Albrecht Dürer (21. mája 1471 - 6. apríla 1528) patrí nesporne medzi najvýznamnejších umelcov renesančného výtvarného umenia, ktorého dielo a myšlienkový odkaz prekročili hranice jeho doby a naďalej fascinujú milovníkov umenia po celom svete. Narodil sa v nemeckom Norimbergu, pulzujúcom umeleckom mestečku, kde s malými prestávkami prežil celý svoj život a kde sa v jeho dome dnes nachádza aj múzeum. Dürerovo rozsiahle a mimoriadne rozmanité tvorivé portfólio - zahŕňajúce kresby, grafiky, akvarely, tempery, olejomaľby a teoretické publikácie - patrí k najcennejším pokladom galérií, múzeí a súkromných zbierok. Bol skutočným priekopníkom, ktorý na pomedzí stredoveku a novoveku vytvoril osobitú syntézu nemeckej maliarskej tradície a talianskej renesancie, čím si zaslúžil titul najväčšieho umelca severskej renesancie. Jeho diela, vznikajúce pred viac ako 500 rokmi, neustále vzbudzujú veľkú pozornosť nielen historikov umenia, ale aj laických obdivovateľov výtvarného umenia, pričom v sebe nesú tajomnosť sveta na rozhraní dvoch epoch.
Rané Roky a Formovanie Výnimočného Talentu
Albrecht Dürer sa narodil v roku 1471 ako tretie z osemnástich detí v rodine zlatníka Albrechta Dürera staršieho. Jeho otec, ktorý mal maďarský pôvod a emigroval z Maďarska do Nemecka, priniesol so sebou bohaté umelecké dedičstvo a do Norimbergu sa prisťahoval. Bol skúsený zlatník a ako bývalo vtedy zvykom, oženil sa s dcérou svojho majstra, Barbarou Holperovou, a neskôr prevzal jeho dielňu. Už od útleho veku sa zdalo, že Albrecht má mimoriadny dar pre kreslenie - talent, ktorý prekracoval hranice obyčajnej remeselnosti. Odmalička sledoval zručnosť otca v zlatníckej dielni, vďaka čomu sa aj on vyučil tomuto remeslu.
Aj keď jeho otec chcel, aby nasledoval cestu zlatníka a pokračoval v rodinnom remesle, bolo jasné, že Albrecht má neobyčajnú vášeň pre umenie a potrebu vyjadrovať sa prostredníctvom kresby. Krátko chodil do školy, a potom ho podľa vtedajšieho zvyku ako trinásťročného začal otec priúčať základom zlatníctva a kresby. Jeho nesmierny talent sa veľmi rýchlo ukázal, a tak napokon 15-ročný Albrecht vstúpil v rokoch 1486 - 1490 ako učeň do maliarskej dielne Michaela Wolgemuta. Tento umelec bol jedným z najvýznamnejších norimberských umelcov a v jeho dielni sa okrem iného robili aj drevoryty pre knižné ilustrácie, ktorými sa neskôr Dürer preslávil. To však nebolo len obyčajné učenie; bolo to ponorenie do sveta iluminovaných rukopisov, maľovaných panelov a - čo je dôležité - rozvíjajúceho sa umenia drevorezcov. Objem práce produkovanej Wolgemutovou dielňou, vrátane rozsiahlych ilustrácií pre Nürnberskú kroniku, poskytol Albrechtovi neoceniteľnú základňu v oblasti návrhu, kompozície a mechaniky vytvárania obrazov.
Cesty za Poznáním a Osvetné Stretnutia s Talianskou Renesanciou
Albrechtovu ambíciu však presahovala hranice Norimbergu, ktorý bol v tých časoch prosperujúcim mestom s čulými obchodnými aj umeleckými kontaktmi, hlavne s blízkymi Benátkami. Keď mladý Dürer skončil svoje učňovské obdobie, vydal sa na tovarišskú vandrovku - nazbierať ďalšie skúsenosti, kým sa sám stane majstrom. Namiesto obvyklého roku však na cestách strávil až štyri. Na cesty odišiel v roku 1490, plánoval ísť do dielne Martina Schongauera v Colmare, ale ten umrel skôr, než sa do Colmaru v roku 1492 dostal. Privítali ho aspoň bratia tohto skvelého rytca, dvaja z nich sa venovali zlatníctvu a jeden bol maliar. Dürera potom cesta zaviedla do viacerých miest, okrem iného do Bazileja a v roku 1493 dorazil do Štrasburgu. Tu namaľoval svoj vôbec prvý autoportrét, aby ho poslal svojej snúbenici do Norimbergu, keďže predtým sa mladý umelec len kreslil. V každom prípade autoportrétov namaľoval potom za svoj život viac než dosť.
