Dieťa je ako špongia, ktorá neustále nasáva emócie a nálady svojho okolia, predovšetkým svojej matky. Táto neustála výmena vplyvov formuje jeho vnímanie sveta, jeho správanie a dokonca aj jeho fyzický a psychický vývoj. Pochopenie toho, ako nervozita matky ovplyvňuje dieťa, je kľúčové pre vytvorenie zdravého a podporného prostredia pre rast a rozvoj.
Dieťa ako zrkadlo matkiných emócií
Každý pozná situáciu, keď sa stretneme s negatívne naladeným človekom a postupne klesá aj naša vlastná nálada. Tento jav je obzvlášť silný v prípade detí, ktoré sú v úzkom kontakte so svojimi rodičmi, najmä s matkou. Dieťa je primárnou a hlavnou osobou v jeho blízkosti, a preto domov, ktorý mu matka vytvára, spoločnosť, do akej ho vodí, aktivity, ktoré s ním vykonáva, alebo ktoré mu dovolí robiť samé, a strava, ktorú mu servíruje, to všetko tvorí jeho svet.
Skôr než deti začnú vyjadrovať svoje pocity slovami, demonštrujú ich svojím správaním. Odborníci tvrdia, že spôsob, akým matka drží dieťa, keď je v strese, pohľad, aký mu venuje, a tón hlasu sú nepopierateľnými spúšťačmi rovnakej nálady u dieťaťa. Dokonca tvrdia, že negatívne emócie matky sa u dieťaťa niekoľkokrát znásobujú. Dieťa reaguje zrýchleným tlkotom srdca, stáva sa nervóznym, plačlivým a môže mať problémy so zaspávaním.
Je dôležité uvedomiť si, že nervózna a nešťastná mama nemôže očakávať šťastné, spokojné a veselé dieťa. Často sa ocitáme v začarovanom kruhu, kedy nás rozčuľuje dieťa svojou nervóznou náladou, a pritom si neuvedomujeme, že správanie dieťaťa je naším odrazom. Dieťa nám vždy zrkadlí, čo do neho vkladáme - či už je to náš záujem a starostlivosť, alebo nevšímavosť a prehliadanie. Nervózne a nešťastné dieťa volá svojím správaním o pomoc. Po vylúčení potenciálnych zdravotných ťažkostí, bolesti zubov, nedostatku spánku či hladu, prichádza na rad sebareflexia. Je potrebné sa na chvíľu zastaviť a uvedomiť si samých seba: ako sa cítime my? Nie sme vyčerpaní a unavení? Nie sme nervózni po hádke s blízkymi? Nie sme vystresovaní zo zlej finančnej alebo sociálnej situácie?
Stres v tehotenstve a jeho dlhodobé následky
David Code, autor svetového bestselleru "Deti nás vo všetkom kopírujú: Stres rodičov je pre dieťa toxický", tvrdí, že neexistuje čas, kedy stres rodičov negatívne nevplýva na dieťa, ale najkritickejšie obdobie je už počas tehotenstva. Mozog dieťaťa i jeho gény sú v tomto období najviac ovplyvniteľné. Výskum preukázal súvis medzi stresom tehotnej ženy a problémami vo vývine detí, vrátane nervového vypätia, ADHD a zvýšeného rizika autizmu. Hoci sú za tieto ochorenia zodpovedné hlavne genetické faktory, odborníci potvrdzujú nezanedbateľný vplyv environmentálnych faktorov, ako je napríklad dlhodobý stres matky.
Stresový hormón kortizol v tele matky ovplyvňuje vývin mozgu plodu. Tehotná žena, vystavená nadmernému a dlhodobému stresu, podáva stresový hormón prostredníctvom placenty priamo svojmu dieťaťu. Plod automaticky reaguje a prispôsobuje svoj mozog výrazne stresovému prostrediu, ktoré ho po narodení čaká. David Code preto považuje za najdôležitejšiu métu princíp mieru a pokoja. Pre dieťa nie je dôležité šesťkrát do dňa počuť, ako veľmi ho ľúbime. Oveľa dôležitejšie je preň vytvoriť prostredie bez stresu, obáv a hrozieb. Dieťa vníma našu náladu a naše vyžarovanie. Ovplyvňujeme ho viac, ako sme si ochotní pripustiť. Sme preň alfou a omegou, najdôležitejšími bytosťami na svete, a ak cíti, že s nami niečo nie je v poriadku, automaticky sa cíti ohrozené aj ono.
Štúdie potvrdili, že deti depresívnych matiek, ktoré trpeli depresiou v tehotenstve, majú v detstve komplikovanejšiu a náročnejšiu povahu a vykazujú nežiadúce správanie. Depresia v tehotenstve má za následok dieťa náročnejšie na pozornosť.
