Alergia na paradajky u dojčiat je stav, ktorý môže spôsobiť nepríjemné a niekedy aj vážne reakcie. Hoci si mnohí uvedomujú alergie na bežné potraviny, ako sú arašidy, mlieko alebo vajcia, alergia na paradajky je menej známa, no rovnako znepokojujúca. Paradajky, ktoré sú základom mnohých obľúbených jedál, môžu u niektorých jedincov vyvolať nepríjemné alergické reakcie. Tento článok sa zameriava na príznaky, diagnostiku a liečbu alergie na paradajky u dojčiat, aby rodičia a opatrovatelia mohli rozpoznať a zvládnuť tento stav. Venujeme sa aj prevencii a súvisiacim témam, ako sú krížové alergie a histamínová intolerancia. Pozornosť, ktorú venujeme potravinovej alergii, je prirodzená, keďže rok za rokom postihuje stále širšiu skupinu ľudí.
Čo je alergia a aký je mechanizmus jej vzniku?
Alergia je neprimeraná reakcia imunitného systému na kontakt s okolitým biologickým prostredím. Biologický materiál prostredia, ako sú mikroorganizmy, živočíchy alebo rastliny, obsahuje veľké množstvo látok bielkovinovej povahy, na ktoré imunitný systém alergického pacienta môže reagovať precitlivene. Alergická reakcia na paradajky nastáva, keď telo nesprávne identifikuje určité bielkoviny v paradajkách ako škodlivé látky. Imunitný systém potom spustí obrannú reakciu, čo vedie k rozvoju alergických príznakov.
Hlavným alergénom v paradajkách je proteín nazývaný profilín, ktorý sa bežne vyskytuje aj v iných druhoch ovocia a zeleniny. Táto prítomnosť podobných alergénov v rôznych rastlinách môže viesť ku krížovej alergii. Okrem profilínu obsahujú paradajky aj ďalšie látky, ktoré môžu vyvolať alergické reakcie, ako je histamín. Pri pravých potravinových alergiách organizmus produkuje zvýšené množstvo špecifických protilátok proti určitej potravine - alergénu. Spúšťačom alergickej reakcie býva bielkovina, ide spravidla o jednu až tri, ktoré vyvolávajú problémy práve neprimeranou tvorbou protilátok.
Problematika alergie na potraviny je však omnoho zložitejšia, ak sa prítomnosť protilátky nedokáže, a napriek tomu dochádza k nežiaducim reakciám. Vinníkom potom sú biele krvinky, rozptýlené v sliznici tráviaceho traktu. Táto alergia býva príčinou polovice prípadov - typickým príkladom je alergia na bielkovinu kravského mlieka u dojčiat a batoliat. Nevýhodou je potom problematická diagnostika, ktorá sa často opiera len o skúsenosti lekárov, príznaky a efekt nasadenej diéty. Potravinová alergia môže ovplyvňovať ostatné alergické ochorenia, ako sú alergická nádcha, astma alebo atopický ekzém.
Príčiny a rizikové faktory alergie na paradajky
Alergia na potraviny je imunologická reakcia, pri ktorej imunitný systém nesprávne identifikuje neškodnú látku z potravy ako hrozbu. Telo následne reaguje nadmerne a produkuje protilátky, ktoré sa snažia „bojovať“ proti tejto látke, čo vedie k vzniku príznakov. Alergia na potraviny môže byť dedičná alebo sa môže vyvinúť v priebehu života. Medzi rizikové faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť rozvoja alergie na potraviny, patrí genetická predispozícia a história alergických ochorení v rodine. Približne 40 % populácie má objektívne zistiteľnú vrodenú - genetickú dispozíciu k alergickému ochoreniu. Sú teda doživotnými nositeľmi génov pre alergie a majú už vytvorené alergické protilátky, sú takzvaní senzibilizovaní. Títo jedinci sú odborne nazývaní atopici. Z nich 25 % má prejavy tejto senzibilizácie navonok, tzn. alergie.
Alergická matka predstavuje z hľadiska vzniku alergie 50 % riziko pre svoje dieťa, pričom senzibilizuje svoj plod cez placentárnu bariéru. Otec je nositeľom 30 - 40 % rizika. Ak trpia obaja rodičia tým istým typom alergie, zvyšuje sa riziko pre ich dieťa na 70 %. Potravinová alergia v rodine zvyšuje riziko, že aj nový človiečik bude mať problémy. Alergia je totiž geneticky podmienené ochorenie, ale zapríčiňuje ju aj stres a zlá životospráva. Zdedenú náchylnosť ovplyvniť nemôžeme, preto by sme si mali osvojiť správny životný štýl. Dôležitá je vyvážená strava, pohyb na čerstvom vzduchu a dojčenie. To všetko môže oddialiť alebo zmierniť výskyt alergických ochorení.