V máji 1494, keď sa ako 23-ročný a plný skúseností vrátil do Norimbergu, už 7. júla sa oženil s Agnes Freyovou, dcérou prominentného remeselníka. Keď v októbri v meste vypukol mor, Dürer odišiel do Talianska. Táto prvá cesta do Talianska v rokoch 1494 - 1495 nebola len turistickým putovaním; bolo to putovanie do srdca renesančného sveta. Po ceste cez Alpy si robil akvarelové skice, a tieto krajinárske práce potom použil aj v ďalších maľbách. Šlo o prvé čisto krajinárske maľby známe v západnom umení. Maliar sa dostal až do Benátok, kde sa mu dostalo veľmi dobrého prijatia, hlavne medzi nemeckými obchodníkmi. Zaujímal sa o diela majstrov ako Rafael, Giovanni Bellini a Leonardo da Vinci - umelci, ktorí premenili možnosti formy, perspektívy a ľudského vyjadrenia. Tento kontakt mal hlboký dopad. Dürer nasával klasické motívy, harmonické kompozície a jemné techniky sfumato, ktoré charakterizovali talianske umenie. Ale nikdy nezložil svoje severo-nemecké zmyslenie pre precíznosť a symbolickú hĺbku.
Po návrate si v roku 1497 otvoril v rodnom meste vlastnú dielňu. Ak by nebol ženatý, nedovolili by mu to, lebo majster jednoducho musel byť ženatý a väčšinou svoju dielňu odovzdával synovi, prípadne zaťovi. Aj keď Dürer ženatý bol, nemal žiadne deti. Začiatkom 16. storočia, už ako zrelý a známy umelec, absolvoval druhú cestu do Talianska. V rokoch 1505 až 1507 strávil v Benátkach, kde sa stretol s bohatou benátskou farbou a štýlom. Počas jeho neprítomnosti doma v Nemecku predávali jeho manželka a matka grafiky, ktorými ich zásobil, na trhoch v Norimbergu alebo vo Frankfurte. Maliar ostal v Benátkach takmer rok a bol tam veľmi populárny. Bellini napríklad až tak obdivoval jeho techniku maľby, že ho uprosil, aby mu venoval niekoľko svojich štetcov. Aké však bolo jeho prekvapenie, keď zistil, že Dürer používa rovnaké štetce ako on. Benátsky dóža nemeckému maliarovi dokonca ponúkol ročný plat 200 florénov, len aby v tomto meste ostal. Aj keď ho Benátčania zdržiavali a v Taliansku mali umelci oveľa významnejšie postavenie ako v Nemecku, do rodného Norimbergu sa napokon vrátil. O dva roky si tam kúpil veľký dom, v ktorom mal aj dielňu. Po opätovnom pobyte v Augsburgu, kde strávil rok 1518, navštívil v rokoch 1520 - 1522 Holandsko. Tieto cesty mu umožnili načerpať rozsiahle znalosti a intelektuálny rozhľad.
Revolúcia v Grafickom Umení a Majstrovstvo Detailu
Dürer bol majstrom viacerých umení, z ktorých každé mu ponúkalo jedinečné možnosti pre umelecké vyjadrenie. Hoci jeho maľby boli menej početné ako grafiky, demonštrujú pozoruhodný rozmer v ovládaní oleja a schopnosť zachytiť fyzickú podobnosť aj psychologickú hĺbku. Práce ako Ružencová slávnosť (1506) odrážajú bohatú paletu ovplyvnenú benátskou farbou, a obrazy Autoportrét (1500) alebo Adam a Eva (1507) ho postavili medzi nemeckých maliarov, ktorí sa vyrovnali velikánom talianskej renesancie. Obrazy Adam a Eva, na ktorých zachytil nahé telá muža a ženy, patria medzi prvé akty v životnej veľkosti v histórii nemeckého maliarstva. Do dejín svetového výtvarného umenia sa zaradil aj dielom Štyria apoštoli (1526).