Následky zlej nálady rodičov na psychike dieťaťa
Dlhodobé štúdie na deťoch konštantne vystavených stresujúcemu domácemu prostrediu preukázali zmeny na mozgu a psychike dieťaťa. Dieťa svojich rodičov miluje bezpodmienečne a sú preň vzorom. Spôsob, akým sa vyrovnávame so stresom, príjme ľahko za svoj. Problémové správanie detí vyplýva zo stresu, ktorému dieťa čelí. Výskumy potvrdzujú, že stres rodičov a problematické správanie detí majú významný súvis.
- Neistota: Dieťa, ktoré je často alebo neustále vystavené napätým a stresujúcim situáciám súvisiacimi so zlou náladou v rodine, trpí pocitmi neistoty a viny. Dieťa nie je schopné rozlíšiť, z čoho pramení zlá nálada a vníma iba napätú atmosféru, ktorá ho frustruje.
- Depresia a nervozita: Dieťa, trpiace v rodine, kde sú smútok, nervozita a depresia rodiča každodennou realitou, prijíma tieto pocity za svoje. Dieťa začne trpieť úzkosťou a značnou nervozitou. Jeho potláčané pocity, ktoré nedá najavo v domácnosti, sa väčšinou vyhrotia v školskom prostredí alebo medzi rovesníkmi.
- Agresivita: Rodičia, ktorí sú často zle naladení, nie sú schopní dostatočne a kvalitne sa venovať dieťaťu. Dieťa vníma ich zlú náladu ako nezáujem o svoju osobu. Dieťa začne na seba upozorňovať nežiadúcim správaním, a to hlavne agresivitou voči druhým deťom, zvieratám a hračkám.
- Obezita: Deti, žijúce v stresujúcom prostredí, konzumujú výrazne viac nezdravého jedla a polotovarov. Vyplýva to zo skutočnosti, že unavený a vyčerpaný rodič nemá dostatok energie a chuti pripravovať dieťaťu aj sebe hodnotnú stravu.
Ako vychovávať deti v dnešnej dobe - 5 tipov na výchovu - radí psychiater Max Kašparů
Čo môžeme robiť proti zlej nálade?
Je veľmi dôležité starať sa v prvom rade o seba a svoju psychickú pohodu. Veľa matiek má s týmto problém, je pre ne neprirodzené správať sa voči dieťaťu sebecky. Ak si však uvedomíme, že dieťa kopíruje naše pocity, nemôžeme očakávať spokojné dieťa, ak my samy nie sme spokojné a vyrovnané. Samozrejme, nie je možné žiť v neprirodzenom prostredí bez stresu.
- Priznanie problému: Keď sa odvážime priznať, že dlhšie trpíme pocitmi zlej nálady, sme na najlepšej ceste k zmene.
- Pomenovanie spúšťača: V prvom rade potrebujeme špecifikovať, z čoho pramení zlá nálada.
- Hľadanie riešenia: Ďalším dôležitým krokom je naša vôľa veci zmeniť. Človek je spoločenský tvor a sme naprogramovaní vytvárať spoločenské väzby. Mylne veríme, že sociálne siete, prostredníctvom ktorých udržiavame sociálne vzťahy, sú dostačujúce. Napĺňajúci spoločenský život eliminuje výskyt stresu a robí nás odolnejšími voči každodenným problémom. Ak máme okolo seba ľudí, na ktorých sa môžeme spoľahnúť a sú nám ochotní nielen pomôcť, ale sa s nami aj zabávať, výrazne prispievame k svojej dávke šťastia a spokojnosti. Možno ste si všimli, že dieťa je mnohokrát najspokojnejšie práve vtedy, keď okolo neho rodič nekrúži, nechá mu slobodu byť dieťaťom a on sám sa venuje napríklad veselej komunikácii s priateľmi. Tento aspekt v žiadnom prípade nenavádza ani k najmenšiemu zanedbávaniu dieťaťa, práve naopak.
- Úprimnosť voči dieťaťu: Hoci si mnohí rodičia myslia, že dieťa ich pocity nevníma alebo ho nezaujímajú, nie je to pravda. Dieťa markantne nasáva pocity rodiča a pokiaľ mu nie je, adekvátne k jeho veku, vysvetlené, prečo sa rodič nejako správa, ako dlho to bude trvať, kto je za to zodpovedný, dieťa veľmi rado prevezme úlohu vinníka. Máme voči dieťaťu zodpovednosť mu objasniť, čo sa s nami deje a ako ho naše správanie môže zasiahnuť.
Vplyv stravy a spánku na psychickú pohodu matky
Strava matky a jej psychická pohoda majú významný vplyv na vývoj a pohodu dieťaťa, a to ako počas tehotenstva, tak aj po narodení. Počas tehotenstva sa odporúča zamerať sa na zdravú a plnohodnotnú stravu. Tá okrem duševnej pohody poskytne budúcej matke všetky dôležité vitamíny a minerály, ktoré potrebuje pre správny vývoj dieťaťa. Počas stresových momentov telo spotrebúva horčík a jeho doplnenie má veľmi priaznivý vplyv na váš duševný stav. Počas tehotenstva sa navyše jeho potreba zvyšuje.