Rovnako sa predpokladá, že zmeny v životnom štýle, ako je zmena stravovania a zníženie vystavenia mikroorganizmom v ranom veku, môžu ovplyvniť vznik potravinových alergií. Medzi ďalšie rizikové faktory patria chronické ochorenia ako astma alebo ekzém a vystavenie určitým environmentálnym faktorom v detstve. Výskyt alergií neustále stúpa, a dôvodom sú mnohé faktory prostredia. Dlhé roky rozprávame o hygienickej teórii, výskyt alergií je spojený s takzvanou westernizáciou spoločnosti. Zmenili sme svoj životný štýl, jedálniček, veľa času trávime v interiéroch, menej sme spojení s prírodou. Toto všetko negatívne ovplyvňuje imunitný systém, ale aj našu genetiku.
K preukázaným zdraviu ohrozujúcim univerzálnym rizikám patrí fajčenie a fajčiarstvo. Jednoznačne to platí vo vzťahu k astme i alergii už prenatálne, ale i následne vo všetkých vekových skupinách. Tehotná žena nemá fajčiť. Je dokázaný negatívny vplyv fajčenia, či už aktívneho alebo pasívneho, na rozvoj alergického ochorenia dieťaťa. Zákaz fajčenia platí v priebehu tehotenstva, dojčenia, ale i neskôr nielen pre matku, ale i pre otca dieťaťa, pre rodinu, spolupracovníkov - a to absolútne, teda i pre rodiny bez rizika alergie. Pasívne fajčenie je závažné rovnako alebo dokonca viac, pretože vedľajší prúd dymu vychádzajúceho z konca horiacej cigarety obsahuje trojnásobné množstvo častíc v porovnaní s hlavným prúdom vdychovaným pri fajčení a obsahuje tiež 2,5-násobné množstvo oxidu uhoľného. U alergika stimuluje fajčenie tvorbu alergických protilátok, u astmatika zvyšuje bronchiálnu reaktivitu a zvyšuje aktivitu zápalu dýchacích ciest.
Súčasnosť je charakterizovaná presunom ľudí do mestských aglomerácií a predlžovaním doby, ktorú deti i dospelí trávia v interiérovom prostredí. Tepelne - vlhkostná mikroklíma významne ovplyvňuje kvalitu prostredia a môže zvyšovať alebo znižovať vplyv alergénov i rizikových škodlivín, ktoré v interiéroch sú, vznikajú alebo do nich prenikajú. K preventívnym opatreniam v bytovom prostredí tehotnej ženy patrí upravenie vlhkosti a teploty, časté vetranie s cieľom znížiť množstvo roztočov, znížiť kontakt tehotnej s domácim prachom a domácim zvieraťom. U peľových alergičiek je dôležité brániť vstupu peľových zŕn do bytových priestorov. Urbanizácia, industrializácia a rozmach automobilizmu sa veľmi podstatne podieľajú na kvalite životného prostredia a ovzdušia. Exhalácie motorových vozidiel, chemické škodliviny produkované priemyslom, chemizácia poľnohospodárskej výroby a potravinárskeho priemyslu tvoria reťazec vplyvov pôsobiacich na prírodu i na človeka. Situáciu zhoršujú klimatické zmeny, stavy inverzie a smog. Významný je i ozón, ktorý vzniká fotochemickou reakciou z oxidov dusíka a síry a z uhľovodíkov tvorených pri spaľovaní palív automobilov. Všetky tieto látky pôsobia veľmi dráždivo na sliznicu nosa, priedušiek, vedľajších dutín nosných.
Okrem vplyvu prostredia je nesmierne dôležitý časový faktor, ktorý určuje, v akom období vývoja plodu k vystaveniu sa alergénom prostredia dôjde. Ide o druhý trimester tehotenstva, presnejšie obdobie medzi 17. - 21. týždňom tehotenstva. Pri kontakte s alergénom pred týmto termínom nedôjde k senzibilizácii pre nedostatočnú vyzretosť imunitného systému plodu. Expozícia alergénom v treťom trimestri už nemá vplyv na vznik alergických reakcií. So zvýšeným rizikom vzniku alergie je spojená expozícia vysokou koncentráciou alergénu v prvých mesiacoch života dieťaťa. V rodinách bez preukázateľného rizika alergie sú špecializované opatrenia v dobe tehotenstva nevýznamné. Pre tehotnú a dojčiacu matku bez rizika alergie nie je napríklad nevyhnutné dodržiavať špeciálne diéty.