Avšak práve v oblasti grafiky - najmä gravírovania a drevorezov - Dürer skutočne revolucionalizoval umeleckú prax. Hlavnou časťou jeho vtedajšej práce boli drevoryty. Grafiky a tlače neboli až tak finančné náročné, dali sa prenášať a popularita jeho prác sa rozšírila do všetkých európskych centier umenia. Za pár rokov dosiahol, že ho všade veľmi dobre poznali. Z ich množstva sa dá predpokladať, že neskôr ich sám fyzicky do drevených matríc nevyrýval, ale že to zaňho robil niektorý skúsený rytec. Albrecht kreslil buď priamo na dosku, do ktorej sa vyrývalo, alebo si jeho kresbu na papieri rytec prilepil na dosku a ryl cez ňu. Týmto spôsobom zvýšil status grafiky na nezávislé umenie schopné vyjadrovať komplexné príbehy a hlboké emócie.
Jedným z najvýraznejších príkladov jeho grafického majstrovstva je legendárny drevoryt Štyria apokalyptickí jazdci (1498), súčasť rozsiahlejšej série Apocalypse (1498), pozostávajúcej z dvanástich drevorezov ilustrujúcich knihu Zjavenia. Táto séria ukazuje jeho mistrovstvo v tomto médiu napriek jeho inherentným obmedzeniam. Dürer taktiež vytvoril väčší počet rozsiahlych grafických cyklov - drevorezov ako Veľké pašie (1498 - 1510), Život Panny Márie (1501 - 1511), alebo Malé pašie (1509 - 1511). Práve v týchto náboženských cykloch sa nachádzajú scény z Kristovho života, vrátane tých zobrazujúcich motívy ako Narodenie alebo Klananie pastierov. Dürerove detailné a symbolické zobrazenia týchto biblických udalostí odrážali tak vplyvy talianskej perspektívy, ako aj nemeckú gotickú tradíciu hĺbky a expresivity, čím divákovi ponúkali bohatý vizuálny a emocionálny zážitok.
Okrem drevorezov sa Dürer vyučil aj medirytine, pretože zistil, že dokáže vytvoriť väčšie množstvo výtlačkov s vysokou mierou detailu. Experimentoval s hrúbkou čiary a zistil, že medirytina nepovolí ani v najtenších čiarach. V tejto technológii napredoval, a to len päťdesiat rokov po tom, čo vôbec prišla na trh. Neskoršie medirytiny ako Melencolia I (1514), Rytier, smrť a diabol (1513) a Svätý Hieronym v štúdiu (1514) sú dôkazom jeho neprekonateľnej zručnosti - zložitých kompozícií plných symbolického významu a vykonaných s ohromujúcou presnosťou. Tieto grafiky a drevoryty, na rozdiel od malieb, ktoré boli drahým, luxusným predmetom určeným pre vyššiu spoločnosť, patrili na trh a vedeli si ich kúpiť aj nižšie vrstvy obyvateľstva. Dürer bol jeden z prvých, ktorý prišiel s nápadom tieto rytiny využiť aj inak, obchodovať s nimi a vytvárať v nich vlastné voľné diela. Dokonca povedal, že radšej predá grafický list do Frankfurtu a kľudne aj lacnejšie, pretože viac ľudí bude poznať jeho dielo, čím sa preslávil šírením svojej umeleckej tlače.
Teoretik Umenia a Hľadač Krásy v Matematických Zákonitostiach
Dürer nebol len umelcom; bol teoretik, inštruktor a inovátor, ktorý sa snažil pochopiť princípy, ktoré riadia umelecké tvorivosť. Neuspokojil sa iba s výtvarnou tvorbou, ale zaujímal sa aj o jej matematické zákonitosti. Chcel vedieť, ako podľa matematických pravidiel vytvoriť krásu. V období renesancie kódovali maliari do svojich diel rôzne odkazy; význam mali symboly a v olejomaľbách aj farby. Keď ho v roku 1500 prišiel navštíviť benátsky maliar Jacopo de Barbari, naučil sa od neho niečo viac o lineárnej perspektíve, v ktorej talianski umelci vynikali a začali ju ako prví používať. Avšak de Barbari mu, samozrejme, neprezradil všetky svoje finty. Albrecht teda začal s vlastnými štúdiami, ktorými sa potom zaoberal do konca svojho života.
