej 3 v Prešove, ale k františkánom sa vrátili, keďže 8 poschodí im bolo málo, a tak opätovne u nich zriadili elokované pracovisko. V materskej škole majú 30 detí v 6 triedach, v základnej škole otvárajú 23 tried so 125 žiakmi.
Rozumejme autizmu:
- Definícia autizmu: Autizmus je neurovývinová porucha, je vrodená a pervazívna, to znamená, že zasahuje do všetkých oblastí vývinu dieťaťa, a tým pádom ovplyvňuje to, ako dieťa či človek s autizmom vnímajú okolitý svet, ako poznávajú, učia sa. Eva Turáková cituje Jima Sinclaira, človeka s autizmom: „Autizmus nie je niečo, čo osoba má, nie je to žiadna ulita, v ktorej je osobnosť uväznená. V škrupinke nie je schované normálne dieťa. Autizmus je spôsob bytia. Autizmus preniká všetkým. Prechádza každou skúsenosťou, celým vnímaním, každým zmyslom, každou emóciou. Autizmus je súčasťou existencie.“
- Pôvod autizmu: Je multifaktoriálne podmienený, svoju rolu tu zohrávajú genetika, vonkajšie i vnútorné prostredie a mnoho ďalších vplyvov.
- Spektrum autizmu (PAS): Hovoríme o poruche autistického spektra, čo charakterizuje neuveriteľná variabilita príznakov. Existujú ľudia s autizmom s mentálnym znevýhodnením, ale aj s veľmi vysokým intelektom (savantovia). Mnoho ľudí sa pohybuje v tzv. šedej zóne, kde vykazujú autistickú symptomatiku, ale žijú plnohodnotný život.
- Rada pre rodičov: Rodič by nikdy nemal zabudnúť na to, že je v prvom rade mamou, otcom svojho dieťaťa. Ich vzťah bude možno iný, ovplyvnený autizmom, ale je dôležité si vzťah s dieťaťom budovať. Dôležité je dôverovať odborníkom, ktorí autizmu rozumejú. Neexistujú jednoduché riešenia. Systematická práca s dieťaťom prístupmi a metodikami overenými rokmi v praxi vie naučiť dieťa fungovať v našom svete.
Špecifiká práce s deťmi s autizmom v škole Evy Turákovej:
- Rozvoj odborníkov: Eva Turáková si ľudí vychováva, pripravuje a vyberá. Pre ňu sú kľúčové odbornosť a vzťah. Podporuje vzdelávanie, cestovanie do zahraničia a priebežné učenie.
- Budovanie vzťahov a dôvery: Nemenej dôležitý je vzťah medzi kolegami, deťmi a ich rodičmi. Dôvera a vedomie, že vždy spolu vedia nájsť riešenie, sú kľúčové.
- Bežný život pre všetkých: Deti v škole chodia na lyžiarske zájazdy, kempy do zahraničia, súťaže, do divadla, školy v prírode, reštaurácie. Snažia sa im priblížiť a umožniť čo najobyčajnejší život a z ničoho ich nevyčleňovať. Najprv sa ale musia naučiť sociálne akceptovanému a žiaducemu správaniu, sebaobsluhe, musia sa naučiť vedieť požiadať, počkať, akceptovať zmenu.
- Budúcnosť absolventov: Po ukončení vzdelávania v základnej škole, majú žiaci podľa ich individuálnych dispozícií možnosť navštevovať buď praktickú školu, kde sa učia jednoduchým pomocným prácam, alebo učilište či strednú školu. Ľudia s ťažkou formou autizmu často zostávajú v sociálnych zariadeniach alebo chránených dielňach. Niektorí ľudia s Aspergerovým syndrómom alebo vysokofunkčným autizmom vyštudujú vysokú školu a pracujú, mnohokrát v IT firmách či na vedeckých pracoviskách.
Prečo je Včasná Intervencia Kľúčová
Všetci rodičia, ktorí majú pochybnosti o správnom vývine svojho dieťaťa, nech hlavne nečakajú. Nech idú za pediatrom, žiadajú si skríning M-chat, ktorý je aj povinný, a nech čo najskôr navštívia Centrum včasnej intervencie v regióne. Dieťa nemusí mať uzavretú diagnózu na to, aby sa dalo pracovať na jeho deficitoch. V CVI alebo špecializovaných poradniach pre raný vek či autizmus naučia rodičov, ako stimulovať dieťa a rozvíjať jeho komunikáciu či sociálne zručnosti. Ak dieťa zachytíme do dvoch rokov, má obrovskú šancu pri intenzívnej práci posúvať sa a napredovať. Vtedy je mozog ešte veľmi plastický, preto je nevyhnutné tento čas nezanedbať a radšej sa zmýliť, ako prísť neskoro. Pre včasný záchyt autizmu bola na Slovensko prinesená aj unikátna aplikácia ASDetect. Zlepšovaním diagnostiky a aj skúseností odborníkov zaznamenávame nárast počtu diagnostikovaných ľudí s autizmom. V poslednom čase prichádza aj veľa dospelých, čo sa po celý život borili s problémami, ktoré si nevedeli vysvetliť, a v dospelom veku im bol diagnostikovaný autizmus.
Spoločnosť a Inakosť: Prekonávanie Strachu a Predsudkov
Dôležité nie je meniť identitu autistov, ale hľadať cesty k sebe navzájom, aby sme mohli spolu žiť a necítili sa vyčlenení, nepochopení, či dokonca utláčaní. Naša spoločnosť sa ešte stále veľmi bojí akejkoľvek inakosti, všetko nás ohrozuje. A pritom nás ohrozujú len vlastný strach a predsudky. Je dôležité šíriť povedomie o autizme. Máme aj veľmi ťažké formy autizmu, ale omnoho viac je ľudí, ktorým treba dať šancu a pri vzájomnom rešpektovaní spoločenských noriem a pravidiel fungovať spolu a obohacovať sa navzájom. Nemôžeme ospravedlňovať autizmom spoločensky nevhodné správanie, máme deti od malička učiť a viesť k tomu, aby napriek autizmu, ktorý je súčasťou ich bytia, vedeli fungovať v spoločnosti.
Komunikácia s ľuďmi s autizmom by mala prebiehať ako akákoľvek komunikácia človeka s človekom. Autistické spektrum je obrovské a každý človek je originál. Preto až keď niečo v komunikácii nefunguje, snažíme sa prispôsobiť sa. Veď to isté používame v bežnej komunikácii úplne prirodzene. S dieťaťom sa bavíme inak ako so starším človekom, proste sa prispôsobujeme situácii a okolnostiam. V prvom rade nás má zaujímať človek, ktorý stojí pred nami. Hovorme konkrétne, jednoducho a nepoužívajme obrazné spojenia, ktoré môžu byť veľmi mätúce. Ak máme vizuál, názorné pomôcky, tak ich využime.
tags: #aku #skolu #navstevuje #dieta #specialna #skola