Prejavy alergie na paradajky u dojčiat
Prejavy alergie na paradajky sú rôznorodé a líšia sa v závislosti od individuálnej citlivosti každého človeka. V detskom veku prevládajú príznaky týkajúce sa tráviaceho systému. Typické sú potravinové alergie a atopický ekzém, ktoré sa obvykle začínajú prejavovať medzi 3. až 12. mesiacom života dieťaťa. Súčasné údaje hovoria, že pravá potravinová alergia postihuje 6 až 8 percent dojčiat, pričom tento počet stále narastá. Neskôr, v predškolskom veku, sa mnohé z týchto ochorení zmiernia. Ďalšie príznaky sa preukážu najmä na koži a u tretiny detí v dýchacej sústave.
Medzi najčastejšie príznaky patria:
- Príznaky v oblasti úst: Opuch pier, jazyka, podnebia, svrbenie často s prechodom až do uší, ťažkosti prehĺtaním. Tento príznak vás môže nemilo zastihnúť bezprostredne po jedle, obyčajne rastlinného pôvodu. Do niekoľkých minút môžu dieťa začať páliť pery, podnebie, jazyk, škriabať v krku.
- Kožné prejavy:
- Vyrážky: Červené, svrbivé škvrny, ktoré sa môžu objaviť na rôznych častiach tela. Môže sa objaviť i červený kruh okolo konečníka.
- Ekzém: Suchá, svrbiaca pokožka, ktorá sa môže poškriabať a zapáliť. Atopická dermatitída (AD) sa môže prejaviť v každom veku. Medzi najčastejšie príznaky patria suché, začervenané miesta obzvlášť vo vlasovej časti, na čele, lícach či tvári. Atopická dermatitída je neinfekčné, autoimunitné, chronické ochorenie, pri ktorom sa striedajú obdobia zlepšenia a zhoršenia.
- Angioedém: Opuch podkožného tkaniva, najčastejšie na perách, očných viečkach alebo v oblasti hrdla.
- Gastrointestinálne prejavy:
- Zvracanie: Náhla nevoľnosť a vyprázdnenie obsahu žalúdka.
- Hnačka: Uvoľnené a časté stolice, niekedy s krvou v stolici.
- Bolesť brucha: Kŕče alebo nafúknuté brucho po konzumácii určitej potraviny, zvýšená tvorba plynov. Deti tiež trpia nechutenstvom, neprospievajú.
- Respiračné príznaky:
- Sípavý kašeľ: Zvýšená produkcia hlienu a zúženie dýchacích ciest.
- Ťažkosti s dýchaním: Opuch v dýchacích cestách, ktorý môže viesť k ťažkostiam s dýchaním, hvízdanie, nepriechodnosť nošteka.
- Anafylaxia: Závažná, život ohrozujúca reakcia, ktorá spôsobuje rýchly pokles krvného tlaku, opuch hrdla a dýchacích ciest. Je to vystupňovaná celková reakcia organizmu, ktorá ohrozuje život. Anafylaktická reakcia je veľmi nebezpečná, pretože postihuje srdce, pľúca, cievy, nervový systém. Nutné je začať konať okamžite!
Ak sa alergická reakcia objaví do pár minút alebo hodín potom, čo dieťa zje napríklad niektorý druh ovocia alebo zeleniny, alergén v strave pravdepodobne objavíte jednoducho. Stačí si len spomenúť, čo iné než obvykle dieťa naposledy jedlo. Reakcia v podobe ekzému sa však môže objaviť aj niekoľko dní po užití alergénu, a to už je spomínanie ťažšie. Alergia sa tiež môže prejaviť zmenou správania, nepokojom či bolesťami hlavy, alebo opakovanými zápalmi stredného ucha u dojčaťa. Pri deťoch musíme ihneď spozornieť pri žihľavke, začervenaniach kože, vracaní, náhlom zhoršení ekzému, opuchu pier, hnačke a bolestivosti bruška.
Diagnostika alergie na paradajky
Diagnostika alergie na paradajky je proces, ktorý zahŕňa niekoľko krokov na určenie presnej príčiny alergickej reakcie. Veľmi dôležitá a nenahraditeľná je anamnéza, čo znamená zber informácií, pri ktorých pátrame po súvislostiach, genetickej predispozícii, priebehu gravidity a okolnostiach pôrodu. Dôležitá je tiež podrobný rozbor ťažkostí aj okolností, za ktorých vznikajú (prostredie a spôsob života), a rozbor doterajšieho spôsobu liečby.
Medzi základné metódy patrí:
- Kožný prick test: Tento test zahŕňa aplikáciu malého množstva alergénu na pokožku, ktorá je následne jemne poškodená. Ak je osoba alergická, v mieste aplikácie sa vytvorí malé opuchnuté miesto. Realizuje sa vtedy, ak to stav dieťaťa dovolí, čiže v akomkoľvek veku, či je to trojmesačné dojča alebo už veľké dvojročné batoľa. Tieto testy sú, samozrejme, zaťažené falošnou pozitivitou aj negativitou a majú svoje limity. Ich výhodou je ale rýchla odpoveď. Pred vyšetrením je nutné u dieťaťa vynechať z liečby antihistaminiká. Okrem prick testov sa občas pristupuje aj k náplasťovým testom, kde sa alergény, napríklad potraviny, aplikujú špeciálnymi testami na chrbátik dieťaťa.