Využil svoje matematické poznatky o kráse a proporciách vo výtvarnom umení, o geometrii a lineárnej perspektíve, architektúre a fortifikačných systémoch, či o ľudskom tele a zostavil ich do ucelených publikácií. Za základ si zobral ešte Vitruviove poznatky, ktoré doplnil o svoje vlastné pozorovania (preštudoval proporcie približne 300 ľudí). Nezaujímal ho ideál krásy ako taký, veril, že krása je v rôznosti a jeho poznatky mali slúžiť k tomu, aby umelec dokázal vytvoriť krásne obrazy. Jeho traktáty o geometrii, pomere a ľudskej anatómie - najmä Štyri knihy o ľudských proporciách (1528) - boli revolučné pre svoju dobu, demonštrovali jeho záväzok k vedeckému pozorovaniu a racionálnej analýze. Tieto diela neboli len akademické cvičenia; boli určené na zvýšenie statusu umelcov z remeselných pracovníkov na intelektuálov.
Čestnosť-profesionalita-zákonnosť. To Zurianov Veritas nepozná…
Dürer nepochodil len v teórii umenia, ale aj v matematike všeobecne. Hoci nemal riadne formálne vzdelanie, mal čulé kontakty s intelektuálnymi špičkami Európy a dokonca napísal prvú knižku o matematike pre dospelých. Aj matematici ho uznávali. Ako maliar i grafik robil stovky prípravných kresieb a skíc, z ktorých mnohé sa zachovali do dnešných čias. Jeho teoretické prínosy zvyšovali status umelca ako intelektuála, čím prepojil severo-nemecké tradície s talianskymi renesančnými ideálmi, zavádzal klasické motívy do severného umenia a zároveň si zachoval jeho charakteristický vzhľad.
Symbolika a Skryté Odkazy v Dielach Albrechta Dürera
Dürerovo grafické dielo je plné týchto symbolov, číselných postupností a ukrytých významov. Renesanční maliari kódovali do svojich diel rôzne odkazy, pričom význam mali symboly a v olejomaľbách aj farby. V známej rytine Adam a Eva z roku 1504 napríklad štyri zvieratá vpravo dole symbolizujú štyri temperamenty - býk flegmatika, zajac sangvinika, jeleň melancholika a mačka cholerika. Myš reprezentuje mužskú slabosť, had zlo, papagáj dobro a horská koza chlípnosť. Tieto zložité vrstvy významu podčiarkujú Dürerov hlboký intelekt a jeho schopnosť pretvoriť tradičné motívy do komplexných vizuálnych traktátov.
Melanchólia I: Komplexný Portrét Tvorivého Génia
Hádam najznámejšou Dürerovou rytinou, na ktorú odkazujú súčasné literárne či filmové diela, je Melanchólia I z roku 1514. Tento grafický list je jedným z najznámejších Dürerových výtlačkov alebo medirytín a je dosť sporné, či vznikla podľa nejakej konkrétnej knihy, literatúry alebo filozofie. Venoval sa tomu Erwin Panofsky, ktorý medzi rokmi 1924 a 1963 napísal tri veľké štúdie, napríklad Saturn a Melanchólia, kde si Panofsky myslí, že sa Dürer inšpiroval dielom The Occulta Philosophia od Heinricha Cornelia Agrippu. Ten rozdelil Melanchóliu do troch úrovní, preto je aj v tom nápise Melancholia číslica 1. V 80. a 90. rokoch 20. storočia sa však ďalší historici znovu venovali tomuto dielu a zistili, že existujú iné spisy, talianske alebo iné teoretické traktáty, ktoré mohol Dürer v tom období poznať a na ktoré sa mohol odvolávať.