Spánok je mimoriadne dôležitý nielen pre deti, ale aj pre rodičov. Neustále ho však podceňujeme a robíme všetko preto, aby sme spali stále menej a menej. Pritom spánok je základnou biologickou potrebou človeka. Nedostatok kvalitného spánku je veľkým rizikom, pokiaľ pretrváva dlhodobo. Ďalším závažným rizikom nedostatku spánku je depresia. Výskumy potvrdzujú, že matky, ktoré majú dlhodobo nedostatok spánku, majú vyššie riziko vzniku depresie a úzkosti.
Depresia je vážne ochorenie, ktoré vplýva negatívne na matku, jej partnera, ale v nemalej miere aj na deti. Vedci zistili, že vzťah/väzba matka-dieťa v rodinách, kde matka trpí depresiou, môže byť narušený. Matka sa deťom menej venuje, je nervóznejšia, nestará sa o nich tak, ako zdravá matka, je nervózna, neresponzívna. To má za následok dokonca riziko zníženého IQ dieťaťa, slabšiu slovnú zásobu, podráždenie, nervozitu a výbuchy zlosti dieťaťa, slabší kognitívny vývoj a mnohé iné. Matky menej reagujú na deti a sú menej citlivé k ich potrebám, odchádzajú od nich, len čo to ide. Detičky reagujú v takýchto situáciách zhoršeným zaspávaním a spánkom, čo štartuje začarovaný kruh nevyspatia oboch. Depresia je vážne ochorenie, ktoré sa môže prejaviť pred alebo aj po pôrode a vyžaduje si podporu psychológa, psychiatra a v prvom rade podporu (nie odsudzovanie) partnera a blízkeho okolia. Matky by sa za to nemali hanbiť, ale pomoc by mali neodkladne vyhľadať, ak majú pocit, že ich prežívanie a nálady nie sú v poriadku. Existujú rôzne formy liečby, ktoré im odborník vie odporučiť a nemusia zahŕňať len lieky. Veľa maminiek býva dlhé mesiace spánkovo deprivovaných a frustrovaných a nervóznych. Preto dbajme na to, aby sme sebe aj našim deťom zabezpečili zdravé spánkové návyky od narodenia a spokojné matky. Oddýchnuté a spokojné im dáme veľa lásky a kvalitného spoločného času, ktorý tak potrebujú.
Vplyv stresových hormónov v materskom mlieku
Hoci sa často traduje, že stresové hormóny sa dostávajú do materského mlieka a ovplyvňujú dieťa, vedecké štúdie toto tvrdenie nepotvrdzujú. Stresové hormóny majú veľmi krátky eliminačný polčas, takže sa nestihnú do materského mlieka dostať. Neexistuje vedecký dôkaz, že žena môže dojčiť len v prípade, že sa cíti šťastná a je v pohode. Avšak, dieťa môže vnímať matkinu náladu a jej pocity a na základe toho pociťovať aj ono samo obavy. Práve preto sa mnohé deti chcú dojčiť najmä vtedy, keď cítia, že matka nie je "v pohode", pretože hľadajú istotu, že napriek tomu bude všetko v poriadku. Dojčenie je súčasťou starostlivosti o dieťa a v stresových situáciách je ešte dôležitejšie poskytovať dieťaťu istotu a pocit bezpečia prostredníctvom dojčenia.
Tipy na zvládanie stresu a podporu psychickej pohody matky
Zvládanie stresu je kľúčové nielen pre pohodu matky, ale aj pre zdravý vývoj dieťaťa. Existuje množstvo metód, ktoré môžu pomôcť uvoľniť sa a znížiť hladinu stresu.
- Vedomé dýchanie: Zameranie pozornosti na dýchanie, počítanie nádychov a výdychov môže pomôcť upokojiť myseľ.
- Relaxácia tela: Postupné uvoľňovanie svalstva od nôh až po hlavu, vnímanie pocitov v tele bez ich posudzovania, pomáha dosiahnuť mentálnu rovnováhu.
- Sociálne kontakty: Zdieľanie problémov s blízkymi alebo v podpornej skupine má priaznivý účinok.
- Pohyb: Fyzická aktivita pomáha odbúravať napätie a zvyšuje hladinu endorfínov.
- Humor: Schopnosť nájsť humor aj v náročných situáciách môže pomôcť prelomiť kruh pasivity a stresu.
- Profesionálna pomoc: V prípade potreby sa neváhajte obrátiť na psychológa alebo terapeuta.
Je dôležité pamätať, že stres v malých dávkach má svoje výhody, ale stáva sa toxickým vtedy, keď je nezvládnuteľný. Starostlivosť o vlastnú psychickú pohodu nie je sebeckosť, ale nevyhnutnosť pre zdravý vývoj dieťaťa. Spokojná matka = spokojné dieťa.
tags: #aky #vplyv #ma #nervozita #matky #na