- Krvné testy: Testy na IgE protilátky môžu pomôcť určiť, či imunitný systém reaguje na konkrétne potraviny. Tieto testy môžu poskytnúť rýchle výsledky a sú bežne používané na diagnostiku potravinových alergií. Používa sa vyšetrenie celkového imunoglobulínu E a špecifických potravinových imunoglobulínov E na jednotlivé potraviny. Tieto metódy sú však pomerne málo citlivé. Na zistenie alergie u detí sú najčastejšie používané kožné testy. Dôležitým kritériom diagnózy alergie je určenie celkových a pre daný alergén špecifických imunoglobulínov E (IgE). Deti sú bežne vyšetrované od 1. roku života.
- Eliminačná diéta: Pri eliminačnej diéte sa vylúči podozrivá potravina z jedálnička a sleduje sa, či sa príznaky zlepšia. Po uplynutí určitého času sa potravina znovu zavádza, aby sa zistil jej vplyv. Pri podozrení negatívnej reakcie na nejakú potravinu, vylúčte ju zo stravy na 2 - 3 týždne a po opätovnom zavedení sledujte, či sa alergický prejav znova objaví.
- Provokačný test: Provokačný test je najpresnejší spôsob diagnostiky, pri ktorom sa pacientovi podáva pod dohľadom lekára malé množstvo podozrivej potraviny, aby sa zistilo, či sa vyvolá alergická reakcia.
Diagnostické vyšetrenie, či už kožné alebo laboratórne testy, nám však vyslovia len podozrenie. Nikdy neurčia definitívnu diagnózu. Sú potrebné aj eliminačné testy, pri ktorých vylučujeme podozrivú potravinu zo stravy na určité obdobie. Tiež expozičné testy, čo je znovuzavedenie potraviny do jedálnička s odsledovaním reakcie dieťaťa. Veľa alergií totiž uniká pred súčasnými diagnostickými možnosťami, keďže nie sú v praxi bežne dostupné spoľahlivé diagnostické metódy. Roky platí staré známe: poznaj svoj alergén a uteč pred ním.
Je úlohou pediatra, ktorý spolu s rodičmi vysloví podozrenie na alergické ochorenie. Tu sa ale stretávame s nešvárom mnohých lekárov. A to, že na potvrdenie alergie im stačí iba stanovenie špecifických IgE protilátok z krvi. Nie je to dostatočný údaj a je veľkou chybou len na základe jedného laboratórneho výsledku dieťaťu vyradiť z jedálnička problémovú potravinu na dlhý čas. Alergiológ vie, že na diagnostiku alergie, a to najmä potravinovej, nestačí použiť len vyšetrenia. Často majú falošne pozitívne, ale aj negatívne výsledky. Niekedy sa dokonca používajú nesprávne diagnostické metódy. Napríklad určenie hladiny IgG protilátky na potraviny vedie u mnohých pacientov k stanoveniu nesprávnej diagnózy. Určenie diagnózy musí byť postavené na fyzikálnom vyšetrení, čiže dieťa musíme vidieť, skontrolovať stav kože, slizníc a popočúvať ho. Dôležité sú pre nás aj potravinové denníky, ktoré rodičia môžu dieťaťu pri ťažkostiach viesť.
Alergie: Príznaky, reakcia, liečba a manažment - video pre deti
Liečba alergie na paradajky
Liečba alergie na paradajky sa zameriava na minimalizovanie rizika kontaktu s alergénmi a na liečbu akútnych reakcií.
- Predchádzanie alergénom: Najúčinnejšou formou liečby je prevencia, t.j. vyhýbanie sa konzumácii potravín, ktoré spôsobujú alergie. Dôležité je čítať etikety na potravinách a informovať sa o možných kontamináciách, ktoré môžu byť prítomné aj v malých množstvách, predovšetkým v reštauráciách a u neoznačených potravín. Pri potravinovej alergii odporúčame eliminačnú diétu s vynechaním alergénu. Našťastie je u mnohých detí táto diéta len dočasná a z alergií, najmä tých potravinových, často vyrastú. Niektoré formy alergií na ryby či určité alergény orechov majú tendenciu pretrvávať celoživotne. Iné alergény, konkrétne laktoglobulíny mlieka, majú tendenciu pomerne rýchlo vyhasnúť. Alergiológ už vie aj podľa zložky alergénu, na ktorý je dieťa alergické, vysloviť aj prognózu ochorenia. Zároveň musí prehodnocovať a zisťovať možné nové senzibilizácie. Úplne nenahraditeľnou vždy zostane diéta, ktorú vám predpíše váš alergológ.