List zobrazuje okrídlenú, zamyslenú postavu, ktorej tvár je v tieni, ale jej oči sú ostražité. Hlavu si opiera o ľavú ruku a v pravej sa pohráva s kalibračným kružidlom, aké sa používalo na mapy. Vedľa sedí Putto na mlynskom kameni a píše si do tabuľky, zatiaľ čo pod ním spí pes. Po zemi sú rozhádzané tesárske nástroje, je tam rebrík opretý o budovu, váhy, presýpacie hodiny, zvon. Na jednej zo stien, vzadu je vyrytý magický štvorec, v ktorom sú čísla. V každom riadku a stĺpci, horizontálne aj vertikálne, dáva súčet vždy číslo 34. Číslovka 1514 je dátumom, kedy grafika vznikla a zároveň pripomína aj rok, v ktorom zomrela umelcova matka. V pozadí vidno priehľad do krajiny a horiacu hviezdu alebo padajúcu kométu, ktorá osvetľuje morskú krajinu, nad ňou sa klenie dúha. Rozlúštiť všetky významy podobných diel chce dnes, kedy sa už tieto symboly nepoužívajú, dosť podrobné štúdium.
Je to veľmi zaujímavé zobrazenie stavu, ktorý sa nazýva melanchólia. Pojem pochádza z gréčtiny, konkrétne z dvoch slov. V starovekej medicíne sa verilo, že melanchólia je spôsobená nadbytkom čiernej žlče v tele. Bola to jedna zo štyroch telesných tekutín, ktoré podľa Hippokratovej teórie ovplyvňujú našu fyzickú a psychickú rovnováhu. Od čias starovekého Grécka po stredovek bola melanchólia považovaná za jednu najmenej žiaducich telesných štiav alebo menej chcených ľudských temperamentov. Na začiatku renesancie to Dürer spojil s tvorivým géniom alebo s prázdnotou spojenou s tvorbou umenia. V renesancii práve umelcom, matematikom, staviteľom (tesárom) a učencom pripisovali tento temperament, ktorý reprezentoval najkreatívnejších a najinteligentnejších ľudí. Kladivo na tejto grafike reprezentuje staviteľa (tesára), kompas matematiky, kľúče moc, zvon večnosť a netopier temnotu. Celá kompozícia je plná všelijakej symboliky a aj ten obraz je pospájaný z rôznych aspektov. Jediné, čo o tomto liste povedal sám autor, bolo, že ženská okrídlená postava má priviazaný k pásu mešec, čo symbolizuje bohatstvo a peniaze, a takisto má kľúče, ktoré znamenajú moc. Dürer bol presvedčený, že umelec musí mať peniaze a moc, aby vedel, ako tieto dva atribúty v umení zladiť, aby v umení aj zostali. Napriek tomu, že Melancholia vznikla v renesancii, umelci, ale aj teoretici sa opätovne k nej vracajú a odvolávajú sa na ňu, vnímajúc ju ako obrazové puzzle alebo skladačku, kde skombinoval všetky možnosti pravého umelca, ktorý musí prejsť obdobím melanchólie, aby vedel tvoriť a použiť všetky zobrazené nástroje.
Patróni, Intelektuálne Kontakty a Život v Norimbergu
Po roku 1512 sa hlavným patrónom Albrechta Dürera stal cisár Maximilián I., od ktorého dostával aj pravidelnú apanáž. Dürer ani po svojich cestách neprerušil kontakty, ktoré sa mu podarilo nadviazať. Udržiaval čulú korešpondenciu s mnohými významnými talianskymi umelcami - Rafaelom, Bellinim, či Da Vincim, a miloval talianske slnko a krajinu. Znal sa s rôznymi umelcami a filozofmi, napríklad s Erasmusom Rotterdamským, Willibaldom Pirckheimerom, Lucasom Cranachom alebo Konrádom Peutingerom. U niektorých vieme dokázať, že sa priamo ovplyvnili, napríklad Giovanni Bellini. U ďalších, napríklad u Rafaela, vieme, že vlastnil Dürerove kresby a nejaké tlače. Dürer dostal od mesta zákazku na vynovenie výzdoby radnice, ale nepodarilo sa mu urobiť viac ako počiatočný projekt.
V tomto období sa najviac venoval vydávaniu vlastných odborných kníh. Patróni boli pre mnohých umelcov kľúčoví, ale Dürer dokázal si zarobiť tvorbou aj sám. Preto posielal manželku na trhy do Norimbergu predávať grafiky. Za jeden gulden sa v tom období dali kúpiť dve série Dürerových pašií, asi osem listov. Dürer bol celý život katolík, hoci sympatizoval aj s reformátorom Martinom Lutherom a v jeho denníku sa našla poznámka, že by ho rád portrétoval. Mal kontakty aj s ďalšími humanistami tých čias, ich myšlienky sa mu páčili, ale na protestantskú vieru nikdy neprestúpil.