- Farmakologická liečba: Pri menších alergických reakciách sa používajú antihistaminiká na zmiernenie príznakov, hlavne II. generácie. Pri závažnejších reakciách je nevyhnutné použitie adrenalínu (epinefrínu), ktorý okamžite zvyšuje krvný tlak a uvoľňuje dýchacie cesty. Pri komplexnej liečbe detský pacient dostáva antihistaminiká, kromoglykát sodný, biologickú liečbu, prípravky na kožu a probiotiká. Kromoglykát sodný užívajú hlavne malé deti a pacienti s ťažkou mnohonásobnou potravinovou alergiou. Priedušková astma je najčastejším vážnym ochorením v tehotenstve a postihuje teraz 8,4 % tehotných žien. Priebeh astmy behom tehotenstva je u každej ženy nepredvídateľný, môže sa zhoršiť, zlepšiť alebo zostať bez zmeny. Bez obmedzenia je možné podávať predovšetkým inhalačné (vdychované) kortikosteroidy a určité inhalačné lieky na uľavenie. Taktiež určité antihistaminiká (cetirizín, loratadín, levocetirizín) je možné podávať v jednotlivých obdobiach tehotenstva bez obmedzenia. Systémové (tabletové, injekčné) kortikosteroidy sa odporúčajú podávať len u ťažkých astmatičiek v prípade ohrozenia ich života a života dieťaťa.
- Imunoterapia: Imunoterapia je liečba, pri ktorej sa pacientovi podáva malé množstvo alergénu s cieľom znížiť citlivosť imunitného systému na tento alergén. Mnoho alergikov, ktorí sú dobre vedení a včas dostanú modernú liečbu, napríklad vo forme špecifickej imunoterapie, má prognózu lepšiu ako neliečené deti. Lenže mnoho rodičov nevyhľadá lekára včas. Pri alergiách vždy ide o čas.
Prevencia vzniku alergie a úloha dojčenia
Materské mlieko je najprirodzenejšou a najvhodnejšou výživou pre novorodencov. Obranné látky odovzdávané materským mliekom chránia deti pred väčšinou infekcií a zvyšujú ich imunitný systém. Význam materského mlieka pre výživu dojčaťa a pre jeho obranu pred infekčnými vplyvmi je všeobecne známy. V najnovších odporúčaniach týkajúcich sa prevencie alergie u rizikových jedincov je dojčenie zahrnuté. Dojčenie po dobu prvých 6 mesiacov predstavuje u všetkých detí ochranný účinok pre rozvoj kožného ekzému a astmy u detí v prvých 5-10 rokoch života, hlavne u tých, ktorých rodičia sú alergici. Odporúča sa dojčiť aspoň 6 mesiacov. Je to prospešné ako pre prevenciu pred alergiou (zvlášť pre ekzém), tak i zo všeobecného hľadiska dojčenskej výživy. Pripúšťa sa i dojčenie kratšie - 4 mesiace, lebo má mať prevencia pred alergiou zrovnateľné výsledky. Oddiali sa tým kontakt s cudzorodou bielkovinou. Okrem toho, dojčenie prispieva ku skorému vyzrievaniu čreva a jeho mikroflóry.
Tu je dobré povedať, že existujú i štúdie, ktoré paradoxne poukazujú na riziko vyššieho výskytu astmy u plne dojčených detí. Špeciálne diéty matky nie sú odporúčané ani v priebehu tehotenstva, ani dojčenia s výnimkou vyradených potravín, na ktoré už mala matka alergickú reakciu. Pokiaľ i naďalej matka chce držať hypoalergénnu diétu, mala by byť dôsledná, pretože zachovanie existencie i malých dávok alergénov zmysel diéty popiera. Paradoxne, u časti geneticky predisponovaných detí môže mať dlhé dojčenie dokonca aj negatívny efekt.
Ak dojčenie nie je možné, u detí s pozitívnou rodinnou anamnézou sa podávajú hypoalergénne prípravky. U detí s prvostupňovým príbuzným, ktorý je alergik, sa odporúča v prípade nemožnosti dojčenia používanie tzv. hypoalergénnych mliek. Rizikové deti čiastočne dojčené či nedojčené vôbec by mali dostať výlučne mlieka hydrolyzované. V žiadnom prípade však nesmie byť mlieko hydrolyzované uprednostňované pred dojčením. Ak sa u dieťaťa preukáže alergia na bielkovinu kravského mlieka, podávajú sa prípravky, ktorých základom je bielkovinový hydrolyzát. V prvom roku života dieťaťa je úprava výživy veľmi významná. Pevné jedlá podávať dieťaťu od 4-6 mesiacov, najlepšie súčasne s dojčením a pridávať postupne vždy len jeden druh potraviny. Novú potravinu je vždy nutné podávať po dobu troch dní, ktoré slúžia na odhalenie prípadnej reakcie. Až potom môžete k potravine primiešať ďalšiu, už predtým otestovanú, alebo podať novú. Pre zdravú mikroflóru sa zasa treba počas prvého roka života vyhnúť liečbe antibiotikami.
Prvý nemliečny príkrm by mal začať postupne od ukončenia 6. mesiaca. Pokiaľ je to nevyhnutné, je možné pripustiť nízkoalergénnu stravu už po 4. mesiaci veku (ryžové pyré, jablčné pyré). K príprave príkrmu sa vyberajú len nealergizujúce potraviny. Odporúčania u detí po 1. roku života sú následovné: Po 12. mesiaci života je možné pomaly prejsť k bežnej strave batoliat. Avšak ani tu nie sú vhodné tie potraviny, ktoré najčastejšie vyvolávajú alergické reakcie a svrbenie kože. Z mliečnych výrobkov sú najvhodnejšie tvrdé syry a kyslé mliečne výrobky jogurtového typu. Ich množstvo je vhodné navyšovať postupne. Po 12. mesiaci prechádzame pomaly k bežnej strave batoliat, ale vynechávame potraviny, ktoré vyvolávajú alergické reakcie najčastejšie (kakao, čokoládu, orechy, mandle, mak, ryby, citrusy, kiwi, paradajky, papriky, plesňové syry). Vajcia povoľujeme len v pečive a prílohe, nikdy ako samostatný pokrm.
Novinkou v prístupe je tzv. imunologické okno. Ide o navodenie orálnej tolerancie v 17. až 26. týždni života. Posledné roky sa zase ako účinná javí teória rozvoja orálnej tolerancie. Predpokladá sa, že toto obdobie, nazývané niektorými autormi ako okno tolerancie, sa u dojčiat objavuje medzi 4. až 6. mesiacom života. Celé je to ale zložitejšie. Ten istý alergén podaný ústami môže blahodárne pôsobiť na prevenciu rozvoja alergie. Akonáhle sa ale dostane do kontaktu s kožou, môže dieťa senzibilizovať. Čo ale vieme je, že kľúč v prevencii je aj v dojčení, v náhradnej mliečnej výžive, v zavádzaní tuhej stravy a v diéte matky počas tehotenstva.
Krížové alergie a paradajky
Alergia je neprimeraná reakcia imunitného systému na kontakt s okolitým biologickým prostredím. Ak osoba alergická na určitý alergén zareaguje taktiež na alergén iný, odlišný len zdanlivo, hovoríme o skríženej alergii. Chemicky podobných alergénov prostredia je veľké množstvo, niektoré z nich môžeme nájsť doslova na každom kroku. Telom vytvárané protilátky omylom reagujú aj na látku, ktorej chemická štruktúra aspoň spolovice zodpovedá pôvodnému alergénu. Alergická reakcia sa „kríži“. Paradajky môžu spôsobovať krížové alergie, najmä u ľudí alergických na peľ brezy, liesky alebo tráv. Tieto osoby môžu mať problém s paradajkami, pretože obsahujú podobné alergény. Ak sa objavia problémy hneď po použití, podozrenie a diagnóza sú pomerne jednoduché. Ak sa vyskytnú až za niekoľko hodín alebo dokonca dní po jedle, je pomerne problémové dokázať spojenie s potravinou.
Asi pätina ľudí si myslí, že je na nejakú potravinu alergická. U malých detí prevláda alergia na kravské mlieko, vajcia, sóju a múku. Bohužiaľ ani plne dojčené bábätká nie sú chránené. Citlivosť na jeden alergén veľmi ľahko vyvolá citlivosť na ďalšie alergény (polysenzibilizácia). Skríženou alergiou trpí odhadom okolo 10% - 50% alergikov. Medzi najznámejšie skrížené alergie patrí napríklad reakcia na jablko u ľudí alergických na peľ brezy (oral alergický syndróm, kedy po zjedení surového jablka pália pery). Ľahšie dôjde k alergickej reakcii po použití surovej a čerstvej potraviny, tepelná úprava alergénny vplyv rastlinných bielkovín väčšinou zničí. Dajte pozor - výnimkou sú napríklad arašidy! Niektorým začne slziť a kýchať pri škrabaní surových zemiakov, ale varené zemiaky im nevadia. Takto postihnutých býva až 50% peľových alergikov a za spojitosť peľovej alergie s alergiou na rastlinné potraviny je zodpovedná skrížená alergia.