Dürerov zdravotný stav však nebol najlepší, postupne strácal zrak a mal problémy s rukami, zrejme uňho nastupovala artritída. V júli 1520 sa vydal na svoju štvrtú, poslednú veľkú cestu z Norimbergu, aby si u Karola V., nasledovníka Maximiliána I., po jeho korunovácii v Aachene obnovil udelenie ročnej apanáže. Na ceste ho sprevádzala manželka a jej slúžka a cestovné náklady si pomáhal vykryť predajom grafík. Robil si o tom podrobné zápisky, takže neskôr historici zistili, že táto cesta mu finančný zisk nepriniesla. Nový panovník mu však udelil ročný plat, čo bolo známkou prestíže.
Dedičstvo a Večný Vplyv Albrechta Dürera
Albrecht Dürer, ktorého nemeckí romantici 19. storočia vyhlásili za otca nemeckého umenia, zomrel 6. apríla 1528 ako 56-ročný a zanechal za sebou veľmi slušný finančný majetok i veľký dom, v ktorom mal dielňu a v ktorom jeho vdova žila až do svojej smrti v roku 1539. Dnes je tento dom jeho múzeom. Dürerovo telo uložili do rodinnej hrobky Freyovcov na cintoríne sv. Jána a deň po pohrebe ho ešte exhumovali, aby mu sňali posmrtnú masku. Odstrihli mu aj kučeru vlasov, ktorá je dnes uložená vo Viedenskej akadémii umení. Až po smrti vyšli jeho posledné knihy o ľudských proporciách.
Dürer vo svojej tvorbe opustil formy neskorej gotiky a vytvoril osobitú syntézu nemeckej maliarskej tradície a talianskej renesancie. V jeho dielach sa prelínali prvky fantastickosti s vtedajším vedeckým poznaním. Jeho grafické listy ovplyvnili a inšpirovali Rafaela, Tiziana a ďalších maliarov. Práce zaalpského renesančného umelca Albrechta Dürera sú známe hlavne vďaka spájaniu renesančných vedomostí o umení so stredovekou tajomnosťou. Jeho kresby, grafiky, akvarely i tempery a olejomaľby patria k najväčším pokladom galérií, múzeí, či grafických kabinetov. Dürer priniesol do zaalpskej oblasti renesančnú perspektívu a začal s ňou voľne pracovať, čím položil základy pre budúce generácie umelcov.
Diela nemeckého maliara, grafika, rezbára či rytca Albrechta Dürera aj naďalej neustále vzbudzujú veľkú pozornosť. Nielen historikov umenia, ale aj laických milovníkov výtvarného umenia. Sú dôkazom síl videnia, hľadania poznatkov a trvalej ľudskej túžby po tvorbe krásy a významu. Galéria mesta Bratislavy má napríklad niekoľko desiatok diel Albrechta Dürera. Už v 16. a 17. storočí začali vznikať reprodukcie Albrechta Dürera. Napríklad Johannes Wierix alebo Jan Sadeler vytvárali kópie jeho diel. Neskôr vznikali novotlače z pôvodných matríc, ktoré boli populárne až do 19. storočia. Už v tejto dobe existovali rôzne falzifikáty alebo rôzne dotlače, ale asi najviac známa je takzvaná ríšska tlač alebo Reichsdruck. Bola tlačená v 30. a 40. rokoch, keď politická propaganda začala propagovať a vo vysokej kvalite reprodukovať významných nemeckých umelcov, tých, ktorí sa považovali za súčasť germánskej kultúrnej identity. Najviac takto reprodukovaným umelcom bol práve Albrecht Dürer a jeho grafiky, napríklad Rytier, Smrť a diabol, Štyria jazdci apokalypsy, ale aj táto Melancholia. To, čo je v zbierke Galérie mesta Bratislavy, súvisí s obdobím, keď bol trh presýtený Dürerovými reprodukciami, a preto ich tam je pomerne veľa. Pre milovníkov umenia je Dürerovo dielo neustálym zdrojom inšpirácie a predmetom hlbokého štúdia, pričom jeho odkaz zostáva rovnako živý a relevantný, ako bol v čase jeho vzniku.
tags: #albrecht #durer #klananie #pastierov #narodenie