Histamínová intolerancia a paradajky
Paradajky prirodzene obsahujú histamín, čo môže predstavovať problém pre ľudí s histamínovou intoleranciou. Histamínová intolerancia (HIT) je stav, pri ktorom telo nedokáže efektívne odbúravať histamín, čo vedie k jeho nadmernému hromadeniu v organizme. Tento stav je často spôsobený nedostatkom enzýmu diaminooxidázy (DAO), ktorý histamín odbúrava.
Medzi bežné príznaky histamínovej intolerancie patria:
- Vyrážka a červené fľaky na koži, najmä na tvári, krku, ramenách a hornej časti chrbta.
- Tráviace problémy, ako sú hnačky, kŕče, nevoľnosť a zvracanie.
- Problémy s krvným tlakom a srdcovou frekvenciou, ako je zrýchlený tep (tachykardia) alebo pokles krvného tlaku.
- Dýchacie ťažkosti, ako je dýchavičnosť, upchatie nosa alebo astmatické príznaky.
- Migrény a silné bolesti hlavy.
Ak sa u vás potvrdí histamínová intolerancia, liečba sa zameriava na zmiernenie príznakov a úpravu životného štýlu. Lieky, ktoré prechádzajú do materského mlieka, sú pri dojčení rizikom. Všetky lieky, ktoré užije matka, prestupujú do materského mlieka, a to v množstve menšom alebo rovnom 2 % dávky. Expozície lieku môžu byť minimalizované dojčením dieťaťa až za 4 hodiny po perorálnom užití lieku. Väčšina liekov bez lekárskeho predpisu sa považuje za bezpečné počas dojčenia. Patria sem bežné lieky proti bolesti ako Ibalgin, Novalgin alebo lieky, ktoré sa aplikujú na kožu ako napríklad Flector. Ako jednorazová dávka sú bezpečné napríklad aj lieky proti horúčke počas dojčenia, napríklad Theraflu a Paralen. Nevhodné sú však antihistaminiká, napríklad Zodac počas dojčenia iba v nevyhnutných prípadoch, keďže prestupuje do materského mlieka. Nevhodné sú aj lieky proti kašľu, ktoré možno užívať len po porade s lekárom a v nevyhnutných prípadoch.
Stravovanie matky počas dojčenia a alergény
Stravovanie počas dojčenia je doslova malá veda. Všetko, čo zjete, totiž vplýva aj na vaše bábätko. Pri dojčení platí, že dojčiaca matka môže jesť úplne všetko, ak to vyhovuje jej a aj bábätku. Odporúča sa pestrá strava, výživná, bohatá na zdravé tuky. Základnou zásadou stravy pri dojčení je jej kvalita, nie kvantita! Množstvo mlieka sa nezvýši nadmerným príjmom potravy. Ďalšou dôležitou zásadou je, že strava má byť pestrá a obsahovať vyvážený príjem minerálov, vitamínov a stopových prvkov. Univerzálny jedálny lístok pre dojčiace matky neexistuje, existujú však návody, ktoré môžu pomôcť.
Do mlieka dojčiacej matky môžu prejsť viaceré potravinové alergény. U dedične predisponovaného dieťaťa, tzn. že rodičia sú alergici, môže kontakt aj s minimálnym množstvom potravinových alergénov viesť k senzibilizácii detského imunitného systému.
Diéty s odstránením potravinových alergénov (kravské mlieko, vajcia, ryby, orechy) u tehotných žien, dojčiacich matiek a novorodencov neznížili výskyt alergie a astmy po narodení a navyše môžu diétne manipulácie u tehotných a dojčiacich žien nepriaznivo ovplyvniť stav výživy matky a plodu a u novorodencov ich fyziologický vývoj. Význam probiotík v prevencii astmy je nejasný.
Niekedy však môžete vypozorovať, že niektoré potraviny bábätku vadia (najčastejšie bielkovina kravského mlieka, prípadne kvasnice). Potom je dobré danú potravinu dočasne obmedziť. Tráviaci trakt bábätka postupne dozrieva a časom zvládne tráviť aj to, čo spočiatku vadilo. Na vynechanie nejakej potraviny treba mať dôvod. Vynechajte len tú potravinu, o ktorej viete, že možno spôsobuje nejaký problém. Je úplne normálne stravovať sa pri dojčení bez obmedzení. Ak u dieťaťa zbadáte výsev, zväčša sa objaví maximálne do troch dní po konzumácii rizikovej potraviny, budete vedieť, od čoho sa dieťa „vysypalo“. Takto jednoducho zistíte, ktoré potraviny dieťaťu prekážajú a musíte s nimi ešte počkať. Ak zbadáte negatívnu reakciu, potravinu načas (cca 3 týždne) vylúčte a potom ju skúste opäť konzumovať.
V rámci prevencie sa niekedy odporúča, aby dojčiaca matka v strave obmedzila až vylúčila najsilnejšie potravinové alergény: citrusové plody, morské živočíchy, sóju, arašidy, vaječný bielok, paradajky, čokoládu, farbivá a konzervačné látky. Tehotná ani dojčiaca žena by v zásade nemala jesť tie potraviny, na ktoré je alergická ona sama. Navyše by mala minimalizovať príjem ďalších najčastejších potravinových alergénov.
Medzi spúšťače, ktoré môžu spôsobovať problémy bábätku, patria najmä kapusta, karfiol, strukoviny, paprika, aromatické druhy zeleniny (zeler, cibuľa, cesnak), brokolica, silné koreniny, kravské mlieko či obľúbená čokoláda. Pri opakovaných kolikách je vhodné na určitý čas niektoré potraviny zo stravy vylúčiť. Pozor aj na nadmerné pitie kávy alebo čierneho a zeleného čaju - vás tieto nápoje síce povzbudia, ale vaše bábätko z nich môže byť podráždené. Zelenina, ktorá nadúva, sú paradajky, dokonca aj kečup, uhorky, reďkovka, paprika, brokolica, ale aj aromatická cibuľa, či cesnak. Vynechajte ich najmä v začiatkoch dojčenia. Ovocie, ktoré nadúva, alebo môže byť potenciálnym alergénom, je hrozno, hrušky, marhule, ale aj broskyne počas dojčenia. Alergénom môžu byť napríklad citrusové plody a jahody. Orechy môžu zaťažiť tráviaci trakt a patria do skupiny alergénov. Nepasterizované mliečne výrobky a nedostatočne tepelne upravené potraviny, ako sú surové vajcia a mäso (tatarák, suši), sú tiež nevhodné. Priemyselne vyrábané sladkosti a čokoláda sú tiež nevhodným alergénom. Ak máte veľkú chuť na niečo sladké, zvoľte radšej banán alebo med, ale pozor, aj med je alergén. Silné koreniny ako chilli sa neodporúčajú. Škorica sa tiež odporúča vynechať, pretože môže pôsobiť dráždivo. Medzi ďalšie nevhodné potraviny patria potraviny rýchleho občerstvenia, kysnuté cesto a iné nezdravé potraviny, preto ani pizza počas dojčenia nie je vhodná.
Dôležité je tiež sledovať množstvo kofeínu, jednu kávu si síce dať môžete, ale myslite na to, že kofeín je napríklad aj v čaji. Alkohol je počas dojčenia úplné tabu, pretože mení chuť materského mlieka a dokonca bráni jeho produkcii. Dojčiaca matka by mala vypiť minimálne 2,5 až 3 l tekutín denne. Vhodná je najmä čistá voda a rôzne bylinkové čaje. Vhodné sú aj nesýtené minerálne vody ako napríklad Magnézia, Lucka, či Korytnica a tiež ovocné džúsy, nie však z citrusového ovocia. Kedy začať piť čaj na dojčenie? Vhodný je už ku koncu tehotenstva a potom počas celej doby dojčenia. Vynikajúca je medovka, ktorá dokonca prispieva k celkovému upokojeniu. To isté platí pre feniklový čaj, pretože pomáha s tráviacimi ťažkosťami.
Dôležitosť včasnej diagnostiky a komplexnej starostlivosti
V prvom rade musíme na možnú alergiu myslieť. Je to úloha pediatra, ktorý spolu s rodičmi vysloví podozrenie na alergické ochorenie. V našom centre je do tohto procesu zaangažovaná aj nutričná špecialistka, ktorá deťom s potravinovými alergiami vypracuje jedálniček. Okrem diéty je potrebná aj komplexná liečba, čiže detský pacient dostáva antihistaminiká, kromoglykát sodný, biologickú liečbu, prípravky na kožu a probiotiká. Mnoho alergikov, ktorí sú dobre vedení a včas dostanú modernú liečbu, napríklad vo forme špecifickej imunoterapie, má prognózu lepšiu ako neliečené deti. Lenže mnoho rodičov nevyhľadá lekára včas. Pri alergiách vždy ide o čas. To, čo je pre vás podstatné vedieť, je to, že počas dojčenia môžete jesť všetky potraviny bez obmedzení. Nemá zmysel paušálne vynechávať potraviny ani sa v jedle obmedzovať. Naopak, pre vaše bábätko je dobré, aby ste počas dojčenia jedli všetko, pretože práve toto je pre bábätko a jeho ochranu pred alergiami dôležité. Nemusíte vynechávať ani spomínané "alergény". Na vynechanie nejakej potraviny treba mať dôvod. Vynechajte len tú potravinu, o ktorej viete, že možno spôsobuje nejaký problém. Je úplne normálne stravovať sa pri dojčení bez obmedzení.
tags: #alergia #na #paradajky #u #babatka #cez